NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 23. januára 2014 (1)
Vec C‑487/12
Vueling Airlines SA
proti
Instituto Galego de Consumo de la Xunta de Galicia
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n° 1 de Ourense (Španielsko)]
„Letecká doprava – Spoločné pravidlá prevádzky leteckých dopravných služieb v Únii – Nariadenie (ES) č. 1008/2008 – Voľná tvorba cien – Ochrana práv spotrebiteľa – Fakturovanie možného príplatku za registráciu batožiny cestujúcich – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca leteckým dopravcom takéto fakturovanie“
1. Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania bol Súdny dvor požiadaný o spresnenie obsahu zásady voľnej tvorby cien stanovenej v článku 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1008/2008(2).
2. Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n° 1 de Ourense (Španielsko) sa Súdneho dvora konkrétne pýta, či vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje leteckým dopravcom fakturovať možný príplatok za registráciu batožiny cestujúcich(3), je v súlade s uvedeným ustanovením.
3. Článok 22 nariadenia č. 1008/2008 sa nazýva „Voľná tvorba cien“ a patrí do kapitoly IV týkajúcej sa ustanovení o tvorbe cien pri poskytovaní leteckých dopravných služieb. Odsek 1 tohto článku stanovuje:
„Bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 1, [týkajúci sa všeobecných zásad záväzkov služby vo verejnom záujme,] leteckí dopravcovia Spoločenstva a na základe reciprocity leteckí dopravcovia tretích krajín voľne stanovujú letecké cestovné a letecké sadzby za letecké dopravné služby vnútri Spoločenstva.“
4. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci súdneho konania, ktoré iniciovala Vueling Airlines SA (ďalej len „Vueling“), ktorá predáva lety najmä prostredníctvom internetu, proti Instituto Galego de Consumo de la Xunta de Galicia (spotrebiteľský inštitút autonómneho spoločenstva Galícia, ďalej len „IGC“) a týka sa uloženia pokuty zo strany IGC za obsah zmlúv o leteckej doprave spoločnosti Vueling.
5. V auguste 2010 totiž Vueling zvýšila základnú cenu leteniek (241,48 eura), ktoré kúpila pani Arias Villegasová, o 40 eur, a to z dôvodu registrácie dvoch kusov batožiny cez internet.
6. Po návrate z cesty podala pani Arias Villegasová 15. novembra 2010 sťažnosť na Vueling, keďže sa domnievala, že zmluva o leteckej preprave uzavretá s uvedenou spoločnosťou obsahovala neprijateľnú podmienku. IGC, ktorému bola táto sťažnosť zaslaná, následne uložil spoločnosti Vueling správnu sankciu vo výške 3 000 eur, a to na základe článku 97 zákona č. 48/1960 z 21. júla 1960 o leteckej doprave (Ley 48/1960 sobre Navegación Aérea)(4), ako aj článkov 82, 86, 87 a 89 kodifikovaného znenia všeobecného zákona na ochranu spotrebiteľov a používateľov, a tiež ďalších dodatočných zákonov (texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias)(5).
7. Článok 97 LNA totiž znie:
„Dopravca je povinný v rámci ceny letenky prepraviť spolu s cestujúcimi aj batožinu, a to v medziach obmedzení hmotnosti, nezávisle od počtu kusov batožiny, a jej objemu, ktoré stanovia nariadenia.
Nadmerná batožina bude predmetom osobitnej dohody.
Na tento účel sa za batožinu nepovažujú predmety a príručná batožina, ktoré má cestujúci pri sebe. Dopravca je povinný prepraviť bezplatne na palube ako príručnú batožinu predmety a batožinu, ktoré má cestujúci pri sebe, vrátane vecí kúpených v obchodoch umiestnených na letiskách. Vstup s týmito predmetmi a batožinou na palubu možno odoprieť len vzhľadom na bezpečnostné dôvody súvisiace s hmotnosťou alebo veľkosťou predmetu vo vzťahu k vlastnostiam lietadla.“
8. Následne po zamietnutí odvolania podaného na IGC Vueling podala 27. apríla 2012 správnu žalobu na vnútroštátny súd, tvrdiac, že správna sankcia, ktorá jej bola uložená, je v rozpore so zásadou voľnej tvorby cien vyjadrenou v článku 22 nariadenia č. 1008/2008.
9. Vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že článok 97 LNA priznáva právo cestujúceho v leteckej doprave na registráciu jedného kusa batožiny bez dodatočných nákladov alebo príplatku k základnej cene letenky. Toto právo je obsiahnuté v zákonnej definícii zmluvy o leteckej preprave a predstavuje logické a rozumné opatrenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré nie je v rozpore s liberalizáciou leteckých poplatkov, zaručenou právom Únie.
10. Vnútroštátny súd však uvádza, že nie všetky španielske súdy majú takýto názor. Niektoré súdy totiž práve naopak zastávajú názor, že článok 22 nariadenia č. 1008/2008 umožňuje leteckým dopravcom účtovať k základnej cene letenky príplatok za registráciu batožiny, pričom toto ustanovenie má mať prednosť pred odporujúcimi ustanoveniami španielskych vnútroštátnych predpisov.
