Vec T‑57/01
Solvay SA
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Trh so sódou v Spoločenstve (s výnimkou Spojeného kráľovstva a Írska) – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 82 ES – Dohody o zásobovaní na príliš dlhé obdobie – Vernostná zľava – Premlčanie práva Komisie ukladať pokuty alebo sankcie – Primeraná lehota – Podstatné formálne náležitosti – Relevantný geografický trh – Existencia dominantného postavenia – Zneužitie dominantného postavenia – Právo na prístup k spisu – Pokuta – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Priťažujúce okolnosti – Opakované porušovanie – Poľahčujúce okolnosti“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Prerušenie – Rozhodnutie Komisie, ktoré je predmetom prebiehajúceho konania pred Súdnym dvorom – Dosah
(Nariadenie Rady č. 2988/74, článok 3)
2. Právo Spoločenstva – Zásady – Dodržanie primeranej lehoty – Pôsobnosť – Hospodárska súťaž – Správne konanie – Súdne konanie – Rozlišovanie na účely posúdenia dodržania primeranej lehoty
(Nariadenie Rady č. 17)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Dodržanie primeranej lehoty
(Nariadenie Rady č. 17)
4. Komisia – Zásada kolegiality – Dosah – Rozhodnutie v oblasti hospodárskej súťaže
(Zmluva o fúzii, článok 17)
5. Námietka nezákonnosti – Dosah – Akty, ktorých protiprávnosti sa možno dovolávať – Rokovací poriadok inštitúcie
(Článok 241 ES)
6. Akty inštitúcií – Overenie prijatých aktov – Spôsoby
(Rokovací poriadok Komisie z roku 1999, článok 16 prvý odsek)
7. Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na obhajobu – Pôsobnosť – Hospodárska súťaž – Správne konanie – Dosah zásady po zrušení prvého rozhodnutia Komisie
(Článok 81 ods. 1 ES)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Preskúmavacie právomoci Komisie – Dosah – Prístup do priestorov podnikov
(Nariadenie Rady č. 17, článok 14)
9. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Relevantný trh – Geografické vymedzenie
(Článok 82 ES)
10. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Kvalifikácia podľa mimoriadne významného trhového podielu
(Článok 82 ES)
11. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zľava, ktorá spôsobuje uzavretie trhu – Vernostná zľava
(Článok 82 ES)
12. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Množstvová zľava – Prípustnosť – Podmienky – Zneužívajúca povaha systému zliav
(Článok 82 ES)
13. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zmluvy o výhradnom zásobovaní – Vernostná zľava
(Článok 82 ES)
14. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Množstvová zľava – Prípustnosť – Podmienky – Spôsoby výpočtu
(Článok 82 druhý odsek ES)
15. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Dosah – Odmietnutie oznámiť dokument – Dôsledky
16. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Prístup k spisu – Cieľ – Nesprístupnenie dokumentov, ktoré má Komisia k dispozícii – Posúdenie Všeobecným súdom vo vzťahu k dodržaniu práva na obhajobu v prejednávanej veci
17. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Porušenie práva na obhajobu – Nedostatočný prístup k spisu – Zabezpečenie prístupu v priebehu súdneho konania – Náprava – Vylúčenie
18. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladá pokuta – Zrušenie pre procesné vady
(Nariadenie Rady č. 17)
19. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Zvlášť závažné porušenia
(Článok 82 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
20. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Opakované porušovanie – Pojem porušenia rovnakého druhu – Porušenia článkov 81 ES a 82 ES – Vylúčenie
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
21. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Neexistencia opakovaného porušovania – Vylúčenie
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
22. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Spolupráca podniku pri prešetrovaní zamestnancami Komisie – Vylúčenie
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 14)
23. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Obrat zohľadnený pri výpočte hornej hranice pokuty
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
24. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
1. Podľa článku 3 nariadenia č. 2988/74 o premlčacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy hospodárskej súťaže je plynutie premlčacej lehoty v stíhaní prerušené na dobu, počas ktorej je rozhodnutie Komisie predmetom „prebiehajúceho konania pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev“. Tento odkaz je nutné chápať od vytvorenia Súdu prvého stupňa ako týkajúci sa najskôr konania pred Súdom prvého stupňa, pretože žaloby proti rozhodnutiam ukladajúcim sankcie alebo pokuty v oblasti práva hospodárskej súťaže patria do jeho právomoci.
