Language of document : ECLI:EU:T:2021:254

Vec T119/17 RENV

Ruben Alba Aguilera a i. 

proti

 Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 12. mája 2021

„Verejná služba – Úradníci – Dočasní zamestnanci – Zmluvní zamestnanci – Odmena – Zamestnanci ESVČ pôsobiaci v tretej krajine – Článok 10 prílohy X služobného poriadku – Každoročné posudzovanie príspevku na životné podmienky – Rozhodnutie o znížení príspevku na životné podmienky pre zamestnancov pôsobiacich v Etiópii z 30 % na 25 % – Regionálna koherentnosť – Zjavne nesprávne posúdenia“

1.      Úradníci – Služobný poriadok – Všeobecné vykonávacie ustanovenia – Povinnosť prijať takéto ustanovenia – Výnimočný charakter

(Služobný poriadok úradníkov, článok 110 a príloha X)

(pozri body 48 – 50)

2.      Úradníci – Odmena – Režim odmeňovania uplatniteľný na úradníkov pôsobiacich v tretej krajine – Príspevok na životné podmienky – Podmienky poskytnutia – Každoročná úprava a posudzovanie –Povinnosť inštitúcií prijať všeobecné vykonávacie ustanovenia – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 110 a článok 10 prílohy X)

(pozri body 55 – 57, 59 – 61)

3.      Úradníci – Služobný poriadok – Všeobecné vykonávacie ustanovenia – Postup prijatia – Povinnosť administratívy získať stanovisko Výboru pre služobný poriadok – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 110)

(pozri bod 62)

4.      Námietka nezákonnosti – Rozsah – Akty, proti ktorým možno vzniesť námietku nezákonnosti – Všeobecne záväzný akt, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie – Nevyhnutnosť právnej spojitosti medzi napadnutým aktom a sporným všeobecne záväzným aktom – Usmernenia, ktoré slúžili na prijatie napadnutého rozhodnutia – Prípustnosť

(články 263 a 277 ZFEÚ)

(pozri body 69 – 77, 79)

5.      Úradníci – Odmena – Režim odmeňovania uplatniteľný na úradníkov pôsobiacich v tretej krajine – Príspevok na životné podmienky – Určenie – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Obmedzenia

[Služobný poriadok úradníkov, článok 1b písm. a) a článok 62, a článok 10 prílohy X; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1023/2013, odôvodnenie 27]

(pozri body 81, 82, 85, 87, 88, 102‑104)

6.      Úradníci – Odmena – Režim odmeňovania uplatniteľný na úradníkov pôsobiacich v tretej krajine – Príspevok na životné podmienky – Určenie – Kritériá – Uplatnenie zásady regionálnej koherentnosti pred posúdením životných podmienok

(Služobný poriadok úradníkov, článok 10 prílohy X)

(pozri body 90 – 93)

Zhrnutie

Žalobcovia, pán Ruben Alba Aguilera a iní, sú úradníkmi alebo zamestnancami Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorí pôsobili v Etiópii v čase, kedy ESVČ prijala rozhodnutie, ktorým sa od 1. januára 2016 upravuje sadzba príspevku na životné podmienky (ďalej len „PŽP“), vyplácaného zamestnancom pôsobiacim v tretích krajinách (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)(1).

Týmto rozhodnutím bola sadzba PŽP, uplatniteľná na zamestnancov Únie pôsobiacich v Etiópii, znížená z 30 % na 25 % referenčnej sumy. Dôsledkom tohto zníženia bolo, že žalobcovia stratili nárok na dovolenku na zotavenie.(2)

S cieľom namietať proti zníženiu sadzby PŽP podali žalobcovia, každý osobitne, sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka toho, že sa od 1. januára 2016 znížil PŽP vyplácaný zamestnancom Európskej únie pôsobiacim v Etiópii. Keďže týmto sťažnostiam nebolo vyhovené, žalobcovia podali žalobu na Všeobecný súd, v ktorej sa v podstate domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia.

Všeobecný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a po prvýkrát sa vyjadril k otázke týkajúcej sa zásady regionálnej koherentnosti na účely určenia PŽP v mieste výkonu práce.