11. V tomto kontexte Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n° 1 de Ourense rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008… vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej norme (článku 97 [LNA]), ktorá ukladá spoločnostiam poskytujúcim služby osobnej leteckej prepravy povinnosť priznať v každom prípade cestujúcim právo zaregistrovať si jeden kus batožiny bez dodatočných nákladov alebo príplatku k základnej zmluvnej cene letenky?“
12. V týchto návrhoch uvediem dôvody, pre ktoré sa domnievam, že na základe zásad stanovených v článkoch 22 a 23 nariadenia č. 1008/2008 normotvorca Únie priznáva leteckým dopravcom voľnosť pri tvorbe cien týkajúcu sa všetkých trhových služieb súvisiacich s vykonaním zmluvy o leteckej doprave vrátane takých služieb, akými sú registrácia batožiny, pričom chráni práva a záujmy spotrebiteľov prostredníctvom stanovenia záväzných právnych predpisov týkajúcich sa ich informovania.
I – Môj výklad
13. Svojou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či zásada voľnej tvorby cien obsiahnutá v článku 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zakazuje leteckým spoločnostiam fakturovať možný príplatok k cene za registráciu batožiny cestujúceho.
14. Inými slovami, konajú leteckí dopravcovia ako Vueling, Ryanair Ltd, easyJet Airline Co. Ltd, či HOP! alebo Germanwings, v rozpore s právom Únie, keď fakturujú možný príplatok za registráciu batožiny cestujúcich?
A – Úvodné poznámky
15. Táto otázka bola položená v dôsledku toho, že na trhu leteckej dopravy sa objavili tzv. „low cost“ (nízkonákladové) spoločnosti v dôsledku liberalizácie a otvorenia sektora konkurencii, ako aj rozvoja obchodného modelu týchto spoločností.
16. Tento model je totiž založený na tom, že ponúka zákazníkom, ktorí chcú minimalizovať svoje náklady na prepravu, pravidelné lety na krátke a stredne dlhé vzdialenosti za obzvlášť nízke ceny, pri zaručení rovnakej úrovne bezpečnosti ako ktorákoľvek iná spoločnosť, avšak s ponukou služieb obmedzenej kvality. „Low cost“ letecké spoločnosti sa tak zameriavajú na poskytovanie iba základných služieb za logicky veľmi nízke náklady.(6) Tým, že fakturujú za každú službu, ktorá je obvykle zahrnutá v cene tradičnej letenky, viac využívajú diferencované a progresívne cestovné. Doplnkové služby tradične ponúkané historickými prevádzkovateľmi, ako sú rezervácia sedadiel, preprava batožiny, občerstvenie na palube alebo poskytnutie tlače, sa stávajú voliteľnými službami. V dôsledku toho nie je vždy ľahké odhadnúť vedľajšie náklady, ktoré vstupujú alebo nevstupujú do kúpnej ceny ponúkanej letenky na začiatku rezervácie a porovnať ceny od rôznych spoločností.
17. Pokiaľ ide o Vueling, táto spoločnosť predáva lety najmä prostredníctvom internetu. Ak by sa dnes pristúpilo k fiktívnej rezervácii letu cez portál tejto spoločnosti, jej obchodná stratégia je takáto.
18. Keď si klient vyberie let určený v rámci rezervačného procesu prístupného na tomto portáli, v strede internetovej stránky sa objavia tri druhy cestovného, a to cestovné „Basic“, cestovné „Optima“ a cestovné „Excellence“. Pod každým z uvedených druhov cestovného sa nachádza slovný opis výhod, ktoré to ktoré cestovné priznáva, prípadne so znázornením loga.(7)
19. Podľa tohto opisu cestovné „Basic“ umožňuje cestovať za najlepšiu cenu. Nie je označené žiadnym osobitným logom.
20. Pokiaľ ide o cestovné „Optima“, toto je symbolizované grafickým znázornením sedadla, kufra a hodinového ciferníka. Umožňuje najmä zaregistrovať batožinu, ktorá sa ukladá do nákladného priestoru lietadla, s maximálnou hmotnosťou 23 kg, získať miesto v prednej alebo zadnej časti lietadla a osobitné výhody, pokiaľ ide o registráciu a zmenu letenky. Napokon, čo sa týka cestovného „Excellence“, toto bolo ku dňu vyhotovenia týchto návrhov symbolizované grafickým znázornením sedadla, kufra a hodinového ciferníka. Nad rámec výhod cestovného „Optima“ umožňuje mať príručnú batožinu s maximálnou hmotnosťou 14 kg, ako aj miesto v prvom rade lietadla. Okrem toho umožňuje zákazníkovi zaregistrovať sa hneď po ukončení procesu rezervácie, vstup do „VIP“ salónika, prednosť pri registračných okienkach, ako aj pri bezpečnostnej kontrole a pri nástupe do lietadla. Napokon mu umožňuje využitie služieb občerstvenia na palube, zmenu letu, a prípadne vrátenie peňazí v prípade zrušenia rezervácie a pripísanie vernostných bodov.
