UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 9. apríla 2014

Vec F‑87/13

Philippe Colart a i.

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Zastupovanie zamestnancov – Rámcová dohoda medzi Parlamentom a odborovými alebo profesijnými organizáciami inštitúcie – Výkonný výbor odborovej organizácie – Vnútorný spor v odborovej organizácii o legitímnosti a totožnosti osôb tvoriacich výkonný výbor – Právo prístupu k e‑mailovej schránke, ktorú inštitúcia poskytla odborovej organizácii – Odmietnutie inštitúcie obnoviť práva a/alebo zrušiť všetky práva prístupu k e‑mailovej schránke – Aktívna legitimácia – Zjavná neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou žalobcovia Colart, Bras, Corthout, Decoutere, Dony, Garzone, Kemmerling‑Linssen, Manzella a Vienne (ďalej len „žalobcovia“) navrhujú zrušenie rozhodnutia generálneho tajomníka Európskeho parlamentu, ku ktorému došlo v priebehu júna 2013 a ktoré sa týka nového rozdelenia prístupových práv k schránke elektronickej pošty odborovej organizácie „Solidarita pre európskych zamestnancov a úradníkov“ (ďalej len „SAFE“), ako aj náhradu každej ujmy, ktorú im spôsobilo toto rozhodnutie

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobcovia Colart, Bras, Corthout, Decoutere, Dony, Garzone, Kemmerling‑Linssen, Manzella a Vienne znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu.

Abstrakt

Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Žaloba podaná členom odborovej alebo profesijnej organizácie proti opatreniu dotýkajúcemu sa kolektívneho záujmu, ktorý uvedená organizácia háji – Záujem na konaní len v prípade, ak sa členom organizácie bráni v obvyklom výkone ich odborových práv

(Služobný poriadok úradníkov, články 24b, 90 a 91)

Aby bola žaloba o neplatnosť podaná na základe článku 91 služobného poriadku prípustná, musí sa vzťahovať na spor medzi Úniou a niektorou z osôb uvedených v služobnom poriadku, ktorý sa týka zákonnosti aktu spôsobujúceho ujmu tejto osobe. V tejto súvislosti sú napadnuteľnými aktmi len opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť priamo a bezprostredne záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie ako úradníka alebo zamestnanca. V oblasti odborovej slobody chránenej ustanoveniami článku 24b služobného poriadku je aktom spôsobujúcim ujmu, v prípade ktorého má úradník alebo zamestnanec individuálny záujem na konaní, každé opatrenie, ktoré sa priamo a bezprostredne týka tohto úradníka alebo zamestnanca pri individuálnom výkone jeho odborových práv vyplývajúcich z článku 24b služobného poriadku alebo upravených v dohode medzi inštitúciou a odborovou a profesijnou organizáciou a ktoré patrí do oblasti jeho individuálnych pracovnoprávnych vzťahov s inštitúciou. Naopak opatrenie, ktoré sa priamo dotýka iba kolektívneho záujmu, ktorý táto organizácia háji v rámci svojich vzťahov s dotknutou inštitúciou, nie je aktom, ktorý môže napadnúť úradník alebo zamestnanec konajúci ako jednotlivec.

V tejto súvislosti článok 14 rámcovej dohody medzi Európskym parlamentom a odborovými a profesijnými organizáciami priznáva týmto organizáciám možnosť využívať v medziach voľnej kapacity existujúcej v dotknutých službách distribučné a audiovizuálne komunikačné prostriedky generálneho sekretariátu Parlamentu, vrátane zdieľanej e‑mailovej schránky, a to na činnosti súvisiace s uplatňovaním rámcovej dohody a na informovanie zamestnancov o týchto činnostiach. Tento článok nezveruje úradníkom alebo zamestnancom, ktorí sú členmi týchto organizácií, individuálne prístupové práva k týmto zdrojom poskytnutým uvedeným organizáciám, a to ani vtedy, keď sú členmi výkonných orgánov organizácií volených zhromaždením ich členov v zmysle článku 2 písm. b) rámcovej dohody. Rozhodnutie o zamietnutí dočasne zablokovať prístupové práva k e‑mailovej schránke poskytnutej organizácii sa tak priamo a bezprostredne dotýka práv užívať túto zdieľanú e‑mailovú schránku, ktoré táto organizácia vyvodzuje z uvedeného článku 14. Táto organizácia tak mohla prostredníctvom svojich zástupcov náležite oprávnených na tento účel podať žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia podľa článku 263 ZFEÚ, a to v lehote dvoch mesiacov uvedenej v tomto ustanovení.

Navyše, okrem toho, že prípadná žaloba podaná uvedenou organizáciou patrí do právomoci Všeobecného súdu Európskej únie, uznať prípustnosť prejednávanej žaloby by nútilo aj Súd pre verejnú službu posudzovať zákonnosť rôznych rozhodnutí prijatých na valných zhromaždeniach a mimoriadnych valných zhromaždeniach tejto organizácie, aby určil, či žalobcov treba uznať ako jediné osoby oprávnené vykonávať vo vlastnom mene prístupové práva k zdieľanej schránke. Takéto posúdenie by však na jednej strane viedlo k rozhodovaniu interných sporov tejto organizácie, hoci táto otázka, ktorá sa týka dodržiavania stanov tejto organizácie jej členmi, patrí do právomoci vnútroštátnych súdov, a na druhej strane by viedlo Súd pre verejnú službu k tomu, že by nerozhodoval spor medzi úradníkom alebo zamestnancom a administratívou, ale interný spor organizácie proti jej členom.

Hoci žalobcovia mohli byť dotknutí napadnutým rozhodnutím, na jednej strane to nebolo v ich postavení úradníkov, ktoré im umožňuje dovolávať sa práv uvedených v článku 24b služobného poriadku, najmä práva byť členmi organizácie, ale v ich požadovanom postavení členov výkonného výboru tejto organizácie. Na druhej strane, neboli dotknutí ako úradníci v oblasti ich individuálnych pracovnoprávnych vzťahov s Parlamentom. Iba organizácia, ktorej členmi sú žalobcovia, bola dotknutá vo svojej oblasti komunikácie so svojimi členmi a zamestnancami Parlamentu.

(pozri body 38 – 41, 50 a 53 – 59)

Odkaz:

Súdny dvor: 8. októbra 1974, Union syndicale a i./Rada, 175/73, body 15 a 17; 11. mája 1989, Maurissen a Union syndicale/Dvor audítorov, 193/87 a 194/87; 10. januára 2006, Komisia/Alvarez Moreno, C‑373/04 P, bod 42

Súd prvého stupňa: 31. marca 2003, Hecq/Komisia, T‑227/02, body 15 až 17; 6. mája 2004, Hecq/Komisia, T‑34/03, bod 58; 13. decembra 2012, Strack/Komisia, T‑199/11 P, bod 127 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 6. mája 2009, Sergio a i./Komisia, F‑137/07, body 51, 52, 82, 83 a 116; 26. februára 2013, Labiri/CESE, F‑124/10, bod 56 a tam citovaná judikatúra