Language of document : ECLI:EU:F:2010:115

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 30. septembra 2010

Vec F‑36/05

Gudrun Schulze

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Vymenovanie – Uchádzači zapísaní do rezervného zoznamu pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy pri prijímaní – Zaradenie do platového stupňa – Článok 32 služobného poriadku – Články 2, 5 a 12 prílohy XIII služobného poriadku – Diskriminácia na základe veku – Rovnaká odmena za prácu rovnakej hodnoty – Zásada riadnej správy vecí verejných – Povinnosť starostlivosti“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Schulze navrhuje: predovšetkým zrušiť jednak rozhodnutie Komisie z 8. februára 2005, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť, a jednak rozhodnutie Komisie z 11. októbra 2004, ktorým bola zaradená do platovej triedy A*6 platového, stupňa 2; subsidiárne zaviazať Komisiu, aby jej zaplatila náhradu škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Postavenie úradníka – Podmienky na získanie

(Služobný poriadok, článok 3)

2.      Úradníci – Prijímanie – Vymenovanie do platovej triedy – Zavedenie nového profesionálneho zloženia zamestnancov nariadením č. 723/2004 – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy

(Služobný poriadok, článok 7 ods. 1, článok 27 prvý odsek a článok 29 ods. 1; príloha XIII článok 12 ods. 3; nariadenie Rady č. 723/2004)

3.      Úradníci – Prijímanie – Vymenovanie do platovej triedy – Zavedenie nového profesionálneho zloženia zamestnancov nariadením č. 723/2004 – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy

(Služobný poriadok, príloha XIII článok 12 ods. 3; nariadenie Rady č. 723/2004)

4.      Úradníci – Pridelenie – Zhoda medzi platovou triedou a pracovným miestom – Určenie úrovne pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť

(Služobný poriadok, článok 5 ods. 4, článok 7 ods. 1 a článok 62 prvý odsek; príloha I; nariadenie Rady č. 723/2004)

5.      Úradníci – Zásady – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných – Hranice

(Služobný poriadok, príloha XIII článok 12 ods. 3)

1.      Z článku 3 služobného poriadku vyplýva, že vymenovanie úradníka má nevyhnutne svoj základ v jednostrannom akte menovacieho orgánu, ktorý stanovuje dátum, ku ktorému toto vymenovanie nadobúda účinnosť, ako aj pracovné miesto, na ktoré sa dotknutá osoba prideľuje. Až po vydaní takéhoto rozhodnutia sa môže úspešný uchádzač výberového konania domáhať postavenia úradníka, a teda požadovať výhody v zmysle ustanovení služobného poriadku.

(pozri bod 48)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. júla 2007, Centeno Mediavilla a i./Komisia, T‑58/05, Zb. s. II‑2523, body 54 a 55

2.      Aby nedošlo k ohrozeniu legislatívneho vývoja, zásada rovnosti nemôže brániť slobode normotvorcu kedykoľvek uskutočniť zmeny ustanovení služobného poriadku, o ktorých sa domnieva, že sú v súlade so záujmom služby, aj keď sa nové ustanovenia zdajú byť menej výhodné ako predchádzajúce.

V dôsledku toho normotvorca mohol v rámci reformy služobného poriadku jednak stanoviť, že úspešní uchádzači výberových konaní, pre ktorých sa pred 1. májom 2004 predpokladalo zaradenie do platovej triedy A 7 alebo A 6, boli potom prijatí v platovej triede A*6 a jednak pri tejto príležitosti znížiť odmeny prislúchajúce týmto platovým triedam.

Normotvorca týmto postupom neporušil zásadu rovnosti a najmä zákaz akejkoľvek diskriminácie z dôvodu veku, pretože tabuľka zhody platových tried uvedená v článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku a základné mesačné platy zjavne nesúvisia s akýmkoľvek priamym alebo nepriamym zohľadnením veku dotknutých osôb.

Navyše v súlade s pravidlom vyplývajúcim z článku 7 ods. 1, článku 27 prvého odseku 1 a článku 29 ods. 1 služobného poriadku, na základe ktorého sa úroveň pracovných miest stanovuje podľa ich povahy, dôležitosti a ich rozsahu, nezávisle od kvalifikácie dotknutých osôb, tabuľka zhody platových tried uvedená v článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku odlišuje základnú platovú triedu A*5 od vyššej platovej triedy A*6 s cieľom zohľadniť vyžadovanú prax pre pracovné miesto na tejto úrovni.

Nie je možné preto tvrdiť, že článku 12 ods. 3 prílohy XIII odporuje zohľadnenie odbornej praxe; tento článok naopak ukladá menovaciemu orgánu povinnosť zohľadniť ju v záujme služby pri určovaní úrovne pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, objektívnym spôsobom.

(pozri body 58 – 62)

Odkaz:

Súdny dvor: 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, Zb. s. I‑10945, bod 83

Súd prvého stupňa: 30. septembra 1998, Ryan/Dvor audítorov, T‑121/97, Zb. s. II‑3885, body 98 a 104; 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑297 a II‑A‑2‑1527, bod 105; Centeno Mediavilla a i./Komisia, už citovaný, body 86, 89 a 113

Súd pre verejnú službu: 19. júna 2007, Davis a i./Rada, F‑54/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑165 a II‑A‑1‑911, bod 81

3.      Právo zamestnancov toho istého zamestnávateľa, ktorí vykonávajú prácu rovnakej hodnoty dostávať rovnakú odmenu je iba osobitným vyjadrením všeobecnej zásady rovnosti, ktorej dodržiavanie je poslaním Súdu pre verejnú službu. Toto právo je okrem toho uvedené v článku 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a v Dohovore č. 111 Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

Zásada rovnosti zaobchádzania však nezakazuje, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo rozdielne, pokiaľ takáto rozdielnosť je odôvodnená objektívnymi a relevantnými skutočnosťami, čo podlieha súdnemu preskúmaniu.