Premlčanie je prerušené tiež počas celej doby trvania konania o odvolaní pred Súdnym dvorom. Článok 60 Štatútu Súdneho dvora a článok 3 nariadenia č. 2988/74 majú odlišný rozsah pôsobnosti, takže neexistencia odkladného účinku odvolania nemôže zbaviť účinku článok 3 uvedeného nariadenia, ktorý sa týka situácií, v ktorých musí Komisia počkať na rozhodnutie súdu Spoločenstva. Okrem toho článok 3 nariadenia č. 2988/74 chráni Komisiu pred účinkom premlčania v situáciách, keď táto inštitúcia musí počkať na rozhodnutie súdu Spoločenstva v rámci konaní, ktorých priebeh neovláda, skôr, ako sa dozvie, či napadnutý akt bol protiprávny alebo nie. Tvrdenie, podľa ktorého zriadenie druhého súdneho stupňa neumožňuje predĺžiť dobu prerušenia premlčania, nemožno prijať. Prerušenie premlčania umožňuje Komisii iba prípadne prijať nové rozhodnutie za predpokladu, že je zamietnuté odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnutie Komisie zrušené. Toto prerušenie premlčania nemá nijaký účinok na rozhodnutie, ktoré bolo zrušené rozsudkom Súdu prvého stupňa. V prípade odvolania sa Komisii iste formálne nebráni konať a prijať nové rozhodnutie po tom, ako Súd prvého stupňa zrušil pôvodné rozhodnutie. Žaloba smerujúca proti rozhodnutiu, ktorým sa ukladajú sankcie, však prerušuje premlčanie v oblasti stíhania až do doby, keď súd Spoločenstva s konečnou platnosťou rozhodol o uvedenej žalobe. Pokiaľ by Komisia musela prijať nové rozhodnutie po zrušení rozhodnutia Súdom prvého stupňa bez toho, aby počkala na rozsudok Súdneho dvora, existovalo by nebezpečenstvo, že za predpokladu, že Súdny dvor zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa, existovali by súčasne dve rozhodnutia s rovnakým predmetom. Je zrejme v rozpore s požiadavkami hospodárnosti správneho konania, aby sa Komisii uložilo iba s cieľom, aby nedošlo k premlčaniu, prijatie nového rozhodnutia prv, než sa dozvie, či je pôvodné rozhodnutie protiprávne alebo nie.
Napokon, keďže premlčanie bolo podľa článku 3 nariadenia č. 2988/74 prerušené počas celej dĺžky trvania konania o odvolaní pred Súdnym dvorom, Komisii nemožno vytýkať, že porušila zásadu primeranej lehoty iba preto, lebo čakala, až Súdny dvor rozhodne v rámci takéhoto odvolania, kým prijala nové rozhodnutie.
(pozri body 90, 97, 98, 102, 103, 105 – 108, 121)
2. V rámci preskúmania výhrady založenej na porušení zásady primeranej lehoty treba rozlišovať medzi správnym konaním začatým v oblasti hospodárskej súťaže na základe nariadenia č. 17 a súdnym konaním v prípade žaloby proti rozhodnutiu Komisie. Doba, počas ktorej súd Spoločenstva skúma zákonnosť rozhodnutia a v prípade odvolania platnosť prvostupňového rozsudku, nemôže byť vzatá do úvahy pri určení dĺžky konania pred Komisiou.
(pozri bod 124)
3. Porušenie zásady primeranej lehoty pri vydaní rozhodnutia v správnom konaní v oblasti hospodárskej súťaže neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia prijatého Komisiou, pokiaľ nebolo porušené právo dotknutého podniku na obhajobu. Pokiaľ totiž nie je preukázané, že neprimerane dlhá lehota mala vplyv na schopnosť dotknutých podnikov účinne sa brániť, nedodržanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnosť správneho konania.
(pozri bod 132)
4. Zásada kolegiality je založená na rovnosti členov Komisie pri účasti na prijatí rozhodnutia a najmä predpokladá, že rozhodnutia sú prejednávané spoločne a že všetci členovia kolégia sú na politickej úrovni kolektívne zodpovední za všetky prijaté rozhodnutia. Dodržanie tejto zásady, a osobitne nevyhnutnosť, aby boli rozhodnutia prejednávané spoločne, sa nevyhnutne týka právnych subjektov, ktoré sú dotknuté právnymi účinkami, ktoré takéto rozhodnutia vyvolávajú, v tom zmysle, že si musia byť istí, že tieto rozhodnutia boli skutočne prijaté kolégiom a presne zodpovedajú jeho vôli. Tak je to osobitne v prípade aktov výslovne označených za rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma voči podnikom alebo združeniam podnikov, pokiaľ ide o dodržanie pravidiel hospodárskej súťaže, a ktorých predmetom je konštatovanie porušení týchto pravidiel, vydanie príkazov týmto podnikom a uloženie im peňažných sankcií.
