ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 2. júna 2016 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s predpínacou oceľou – Určenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Hospodárska jednotka – Priama účasť na porušení – Odvodená zodpovednosť materských spoločností – Nástupníctvo podnikov – Komplexné porušenie – Jediné a pokračujúce porušenie – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 – Zásady zákazu retroaktivity a zákonnosti trestov – Poľahčujúce okolnosti – Platobná schopnosť – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia – Návrh na opätovné posúdenie – Absencia meniacich sa skutkových okolností – List o zamietnutí – Neprípustnosť“
V spojených veciach T‑426/10 až T‑429/10, T‑438/12 až T‑441/12,
Moreda‑Riviere Trefilerías, SA, so sídlom v Gijóne (Španielsko), v zastúpení vo veci T‑426/10: F. González Díaz a A. Tresandi Blanco, a vo veci T‑440/12: pôvodne F. González Díaz a P. Herrero Prieto, neskôr F. González Díaz a A. Tresandi Blanco, advokáti,
žalobkyňa vo veciach T‑426/10 a T‑440/12,
Trefilerías Quijano, SA, so sídlom v Los Corrales de Buelna (Španielsko), v zastúpení vo veci T‑427/10: F. González Díaz a A. Tresandi Blanco, a vo veci T‑439/12: pôvodne F. González Díaz a P. Herrero Prieto, neskôr F. González Díaz a A. Tresandi Blanco,
žalobkyňa vo veciach T‑427/10 a T‑439/12,
Trenzas y Cables de Acero PSC, SL, so sídlom v Santanderi (Španielsko), v zastúpení vo veci T‑428/10: F. González Díaz a A. Tresandi Blanco, a vo veci T‑441/12: pôvodne F. González Díaz a P. Herrero Prieto, neskôr F. González Díaz a A. Tresandi Blanco,
žalobkyňa vo veciach T‑428/10 a T‑441/12,
Global Steel Wire, SA, so sídlom v Cerdanyola del Vallés (Španielsko), v zastúpení vo veci T‑429/10: F. González Díaz a A. Tresandi Blanco, a vo veci T‑438/12: pôvodne F. González Díaz a P. Herrero Prieto, neskôr F. González Díaz a A. Tresandi Blanco,
žalobkyňa vo veciach T‑429/10 a T‑438/12,
proti
Európskej komisii, v zastúpení vo veciach T‑426/10, T‑427/10, T‑429/10, T‑438/12 až T‑441/12: V. Bottka, F. Castillo de la Torre a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci L. Ortiz Blanco a A. Lamadrid de Pablo, advokáti, a vo veci T‑428/10: V. Bottka a F. Castillo de la Torre, za právnej pomoci L. Ortiz Blanco a A. Lamadrid de Pablo,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 – Predpínacia oceľ), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konečnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konečnom znení zo 4. apríla 2011, ako aj návrh na zrušenie listu generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž z 25. júla 2012,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. júla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
[omissis]
Právny stav
[omissis]
I – II ‑ O treťom súbore vecí
[omissis]
B – O prípustnosti žalôb
539 Komisia spochybnila prípustnosť tretieho súboru vecí prostredníctvom námietok. Konanie o týchto námietkach, ktoré žalobkyne spochybnili, bolo spojené s konaním vo veci samej.
540 Je potrebné pripomenúť, že akékoľvek písomné prejavenie názoru inštitúcie Únie nemôže predstavovať rozhodnutie takej povahy, aby bolo predmetom žaloby o neplatnosť na základe článku 263 prvého odseku ZFEÚ, keďže nemôže vyvolať právne účinky alebo k vyvolaniu takých účinkov nesmeruje (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. marca 1980, Sucrimex a Westzucker/Komisia, 133/79, EU:C:1980:104, body 15 až 19, a z 27. septembra 1988, Spojené kráľovstvo/Komisia, 114/86, EU:C:1988:449, body 12 až 15).
541 Takisto nie každý list orgánu Únie zaslaný v reakcii na žiadosť podanú jeho adresátom predstavuje akt, ktorý možno napadnúť žalobou podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. januára 1993, Miethke/Parlament, C‑25/92, EU:C:1993:32, bod 10).
