Žaloba podaná 22. marca 2022 – Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo
(vec C-214/22)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Manhaeve, A. Azéma, I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo
Návrhy žalobkyne
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor
určil, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že najneskôr 4. októbra 2016 neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 8 ods. 7, článkom 9 a článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii1 alebo v každom prípade tým, že tieto opatrenia neoznámilo Komisii, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 12 uvedenej smernice,
v súlade s ustanoveniami článku 260 ods. 3 ZFEÚ uložil Luxembursku povinnosť zaplatiť penále vo výške 7096,50 eura za každý deň omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci za nesplnenie povinnosti oznámiť opatrenia na prebratie článku 8 ods. 7, článku 9 a článku 10 ods. 2 smernice 2014/42,
uložil Luxemburskému veľkovojvodstvu povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii umožňuje členským štátom ľahšie vymôcť zisk dosiahnutý zločincami prostredníctvom veľkej organizovanej trestnej činnosti. Členské štáty mali prebrať smernicu do 4. októbra 2016. Komisia začala konanie o porušení proti Luxembursku v novembri 2016 a následne mu v marci 2019 zaslala odôvodnené stanovisko. Do dnešného dňa však Luxembursko neoznámilo Komisii úplné prebratie smernice do vnútroštátneho práva.
____________
1 Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 39.