Language of document : ECLI:EU:T:2010:517

Vec T‑427/08

Confédération européenne des associations d’horlogers-réparateurs (CEAHR)

proti

Európskej komisii

„Kartely – Zneužitie dominantného postavenia – Rozhodnutie, ktorým sa zamieta sťažnosť – Odmietnutie výrobcov švajčiarskych hodiniek dodávať náhradné diely nezávislým hodinárom – Záujem Spoločenstva – Relevantný trh – Primárny trh a trh záručného a pozáručného servisu – Povinnosť odôvodnenia – Zjavne nesprávne posúdenie“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Skúmanie sťažností – Určenie priorít Komisiou

(Články 81 ES, 82 ES a 85 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Kritériá – Primárny trh a trh záručného a pozáručného servisu

(Článok 82 ES)

3.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Skúmanie sťažností – Zohľadnenie záujmu Spoločenstva spojeného s prešetrením veci – Kritériá posúdenia

(Články 81 ES a 82 ES)

4.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Skúmanie sťažností – Rozhodnutie o odložení odôvodnené možnosťou sťažovateľa obrátiť sa na vnútroštátny súd – Zákonnosť – Podmienka

(Články 81 ES a 82 ES)

1.      Komisia, ktorej bola článkom 85 ods. 1 ES zverená úloha dozerať na uplatňovanie článkov 81 ES a 82 ES, má definovať a vykonávať politiku hospodárskej súťaže Únie a na tento účel má diskrečnú právomoc pri vybavovaní sťažností.

Keď Komisia v rámci tejto diskrečnej právomoci rozhoduje o priznaní rôznych stupňov dôležitosti sťažnostiam, ktoré sú jej predložené, môže nielen určiť poradie, v ktorom budú preskúmané, ale aj zamietnuť sťažnosť pre neexistenciu dostatočného záujmu Spoločenstva na pokračovaní preskúmania veci.

Diskrečná právomoc Komisie však nie je neobmedzená. Aby táto inštitúcia mohla rozhodnúť o spôsobe, akým sa bude v prípade sťažnosti postupovať, musí zohľadniť všetky skutkové a právne okolnosti. Konkrétne musí pozorne preskúmať všetky skutkové a právne okolnosti, o ktorých ju upovedomí sťažovateľ. Rovnako má povinnosť odôvodnenia v prípade, že odmietne pokračovať v skúmaní sťažnosti, pričom toto odôvodnenie musí byť dostatočne presné a podrobné, aby Všeobecný súd mohol vykonať účinné preskúmanie diskrečnej právomoci Komisie stanoviť poradie dôležitosti.

Pri preskúmaní výkonu diskrečnej právomoci Komisie pri spracovaní sťažností súd Únie nesmie nahradiť posúdenie záujmu Spoločenstva Komisiou svojím vlastným posúdením, ale má preveriť, či sporné rozhodnutie nespočíva na nesprávnom zistení skutkového stavu a či nie je poznačené nesprávnym právnym posúdením ani zjavne nesprávnym posúdením, alebo či nedošlo k zneužitiu právomoci.

(pozri body 26 – 28, 65)

2.      V rámci konania pre zneužívanie dominantného postavenia z pojmu relevantný trh vyplýva, že účinná hospodárska súťaž môže existovať medzi výrobkami alebo službami, ktoré sú jeho súčasťou, čo predpokladá dostatočný stupeň zameniteľnosti na účely rovnakého použitia medzi všetkými výrobkami alebo službami tvoriacimi súčasť toho istého trhu. Zameniteľnosť ani nahraditeľnosť nie je možné posudzovať iba na základe objektívnych vlastností predmetných výrobkov a služieb, ale je takisto potrebné zohľadniť podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru dopytu a ponuky na trhu.

Z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva vyplýva, že relevantný trh výrobkov pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia.

Podľa tohto oznámenia posúdenie nahraditeľnosti dopytu zahŕňa určenie sortimentu výrobkov, ktoré spotrebiteľ vníma ako vzájomne nahraditeľné. Jedným zo spôsobov takého určenia sortimentu môže byť experiment, v ktorom sa predpokladá malá, ale stála zmena relatívnych cien, pričom sa skúmajú pravdepodobné reakcie zákazníkov na túto zmenu. V bode 17 tohto oznámenia sa spresňuje, že otázkou, ktorú je potrebné zodpovedať, je to, či zákazníci dotknutých podnikov zmenia orientáciu na iný, ihneď dostupný výrobok substitút, ak nastane v danom výrobku a v daných geografických oblastiach hypoteticky malá (5 až 10 %), ale trvalá relatívna zmena ceny smerom nahor. Ak je miera substitúcie dostatočná na to, aby zvýšenie ceny neprinášalo zisk z dôvodu veľkých strát pri predaji, do relevantného trhu sa začleňujú dodatočné substitúty.