Samotná skutočnosť, že v tlačovej správe, ktorá nepochádza od Komisie a nemá nijakú oficiálnu povahu, sa spomína vyhlásenie hovorcu Komisie, v ktorom sa oznamuje dátum vydania rozhodnutia v oblasti hospodárskej súťaže a jeho obsah, nemôže stačiť na záver, že Komisia porušila zásadu kolegiality. Keďže kolégium komisárov nie je takým vyhlásením viazané, môže po spoločnom prejednaní rozhodnúť, že také rozhodnutie neprijme.
(pozri body 151 – 155)
5. Pôsobnosť článku 241 ES sa musí rozšíriť najmä na ustanovenia rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré síce nie sú právnym základom napadnutého rozhodnutia a nevyvolávajú účinky podobné účinkom nariadenia v zmysle tohto článku Zmluvy, ale určujú podstatné formálne náležitosti vyžadované na prijatie tohto rozhodnutia a v dôsledku toho zabezpečujú právnu istotu osôb, ktorým je určené. Je totiž potrebné, aby každá osoba, ktorej je rozhodnutie určené, mohla incidenčným spôsobom namietať protiprávnosť aktu, ktorý podmieňuje formálnu platnosť tohto rozhodnutia, napriek skutočnosti, že dotknutý akt nie je právnym základom rozhodnutia, takže uvedená osoba nemohla požadovať jeho zrušenie skôr, ako jej bolo sporné rozhodnutie oznámené. V dôsledku toho môžu byť ustanovenia rokovacieho poriadku Komisie predmetom námietky nezákonnosti v rozsahu, v akom zabezpečujú ochranu jednotlivcov. Námietka nezákonnosti musí byť obmedzená na to, čo je nevyhnutné na vyriešenie sporu. Keďže cieľom článku 241 ES nie je umožniť účastníkovi konania spochybniť uplatniteľnosť akéhokoľvek aktu všeobecnej povahy prostredníctvom akejkoľvek žaloby, musí byť všeobecný akt, ktorého nezákonnosť sa uplatňuje, okrem toho priamo alebo nepriamo uplatniteľný vo veci, ktorá je predmetom žaloby, a musí existovať priama právna súvislosť medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a dotknutým všeobecným aktom.
(pozri body 165 – 167)
6. Článok 16 prvý odsek rokovacieho poriadku Komisie z roku 1999 stanovuje, že akty prijaté Komisiou v priebehu zasadnutia musia byť pripojené k súhrnnej zápisnici vypracovanej na konci zasadnutia, na ktorom boli prijaté, v autentickom jazyku alebo jazykoch takým spôsobom, že nie je možné ich od seba oddeliť a že tieto akty sú overené podpisom predsedu a generálneho tajomníka na poslednej strane súhrnnej zápisnice. Toto ustanovenie nie je nezákonné. Overovacie formality, ktoré upravuje, sú v súlade s požiadavkami zásady právnej istoty.
(pozri body 170, 175, 176)
7. Keď Komisia po zrušení rozhodnutia, ktoré ukladá sankcie podnikom, ktoré porušili článok 81 ods. 1 ES, z dôvodu procesnej vady týkajúcej sa výlučne podmienok jeho konečného prijatia kolégiom komisárov prijme nové rozhodnutie v podstate s totožným obsahom, založené na rovnakých výhradách, nie je povinná vykonať nové vypočutie dotknutých podnikov.
Nie je povinná ani uskutočniť novú konzultáciu s poradným výborom pre oblasť kartelov a dominantného postavenia, aj keď medzi konzultáciou s uvedeným výborom a prijatím nového rozhodnutia pristúpili k Európskemu spoločenstvu viaceré štáty a v dôsledku toho sa zmenilo zloženie uvedeného výboru. Zmena zloženia inštitúcie totiž neovplyvňuje kontinuitu inštitúcie samotnej, ktorej konečné alebo prípravné akty si v zásade zachovávajú všetky účinky. Okrem toho neexistuje nijaká všeobecná zásada práva Spoločenstva, ktorá by ukladala kontinuitu v zložení správneho orgánu zaoberajúceho sa konaním, ktoré môže viesť k uloženiu pokuty.
Pokiaľ ide o iné právne otázky, ktoré môžu vzniknúť v rámci uplatnenia článku 233 ES, ako sú otázky týkajúce sa plynutia času, možnosti obnovenia stíhania, prístupu k spisu, ktorý by bol spojený s obnovou konania, účasti úradníka povereného vypočutím, ako aj prípadných dôsledkov článku 20 nariadenia č. 17, ani tie nevyžadujú nové vypočutie, pokiaľ nemenia obsah výhrad, takže podliehajú iba prípadnému neskoršiemu súdnemu preskúmaniu.