21. Keď si zákazník pre celý svoj let vyberie cestovné „Basic“, zoznam poplatkov týkajúcich sa tejto rezervácie sa objaví na pravej strane internetovej stránky, pod názvom „Váš itinerár“. Okrem cestovného „Basic“ za samotný let, ktoré zahŕňa dane, obsahuje tento zoznam sumu administratívnych nákladov, a prípadne aj nákladov súvisiacich s platbou kreditnou kartou. Celkovú sumu týchto nákladov predstavuje „Konečná cena zahŕňajúca všetko“. Pre pokračovanie v rezervácii musí zákazník následne zadať svoje osobné údaje. Následne musí prijať „Prepravné podmienky“ a „Podmienky používania stránky“. Bod 8.4 Prepravných podmienok, ktorý sa týka batožiny, stanovuje:
„V rámci cestovného Basic podlieha registrácia batožiny o hmotnosti najviac 23 kg na cestujúceho zaplateniu príplatku v závislosti od konkrétnych okolností letu. Cestovné Optima a Excellence zahŕňajú registráciu batožiny o hmotnosti najviac 23 kg zdarma.
Bez ohľadu na zvolené cestovné si cestujúci môže zaregistrovať o jeden kus batožiny o hmotnosti najviac 23 kg navyše pod podmienkou zaplatenia príslušného príplatku za každú z nich. Po zaplatení príplatku si môže zaregistrovať aj ťažšiu batožinu o hmotnosti najviac 32 kg za každý kus.
…“
22. Po prijatí týchto podmienok je zákazník vyzvaný pokračovať v procese rezervácie kliknutím na záložku „Individualizujte si svoj let“. Vueling tak ponúka rôzne služby ako doplnok k samotnej leteckej službe, ktoré sa zákazník rozhodne odmietnuť alebo akceptovať pod podmienkou zaplatenia možného príplatku. V tomto štádiu si zákazník môže vybrať napríklad, za sumu „od“ 13 eur (najnižšie cestovné), zaregistrovať batožinu alebo cestovať s domácim zvieraťom. V priebehu každej z týchto etáp sa stav „Konečnej ceny zahŕňajúcej všetko“ mení v závislosti od možností, ktoré si zákazník vybral. Následne môže zákazník dokončiť svoju rezerváciu pristúpením k platbe jednej sumy predstavujúcej celkovú cenu za let.
23. Ako uvádza Vueling v rámci svojich pripomienok(8), cieľom je ponúknuť tak zákazníkom individualizovanú službu leteckej prepravy, prispôsobenú ich potrebám a ich ekonomickej situácii prostredníctvom segmentácie ponuky. Uplatnenie tejto stratégie vyžaduje na jednej strane rozlíšenie podstatných prvkov služby leteckej prepravy od vedľajších prvkov, z ktorých táto služba pozostáva, a na druhej strane zmenu vedľajších služieb na voliteľné prvky tak, aby zákazníkom umožnili vybrať si tieto možnosti, ak to považujú za potrebné, na základe slobodnej voľby („opt‑in“). Cestovať za najlepšiu cenu, čo umožňuje cestovné „Basic“, preto vyžaduje vzdanie sa určitého počtu služieb, ktoré sú naproti tomu obsiahnuté vo vyššom cestovnom „Optima“ alebo „Excellence“.
24. Stratégiu „low cost“ spoločnosti tak možno zhrnúť takto:
„Aby mohol zákazník využiť extrémne atraktívnu cenu, [letecká spoločnosť] zabezpečí jeho prepravu, ale výlučne iba jeho prepravu“.(9)
25. Môže právo Únie, a osobitne článok 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008, spochybniť tento ekonomický model? Je takáto stratégia smerujúca k fakturovaniu za voliteľné služby, ako je registrácia batožiny, v rozpore s právami spotrebiteľa a predpismi stanovenými normotvorcom Únie v rámci tohto nariadenia?
26. Nezastávam tento názor.
27. Je nesporné, že liberalizácia trhu s leteckou prepravou a z toho vyplývajúca deregulácia tohto odvetvia so sebou nesú zneužívajúce a klamlivé praktiky na strane leteckých spoločností, najmä nízkonákladových (low cost) spoločností. Viacerým z nich boli uložené sankcie z dôvodu zmluvných podmienok v ich prepravných zmluvách, ktoré sa považovali za nezákonné alebo zneužívajúce,(10) alebo z dôvodu podmienok zamestnávania svojich zamestnancov. Tieto spoločnosti teda trpia zlou reklamou, a to o to viac, že sú založené na modeli, ktorý v súčasnosti porušuje tradičné kódexy leteckej dopravy. Mnohí cestujúci sú preto prekvapení, že musia platiť príplatky za služby, ktoré boli ešte doposiaľ súčasťou základnej ceny letenky. Ide o dôsledok liberalizácie trhu? Zjavne áno. Cieľom tejto liberalizácie, s ktorou normotvorca Únie začal v roku 1987, bolo prelomiť vnútroštátne trhy a zlepšiť konkurencieschopnosť leteckých spoločností otvorením trhu s hospodárskou súťažou a obmedzením regulačných právomocí, ktoré boli až do tej doby priznané členským štátom. Cieľom bolo in fine dosiahnuť väčšiu rozmanitosť ponuky a nižšie ceny v prospech spotrebiteľov.
