UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
z 21. septembra 2011 (*)
„Žaloba o neplatnosť – REACH – Identifikácia kyseliny boritej a tetraboritanu disodného bezvodého ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“
Vo veci T‑346/10,
Borax Europe Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: K. Nordlander, advokát, a H. Pearson, solicitor,
žalobkyňa,
proti
Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: M. Heikkilä a W. Broere, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Stuyck a A.‑M. Vandromme, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: P. Oliver a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci K. Sawyer, barrister,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia ECHA uverejneného 18. júna 2010, ktorým sa kyselina boritá (ES č. 233‑139‑2) a tetraboritan disodný bezvodý (ES č. 215‑540‑4) identifikujú ako látky spĺňajúce kritériá uvedené v článku 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), ktorým sa tieto látky zaraďujú do zoznamu identifikovaných látok na účely ich zahrnutia do prílohy XIV uvedeného nariadenia v súlade s jeho článkom 59,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
v zložení: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia I. Wiszniewska‑Białecka a M. Prek,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Borax Europe Ltd je spoločnosťou založenou podľa anglického práva. Ako predmet činnosti má uvedený dovoz a predaj kyseliny boritej (ES č. 233‑139‑2) a tetraboritanu disodného bezvodého (ES č. 215‑540‑4) (ďalej len spoločne „boritany“) v Európskej únii, pričom tieto látky jej dodáva spoločnosť založená podľa amerického práva.
2 Boritany sa používajú predovšetkým pri výrobe skla a izolačných sklených vlákien. Používajú sa aj v pracích a čistiacich prostriedkoch a ako ošetrovacie prípravky na ochranu dreva.
3 Boritany boli zahrnuté do prílohy I smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES 196, s. 1; Mim. vyd. 13/001, s. 27) smernicou Komisie 2008/58/ES z 21. augusta 2008, ktorou sa po tridsiaty raz prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 67/548/EHS (Ú. v. EÚ L 246, s. 1) a ktorá nadobudla účinnosť 5. októbra 2008. Týmto zahrnutím sa boritany zaradili medzi látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2.
4 Vzhľadom na to, že 20. januára 2009 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 1), príloha I smernice 67/548 bola zrušená a jej obsah bol v znení predchádzajúcom zmene vykonanej smernicou 2008/58 prenesený do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008. Táto príloha VI sa teda v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1272/2008 o boritanoch nezmieňovala.
5 Keďže 25. septembra 2009 nadobudlo účinnosť nariadenie Komisie (ES) č. 790/2009 z 10. augusta 2009, ktorým sa na účely prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku mení a dopĺňa nariadenie č. 1272/2008 (Ú. v. EÚ L 235, s. 1), bolo zahrnutie boritanov medzi látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2 prevzaté do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008. Podľa článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 790/2009 sa táto klasifikácia uplatňuje od 1. decembra 2010, ale môže sa uplatňovať aj pred týmto dátumom.
6 Dňa 8. marca 2010 Spolková republika Nemecko a Slovinská republika predložili Európskej chemickej agentúre (ďalej len „ECHA“) svoju vypracovanú dokumentáciu o identifikácii kyseliny boritej ako látky, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), ktoré bolo následne zmenené a doplnené najmä nariadením č. 1272/2008, pričom poukázali na zahrnutie kyseliny boritej medzi látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2 v prílohe VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008.
7 V ten istý deň Dánske kráľovstvo predložilo ECHA svoju vypracovanú dokumentáciu o identifikácii tetraboritanu disodného bezvodého ako látky, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006, pričom poukázalo na zahrnutie tetraboritanu disodného bezvodého medzi látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2 v prílohe VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008.
8 Následne ECHA uverejnila na svojej internetovej stránke výzvy, ktorými dotknuté strany vyzvala na predloženie pripomienok k vypracovanej dokumentácii týkajúcej sa boritanov. Po získaní pripomienok k predmetnej dokumentácii, a to najmä od Európskej asociácie pre boritany, ktorej členkou je žalobkyňa, ECHA túto dokumentáciu zaslala svojmu Výboru členských štátov. Tento výbor sa 9. júna 2010 jednohlasne zhodol na identifikácii boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006.
9 Dňa 18. júna 2010 bol zoznam látok identifikovaných na účely ich zahrnutia do prílohy XIV nariadenia č. 1907/2006 (ďalej len „zoznam látok navrhnutých na zahrnutie“), vrátane boritanov, uverejnený na internetovej stránke ECHA.