(pozri body 184, 185, 202, 207 – 209)
8. Tak z účelu nariadenia č. 17, ako aj z vymenovania právomocí, ktoré majú zamestnanci Komisie, z jeho článku 14 vyplýva, že prešetrovania môžu mať veľmi široký dosah.
V tejto súvislosti je právo na vstup do všetkých priestorov, na všetky pozemky alebo do všetkých dopravných prostriedkov podnikov osobitne dôležité, keďže má umožniť Komisii získať dôkazy o porušeniach pravidiel hospodárskej súťaže na miestach, kde sa zvyčajne nachádzajú, teda v obchodných priestoroch podnikov.
Toto právo na vstup by bolo zbavené užitočnosti, keby sa zástupcovia Komisie museli obmedziť na žiadosť o predloženie dokumentov alebo spisov, ktoré by boli schopní vopred presne identifikovať. Naopak, také právo zahŕňa oprávnenie hľadať rozličné informácie, ktoré ešte nie sú známe alebo plne identifikované. Bez takéhoto oprávnenia by Komisia nedokázala získať informácie nevyhnutné na prešetrovanie, ak by narazila na odmietnutie spolupráce, či dokonca na obštrukčný postoj zo strany dotknutých podnikov.
Výkon širokých vyšetrovacích právomocí, ktoré má Komisia, je však podriadený podmienkam, ktoré sú schopné zabezpečiť dodržanie práv dotknutých podnikov. V tejto súvislosti Komisii uložená povinnosť uviesť predmet a cieľ prešetrovania predstavuje základnú požiadavku s cieľom nielen preukázať odôvodnený charakter plánovaného zásahu vnútri dotknutých podnikov, ale aj umožniť im pochopiť dosah ich povinnosti spolupracovať a pritom im zároveň zachovať ich právo na obhajobu.
Z uvedeného vyplýva, že rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutia, ktorými sa nariaďuje prešetrovanie, nemôže byť obmedzený úvahami týkajúcimi sa účinnosti vyšetrovania. V tejto súvislosti je síce pravda, že Komisia nie je povinná oznámiť osobe, ktorej je rozhodnutie o začatí prešetrovania určené, všetky informácie, ktoré v súvislosti s predpokladanými porušeniami má, ani vykonať presnú právnu kvalifikáciu týchto porušení, musí však jasne uviesť domnienky, ktoré chce prešetriť.
Keďže Komisia nie je povinná vykonať presnú právnu kvalifikáciu porušení, skutočnosť, že rozhodnutie o nariadení prešetrovania odkazuje iba na článok 81 ES a výslovne necituje článok 82 ES, nemôže sama osebe viesť k záveru, že Komisia porušila článok 14 nariadenia č. 17. Aj keď totiž zo znenia rozhodnutia o nariadení prešetrovania vyplýva, že Komisia chce výslovne len prešetriť, či sa podnik zúčastnil na karteloch alebo zosúladených postupoch, pričom nič nenapovedá tomu, že by existovalo podozrenie aj zo zneužitia dominantného postavenia, zhabanie dokumentov neprekročí zákonný rámec vytvorený v rozhodnutí o nariadení prešetrovania, keďže jednu časť skutočností, vzhľadom na ktoré mali pracovníci Komisie právomoc získať dôkazy, pokiaľ ide o porušenie článku 81 ES, tvoria rovnaké skutočnosti ako tie, ktoré sú základom výhrad týkajúcich sa zneužití dominantného postavenia vytýkaných dotknutému podniku, a rozhodnutie o nariadení prešetrovania obsahuje podstatné náležitosti vyžadované podľa článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17.
(pozri body 218 – 222, 225, 226)
9. V štruktúre článku 82 ES je trh z geografického hľadiska možné definovať ako územie, na ktorom sa všetky hospodárske subjekty nachádzajú v podobných podmienkach hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o dotknuté výrobky alebo služby. Vôbec nie je nevyhnutné, aby objektívne podmienky hospodárskej súťaže medzi subjektmi boli úplne homogénne. Stačí, ak sú podobné alebo dostatočne homogénne. Preto za jednotný trh nie je možné považovať len tie územia, na ktorých sú objektívne podmienky hospodárskej súťaže heterogénne.
Aj keď súd Spoločenstva vo všeobecnosti vykonáva úplné preskúmanie toho, či sú, alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže, jeho preskúmanie zložitých ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, sa obmedzuje na overenie dodržania procesných ustanovení a ustanovení upravujúcich povinnosť odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci.