28. Je nesporné, že tento cieľ sa dosiahol. Vstup nových spoločností na trh s leteckou dopravou prinútil historických prevádzkovateľov – ktorým sa len včera vytýkalo, že zneužívajú svoje dominantné postavenie alebo sa na cenách dohovárajú – aby prehodnotili tvorbu svojich cien. Ceny letov sa tak podstatne znížili, čo umožnilo spotrebiteľom, ktorí na to doposiaľ nemali prostriedky, cestovať a používať lietadlo. Táto liberalizácia teda umožnila uspokojiť potreby zákazníkov, ktorí boli obmedzení svojou kúpnou silou. Nízkonákladové spoločnosti si našli svojich zákazníkov a historickí operátori v súčasnosti poskytujú svoje činnosti vo verziách „low cost“, keď napríklad spoločnosť Air France založila dcérsku spoločnosť HOP! a spoločnosť Deutsche Lufthansa AG spoločnosť Germanwings.
29. Je nesporné, že deregulácia sektora so sebou priniesla extrémne konanie historických leteckých dopravcov aj nízkonákladových spoločností, čo v dostatočnej miere potvrdzuje sankcionovanie spoločností easJet Airline Co. Ltd, Ryanair Ltd, Brussels Airlines alebo Air France SA. Netreba však zabúdať na to, že liberalizácia trhu prostredníctvom stimulovania hospodárskej súťaže a otvorenia trhu novým prevádzkovateľom napokon priniesla mnohé priame výhody pre spotrebiteľa prostredníctvom značného zníženia ceny.
30. Pokiaľ ide o tvorbu cien leteckých služieb, konkrétne služby registrácie batožiny, netreba si zamieňať predmet diskusie. Aj keď je úplne legitímne, že existuje vôľa upraviť obchodné praktiky leteckých dopravcov, nič to nemení na tom, že cieľom nariadenia č. 1008/2008 je deregulácia sektora prostredníctvom poskytnutia slobody pri tvorbe cien týchto dopravcov. V prejednávanej veci teda treba určiť, či fakturácia možného príplatku za registráciu batožiny patrí do rámca tejto slobody alebo ide o nezákonnú praktiku, ktorú treba posúdiť z hľadiska všeobecných a osobitných legislatívnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Táto otázka však v nijakom prípade neumožňuje znovu zaviesť reguláciu, ktorú normotvorca Únie zrušil, ibaže by mala byť jeho úloha nahradená.
31. V prejednávanej veci zastávam názor, že voľné fakturovanie patrí do rámca voľnej tvorby cien, ktorú normotvorca Únie uznáva v článku 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008.
B – Môj výklad
32. Na dopracovanie sa k tomuto záveru treba použiť klasickú metódu výkladu, medzi ktoré patrí teleologická metóda. Ako je totiž vidno, znenie, ktoré prijal normotvorca Únie v článku 2 bode 18 a článku 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008, je veľmi široké a nepresné.
33. Je pritom úplne zrejmé, že cieľom systému prijatého v rámci nariadenia č. 1008/2008 je liberalizácia trhu s leteckou dopravou. Tento pohyb sa naštartoval nariadením Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách(11) a prostredníctvom otvorenia trhu konkurencii bolo jeho cieľom dosiahnuť väčšiu diverzifikáciu ponuky, ako aj nižšiu cenu cestovného v prospech spotrebiteľov.
34. Na tento účel priznal normotvorca Únie leteckým dopravcom právo na úplne voľnú tvorbu cien, pokiaľ ide o „letecké cestovné“.(12) V dôsledku uvedeného obmedzil plnú zvrchovanosť, ktorú mali v tejto oblasti dovtedy členské štáty, tým, že právomoc členských štátov schvaľovať ceny cestovného nahradil jednoduchým opatrením spočívajúcim v predchádzajúcom oznámení, a obmedzil ich intervenciu na prípady, keď dochádza buď k prehnanému zvýšeniu cien cestovného, čo by penalizovalo používateľov, alebo k ich pretrvávajúcemu zníženiu, aby toto znižovanie zastavili.
35. Predmetom nariadenia č. 1008/2008 je v súlade s článkom 1 ods. 1 tohto nariadenia úprava tvorby cien leteckých dopravných služieb vnútri Spoločenstva.
36. V článku 22 ods. 1 tohto nariadenia normotvorca Únie potvrdzuje zásadu voľnej tvorby cien „leteckého cestovného“. Jeho zámerom je tak urýchliť dereguláciu sektora prostredníctvom značného obmedzenia pôsobnosti členských štátov, keďže sa rušia opatrenia týkajúce sa predchádzajúceho oznámenia cien cestovného, ako aj vyššie uvedené ustanovenia týkajúce sa zachovania ich výšky.