542 Naproti tomu podľa ustálenej judikatúry sú opatrenia majúce záväzné právne účinky, ktoré by sa mohli dotýkať záujmov tretích osôb a podstatne meniť ich právne postavenie, aktmi, proti ktorým možno podať žalobu v zmysle článku 263 ZFEÚ (pozri rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 9 a citovanú judikatúru, a zo 17. apríla 2008, Cestas/Komisia, T‑260/04, EU:T:2008:115, bod 67 a citovanú judikatúru).
543 Okrem toho pri určení, či možno proti opatreniu, ktorého zrušenie sa navrhuje, podať žalobu podľa článku 263 ZFEÚ, je rozhodujúca jeho podstata, pričom forma, v akej bolo prijaté, je v tejto súvislosti v zásade bezvýznamná (pozri rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 9 a citovanú judikatúru, a zo 17. apríla 2008, Cestas/Komisia, T‑260/04, EU:T:2008:115, bod 68 a citovanú judikatúru).
544 Iba akt, ktorým orgán Únie jednoznačne a s konečnou platnosťou určuje svoje stanovisko vo forme umožňujúcej identifikovať jeho povahu, predstavuje rozhodnutie, ktoré možno napadnúť žalobou podľa článku 263 ZFEÚ, avšak pod podmienkou, že toto rozhodnutie nepredstavuje potvrdenie skoršieho aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 1982, Nemecko a Bundesanstalt für Arbeit/Komisia, 44/81, EU:C:1982:197, bod 12).
545 Podľa ustálenej judikatúry je žaloba proti aktu, ktorým sa iba potvrdzuje iné konečné rozhodnutie, neprípustná. Akt sa považuje za akt, ktorým sa výlučne potvrdzuje skoršie rozhodnutie, ak v porovnaní so skorším rozhodnutím neobsahuje žiadnu novú skutočnosť a jeho vydaniu nepredchádzalo opätovné posúdenie postavenia adresáta tohto rozhodnutia (rozsudky zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, EU:T:2001:42, bod 44; z 22. mája 2012, Sviluppo Globale/Komisia, T‑6/10, neuverejnený, EU:T:2012:245, bod 22, a z 2. októbra 2014, Euro‑Link Consultants a European Profiles/Komisia, T‑199/12, neuverejnený, EU:T:2014:848, bod 40).
546 To, či akt má alebo nemá potvrdzujúcu povahu, však nemožno posudzovať iba na základe jeho obsahu vo vzťahu k povahe skoršieho rozhodnutia, ktoré tento akt potvrdzuje. Rovnako treba totiž posúdiť povahu napadnutého aktu vo vzťahu k povahe návrhu, na ktorý je tento akt odpoveďou (rozsudky zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, EU:T:2001:42, bod 45; z 22. mája 2012, Sviluppo Globale/Komisia, T‑6/10, neuverejnený, EU:T:2012:245, bod 23, a z 2. októbra 2014, Euro‑Link Consultants a European Profiles/Komisia, T‑199/12, neuverejnený, EU:T:2014:848, bod 41).
547 Konkrétne, ak akt predstavuje odpoveď na návrh, v ktorom boli uvedené nové a podstatné skutočnosti a prostredníctvom ktorého bol správny orgán požiadaný o vykonanie opätovného preskúmania skoršieho rozhodnutia, nemôže byť tento akt považovaný za výlučne potvrdzujúci akt, pokiaľ rozhoduje o týchto skutočnostiach a oproti skoršiemu rozhodnutiu tak obsahuje novú skutočnosť (rozsudky zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, EU:T:2001:42, bod 46; z 22. mája 2012, Sviluppo Globale/Komisia, T‑6/10, neuverejnený, EU:T:2012:245, bod 24, a z 2. októbra 2014, Euro‑Link Consultants a European Profiles/Komisia, T‑199/12, neuverejnený, EU:T:2014:848, bod 42).
548 Podľa ustálenej judikatúry existencia podstatných a nových skutkových okolností môže predstavovať dôvod na podanie návrhu na opätovné preskúmanie skoršieho konečného rozhodnutia. Ak sa návrh smerujúci k opätovnému preskúmaniu konečného rozhodnutia zakladá na nových a podstatných skutočnostiach, dotknutá inštitúcia musí toto preskúmanie vykonať. V nadväznosti na toto opätovné preskúmanie musí inštitúcia prijať nové rozhodnutie, ktorého zákonnosť môže byť prípadne spochybnená pred súdom Únie. Naproti tomu, ak sa návrh na opätovné preskúmanie nezakladá na nových a podstatných skutočnostiach, inštitúcia mu nemusí vyhovieť (pozri rozsudky zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, EU:T:2001:42, body 47 a 48 a citovanú judikatúru; a z 2. októbra 2014, Euro‑Link Consultants a European Profiles/Komisia, T‑199/12, neuverejnený, EU:T:2014:848, bod 43).