(pozri body 249, 250)
10. Dominantné postavenie podľa článku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umožňuje brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa v značnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebiteľov. Také postavenie, na rozdiel od situácie monopolu alebo kvázimonopolu, nevylučuje existenciu určitej hospodárskej súťaže, ale umožňuje podniku, ktorý sa nachádza v tejto situácii, ak nie celkom rozhodovať, tak aspoň podstatne ovplyvňovať podmienky, za akých sa bude táto hospodárska súťaž rozvíjať, a v každom prípade mu umožňuje správať sa v značnej miere bez toho, aby túto súťaž musel zohľadňovať, a bez toho, aby mu takýmto správaním vznikla ujma.
Existencia dominantného postavenia vyplýva v zásade zo splnenia viacerých okolností, ktoré samy osebe nie sú nevyhnutne rozhodujúce. Preskúmanie existencie dominantného postavenia na relevantnom trhu sa musí vykonať tak, že sa najprv preskúma štruktúra a potom konkurenčné podmienky na danom trhu.
Veľmi veľké podiely na trhu sú samy osebe, okrem výnimočných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia. Ovládanie extrémne veľkého podielu na trhu totiž stavia podnik, ktorý ho má počas určitého časového obdobia svojím objemom výroby a ponukou, ktorú predstavuje – bez toho, aby tí, čo ovládajú výrazne menšie podiely, boli schopní rýchlo uspokojiť dopyt, ktorý sa mal odvrátiť od podniku s najväčším podielom –, do silnej situácie, čo z neho robí nevyhnutného partnera a už z tohto dôvodu mu zaručuje, prinajmenšom počas relatívne dlhých období, nezávislosť správania, ktorá je typická pre dominantné postavenie.
Podiel na trhu vo výške 70 až 80 % predstavuje teda sám osebe jasný dôkaz existencie dominantného postavenia. Takisto podiel na trhu vo výške 50 % je sám osebe, okrem výnimočných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia.
(pozri body 275 – 279)
11. Systém zliav s účinkami spočívajúcimi v uzavretí trhu sa považuje za taký, ktorý je v rozpore s článkom 82 ES, ak ho uplatňuje podnik s dominantným postavením. Je to tak v prípade vernostných zliav poskytnutých ako protihodnota záväzku zákazníka zásobovať sa výlučne alebo skoro výlučne od podniku s dominantným postavením. Cieľom takej zľavy je totiž poskytnutím finančných výhod brániť zásobovaniu sa zákazníkov od konkurenčných výrobcov.
(pozri body 316, 317)
12. O systémoch množstvových zliav viažucich sa iba na objem nákupov od podniku s dominantným postavením sa v zásade predpokladá, že nemajú účinky spočívajúce v uzavretí trhu, ktoré sú zakázané článkom 82 ES. Ak sa totiž zvýšenie dodaného množstva prejaví v nižších nákladoch dodávateľa, tento dodávateľ je oprávnený poskytnúť zákazníkovi profit zo zníženia nákladov prostredníctvom výhodnejšej ceny. Množstvové zľavy by teda mali zobrazovať nárast účinnosti a úspory z rozsahu dosiahnuté podnikom s dominantným postavením.
Z toho vyplýva, že systém zliav, v rámci ktorého výška zľavy narastá v závislosti od kúpeného množstva, neporušuje článok 82 ES, ibaže by z kritérií a z podmienok poskytovania zliav vyplývalo, že systém nespočíva na odôvodnenej ekonomickej protihodnote, ale sa snaží, podobne ako vernostné zľavy a zľavy na dosiahnutie cieľa nákupu, brániť zákazníkom v zásobovaní sa od konkurenčných výrobcov.
Na stanovenie prípadnej zneužívajúcej povahy systému množstvových zliav je teda potrebné posúdiť všetky okolnosti, predovšetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmať, či je cieľom zliav zbaviť prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na žiadnom ekonomickom plnení, ktoré by ich odôvodňovalo, zbaviť kupujúceho možnosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto možnosť obmedziť, brániť konkurentom vstúpiť na trh, uplatňovať na obchodných partnerov nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilniť dominantné postavenie skreslením hospodárskej súťaže.