Okrem toho podľa bodu 56 tohto oznámenia existujú oblasti, v ktorých sa musia vyššie uvedené princípy uplatňovať s opatrnosťou. Týka sa to prípadov analýz primárnych a sekundárnych trhov, najmä, ak sa musí správanie podniku v danom časovom momente analyzovať podľa článku 82 ES. Metóda definície trhov v týchto prípadoch je taká istá, t. j. odhad zákazníckych reakcií na základe nákupných rozhodnutí uskutočnených po relatívnej cenovej zmene, avšak navyše berúc do úvahy prekážky kladené na substitúciu v dôsledku podmienok na súvisiacich trhoch. Úzka definícia trhov sekundárnych výrobkov napr. náhradných dielov môže nastať vtedy, ak je kompatibilita s primárnym výrobkom veľmi dôležitá. Problém nájdenia kompatibilných sekundárnych výrobkov spolu s existenciou vysokých cien a dlhou dobou životnosti primárnych tovarov môže znamenať, že relatívne cenové zvýšenia sekundárnych výrobkov sú ziskové. Môže tiež dôjsť k odlišnej definícii trhu, ak je možná široká substitúcia medzi sekundárnymi výrobkami, alebo ak sú vlastnosti primárnych výrobkov také, že rýchla a priama reakcia spotrebiteľov umožňuje zvýšenie cien sekundárnych výrobkov.

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, Komisia mohla oprávnene dospieť k záveru, že trh záručného a pozáručného servisu pre primárne výrobky určitej značky nemusí predstavovať samostatný relevantný trh v dvoch situáciách: po prvé, ak má spotrebiteľ možnosť zvoliť si náhradné diely iného výrobcu, a po druhé, ak si môže zvoliť iný primárny výrobok a vyhnúť sa tak vyšším cenám na trhu náhradných dielov. Toto konštatovanie však platí pod podmienkou, že sa preukáže, že v prípade mierneho a stáleho zvýšenia ceny sekundárnych výrobkov by si dostatočný počet spotrebiteľov zvolil iné primárne alebo sekundárne výrobky, a preto by takéto zvýšenie neprinieslo zisk. Preto len čisto teoretická možnosť prechodu na iný primárny výrobok nestačí na účely definovania relevantného trhu.

Navyše z toho, čo bolo uvedené, rovnako vyplýva, že na to, aby sa primárny trh a trhy záručného a pozáručného servisu posudzovali ako jeden trh, nestačí iba skutočnosť, že spotrebiteľ má len možnosť zvoliť si medzi mnohými existujúcimi značkami primárneho výrobku, ak nie je dokázané, že uvedená voľba závisí najmä od podmienok hospodárskej súťaže na sekundárnom trhu. Okrem toho, ak sú určité hospodárske subjekty špecializované a sú aktívne iba na trhu napojenom na primárny trh alebo na trhu záručného a pozáručného servisu, predstavuje to závažný nepriamy dôkaz existencie osobitného trhu.

(pozri body 67 – 70, 79, 80, 102, 105, 108)

3.      Komisia musí na účely posúdenia záujmu Spoločenstva na pokračovaní preskúmania veci zohľadniť okolnosti prejednávaného prípadu a predovšetkým skutkové a právne okolnosti uvedené v sťažnosti, ktorá jej bola predložená. Komisii predovšetkým prináleží zvážiť význam namietaného porušenia pre fungovanie spoločného trhu, pravdepodobnosť možnosti zistiť jeho existenciu a rozsah potrebných vyšetrovacích opatrení, aby si za čo najlepších podmienok splnila poslanie dohliadať na dodržiavanie článkov 81 ES a 82 ES.

(pozri bod 158)

4.      Pokiaľ cítiť účinky porušení namietaných v sťažnosti v podstate len na území jedného členského štátu a pokiaľ súdy a príslušné správne orgány tohto členského štátu začali konať o sporoch týkajúcich sa týchto porušení, Komisia má právo zamietnuť sťažnosť z dôvodu neexistencie dostatočného záujmu Spoločenstva, avšak pod podmienkou, že práva sťažovateľa možno dostatočným spôsobom ochrániť prostredníctvom vnútroštátnych súdov, čo predovšetkým predpokladá, že tieto súdy sú schopné zhromaždiť skutkové okolnosti s cieľom zistiť, či dotknutý postup predstavuje porušenie už citovaných ustanovení Zmluvy.

Okolnosť, že príslušné vnútroštátne orgány a súdy majú dobrú pozíciu na zaoberanie sa prípadnými porušeniami, ktoré sú predmetom sťažnosti, však sama osebe nestačí na záver o neexistencii dostatočného záujmu Spoločenstva, keď sa kritizovaný postup vyskytuje prinajmenšom v piatich členských štátoch, dokonca možno vo všetkých členských štátoch, a je potrebné ho pripísať podnikom, ktoré majú sídlo a miesto výroby mimo Únie, čo poukazuje na to, že žaloba na úrovni Únie môže byť účinnejšia ako množstvo žalôb na vnútroštátnej úrovni.

(pozri body 173, 176)