37. V článku 23 tohto nariadenia normotvorca Únie zavádza osobitné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa pred zneužívajúcimi alebo klamlivými praktikami dopravcov. Ako možno vidieť, táto voľná tvorba cien sa spája s povinnosťou jednoznačnosti pri uvádzaní podrobností o poskytovaných službách takým spôsobom, že výšku cien môže cestujúci presne posúdiť v rámci ponúk vychádzajúcich z hospodárskej súťaže. Toto je možné len v súvislosti s relatívne komplexnou cenou, ktorá je podľa mňa výsledkom systému s vymedzeným cieľom, o ktorý sa usiluje normotvorca Únie, teda o diverzifikáciu ponuky a z toho vyplývajúcu rozmanitosť služieb prispôsobených kúpnej sile používateľa.
38. Teraz podrobne preskúmam všetky zásady, na ktorých sa zakladá tvorba cien leteckých služieb.
1. Zásada voľnej tvorby cien
39. Ako som už naznačil, normotvorca Únie v článku 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 znovu potvrdzuje zásadu voľnej tvorby cien „cestovného“. Pred podrobnejším preskúmaním obsahu tejto zásady je vhodné uviesť tieto dve poznámky.
40. Po prvé normotvorca Únie nedefinuje samotný pojem cestovné. V rámci týchto návrhov však vychádzam z postulátu, že tento pojem označuje cenu prepravy, ktorú si cestujúci zarezervuje po zadaní trasy, letu, dátumu, a prípadne rezervačnej triedy.
41. Po druhé treba zdôrazniť, že voľná tvorba cien sa neuplatňuje na cestovné uplatniteľné na letecké dopravné služby, ktorým bol uložený záväzok služby vo verejnom záujme, a to v súlade s článkom 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008. Voľná tvorba cien sa tiež neuplatňuje na platby stanovené orgánmi verejnej moci alebo správcami letiska, t. j. na dane, letiskové poplatky, ako aj prirážky alebo poplatky týkajúce sa bezpečnostnej ochrany alebo paliva, ktoré pre svoju povahu nemôžu spadať do sféry voľnej úvahy hospodárskych subjektov a ktoré normotvorca Únie uvádza výslovne a osobitne v článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008.
42. Po tomto spresnení sa mi zdá, že s výnimkou uvedených dvoch kategórií nákladov je voľnosť, ktorou disponujú leteckí dopravcovia, pokiaľ ide o tvorbu cien za ich služby, úplná.
43. V prvom rade normotvorca Únie pri zadefinovaní materiálneho obsahu tejto voľnosti používa obzvlášť široký výraz.
44. Vo francúzskej jazykovej verzii nariadenia č. 1008/2008 sa voľná tvorba cien má vzťahovať na „tarifs des passagers“ (poplatky cestujúcich), čo je pojem, ktorý má sám osebe veľmi široký význam. V nemeckej a anglickej jazykovej verzii používa normotvorca Únie dokonca ešte širší výraz, a to pojmy „flugpreise“ a „air fares“, ktoré znamenajú „tarifs aériens“ (letecké poplatky). Okrem toho španielska jazyková verzia ide ešte ďalej, keď používa pojem „tarifas… de los servicios aéreos“.
45. Ostatne, uvedený pojem „tarifs des passagers“ či „tarifs aériens“ je zadefinovaný jednotne vo všetkých jazykových verziách nariadenia č. 1008/2008, a to v článku 2 bode 18 tohto nariadenia, ako „ceny…, ktoré sa platia leteckým dopravcom… za prepravu cestujúcich v rámci leteckej dopravnej služby, a všetky podmienky, za ktorých sa tieto ceny používajú, vrátane odplát a podmienok ponúknutých za agentúrne a iné doplnkové služby“(13).
46. Pojem „ceny…, ktoré sa platia… za prepravu cestujúcich“ v zmysle článku 2 bodu 18 tohto nariadenia môže pokrývať všetky čisté náklady vynaložené pri poskytovaní prepravnej služby, od rezervácie letu, ktorú zákazník uskutočnil, až po výdaj batožiny tohto zákazníka na pohyblivý pás. Plnenie zmluvy o leteckej preprave totiž zahŕňa početné služby, medzi ktoré patrí registrácia, vstup na palubu a privítanie cestujúcich na palube lietadla, preprava cestujúcich a ich batožiny z miesta odletu na miesto príletu, a to pri dodržaní bezpečnostných opatrení, starostlivosť o cestujúcich počas letu, výstup cestujúcich z lietadla, a napokon výdaj batožiny. Všetky tieto služby pozostávajú z nákladov, ktoré sú spojené nielen s prepravou cestujúceho v striktnom zmysle, ale tiež s vybavením jeho rezervácie, vydaním jeho letenky, používaním a údržbou lietadla a letiskovej infraštruktúry, ako aj odbavením batožiny. Pre riadne plnenie zmluvy o leteckej preprave tiež predpokladajú intervenciu rôznych odborných pracovníkov, ako sú obchodní zástupcovia, posádka a pozemný personál, mechanici a ďalší pracovníci v skladoch.