(pozri body 318 – 320)
13. Skutočnosť, že podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu viaže kupujúcich – aj keď na ich žiadosť – povinnosťou alebo sľubom zásobiť sa úplne alebo, pokiaľ ide o podstatnú časť ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, je zneužitím dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES, či je už dotknutá povinnosť dohodnutá ako taká, alebo ako jej protihodnota je poskytnutá zľava. To platí rovnako v prípade, že uvedený podnik bez toho, aby ukladal kupujúcim formálny záväzok, uplatňuje, buď na základe dohôd uzavretých s kupujúcimi, alebo jednostranne, systém vernostných zliav, t. j. zľavy spojené s podmienkou, že zákazník sa výhradne zásobuje, úplne alebo z veľkej časti svojej potreby, od podniku s dominantným postavením. Záväzky o výlučnom zásobovaní sa, či už sa za ne ako protihodnota poskytuje alebo neposkytuje zľava alebo zľava za vernosť s cieľom motivovať kupujúceho zásobiť sa výlučne od podniku s dominantným postavením, sú totiž nezlučiteľné s cieľom nenarušenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, pretože nespočívajú na ekonomickom zvýhodnení odôvodňujúcom túto záťaž alebo zvýhodnenie, ale snažia sa odňať alebo obmedziť kupujúcemu možnosti výberu zdrojov jeho zásobovania a bránia iným výrobcom vstúpiť na trh.
(pozri bod 365)
14. Podnik s dominantným postavením môže poskytnúť svojim zákazníkom množstvové zľavy viažuce sa iba na objem nákupov od neho. Spôsoby výpočtu týchto zliav sa však nesmú prejaviť uplatnením nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach v rozpore s článkom 82 druhým odsekom písm. c) ES.
V tejto súvislosti zo samotnej podstaty systému množstvových zliav vyplýva, že najväčší kupujúci či používatelia určitého tovaru alebo služby majú priemerné jednotkové ceny nižšie alebo, čo je v konečnom dôsledku to isté, priemerné miery zníženia vyššie ako tie, ktoré sú poskytované menším kupujúcim či používateľom tohto výrobku alebo služby. Aj v prípade lineárneho zvyšovania výšky zľavy v závislosti od množstiev, pre ktoré je stanovená maximálna zľava, priemerná miera zníženia stúpa (alebo priemerná cena klesá) matematicky najskôr vo vyššom pomere k zvyšovaniu nákupu, neskôr v nižšom pomere k zvyšovaniu nákupu, predtým, ako sa napokon ustáli na maximálnej výške zľavy. Samotná skutočnosť, že systém množstvových zliav spôsobuje, že niektorým zákazníkom je na predané množstvá poskytnutá proporcionálne vyššia výška priemerného zníženia ako tá, ktorá je poskytnutá iným zákazníkom, vzhľadom na rozdiel v objeme ich nákupu, je spojená s týmto druhom systému a neumožňuje z toho vyvodiť, že systém je diskriminačný.
Ak by však prahové hodnoty jednotlivých stupňov zliav v spojení s uplatňovanými množstvami viedli k vyhradeniu poskytovania zliav alebo dodatočných zliav len niektorým obchodným partnerom, pričom by im bola v porovnaní s ich konkurentmi poskytnutá ekonomická výhoda neodôvodnená objemom využitia hospodárskych kapacít či prípadných úspor z rozsahu dosahovaných dodávateľom, systém množstvových zliav spôsobí uplatnenie nerovnakých podmienok na rovnaké plnenia.
V prípade neexistencie objektívnych dôvodov môžu byť čiastkovými dôkazmi takéhoto diskriminačného zaobchádzania vysoká prahová hodnota začatia uplatňovania tohto systému, ktorý sa môže týkať len niekoľkých mimoriadne dôležitých partnerov podniku s dominantným postavením, alebo nelineárne stúpanie výšky zľavy s odobratým množstvom.
(pozri bod 396)
15. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodržiavania práva na obhajobu v správnom konaní v oblasti uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže znamená, že Komisia poskytne dotknutému podniku možnosť preskúmať všetky listiny založené vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu. K nim patria doklady v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií.
Čo sa týka dôkazov v neprospech daného podniku, ten musí preukázať, že záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol odlišný, keby bol odmietnutý ako dôkazný prostriedok dokument v jeho neprospech, ktorý mu nebol oznámený a z ktorého Komisia vychádzala pri jeho obvinení. Pokiaľ ide o dôkazy v jeho prospech, dotknutý podnik musí preukázať, že ich nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Postačuje, aby podnik preukázal, že uvedené dokumenty v jeho prospech by mohol použiť na svoju obhajobu v tom zmysle, že keby mal možnosť využiť ich počas správneho konania, mohol by sa dovolávať okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto štádiu, a teda by mal možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmenšom čo sa týka závažnosti a trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výšky pokuty. Eventualitu, že nesprístupnený dokument mohol mať vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, možno preukázať iba potom, čo z predbežného preskúmania určitých dôkazných prostriedkov vyplynie, že nesprístupnené dokumenty mohli mať – vzhľadom na tieto dôkazné prostriedky – význam, ktorý nemožno opomenúť.