Konanie a návrhy účastníkov konania
10 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. augusta 2010 podala žalobu, v ktorej navrhla zrušenie rozhodnutia ECHA uverejneného 18. júna 2010, v ktorom sú boritany identifikované ako látky spĺňajúce kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 a ktorým sa tieto látky zaraďujú do zoznamu látok navrhnutých na zahrnutie v súlade s článkom 59 uvedeného nariadenia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
11 Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. decembra 2010 Európska komisia podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov ECHA. Predseda siedmej komory Všeobecného súdu po vypočutí hlavných účastníkov konania tomuto návrhu vyhovel uznesením z 12. januára 2011.
12 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. decembra 2010 ECHA vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Žalobkyňa predložila pripomienky k námietke neprípustnosti 31. januára 2011.
13 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 31. januára 2011 žalobkyňa podala návrh na dôverné zaobchádzanie s jej vyjadreniami vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania. Tento návrh nebol spochybnený.
14 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. februára 2011 sa Komisia vzdala možnosti predložiť vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania obmedzené na prípustnosť.
15 Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za prípustnú,
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikuje boritany ako látky spĺňajúce kritériá uvedené v článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006 a rozhoduje o ich zaradení do zoznamu látok navrhnutých na zahrnutie,
– zaviazal ECHA na náhradu trov konania.
16 ECHA vo svojej námietke neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
17 Žalobkyňa vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol námietku neprípustnosti,
– vyhlásil žalobu za prípustnú,
– nariadil ECHA predložiť kópiu napadnutého rozhodnutia,
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom identifikuje boritany ako látky spĺňajúce kritériá uvedené v článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006 a zaraďuje ich do zoznamu látok navrhnutých na zahrnutie.
Právny stav
18 Podľa článku 114 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd, ak o to požiada niektorý účastník konania, rozhodnúť o námietke neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Podľa odseku 3 toho istého článku sa námietka neprípustnosti ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania, ak Všeobecný súd nerozhodne inak. V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že sa s touto vecou dostatočne oboznámil na základe spisového materiálu a nie je potrebné otvoriť ústnu časť konania.
19 Na podporu svojich návrhov ECHA vznáša dve námietky neprípustnosti, založené na neexistencii priamej dotknutosti žalobkyne a na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, sa jej osobne netýka.
O námietke neprípustnosti založenej na neexistencii priamej dotknutosti žalobkyne
20 V zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok stanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
21 V prejednávanom prípade je nesporné, že napadnuté rozhodnutie nebolo adresované žalobkyni, ktorej teda tento akt nie je určený. V tejto situácii žalobkyňa môže na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ podať žalobu o neplatnosť proti uvedenému aktu iba pod podmienkou, že sa jej tento akt priamo týka.
22 Pokiaľ ide o priamu dotknutosť, z ustálenej judikatúry vyplýva, že táto podmienka vyžaduje po prvé, aby predmetné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je určené a ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudky Súdneho dvora z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C‑386/96 P, Zb. s. I‑2309, bod 43; z 29. júna 2004, Front national/Parlament, C‑486/01 P, Zb. s. I‑6289, bod 34, a z 10. septembra 2009, Komisia/Ente per le Ville vesuviane a Ente per le Ville vesuviane/Komisia, C‑445/07 P a C‑455/07 P, Zb. s. I‑7993, bod 45).
23 Po prvé žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa jej priamo týka, keďže jej právne postavenie ovplyvňuje povinnosť vyplývajúca z tohto rozhodnutia, a to povinnosť poskytnúť, resp. aktualizovať kartu bezpečnostných údajov na základe článku 31 nariadenia č. 1907/2006. Je potrebné uviesť, že podľa článku 31 ods. 1 písm. a), b) a c) tohto nariadenia dodávateľ látky poskytne príjemcovi látky kartu bezpečnostných údajov, keď látka spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná látka v súlade so smernicou 67/548, keď je látka perzistentná, bioakumulatívna a toxická alebo veľmi perzistentná a veľmi bioakumulatívna v súlade s kritériami stanovenými v prílohe XIII uvedeného nariadenia, alebo keď je látka zaradená do zoznamu vypracovaného v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 z iných dôvodov, než sú tie, ktoré boli uvedené už skôr. Článok 31 ods. 9 písm. a) tohto nariadenia v tejto súvislosti stanovuje, že dodávatelia bezodkladne aktualizujú kartu bezpečnostných údajov, hneď ako sú k dispozícii nové informácie, ktoré môžu ovplyvniť opatrenia manažmentu rizík, alebo nové informácie o nebezpečenstve.