Posúdenie Všeobecného súdu

V prvom rade sa Všeobecný súd vyjadril k údajnej povinnosti ESVČ prijať všeobecné vykonávacie ustanovenia týkajúce sa článku 10 prílohy X Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), v ktorom sa upravuje PŽP. V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieva, že tento článok z dôvodu svojho znenia, svojich účelov a procesných záruk, ktoré stanovuje na účely úpravy PŽP, vždy v rámci jedného roka a po získaní stanoviska od Výboru zamestnancov v rozsahu, v akom upravuje PŽP, nie je ani nejasný, ani nepresný, čo umožňuje zabraňovať jeho svojvoľnému uplatňovaniu, a teda nevyžaduje, aby sa výnimočne prijali všeobecné vykonávacie ustanovenia.

Pokiaľ ide ďalej o podrobné ustanovenia týkajúce sa uplatňovania článku 10 prílohy X služobného poriadku, Všeobecný súd uvádza, že menovací orgán má širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o faktory a skutočnosti, ktoré sa majú vziať do úvahy pri úprave odmien úradníkov. Všeobecný súd sa preto domnieva, že usmernenia, ktoré prijala ESVČ a ktorými sa stanovuje metodológia na účely určenia, okrem iného, PŽP (ďalej len „usmernenia“), v rozsahu, v akom zohľadňujú zásadu regionálnej koherentnosti, neporušujú článok 10 prílohy X služobného poriadku.

V tejto súvislosti Všeobecný súd poukazuje na to, že zásada regionálnej koherentnosti sa snaží o zaručenie objektivity porovnávania životných podmienok v miestach výkonu práce so životnými podmienkami existujúcimi v Únii, a to pri súčasnom rešpektovaní účelu PŽP. Zámerom uplatnenia tejto zásady je totiž zabezpečiť, aby podobné podmienky v dvoch krajinách, ktoré sa nachádzajú v rovnakom regióne, boli ohodnotené podobne.

Napokon sa Všeobecný súd vyjadril k tomu, ako ESVČ posúdila parametre „zdravotné a nemocničné podmienky“ a „iné miestne životné podmienky“.

V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatoval, že v usmerneniach sa uvádza, že skóre pre parameter „zdravotné a nemocničné podmienky“ sa stanovuje na základe porovnávacej zdravotnej mapy vyhotovenej organizáciou International SOS, no nestanovuje sa v nich, že stupne na stupnici, ktorú používa táto mapa, a skóre, ktoré sa má prideliť pre tento parameter, sa musia zhodovať. Rozhodnutie ESVČ prideliť Etiópii skóre 4 body z celkového počtu 5 bodov neprekračuje hranice, ktorými je obmedzená miera voľnej úvahy, ktorej zverenie ESVČ pri určovaní PŽP bolo zámerom normotvorcu.

V poslednom rade sa Všeobecný súd vyjadril ku kritériu „verejné služby“, ktoré viedlo k zmene skóre prideleného parametru „iné miestne životné podmienky“. V tejto súvislosti Všeobecný súd, ktorý zohľadnil jednak tvrdenia žalobcov, podľa ktorých sa kvalita verejných služieb v Etiópii v období rokov 2014 – 2015 nezlepšila, a jednak neexistenciu vysvetlení zo strany ESVČ na účely odôvodnenia zníženia skóre prideleného tomuto kritériu, dospel k záveru, že ESVČ sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o ohodnotenie uvedeného kritéria. Toto zjavne nesprávne posúdenie je takej povahy, že odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to vzhľadom na to, že práve kritérium „verejné služby“ bolo tým, ktoré viedlo k zníženiu skóre prideleného parametru „iné miestne životné podmienky“ o jeden bod, čím tak došlo k tomu, že celkové skóre pridelené Etiópii kleslo pod prahovú hodnotu 14 bodov, ktorej dosiahnutie sa vyžaduje na určenie sadzby PŽP vo výške 30 %.


1      Rozhodnutie generálneho riaditeľa pre rozpočet a administratívu ESVČ ADMIN (2016) 7 z 19. apríla 2016, týkajúce sa určenia príspevku na životné podmienky, uvedeného v článku 10 prílohy X služobného poriadku – obdobie roku 2016.


2      Článok 8 prílohy X služobného poriadku, ktorá má názov „Osobitné a mimoriadne ustanovenia, použiteľné na úradníkov pôsobiacich v tretej krajine“, stanovuje, že „na základe výnimky môže menovací orgán osobitným odôvodneným rozhodnutím poskytnúť úradníkovi dovolenku na zotavenie z dôvodu mimoriadne ťažkých životných podmienok v jeho mieste výkonu práce. Pre každé takéto miesto určí menovací orgán mesto (mestá), kde sa môže čerpať dovolenka na zotavenie“.