Porušenie práva na prístup k spisu môže spôsobiť úplné alebo čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie len vtedy, ak porušenie práva na prístup k vyšetrovaciemu spisu počas správneho konania bránilo dotknutému podniku alebo podnikom oboznámiť sa s dokumentmi, ktoré mohli byť užitočné na ich obhajobu, čím došlo k porušeniu práva na obhajobu. To platí najmä v prípade, keby sprístupnenie dokumentu malo čo i len malú pravdepodobnosť, že ak sa ho dotknutý podnik mohol počas uvedeného konania dovolávať, mohlo by správne konanie viesť k odlišnému výsledku.
(pozri body 405 – 407)
16. Prístup k spisu patrí medzi procesné záruky, ktorých cieľom je chrániť právo na obhajobu, a porušenie práva na prístup k spisu Komisiou v priebehu konania predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia v zásade môže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia, pokiaľ bolo poškodené právo dotknutého podniku na obhajobu.
Porušenie práva na obhajobu musí byť skúmané v závislosti od osobitných okolností každého prípadu, pretože podstatne závisí od výhrad vznesených Komisiou na preukázanie porušenia vytýkaného dotknutému podniku. Je teda opodstatnené pristúpiť k stručnému preskúmaniu základných výhrad, ktoré Komisia vzniesla v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí a zohľadniť tvrdenia konkrétne uplatnené dotknutým podnikom proti napadnutému rozhodnutiu.
V situácii, keď Komisia v priebehu správneho konania predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia, ktorým ukladá podniku sankcie, nevytvorila podrobný zoznam s uvedením všetkých dokumentov, z ktorých sa skladá spis, a neoznámila dotknutému podniku všetky dokumenty v spise, ktoré jej boli prístupné, ale iba dokumenty v jeho neprospech, pričom ho nevyzvala, aby prišiel nahliadnuť v jej priestoroch do všetkých dokumentov, je správne konanie v rozpore s právom. Konečné rozhodnutie však nie je opodstatnené zrušiť, ak sa nepreukázalo, že podnik nemal možnosť preskúmať všetky dokumenty nachádzajúce sa v spise, ktoré mohli byť relevantné pre jeho obhajobu, aj keď v rámci konania o žalobe podanej proti tomuto rozhodnutiu sa v dôsledku opatrenia na zabezpečenie priebehu konania s cieľom zabezpečiť úplný prístup k spisu ukáže, že časť spisu chýba.
(pozri body 450, 454, 456, 458, 465, 467, 468, 481, 482)
17. Všeobecný súd je oprávnený v rámci konania o žalobe podanej proti rozhodnutiu Komisie, ktorým ukladá sankcie podniku za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, nariadiť opatrenia na zabezpečenie priebehu konania s cieľom zabezpečiť úplný prístup k spisu, aby mohol posúdiť, či odmietnutie Komisie sprístupniť nejaký dokument alebo oznámiť písomnosť mohlo poškodiť obhajobu dotknutého podniku. Keďže toto preskúmanie sa obmedzuje na súdne preskúmanie predložených žalobných dôvodov, nie je jeho predmetom ani jeho účinkom nahradiť úplné vyšetrovanie veci v rámci správneho konania. Oneskorené oboznámenie sa s niektorými dokumentmi v spise nevracia podnik, ktorý podal žalobu, do situácie, v ktorej by bol, pokiaľ by sa mohol opierať o rovnaké dokumenty pri predložení svojich písomných a ústnych pripomienok tejto inštitúcii. Okrem toho, ak je prístup k spisu zabezpečený v štádiu súdneho konania, dotknutý podnik nemusí preukázať, že pokiaľ by mal k neoznámeným dokumentom prístup, malo by rozhodnutie Komisie odlišný obsah, ale iba to, že uvedené dokumenty mohli byť užitočné na jeho obhajobu.
(pozri body 458, 459)
18. Pokiaľ bolo rozhodnutie Komisie v oblasti hospodárskej súťaže zrušené pre procesnú vadu, má Komisia právo prijať nové rozhodnutie bez toho, aby začala nové správne konanie. Keďže obsah nového rozhodnutia je takmer totožný s obsahom rozhodnutia, ktoré mu predchádza, a obe rozhodnutia sú založené na rovnakom odôvodnení, nové rozhodnutie podlieha v rámci stanovenia výšky pokuty pravidlám platným v okamihu prijatia predchádzajúceho rozhodnutia. Komisia totiž znovu začne konanie v štádiu, v ktorom došlo k procesnej vade, a prijme nové rozhodnutie bez toho, aby vykonala nové posúdenie prípadu vo svetle pravidiel, ktoré neexistovali v dobe prijatia prvého rozhodnutia.