24 V prvom rade, pokiaľ ide o údajnú povinnosť poskytnúť kartu bezpečnostných údajov v zmysle článku 31 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1907/2006, je potrebné uviesť, že boritany boli zaradené do zoznamu látok navrhnutých na zahrnutie z dôvodu, že na základe článku 57 písm. c) uvedeného nariadenia spĺňali kritériá klasifikácie ako látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2 v súlade so smernicou 67/548. Keďže sa takýto prípad výslovne uvádza v článku 31 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, nevzťahuje sa naň jeho článok 31 ods. 1 písm. c), ktorý sa týka len prípadov, keď je látka zaradená do zoznamu látok navrhnutých na zahrnutie z iných dôvodov, než sú dôvody uvedené v článku 31 ods. 1 písm. a) a b). Žalobkyňa teda v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie nemala povinnosť poskytnúť kartu bezpečnostných údajov na základe článku 31 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1907/2006.
25 Ďalej, pokiaľ ide o údajnú povinnosť aktualizovať kartu bezpečnostných údajov, ktorá vyplýva z článku 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, je potrebné preskúmať, či identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy prostredníctvom napadnutého rozhodnutia, ktorá vyplýva z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006, predstavuje novú informáciu v zmysle článku 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, ktorá môže mať za následok vznik povinnosti stanovenej v tomto ustanovení, a to aktualizovať kartu bezpečnostných údajov, takže napadnuté rozhodnutie má priame účinky na právne postavenie žalobkyne.
26 Pokiaľ ide o kartu bezpečnostných údajov, článok 31 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že táto karta musí byť zostavená v súlade s prílohou II tohto nariadenia. Podľa tejto prílohy, ktorá obsahuje pokyny na zostavenie kariet bezpečnostných údajov, musia tieto karty poskytovať mechanizmus na účely prenosu vhodných bezpečnostných informácií o klasifikovaných látkach bezprostredným následným užívateľom v smere dodávateľského reťazca. Účelom tejto prílohy je zaručiť jednotnosť a presnosť obsahu každej z povinných položiek uvedených v článku 31 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006 tak, aby výsledné karty bezpečnostných údajov umožnili užívateľom prijať potrebné opatrenia na ochranu zdravia ľudí, bezpečnosti na pracovisku a na ochranu životného prostredia.
27 Identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 by mohla byť novou informáciou týkajúcou sa položky 2 (identifikácia nebezpečenstiev) a položky 15 (regulačné informácie) článku 31 ods. 6 uvedeného nariadenia.
28 Pokiaľ ide o položku 2 (identifikácia nebezpečenstiev), podľa prílohy II bodu 2 nariadenia č. 1907/2006 je v nej potrebné uviesť klasifikáciu látky, ktorá vyplýva z uplatňovania klasifikačných pravidiel uvedených v smernici 67/548. Hlavné nebezpečenstvá látky pre človeka a životné prostredie musia byť uvedené jasne a stručne.
29 V prejednávanej veci sa identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 netýka klasifikácie týchto látok podľa smernice 67/548. Táto identifikácia bola vykonaná z dôvodu, že boritany na základe článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006 spĺňajú kritériá klasifikácie ako látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2 v súlade so smernicou 67/548. Skutočnosť, že boritany spĺňajú tieto kritériá, už bola preukázaná v prílohe I smernice 67/548, zmenenej a doplnenej smernicou 2008/58, a následne v prílohe VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008, zmeneného a doplneného nariadením č. 790/2009 (pozri body 3 až 5 vyššie). V súlade s článkom 59 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006 dotknuté členské štáty vo svojich dokumentáciách predložených ECHA 8. marca 2010 poukázali na zahrnutie boritanov do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008 (pozri body 6 a 7 vyššie).
30 Je nesporné, že v okamihu uverejnenia napadnutého rozhodnutia, teda 18. júna 2010, žalobkyňa nepodliehala povinnosti klasifikácie boritanov. Tým, že nariadenie č. 1272/2008 nadobudlo účinnosť 20. januára 2009, bola totiž príloha I smernice 67/548 zahŕňajúca boritany zrušená, a teda povinnosť klasifikovať boritany v súlade s harmonizovanými klasifikáciami definovanými v prílohe VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008, zmeneného a doplneného nariadením č. 790/2009, sa neuplatnila, keďže článok 2 ods. 2 nariadenia č. 790/2009 určil v tejto súvislosti ako východiskový bod dátum 1. december 2010.