47. Normotvorca Únie sa ostatne neobmedzuje tým, že by uviedol iba „ceny…, ktoré sa platia… za prepravu cestujúcich“. Výslovne totiž hovorí o cenách spojených s „odplatami za agentúrne a iné doplnkové služby“, čo ide dosť nad rámec nákladov priamo spojených s plnením zmluvy o leteckej preprave v striktnom zmysle. V tejto súvislosti zastávam názor, že „doplnkové služby“ v zmysle článku 2 bodu 18 nariadenia č. 1008/2008 nesúvisia len s ponúkanými agentúrnymi službami. Tento pojem môže zahŕňať veľké množstvo služieb.
48. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa mi teda zdá, že pojem letecké cestovné zahŕňa širokú skladbu trhových služieb bez ohľadu na to, či ide o služby povinné alebo nevyhnutné na účel prepravy cestujúceho, alebo skôr vedľajšie služby, ktoré by mohli byť predmetom možného príplatku.(14)
49. Pokiaľ ide o fakturovanie spojené s registráciou batožiny, podľa môjho názoru niet pochýb o tom, že spadá pod tento pojem, v dôsledku čoho patrí pod voľnú tvorbu cien podľa článku 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008. Treba totiž pripomenúť, že registrácia batožiny predstavuje trhovú službu, z ktorej vyplývajú pre leteckého dopravcu náklady, keďže predpokladá náklady na odbavenie, triedenie, uskladnenie, výdaj, prípadne úschovu batožiny.
50. V druhom rade voľná tvorba cien priznaná leteckým dopravcom pokrýva aj spôsoby, akými sa letecké cestovné používa. S výhradou pravidiel stanovených v článku 23 nariadenia č. 1008/2008, pokiaľ ide o informovanie spotrebiteľa, leteckí dopravcovia tak majú voľnosť pri určení podmienok uplatnenia svojich cien cestovného. Inými slovami a s výnimkou leteckých liniek, ktorým bol uložený záväzok služby vo verejnom záujme, títo leteckí dopravcovia si môžu voľne zadefinovať skladbu služieb, ktoré chcú zahrnúť do svojej zmluvy o preprave a určiť, akým spôsobom ich chcú fakturovať, bez práva dohľadu členských štátov v tomto ohľade. Ako uvádza Európska komisia vo svojich pripomienkach, členské štáty v zmysle tohto nariadenia nemajú právomoc podrobne stanoviť cenové podmienky uplatniteľné na cenu letenky ani stanoviť služby, ktoré v nej majú byť zahrnuté.(15) Práve cez optiku tohto pravidla sa vytvárajú rôzne obchodné modely a konkurenčné stratégie leteckých spoločností, ktoré sa môžu rozhodnúť pre diverzifikáciu a segmentáciu svojej ponuky.
51. Pokiaľ ide o tvorbu cien týkajúcu sa zaregistrovanej batožiny, a za predpokladu, že táto služba nie je nariadená bezpečnostnými normami, ako tomu môže byť pri výbere sedadla, leteckí dopravcovia teda majú možnosť výberu.
52. Môžu si vybrať, že cenu tejto služby zahrnú do základnej ceny letenky, ako to robí väčšina historických prevádzkovateľov, ktorí chcú vsadiť na kvalitu svojich služieb a posilniť ich vzhľadom na konkurenciu „low cost“ leteckých spoločností.
53. Leteckí dopravcovia sa tiež môžu rozhodnúť, že znížia náklady spojené s odbavením, triedením, prepravou a výdajom batožiny tak, že odstránia túto službu zo základnej ponuky a ponúknu ju za možný príplatok. Takáto prax umožňuje ponúkať let za výhodnejšie ceny ako ceny ponúkané inými spoločnosťami a patrí do rámca trhovej logiky stanovenej nariadením č. 1008/2008, ale predovšetkým umožňuje zaručiť cenu, ktorá je primeraná službám, ktoré používateľ vyžaduje.
54. Tento výklad zjavne neplatí v prípade príručnej batožiny alebo kabínkovej batožiny, pretože letecký dopravca je povinný zabezpečiť ich bezplatnosť, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, na rozdiel od registrovanej batožiny, je za príručnú batožinu zodpovedný len cestujúci. Nepatrí do rámca trhových služieb, ktoré poskytuje letecký dopravca a stanovuje nariadenie č. 1008/2008, pretože sa s ňou na rozdiel od registrovanej batožiny nespájajú nijaké náklady v súvislosti s jej registráciou, sledovaním a uskladnením.
55. Po druhé možnosť mať pri sebe osobné predmety, ktoré považujeme za najcennejšie alebo najnevyhnutnejšie, vyplýva z ľudskej dôstojnosti, ako to uznal aj vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Za týchto okolností preto nemôžem pripustiť zásadu voľnej tvorby cien pre kabínkovú batožinu, a to ani v budúcnosti.
56. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti si preto myslím, že článok 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 nebráni tomu, aby letecká spoločnosť ako Vueling fakturovala možný príplatok za registráciu batožiny cestujúcich.
