Žaloba podaná 15. júla 2013 – Poľská republika/Európska komisia
(vec T-367/13)
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/214/EÚ z 2. mája 2013 [oznámené pod číslom C(2013) 2436], ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)1 , v rozsahu, v akom vylučuje z financovania Európskou úniou výdavky vynaložené platobnou agentúrou schválenou Poľskou republikou vo výške 8 292 783,94 eura a 71 610 559,39 eura,
uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 7 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1258/1999 a článku 31 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1290/2005, pretože finančná oprava sa vykonala na základe nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho výkladu, hoci výdavky poľských orgánov boli vynaložené v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.
V rámci toho žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že Komisia odôvodnila vykonanú finančnú opravu piatimi údajnými vadami pri vykonávaní opatrenia „pomoc pre čiastočne sebestačné hospodárstva“. Prvá vada sa mala týkať údajnej požiadavky, aby príjemca pomoci vyčlenil minimálne 50 % pomoci na reštrukturalizačné opatrenia. Druhá vada spočívala v tom, že chýbala krížová kontrola hospodárskych zvierat v rámci administratívneho monitorovania pôvodnej žiadosti týkajúcej sa správnosti hospodárskej veľkosti podniku uvedenej poľnohospodárom. V prípade tretej vady malo ísť o porušenie údajnej požiadavky, aby sa v prvom roku vykonávania programu uskutočňovali kontroly na mieste. Štvrtá vada podľa Komisie spočívala v tom, že chýbala primeraná súvislosť medzi strednodobými cieľmi a poľnohospodárskymi potrebami. Piata vada spočívala v porušení údajnej požiadavky kvantitatívneho stanovenia strednodobých cieľov. Žalobkyňa spochybňuje právny názor i skutkové zistenia Komisie vzhľadom na všetky uvedené údajné vady.Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení podstatných formálnych náležitostí, pretože sa použila taká metóda finančnej opravy, ktorá je v hrubom rozpore s článkom 7 ods. 4 štvrtým pododsekom nariadenia (ES) č. 1258/1999 a článkom 31 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1290/2005, ako aj s usmerneniami č. VI/5330/97.Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia uplatnila metódu opravy, ktorá je v rozpore s právom Únie a s usmerneniami č. VI/5330/97. Žalobkyňa ďalej uvádza, že bilaterálny postup poľským orgánom neumožnil preskúmať posúdenie zistených nezrovnalostí, pretože Komisia začala toto posúdenie uskutočňovať až po ukončení bilaterálneho postupu. Na základe tohto žalobkyňa zastáva názor, že Komisia vykonala finančnú opravu v hrubom rozpore s postupom schvaľovania účtovnej závierky.Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 296 ods. 2 ZFEÚ, pretože napadnuté rozhodnutie nebolo podľa žalobkyne dostatočne odôvodnené.Žalobkyňa Komisii vytýka, že poľské orgány sa v súvislosti s napadnutým rozhodnutím priamo nezúčastnili procesu rozhodovania, pretože Komisia predniesla svoje zásadné stanovisko až po bilaterálnej konzultácii. Komisia nepredložila žiadne dôkazy a neodôvodnila skutkové a právne zistenia, z ktorých vychádzala pri finančnej oprave.
________________________1 Ú. v. EÚ L 123,