31 Nebezpečenstvá, ktoré viedli ku klasifikácii boritanov, však boli v okamihu uverejnenia napadnutého rozhodnutia z právneho hľadiska dostatočne právne definované. Na jednej strane všetkým dotknutým osobám bolo zrejmé, že tieto riziká nezmizli len z dôvodu zrušenia prílohy I smernice 67/548, ktorej obsah bol prenesený do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008. Na druhej strane tým, že 25. septembra 2009 nadobudlo účinnosť nariadenie č. 790/2009, bola klasifikácia boritanov ako látok poškodzujúcich reprodukciu v kategórii 2 prevzatá do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008. Skutočnosť, že tieto klasifikácie nemuseli byť uplatňované pred 1. decembrom 2010, nespochybňuje právnu existenciu konštatovania, podľa ktorého boli kritériá klasifikácie splnené od okamihu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 790/2009. Článok 2 ods. 2 nariadenia č. 790/2009 len odkladá právne povinnosti vyplývajúce z týchto klasifikácií na základe nariadenia č. 1272/2008, zmeneného a doplneného nariadením č. 790/2009, na 1. december 2010. Túto úvahu podporuje to, že z článku 2 ods. 3 nariadenia č. 790/2009 vyplýva, že harmonizované klasifikácie uvedené v prílohe VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008, zmeneného a doplneného nariadením č. 790/2009, sa mohli uplatňovať pred 1. decembrom 2010.
32 Z toho vyplýva, že identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy neobsahovala nové informácie o nebezpečných vlastnostiach týchto látok, ale bola výsledkom identifikačného postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006. Napadnuté rozhodnutie teda neprinieslo žiadnu novú informáciu o identifikácii nebezpečenstiev v zmysle položky 2 článku 31 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006.
33 Pokiaľ ide o položku 15 článku 31 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006 (regulačné informácie), je potrebné uviesť, že podľa prílohy II bodu 15 uvedeného nariadenia, ak látka, na ktorú sa vzťahuje karta bezpečnostných údajov, podlieha osobitným ustanoveniam na ochranu človeka a životného prostredia na úrovni Únie, napr. autorizáciám udeleným podľa hlavy VII uvedeného nariadenia alebo obmedzeniam podľa hlavy VIII toho istého nariadenia, tieto ustanovenia sa, pokiaľ je to možné, uvedú.
34 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že hoci je pravda, že v dôsledku identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúcej z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 môže pre hospodárske subjekty vzniknúť informačná povinnosť, nemá za následok to, že by sa na dotknutú látku vzťahoval osobitný režim, takže by bola predmetom osobitných ustanovení. Naproti tomu uvedená identifikácia nemá vplyv na uvádzanie látky na trh a na jej používanie.
35 V druhom rade, pokiaľ ide o autorizáciu stanovenú v hlave VII nariadenia č. 1907/2006 a obmedzenia stanovené podľa hlavy VIII tohto nariadenia, príloha II bod 15 toho nariadenia uvádza udelené autorizácie a obmedzenia ako jediné príklady patriace do pôsobnosti tohto ustanovenia. Keďže sa identifikácia látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 netýka obmedzení uložených podľa hlavy VIII uvedeného nariadenia, ale je súčasťou autorizácie stanovenej v hlave VII tohto nariadenia, zmienka o obmedzeniach v bode 15 prílohy II nariadenia č. 1907/2006 neobhajuje skutočnosť, že uvedená identifikácia patrí do položky 15 článku 31 ods. 6 uvedeného nariadenia.