57. Keby Súdny dvor nesúhlasil s týmto výkladom a zastával by názor, že registrácia batožiny je obligatórnou službou, ktorej náklady majú byť obsiahnuté v základnej cene letenky, bolo by potom potrebné univerzálnym spôsobom definovať obsah tejto služby. To by si vyžadovalo, aby Súdny dvor definoval pre 28 členských štátov Únie maximálnu povolenú veľkosť a váhu batožiny a zohľadnil pritom bezpečnostné podmienky súvisiace s používaným typom lietadla. Je pritom jasné, že také rozhodnutie zamerané na definovanie technických pravidiel týkajúcich sa registrácie batožiny nepatrí do oblasti ani jeho právomoci, ani jeho funkcie.
58. Okrem toho sa nazdávam, že takýto prístup by bol ťažko zlučiteľný s požiadavkami týkajúcimi sa voľnej hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa, na ktorých sa zakladá nariadenie č. 1008/2008. Po prvé akákoľvek by už bola forma takej definície, tento prístup by viedol k obmedzovaniu hospodárskej súťaže trhovej služby, čo by zjavne narúšalo potrebný účinok tohto nariadenia. Po druhé by to bránilo zavedeniu proporcionálnej tvorby cien služieb požadovaných používateľom, takže cestujúci, ktorý by cestoval len s príručnou batožinou, by musel znášať náklady spojené s registráciou batožiny iného cestujúceho, čo by podľa mňa viedlo k narušeniu ochrany spotrebiteľa.
2. Ochrana práv spotrebiteľov
59. Normotvorca Únie voľnú tvorbu cien leteckých dopravcov zasadil do rámca nevyhnutného rešpektovania požiadaviek spojených s ochranou práv spotrebiteľa, uvedených v článku 23 nariadenia č. 1008/2008.
60. Pod názvom „Informovanie a nediskriminácia“ uvádza článok 23 nariadenia č. 1008/2008 v prvom odseku toto:
„Letecké cestovné…, ponúkané alebo zverejnené cez internet alebo v akejkoľvek inej forme, za letecké dopravné služby z letiska na území členského štátu, na ktorý sa uplatňuje zmluva, prístupné verejnosti, zahŕňajú uplatniteľné podmienky. Konečná cena, ktorá sa má zaplatiť, je vždy uvedená a zahŕňa uplatniteľné letecké cestovné… vrátane všetkých uplatniteľných daní a platieb, prirážok a poplatkov, ktoré sú nevyhnutné a predpokladajú sa v čase uverejnenia. Okrem konečnej ceny sa uvádzajú prinajmenšom tieto údaje:
a) letecké cestovné…;
b) dane;
c) letiskové poplatky; a
d) iné platby, prirážky alebo poplatky, ktoré sa týkajú napríklad bezpečnostnej ochrany alebo paliva;
ak sa položky uvedené v písmenách b), c) a d) pridali do leteckého cestovného … Možné príplatky sa oznámia jasným, transparentným a jednoznačným spôsobom vždy na začiatku rezervačného procesu a zákazník ich akceptuje na základe slobodnej voľby.“
61. Toto ustanovenie týkajúce sa tvorby cien leteckých služieb predstavuje lex specialis vo vzťahu k všeobecným pravidlám stanoveným v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES(16), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ(17). Jeho účelom je zaručiť väčšiu transparentnosť pri tvorbe cien leteckými dopravcami s cieľom zaručiť väčšiu ochranu spotrebiteľa voči nekalým obchodným praktikám, na ktoré sa tak často cestujúci sťažujú.
62. Nie je totiž nutné osobitne zdôrazňovať, že cena je kritériom, ktoré determinuje výber leteckého dopravcu cestujúcimi. Je ale veľký rozdiel medzi základnou cenou letenky a celkovou cenou zaplatenou cestujúcim na konci rezervácie z dôvodu vysokej ceny ostatných zložiek, predovšetkým daní, poplatkov a ďalších možných prirážok.
63. Ostatne obchodné praktiky, ale aj povinnosť vykonávať rôzne platby, uložená leteckým spoločnostiam, viedli k neustálemu zavádzaniu nových zložiek ceny leteniek cestujúcich, čo neprispieva k transparentnosti cenníkov.
64. Napokon, niektoré s týchto nákladov sú z marketingových dôvodov skryté, čo je v rozpore s povinnosťou oznamovať uplatňované ceny transparentným spôsobom.
65. V článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 tak normotvorca Únie jasne rozlišuje medzi leteckým cestovným, daňami a ďalšími druhmi platieb, ktoré sú nevyhnutné a predvídateľné v čase ich zverejnenia, na jednej strane, a možnými príplatkami na druhej strane.
66. Pokiaľ ide o letecké cestovné, dane a ďalšie druhy platieb, letecký dopravca je povinný uviesť podmienky uplatnenia každej z týchto cien, bez ohľadu na formu, akou sú zverejnené.