549 Žaloba podaná proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta vykonanie opätovného preskúmania konečného rozhodnutia, bude vyhlásená za prípustnú, ak sa zdá, že návrh sa skutočne zakladal na nových a podstatných skutočnostiach. Naproti tomu, ak sa zdá, že návrh sa nezakladal na takýchto skutočnostiach, žaloba proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta vykonanie požadovaného opätovného preskúmania, bude vyhlásená za neprípustnú (pozri rozsudky zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, EU:T:2001:42, bod 49 a citovanú judikatúru; a z 2. októbra 2014, Euro‑Link Consultants a European Profiles/Komisia, T‑199/12, neuverejnený, EU:T:2014:848, bod 44).
550 Pokiaľ ide o to, podľa akých kritérií majú byť skutočnosti posúdené ako „nové“ alebo „podstatné“, z ustálenej judikatúry vyplýva, že na to, aby mohla byť skutočnosť posúdená ako „nová“, je potrebné, aby ani žalobca ani správny orgán nemali alebo nemohli mať vedomosť o dotknutej skutočnosti v čase prijatia skoršieho rozhodnutia (pozri rozsudky zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, EU:T:2001:42, bod 50 a citovanú judikatúru; a z 2. októbra 2014, Euro‑Link Consultants a European Profiles/Komisia, T‑199/12, neuverejnený, EU:T:2014:848, bod 45).
551 Aby bola dotknutá skutočnosť „podstatná“, je potrebné, aby bola spôsobilá podstatne zmeniť situáciu autora pôvodného návrhu, ktorý viedol k prijatiu skoršieho konečného rozhodnutia (pozri rozsudky zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, EU:T:2001:42, bod 51 a citovanú judikatúru; a z 2. októbra 2014, Euro Link Consultants a European Profiles/Komisia, T‑199/12, neuverejnený, EU:T:2014:848, bod 46).
552 Práve vo svetle tejto judikatúry treba preskúmať prípustnosť týchto žalôb v rozsahu, v akom smerujú proti listu z 25. júla 2012.
553 Predovšetkým treba uviesť, že na účely zamietnutia druhého súboru návrhov generálny riaditeľ v liste z 25. júla 2012 vychádzal z tých istých dôvodov, ako sú tie, ktoré uplatnilo kolégium členov Komisie v napadnutom rozhodnutí.
554 V prejednávanej veci tak generálny riaditeľ usúdil, že skutočnosti, ktoré žalobkyne predložili po prijatí napadnutého rozhodnutia, odhalili, že ich finančná situácia sa zlepšila v porovnaní s tou, ktorú zohľadnila Komisia, keď usúdila, že žalobkyne sa mohli na účely zaplatenia pokuty obrátiť prípadne na úverové inštitúcie.
555 Pokiaľ ide o druhý dôvod uvedený v napadnutom rozhodnutí, a to konkrétne možnosť obrátiť sa na akcionárov, ktorí sú právnickými a fyzickými osobami, generálny riaditeľ ho prebral v rovnakom znení, pričom sa domnieval, že úmrtie pána Rub., ku ktorému došlo počas skúmania druhého súboru návrhov, nemalo podstatnú povahu, keďže jeho osobný majetok bol prevedený na jeho právnych nástupcov.
556 Hoci Komisia nemôže tvrdiť, že jedine zhoršenie finančnej situácie podniku by mohlo odôvodniť, že tento podnik predloží nový návrh na posúdenie svojej platobnej schopnosti, treba usúdiť, že pokiaľ jediná zmena oproti skutkovej situácii, ktorú skúmala Komisia v čase, keď posudzovala platobnú schopnosť podniku, spočíva v zlepšení jeho finančnej situácie, tento podnik nemôže žiadať Komisiu o preskúmanie stanoviska, ktoré predtým prijala. V takej situácii preto rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta tento návrh na opätovné posúdenie, nepredstavuje akt, ktorý možno napadnúť žalobou.