36 Pokiaľ ide o udelené autorizácie, z hlavy VII uvedeného nariadenia vyplýva, že predstavujú autorizácie udelené v súlade s článkom 60 toho istého nariadenia, ktoré sú súčasťou neskoršej fázy autorizácie (články 60 až 64 tohto nariadenia). O autorizácie možno požiadať ECHA na základe článku 62 ods. 1 toho nariadenia pre jedno alebo viac použití látky, ktorej uvedenie na trh je zakázané z dôvodu jej zahrnutia do prílohy XIV uvedeného nariadenia. Treba však konštatovať, že pokiaľ ide o autorizáciu stanovenú v hlave VII nariadenia č. 1907/2006, identifikáciu látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúcu z postupu uvedeného v článku 59 toho nariadenia normotvorca v prílohe II bode 15 uvedeného nariadenia výslovne nespomenul. Hoci je pravda, že zmienka o autorizáciách udelených na základe hlavy VII tohto nariadenia sa uvádza len ako príklad, nič to nemení na tom, že táto zmienka sa ako jediná týka autorizácie na základe hlavy VII nariadenia č. 1907/2006. Aj keď nie je vylúčené, že položka 15 karty bezpečnostných údajov sa uplatní v prípade iných osobitných ustanovení na ochranu človeka a životného prostredia na úrovni Únie, pokiaľ ide o autorizáciu stanovenú v hlave VII nariadenia č. 1907/2006, táto úvaha podporuje takisto skutočnosť, že sa táto položka vzťahuje len na autorizácie. Tento záver je podporený okolnosťou, že článok 31 ods. 9 písm. b) uvedeného nariadenia stanovuje, že karta bezpečnostných údajov musí byť po udelení alebo zamietnutí autorizácie aktualizovaná.
37 Z toho vyplýva, že z dôvodu identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúcej z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 látka nie je predmetom osobitných ustanovení na ochranu človeka a životného prostredia na úrovni Únie v zmysle prílohy II bodu 15 uvedeného nariadenia.
38 Vzhľadom na vyššie uvedené identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 nepredstavuje novú informáciu, ktorá môže ovplyvniť opatrenia manažmentu rizík alebo ktorá sa týka nebezpečenstva v zmysle článku 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, takže žalobkyňa nebola povinná aktualizovať kartu bezpečnostných údajov. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie nemá priame účinky na právne postavenie žalobkyne z dôvodu povinnosti stanovenej v tomto ustanovení.
39 Po druhé, pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej sa jej napadnuté rozhodnutie priamo týka, keďže jej právne postavenie ovplyvňujú povinnosti vyplývajúce z článku 7 ods. 2 a 3 článku 33 nariadenia č. 1907/2006, je potrebné uviesť, že tieto ustanovenia obsahujú informačné povinnosti výrobcov, dovozcov a dodávateľov výrobkov, ktorí sú definovaní v článku 3 bodoch 4, 11 a 33 toho istého nariadenia.
40 V súlade s článkom 7 ods. 2 uvedeného nariadenia musí každý výrobca alebo dovozca výrobkov oznámiť ECHA, či látka spĺňa kritériá článku 57 tohto nariadenia a je identifikovaná v súlade s článkom 59 ods. 1 toho istého nariadenia, a to pokiaľ je látka v týchto výrobkoch prítomná jednak v celkových množstvách väčších ako 1 tona na výrobcu alebo dovozcu ročne a jednak v koncentrácii väčšej ako 0,1 % hmotnostného (w/w). V rozsahu, v akom sa článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 neuplatňuje, článok 7 ods. 3 uvedeného nariadenia stanovuje, že výrobca alebo dovozca musí poskytnúť príjemcovi výrobku vhodné pokyny. Podľa článku 7 ods. 7 nariadenia č. 1907/2006 sa článok 7 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia uplatňuje od 1. júna 2011 šesť mesiacov po identifikácii látky v súlade s článkom 59 ods. 1 tohto nariadenia.
41 Podľa článku 33 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 každý dodávateľ výrobku obsahujúceho látku, ktorá spĺňa kritériá v článku 57 uvedeného nariadenia a bola zistená v súlade s článkom 59 ods. 1 toho istého nariadenia v koncentrácii vyššej než 0,1 % hmotnostného (w/w), musí poskytnúť príjemcovi výrobku dostatočné informácie, ktoré sú dostupné dodávateľovi, aby sa umožnilo bezpečné používanie výrobku, obsahujúce prinajmenšom názov látky. Podľa článku 33 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 má rovnakú povinnosť dodávateľ vo vzťahu k spotrebiteľovi, a to na základe žiadosti spotrebiteľa. Príslušné informácie sa musia poskytnúť zdarma do 45 dní od prijatia žiadosti.
42 Je nesporné, že žalobkyňa nemá postavenie výrobcu, resp. dovozcu výrobkov ani postavenie dodávateľa výrobku v zmysle článku 3 bodov 4, 11 a 33 nariadenia č. 1907/2006. Jej predmetom činnosti je dovoz a predaj boritanov. Povinnosti stanovené v článku 7 ods. 2 a 3 a v článku 33 uvedeného nariadenia sa teda môžu výslovne priamo vzťahovať len na zákazníkov žalobkyne v prípade, že sú títo zákazníci výrobcami, resp. dovozcami výrobkov alebo dodávateľmi výrobku.