67. Pokiaľ ide o možné príplatky, Súdny dvor v už citovanom rozsudku ebookers.com Deutschland spresnil, že letecký dopravca je povinný zabezpečiť, aby boli oznámené jasným, transparentným a jednoznačným spôsobom, a to na začiatku každého rezervačného procesu, a uistiť sa, že zákazník tak má možnosť akceptovať alebo odmietnuť predmetnú službu na základe slobodnej voľby („opt‑in“).(18)
68. Ak teda letecký dopravca, v rámci práva na voľnú tvorbu cien, ktoré je mu priznané v článku 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008, môže fakturovať možný príplatok za registráciu batožiny, v každom prípade je povinný dodržiavať požiadavky osobitne stanovené v článku 23 ods. 1 tohto nariadenia z dôvodu informovania spotrebiteľa.
69. Teraz je vhodné preskúmať, či tieto ustanovenia bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá, ktorá je uvedená v článku 97 LNA. Pripomínam, že tento článok vnútroštátny súd vykladá tak, že zakazuje leteckým dopravcom fakturovať možný príplatok za registráciu batožiny cestujúcich prostredníctvom zvýšenia základnej ceny letenky.
70. Je zjavné, že táto právna úprava pri výklade v tomto zmysle nie je v súlade s právom Únie. Vracia sa totiž ku štátnej regulácii, ktorú sa však normotvorca Únie starostlivo snaží odstrániť v rámci nariadenia č. 1008/2008 prostredníctvom deregulácie a liberalizácie sektora. Ako som uviedol, s výnimkou leteckých liniek, ktorým bol uložený záväzok služby vo verejnom záujme, členské štáty už nemajú právo dohľadu, pokiaľ ide o úroveň cien stanovených leteckými dopravcami, uplatniteľné cenové podmienky a o povahu služieb, ktoré možno zahrnúť do základnej ceny letenky.
71. Okrem toho, týmto právnym predpisom sa začína harmonizácia, ktorú normotvorca Únie zamýšľa zaviesť prostredníctvom stanovenia „spoločných pravidiel prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve“(19), v súlade s názvom nariadenia č. 1008/2008. Z odôvodnení 2, 5, 16 a 18 tohto nariadenia totiž vyplýva, že cieľom je docieliť účinnejšie a jednotnejšie uplatňovanie právnych predpisov Únie v oblasti vnútorného leteckého trhu takým spôsobom, aby sa na jednej strane zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže, ku ktorému dochádza pre odlišné uplatňovanie pravidiel na vnútroštátnej úrovni, a na druhej strane umožnilo zákazníkom efektívne porovnávať ceny leteckých dopravných služieb. Keďže letecká doprava je pre svoju povahu medzinárodným trhom, na ktorom sú aktívne letecké spoločnosti rovnakej veľkosti prostredníctvom rezervačných nástrojov, ktoré dnes nemajú žiadne hranice, je vzhľadom na ciele zamýšľané normotvorcom Únie nevyhnutné, aby sa činnosť týchto leteckých spoločností riadila spoločnými pravidlami vo všetkých členských štátoch Únie. Uvedená právna úprava je však zjavne v rozpore s týmito cieľmi.
72. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto zastávam názor, že zásada voľnej tvorby cien vyjadrená v článku 22 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zakazuje leteckým spoločnostiam fakturovať možný príplatok za registráciu batožiny cestujúceho.
73. Myslím si však, že príslušné vnútroštátne orgány by mali zabezpečiť, aby pri fakturácii takého príplatku leteckí dopravcovia dodržiavali požiadavky, ktoré sa na nich vzťahujú z titulu ochrany práv spotrebiteľa, stanovené v článku 23 ods. 1 tohto nariadenia, a to tak, že na začiatku rezervačného procesu, do ktorého zákazník vstupuje, jasným, transparentným a jednoznačným spôsobom oznámia spôsoby tvorby cien týkajúce sa registrácie batožiny a umožnia tomuto zákazníkovi akceptovať alebo odmietnuť predmetnú službu na základe slobodnej voľby.
74. V dôsledku uvedeného je tak v rámci prejednávanej veci na vnútroštátnom súde, aby overil, či Vueling dodržala tieto požiadavky voči pani Arias Villegasovej.
II – Návrh
75. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku položenú Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n° 1 de Ourense odpovedal takto:
Zásada voľnej tvorby cien obsiahnutá v článku 22 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zakazuje leteckým spoločnostiam fakturovať možný príplatok za registráciu batožiny cestujúceho.
Príslušné vnútroštátne orgány by však mali zabezpečiť, aby pri fakturácii takého príplatku leteckí dopravcovia dodržiavali požiadavky, ktoré sa na nich vzťahujú z titulu ochrany práv spotrebiteľa, stanovené v článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1008/2008, a to tak, že na začiatku rezervačného procesu, do ktorého zákazník vstupuje, jasným, transparentným a jednoznačným spôsobom oznámia spôsoby tvorby cien týkajúce sa registrácie batožiny a umožnia tomuto zákazníkovi akceptovať alebo odmietnuť predmetnú službu na základe slobodnej voľby.