V rámci reformy služobného poriadku normotvorca mohol zmeniť priradenie platových tried k pracovným miestam, najmä prijatím článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, lebo je prirodzené, že prechodné ustanovenie zavádza výnimku z niektorých pravidiel služobného poriadku, ktorých uplatnenie je nevyhnutne dotknuté zmenou režimu.

Za týchto podmienok sa osoby vymenované za úradníkov po nadobudnutí účinnosti reformy služobného poriadku nemôžu považovať za osoby, ktoré sa nachádzajú v rovnakej právnej situácii ako úradníci prijatí pred 1. májom 2004, ktorých vymenovanie sa riadilo podľa starého služobného poriadku.

Ani so zreteľom na reformu štruktúry platových tried sa normotvorca nedopustil porušenia zásady rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty tým, že úradníkom prijatým po uvedenej reforme priznal odmenu spojenú s platovou triedou, do ktorej boli zaradení podľa článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, nevýhodnejšej ako je odmena priradená starým platovým triedam, do ktorých boli zaradení úradníci prijímaní pred 1. májom 2004.

V dôsledku toho skutočnosť, že asistenti alebo administrátori prijatí pred 1. májom 2004 sú lepšie odmeňovaní ako osoby prijaté ako úradníci po tomto dátume, neporušuje zásadu rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty.

(pozri body 74 – 79)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. júna 2001, Brunnhofer, C‑381/99, Zb. s. I‑4961, bod 28; Centeno Mediavilla a i./Komisia, už citovaný, body 77 až 79 a 105

Súd prvého stupňa: Centeno Mediavilla a i./Komisia, už citovaný, body 75, 80, 114, 126 a 129

4.      Z článku 7 ods. 1 v spojení s článkom 62 prvým odsekom služobného poriadku, na základe ktorého má úradník právo na odmenu zodpovedajúcu jeho platovej triede a platovému stupňu, vyplýva, že úradníkovi po určení jeho platovej triedy a tým jeho platovej úrovne sa nemôže poskytnúť miesto nezodpovedajúce tejto platovej triede. Inými slovami platová trieda a teda plat, na ktorý má úradník nárok, určuje úlohy, ktorými môže byť poverený. V dôsledku toho zásada zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom oprávňuje každého úradníka odmietnuť pridelenie na pracovné miesto nezodpovedajúce jeho platovej triede a teda v konečnom dôsledku odmietnuť funkcie nezodpovedajúce jeho odmene.

Vyššie uvedené úvahy nie sú spochybnené okolnosťou, že článok 5 ods. 4 služobného poriadku a jeho príloha I v znení nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov, ako aj Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov nezavádzajú pevné priradenie určitej funkcie k určitej platovej triede. Tieto ustanovenia totiž nemenia zásadu vyplývajúcu z článku 7 ods. 1 služobného poriadku, podľa ktorej o úrovni obsadzovaného pracovného miesta sa musí rozhodnúť s ohľadom na dôležitosť zverených úloh predmetnej funkcie a so zreteľom iba na záujem služby. Tieto ustanovenia iba znamenajú, že menovací orgán nie je povinný stanoviť presnú platovú triedu obsadzovaného pracovného miesta v oznámení o voľnom pracovnom mieste. Uvedený orgán má však naďalej povinnosť pri výkone svojej širokej miery voľnej úvahy dbať jednak na to, aby pásmo platových tried, na ktoré odkazuje v oznámení o voľnom pracovnom mieste dostatočne odrážalo dôležitosť predmetných úloh a jednak na to, aby vymenovanie do jednej z týchto tried si zachovalo objektívnu povahu najmä so zreteľom na dôležitosť úloh, ktoré sa majú vykonávať.

(pozri body 80 a 81)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 7. mája 1991, Jongen/Komisia, T‑18/90, Zb. s. II‑187, bod 27; 8. júla 2008, Komisia/Economidis, T‑56/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑31 a II‑B‑1‑213, body 82 až 86; 18. júna 2009, Komisia/Traore, T‑572/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑39 a II‑B‑1‑223, body38, 40 a 41

5.      Zásada riadnej správy vecí verejných nemá väčšiu záväznosť ako nariadenie. To isté platí pre povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve voči jej zamestnancom; táto povinnosť vyjadruje rovnováhu medzi vzájomnými právami a povinnosťami vytvorenú služobným poriadkom vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby a ktorej hranice sú teda vždy vymedzené dodržiavaním platných noriem.

Z dôvodu zaradenia, aké majú zásada riadnej správy vecí verejných a povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve v hierarchii právnych noriem, sa úradník, ktorý bol vymenovaný v období od 1. mája 2004 do 30. apríla 2006 nemôže na ne odvolávať na dosiahnutie iného výsledku na ich základe, ako je výsledok vyplývajúci z článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, pretože inštitúcia je vo svojej právomoci ním viazaná.

(pozri body 86 a 87)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 27. marca 1990, Chomel/Komisia, T‑123/89, Zb. s. II‑131, bod 32; 17. júna 1993, Arauxo-Dumay/Komisia, T‑65/92, Zb. s. II‑597, bod 37; 22. júna 1994, Rijnoudt a Hocken/Komisia, T‑97/92 a T‑111/92, Zb. VS s. I‑A‑159 a II‑511, bod 104; Campoli/Komisia, už citovaný, bod 149

Súd pre verejnú službu: 23. januára 2007, Chassagne/Komisia, F‑43/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑27 a II‑A‑1‑139, bod 111