557 V prípade, že správny orgán rozhoduje o návrhu na opätovné preskúmanie predtým prijatého rozhodnutia, je preto potrebné rozlišovať medzi otázkou preskúmania skutkovej a právnej situácie, v ktorej sa nachádza dotknutá osoba, a otázkou opätovného preskúmania skoršieho rozhodnutia. Správny orgán má teda povinnosť vykonať opätovné preskúmanie svojho rozhodnutia iba v prípade, že po preskúmaní situácie dotknutej osoby skonštatuje podstatnú skutkovú alebo právnu zmenu situácie dotknutej osoby. Naproti tomu v prípade neexistencie podstatnej zmeny skutkových alebo právnych okolností správny orgán nemôže mať povinnosť vykonať opätovné preskúmanie svojich rozhodnutí, pričom stanovisko, ktorým zamieta návrh na opätovné preskúmanie, ktorý bol za týchto podmienok predložený, nemá povahu rozhodnutia, takže žaloba podaná proti takémuto stanovisku musí byť zamietnutá ako neprípustná, pretože smeruje proti aktu, ktorý nemožno napadnúť žalobou. Posúdenie správnym orgánom, podľa ktorého dotknutá osoba neuviedla nijakú novú skutočnosť a nepreukázala podstatnú zmenu svojej skutkovej a právnej situácie, však možno podrobiť preskúmaniu súdom Únie.
558 Je teda potrebné preskúmať, či – ako tvrdí Komisia – sa finančná situácia žalobkýň zlepšila v porovnaní so situáciou, ktorú Komisia zohľadnila v napadnutom rozhodnutí, čo žalobkyne spochybňujú.
559 Najskôr treba pripomenúť, že Komisia bola pri prijímaní napadnutého rozhodnutia oprávnená zohľadniť takú situáciu žalobkýň, aká vyplývala z posledných dostupných účtovných závierok týkajúcich sa hospodárskeho roka 2009 (pozri bod 518 vyššie). Navyše žalobkyne predložili na podporu svojho druhého súboru návrhov viaceré skutočnosti týkajúce sa ich finančnej situácie (pozri bod 532 vyššie). Prvé skutočnosti boli predložené v čase podania týchto návrhov, t. j. v júli 2011, a týkali sa začiatku roka 2011. Skúmanie druhého súboru návrhov trvalo takmer rok, počas ktorého Komisia požiadala o informácie, ktoré jej boli poskytnuté, takže v liste z 25. júla 2012 generálny riaditeľ vychádzal z finančných údajov, ktoré existovali ku koncu roka 2011.
560 Žalobkyne na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého sa ich situácia zhoršila po prijatí napadnutého rozhodnutia, však neporovnávajú údaje z konca roka 2011 – a to konkrétne údaje, ktoré Komisia zohľadnila v napadnutom rozhodnutí –, ale údaje zo začiatku roka 2011 s údajmi z roku 2008, keď vrcholila hospodárska kríza.
561 Je však potrebné konštatovať, že z porovnania takej situácie žalobkýň, aká mohla byť známa v júli 2012, so situáciou týkajúcou sa roku 2009, ktorú Komisia zohľadnila v napadnutom rozhodnutí, vyplýva výrazné zlepšenie. Údaje, ktoré v tejto súvislosti predložila Komisia, však žalobkyne nespochybnili.
562 Hoci celková suma pokút vrátane úrokov tak predstavovala 54,26 milióna eur v roku 2010 a dosiahla sumu 58,6 milióna eur na konci roka 2011, celosvetový obrat spoločnosti GSW počas toho istého obdobia stúpol z 543 na 823 miliónov eur. Pomer medzi sumou pokút a obratom spoločnosti GSW sa tak znížil z 10 % v čase prijatia napadnutého rozhodnutia na 7,1 % v čase rozhodnutia generálneho riaditeľa.
563 Počas toho istého obdobia treba konštatovať, že pomer medzi sumou pokút a hodnotou kumulovaných aktív spoločností GSW a TQ bol stabilný a v rozpätí od 6 do 7 %.
564 Hoci je pravda, že v období od roku 2009 do roku 2011 došlo k poklesu vlastných zdrojov žalobkýň z 212 na 196 miliónov eur, takže pomer medzi celkovou sumou pokút a vlastnými zdrojmi sa takisto mierne zmenšil, a to z 26 na 30 %, treba napriek tomu prihliadnuť k prognózam, ktoré žalobkyne predložili Komisii a podľa ktorých úroveň očakávaných vlastných zdrojov v roku 2015 predstavovala 244 miliónov eur, t. j. vyššiu úroveň než bola zaznamenaná pre hospodársky rok 2009.