(pozri body 492 – 494)
19. Na posúdenie závažnosti porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva pripísateľných niektorému podniku s cieľom stanoviť výšku pokuty, ktorá by bola primeraná, môže Komisia zohľadniť mimoriadne dlhé obdobie niektorých porušení, počet a rozmanitosť porušení, ktoré sa týkali všetkých alebo takmer všetkých výrobkov dotknutého podniku a z ktorých niektoré ovplyvnili všetky členské štáty, osobitnú závažnosť porušení vyplývajúcu z úmyselnej a ucelenej stratégie snažiacej sa rôznymi praktikami vylučujúcimi konkurentov a politikou odmeňovania zákazníkov za vernosť umelo udržať alebo posilniť dominantné postavenie podniku na trhoch, na ktorých bola hospodárska súťaž už predtým obmedzená, účinky osobitne škodlivé z pohľadu hospodárskej súťaže a výhody nadobudnutej podnikom v dôsledku svojich porušení.
Komisia môže oprávnene kvalifikovať ako mimoriadne závažné postupy podniku v dominantnom postavení, ktorý poskytnutím zliav na limitné množstvo svojim zákazníkom a uzavretím dohôd o ohodnotení ich vernosti umelo udržiava alebo posilňuje svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu, na ktorom bola hospodárska súťaž už predtým obmedzená.
(pozri body 498 – 500)
20. Analýza závažnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva musí zohľadniť aj prípadné opakovanie porušenia. Pojem opakované porušovanie, ako je chápaný v niektorých vnútroštátnych právnych poriadkoch, znamená, že osoba sa dopustila nových porušení potom, čo bola sankcionovaná za podobné porušenia. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO svojou logikou smerujú k rovnakému zmyslu, keď odkazujú na „porušenie rovnakého druhu“. Komisia teda nemôže uplatniť opakované porušovanie ako priťažujúcu okolnosť proti podniku, ktorý zneužije dominantné postavenie, ktoré má na trhu v zmysle článku 82 ES z dôvodu skorších tajných dohôd patriacich do pôsobnosti článku 81 ES a navyše úplne odlišných od porušení článku 82 ES.
(pozri body 507 – 511)
21. Analýza závažnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva musí zohľadniť prípadné opakovanie porušenia, čo môže odôvodniť zvýšenie výšky pokuty. Naopak neexistencia opakovaného porušovania nemôže predstavovať poľahčujúcu okolnosť, keďže podnik je v zásade povinný neporušovať pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva.
(pozri body 522, 523)
22. Spolupráca podniku s Komisiou pri návštevách vykonaných v jeho priestoroch je súčasťou povinností podniku, a teda nemôže predstavovať poľahčujúcu okolnosť, ktorá by odôvodňovala zníženie sumy pokuty uloženej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva.
(pozri body 527, 529)
23. Pri stanovení výšky pokút vo veciach hospodárskej súťaže je za obrat uvedený v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 ako maximálny limit, do ktorého je pokutu možné uložiť, považovaný celosvetový obrat daného podniku, ktorý ako jediný dáva približný obraz o význame podniku a jeho vplyve na trhu. Vyššie uvedené ustanovenie nariadenia č. 17 neobsahuje nijaký územný limit, na ktorom má byť daný obrat dosiahnutý. Pri rešpektovaní tohto limitu môže Komisia v zásade stanoviť pokutu na základe obratu podľa vlastného uváženia v závislosti od geografickej polohy a dotknutých výrobkov.
(pozri bod 548)
24. Pri stanovení výšky pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva musí Komisia zohľadniť nielen závažnosť porušenia a osobitné okolnosti prejednávanej veci, ale aj súvislosti, za ktorých k uvedenému porušeniu došlo, a zabezpečiť, aby jej konanie malo odstrašujúci účinok, najmä ak ide o porušenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cieľov Spoločenstva. Pokuta teda nemôže stratiť svoju sankčnú a odstrašujúcu povahu, pokiaľ sa preukáže, že dotknutý podnik porušil právo hospodárskej súťaže, najmä mimoriadne závažným porušením, aj keď je uložená rozhodnutím, ktoré bolo prijaté po uplynutí istého času v dôsledku zrušenia prvého rozhodnutia.
(pozri body 554, 555)