Žaloba podaná 13. júna 2013 – Adorisio a iní/Komisia

(vec T-321/13)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Stefania Adorisio (Rím, Taliansko) a 367 iných (v zastúpení: F. Sciaudone, L. Dezzani, D. Contini, R. Sciaudone a S. Frazzani, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie z 22. februára 2013 (C(2013) 1053 final) týkajúce sa štátnej pomoci SA.35382 (2013/N) – Holandsko (Rescue SNS REAAL 2013), (Ú. v. EÚ 2013 C 104, s. 3),

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a zjavne nesprávneho posúdenia, keďže:

napadnuté opatrenia pomoci nesúvisia s mimoriadnymi udalosťami, ale skôr s pochybením vedenia SNS REAAL a chabými podnikateľskými schopnosťami,

namietané narušenie holandského hospodárstva nie je vážne. Holandské orgány nepreukázali existenciu vážnych sociálnych a hospodárskych ťažkostí,

namietané narušenie sa netýka ani len jedného celého hospodárskeho odvetvia, nie to ešte celého hospodárstva Holandska. Holandská vláda totiž nepreukázala, že konkurz SNS banky by mal systémové dôsledky na holandský finančný systém, a, z globálnejšieho hľadiska, na celé holandské hospodárstvo a nedodala v tejto súvislosti kvantitatívny odhad možných dôsledkov platobnej neschopnosti banky na celé hospodárstvo.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/99¹ , keďže rozhodnutie Komisie obsahuje viaceré podmienky stanovené Komisiou a zamerané na doplnenie oznámených opatrení pomoci, čo je v rozpore s článkom 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/99. Komisia totiž nemá podľa takého ustanovenia, v predbežnej fáze zisťovania, právomoc zasiahnuť do oznámeného opatrenia štátnej pomoci a zmeniť ho podmienkami alebo inými požiadavkami uloženými členskému štátu.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/99, keďže exitovali skutočnosti a okolnosti preukazujúce vážne pochybnosti o zlučiteľnosti opatrení so spoločným trhom, akými bol nesúlad medzi tvrdením Komisie „že holandské banky v poslednom kole stresových testov EBA (Európsky orgán pre bankovníctvo) obstáli dobre vďaka priaznivému váženiu rizikovo vážených aktív (vrátane hypotekárnych úverov) a mali by byť schopné odolať zvýšenej miere nedodržania záväzkov“ a pasívnym akceptovaním tvrdenia holandských orgánov, že holandské bankové odvetvie je naopak slabé a že použitie holandského systému ochrany vkladov by poškodilo odvetviu, alebo skutočnosťou, že napadnuté rozhodnutie obsahuje podmienky, ktoré predstavujú ďalšiu jasnú indikáciu, že začatie konania vo veci formálneho zisťovania bolo nevyhnutné.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práv žalobcov, keďže:

neexistuje dôkaz, že sťažnosť žalobcov proti opatreniam štátnej pomoci bola predmetom akéhokoľvek zisťovania a skúmania. V napadnutom rozhodnutí sa na to totiž neodkazuje,

žalobcovia neboli žiadnym spôsobom informovaní o napadnutom rozhodnutí.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 17 Charty základných práv Európskej únie, keďže:

uplatnenie pravidiel o štátnej pomoci nemôže porušiť iné práva EÚ, akými je právo vlastniť majetok. V danom prípade sa Komisia nemohla spoliehať na vyvlastnenie investícií bez toho, aby čo i len preskúmala, či sa taký vykonal v súlade s právom. Vyvlastnenie je per se porušením práva vlastniť majetok a Komisia nemohla ignorovať túto okolnosť pri svojom posúdení,

Komisia mala overiť podmienky a náležitosti takého vyvlastnenia na účely rozhodnutia, či to bolo okolnosťou, na ktorú sa pri posúdení opatrení pomoci mohla spoľahnúť.

____________

¹ Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES 1999 L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).