565 Počas toho istého obdobia sa perspektíva rentability spoločnosti GSW navyše podstatne zlepšila. V roku 2009 tak GSW zaznamenala straty po piatich po sebe idúcich rokoch, počas ktorých dosahovala pozitívne výsledky. Prognózy výsledkov na roky 2010 a 2011 boli vypracované na konci roka 2009, pričom na rok 2010 predpokladali stratu 6 miliónov eur a na rok 2011 stratu 5 miliónov eur. Dosiahnuté výsledky však boli lepšie než tieto prognózy, a to zisk 1 milión eur v roku 2010 a 25 miliónov eur v roku 2011. Rovnako, zatiaľ čo „earnings before interest, taxes, depreciation, and amortization“ (zisk pred odrátaním úrokov, zdanením, znížením hodnoty a odpísaním, EBITDA) dosahoval – 20 miliónov eur v roku 2009, v roku 2010 dosahoval 51 miliónov eur a v roku 2011 90 miliónov eur. Rizikový profil spoločnosti GSW, ktorý tvorí vzťah medzi jej čistým dlhom s alebo bez pokuty na jednej strane a EBITDA na druhej strane, sa tak výrazne zlepšil v období rokov 2009 až 2011.
566 Okrem toho dostupnosť likvidných prostriedkov sa takisto zlepšila v období od roku 2009 do roku 2011, pričom pracovný kapitál stúpol z – 51 miliónov eur v roku 2010 na – 42 miliónov eur v roku 2011. Hoci výsledky testu Z‑score Altmann, ktorý je indikátorom rizika konkurzu vychádzajúcim z retrospektívnych údajov, boli v roku 2009 znepokojujúce (0,59 bez pokút a 0,44 vrátane pokút), v roku 2011 už znepokojujúce neboli (1,35 bez pokút a 1,29 vrátane pokút), pričom horná hranica sa ustálila na 1,23 v prípade priemyselného odvetvia.
567 Napokon, zatiaľ čo GSW disponovala v roku 2009 celkovou sumou bankových úverov vo výške viac ako 160 miliónov eur, z čoho 22 miliónov nebolo v roku 2011 použitých, bankový dlh podniku bol úspešne opätovne vyjednaný na sumu 3 miliardy eur, z čoho pokuty predstavovali približne 2 %.
568 Žalobkyne nespochybňujú presnosť týchto finančných údajov. Žalobkyne totiž iba navrhujú iné porovnania týkajúce sa údajov za iné roky. V tejto súvislosti z dôvodov uvedených v bode 559 vyššie môže Komisia tvrdiť, že na účely posúdenia otázky vývoja situácie žalobkýň v čase vyhotovenia listu z 25. júla 2012 sú podmienkami porovnania na jednej strane situácia, ktorá prevládala na konci roka 2009 a ktorá bola zohľadnená v napadnutom rozhodnutí, a na druhej strane situácia, ktorá existovala v čase, keď generálny riaditeľ vyhotovil list z 25. júla 2012. Je však potrebné konštatovať, že medzi týmito dvoma dátumami sa finančná situácia žalobkýň výrazne zlepšila.
569 Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 556 a 557 vyššie z toho vyplýva, že skutočnosti, na ktoré žalobkyne poukázali v druhom súbore návrhov, nemohli podstatným spôsobom zmeniť posúdenie, ktoré bolo uplatnené v súvislosti s platobnou schopnosťou v napadnutom rozhodnutí. List z 25. júla 2012 preto nemá povahu rozhodnutia, a keďže žaloby predstavujúce tretí súbor vecí (veci T‑438/12 až T‑441/12) smerujú proti uvedenému listu, musia byť zamietnuté ako neprípustné.
570 Z uvedeného vyplýva, že prejednávanú žalobu treba zamietnuť v celom rozsahu.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloby sa zamietajú.
2. Moreda‑Riviere Trefilerías, SA, Trefilerías Quijano, SA, Trenzas y Cables de Acero PSC, SL a Global Steel Wire, SA sú povinné nahradiť trovy konania.
Frimodt Nielsen | Dehousse | Collins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. júna 2016.
Podpisy