Language of document : ECLI:EU:C:2010:191

Vec C‑518/08

Fundación Gala‑Salvador Dalí

a

Visual Entidad de Gestión de Artistas Plásticos (VEGAP)

proti

Société des auteurs dans les arts graphiques et plastiques (ADAGP) a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunal de grande instance de Paris)

„Aproximácia právnych predpisov – Duševné vlastníctvo – Autorské právo a príbuzné práva – Právo na odmenu z ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela – Smernica 2001/84/ES – Osoby, na ktoré sa vzťahuje právo na odmenu z ďalšieho predaja po smrti autora diela – Pojem ,právni nástupcovia‘ – Vnútroštátna právna úprava zachovávajúca právo na odmenu z ďalšieho predaja na obdobie 70 rokov po smrti autora len v prospech jeho zákonných dedičov s vylúčením závetných dedičov a iných právnych nástupcov – Zlučiteľnosť so smernicou 2001/84“

Abstrakt rozsudku

Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a príbuzné práva – Smernica 2001/84 – Právo na odmenu z ďalšieho predaja v prospech právnych nástupcov autora pôvodného umeleckého diela po jeho smrti

(Článok 95 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/84, článok 6 ods. 1)

Článok 6 ods. 1 smernice 2001/84 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré vyhradzuje priznanie práva na odmenu z ďalšieho predaja len zákonným dedičom umelca s vylúčením závetných dedičov. Vnútroštátny súd však pri aplikácii vnútroštátnych ustanovení preberajúcich uvedený článok 6 ods. 1 musí náležite zohľadniť príslušné pravidlá, ktoré riešia kolíziu právnych predpisov vo veciach dedenia práva na odmenu z ďalšieho predaja.

Prijatím smernice 2001/84 sa totiž sleduje dvojaký cieľ, a to jednak zabezpečiť autorom grafických a výtvarných umeleckých diel podiel na ekonomickom úspechu ich umeleckých diel a ďalej ukončenie narušenia hospodárskej súťaže na trhu s umeleckými dielami, pretože platba poplatkov za právo na odmenu z ďalšieho predaja v niektorých členských štátoch môže viesť k presunu predajov umeleckých diel do členských štátov, kde sa toto právo neuplatňuje. Hoci úmyslom zákonodarcu Únie bolo, aby právni nástupcovia autora plne požívali výhody z práva na odmenu z ďalšieho predaja po jeho smrti, napriek tomu v súlade so zásadou subsidiarity nie je vhodné, aby uvedená smernica vstupovala do oblasti dedičského práva členských štátov, pričom sa ponecháva na každom z nich, aby vymedzil kategórie osôb, ktoré môžu byť v jeho právnom poriadku kvalifikované ako právni nástupcovia. Následne sú členské štáty oprávnené uskutočniť vlastnú legislatívnu voľbu na určenie kategórie osôb, v prospech ktorých sa môže stanoviť právo na odmenu z ďalšieho predaja po smrti autora umeleckého diela.

(pozri body 27, 32, 33, 36 a výrok)