43 V každom prípade žalobkyňa tým, že odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM (C‑125/06 P, Zb. s. I‑1451, bod 52), tvrdí, že je napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá, pretože toto rozhodnutie ovplyvňuje spôsob, akým jej zákazníci môžu vyrábať, resp. dodávať výrobky obsahujúce boritany, tak, že im ukladá informačné povinnosti, ktorých plnenie možno vymáhať na vnútroštátnych súdoch a s ktorými súvisia trestné a občianske sankcie.
44 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 43 vyššie, boli sporné práva predmetom určitého počtu zákonných obmedzení z dôvodu sporného aktu, v prejednávanej veci, pokiaľ ide o boritany, to tak nie je. Informačné povinnosti dotknutých zákazníkov žalobkyne stanovené v článkoch 7 a 33 nariadenia č. 1907/2006 a vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia nestanovujú vo vzťahu k boritanom nové limity alebo obmedzenia. Je pravda, že výrobcovia, resp. dovozcovia výrobkov a dodávatelia výrobku musia poskytnúť informácie, či je látka identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy v súlade s článkom 59 nariadenia č. 1907/2006 a či sú splnené podmienky článkov 7 a 33 uvedeného nariadenia. Tieto informačné povinnosti však nemajú za následok, že by bolo uvádzanie na trh a používanie predmetných látok limitované alebo obmedzené tak, že by to ovplyvnilo právne postavenie dodávateľov tejto látky. Okrem toho žalobkyňa netvrdila, že prípadné informačné povinnosti jej zákazníkov vyplývajúce z článkov 7 a 33 nariadenia č. 1907/2006 nevyhnutne predpokladajú, že musí poskytnúť informácie svojim zákazníkom, aby si mohli splniť povinnosti.
45 Z toho vyplýva, že povinnosti stanovené v článku 7 ods. 2 a 3 a článku 33 nariadenia č. 1907/2006 neumožňujú domnievať sa, že napadnuté rozhodnutie má priame účinky na právne postavenie žalobkyne.
46 Po tretie, pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej sa jej napadnuté rozhodnutie priamo týka, keďže má účinky na jej faktické postavenie, treba uviesť, že samotná skutočnosť, že akt môže mať vplyv na faktické postavenie žalobcu, nepostačuje na to, aby sa tento akt mohol považovať za akt, ktorý sa žalobcu priamo týka. Iba existencia osobitných okolností môže oprávňovať subjekt, ktorý tvrdí, že právny akt má vplyv na jeho postavenie na trhu, aby podal žalobu podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 18. februára 1998, Comité d’entreprise de la Société française de production a i./Komisia, T‑189/97, Zb. s. II‑335, bod 48). V prejednávanom prípade žalobkyňa tvrdila len to, že jej zákazníci prestali používať boritany, pričom nepreukázala existenciu takýchto osobitných okolností.
47 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nemá priame účinky na právne postavenie žalobkyne. Keďže nie je splnené prvé kritérium priamej dotknutosti, žalobkyňa nie je napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá.
48 V dôsledku toho je teda potrebné vyhovieť predmetnej námietke neprípustnosti a žaloba musí byť zamietnutá ako neprípustná bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšiu námietku neprípustnosti vznesenú zo strany ECHA.
O návrhu na nariadenie vykonania dokazovania
49 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd na účely vykonania dôkazov v súlade s článkom 66 ods. 1 rokovacieho poriadku nariadil ECHA predložiť kópiu napadnutého rozhodnutia.
50 Ako však vyplýva zo všetkých prechádzajúcich úvah, Všeobecný súd môže účinne rozhodnúť o žalobe bez toho, aby nariadil vykonanie dokazovania. Okrem toho, keďže napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené na internetovej stránke ECHA a žalobkyňa ho predložila v prílohe žaloby, je tento návrh irelevantný.
51 Návrh žalobkyne na vykonanie dôkazov preto musí byť zamietnutý tak ako žaloba v celom rozsahu.
O trovách
52 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa odseku 4 toho istého článku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.
53 Keďže žalobkyňa vo veci nemala úspech, znáša vlastné trovy konania a je potrebné zaviazať ju na náhradu trov konania ECHA v súlade s jej návrhmi. Komisia znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta ako neprípustná.
2. Borax Europe Ltd znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou chemickou agentúrou (ECHA).
3. Európska komisia znáša vlastné trovy konania.
V Luxemburgu 21. septembra 2011