Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Poľsko) 31. júla 2023 – S. sp. z o.o./V. sp. z o.o.
(vec C-486/23, S.)
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sąd Najwyższy
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľka: S. sp. z o.o.
Odporkyňa: V. sp. z o.o.
Prejudiciálne otázky
1. Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ na základe výkladu Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku vo veci C-487/19 vykladať tak, že pridelenie sudcu Najvyššieho súdu na dočasné rozhodovanie do iného kolégia Najvyššieho súdu bez jeho súhlasu je porušením zásady neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov, podobne ako preradenie sudcu všeobecného súdu na iné oddelenie toho istého súdu, keď:
- je sudca pridelený na rozhodovanie vo veciach, ktorých predmet sa nezhoduje s vecnou kompetenciou kolégia, do ktorého bol sudca Najvyššieho súdu pridelený na rozhodovanie,
- proti rozhodnutiu o takomto pridelení sudcu neexistuje žiadny opravný prostriedok, ktorý by spĺňal požiadavky uvedené v bode 118 rozsudku vo veci C-487/19,
- nariadenie predsedu Najvyššieho súdu o pridelení na rozhodovanie do iného kolégia a nariadenie predsedu riadiaceho prácu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu o prideľovaní konkrétnych vecí vydali osoby vymenované do funkcií sudcov na Najvyššom súde za rovnakých okolností ako vo veci C-487/19 a na základe doterajšej judikatúry súdne konania s takýmito osobami sú neplatné, lebo porušujú právo účastníkov na spravodlivý proces podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
- pridelenie sudcu, bez jeho súhlasu na rozhodovanie v inom kolégiu Najvyššieho súdu, než v ktorom vykonáva funkciu, pri zachovaní povinnosti rozhodovať v domovskom kolégiu, nemá oporu vo vnútroštátnom práve,
- pridelenie sudcu, bez jeho súhlasu na dobu určitú na rozhodovanie v inom kolégiu Najvyššieho súdu, než v ktorom vykonáva funkciu, vedie k porušeniu článku 6 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času1 ?
2. Bez ohľadu na odpoveď na prvú otázku, má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, vykladať tak že, súd v zložení osôb vymenovaných do funkcií sudcov Najvyššieho súdu za rovnakých okolností ako vo veci C-487/19 nie je súd „zriadený zákonom“ v dôsledku vydania nariadenia predsedu Najvyššieho súdu o pridelení na rozhodovanie do iného kolégia Najvyššieho súdu a nariadenia predsedu riadiaceho prácu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu o prideľovaní konkrétnych vecí, keď na základe doterajšej judikatúry, súdne konania s takýmito osobami sú neplatné lebo porušujú právo účastníkov na spravodlivý proces podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd?
3. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná alebo odpoveď na druhú otázku je taká, že takto zriadený súd nie je súd „zriadený zákonom“, má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a zásada prednosti práva Únie vykladať tak, že sudcovia určení na rozhodovanie do senátu súdu zriadeného spôsobom uvedeným v prvej a druhej otázke môžu odmietnuť konať vo veci, ktorá im bola pridelená, vrátane rozhodovania s odôvodnením, že nariadenia o pridelení rozhodovať v inom kolégiu Najvyššieho súdu a o pridelení konkrétnych vecí neexistujú, alebo majú vydať rozhodnutie, pričom ponechajú na účastníkoch, aby sa rozhodli, či podajú námietku z dôvodu porušenia práva účastníka na prejednanie veci súdom, ktorý spĺňa požiadavky článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie?
____________
1 Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381.