Language of document : ECLI:EU:F:2014:229

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 30. septembra 2014

Vec F‑35/12

DM

proti

Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)

„Verejná služba – Zmluvný zamestnanec – Podmienky prijatia – Vstupná lekárska prehliadka – Článok 100 PZOZ – Výhrada týkajúca sa zdravotného stavu – Prepustenie na konci skúšobnej doby – Návrhy na zrušenie, ktoré sa stali bezpredmetnými – Uplatnenie výhrady týkajúcej sa zdravotného stavu pri prijatí dotknutej osoby inou agentúrou Európskej únie – Neexistencia vplyvu – Zastavenie konania“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou DM navrhuje zrušenie rozhodnutia Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) z 2. decembra 2011 o zamietnutí jeho sťažnosti proti rozhodnutiu zo 6. mája 2011 o tom, že sa na neho uplatní výhrada týkajúca sa zdravotného stavu upravená v článku 100 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie v znení uplatniteľnom v spore (ďalej len „PZOZ“) odo dňa jeho nástupu do služby, a v prípade potreby zrušenie uvedeného rozhodnutia zo 6. mája 2011

Rozhodnutie:      Konanie o žalobe sa zastavuje. Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil DM.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti – Prípustnosť – Povinnosť rozhodnúť o návrhoch proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti – Návrhy, ktoré nemajú samostatný obsah alebo výlučne potvrdzujúce rozhodnutie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Žaloby úradníkov – Zmluvní zamestnanci – Záujem na konaní – Žaloba bývalého zamestnanca proti rozhodnutiu agentúry Únie, ktorým sa na neho uplatňuje výhrada týkajúca sa zdravotného stavu – Zánik poistenia zamestnanca v spoločnom systéme zdravotného poistenia počas konania – Zastavenie konania – Uplatnenie novej výhrady týkajúcej sa zdravotného stavu pri prijatí zamestnanca inou agentúrou Únie – Neexistencia vplyvu

(Služobný poriadok úradníkov, články 72, 90 a 91; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 96 ods. 5 tretí pododsek a článok 100 prvý odsek)

1.      Vzhľadom na to, že v systéme vytvorenom služobným poriadkom musí dotknutá osoba podať sťažnosť proti rozhodnutiu, ktoré napáda, a žalobu proti rozhodnutiu, ktorým sa táto sťažnosť zamietla, pokiaľ boli sťažnosť aj žaloba podané v lehotách stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, žaloba je prípustná bez ohľadu na to, či smeruje iba proti rozhodnutiu napadnutému sťažnosťou, alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, alebo proti obom týmto rozhodnutiam súčasne. V súlade so zásadou hospodárnosti konania však môže súd rozhodnúť, že o návrhoch smerujúcich proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti netreba osobitne rozhodnúť, pokiaľ dospeje k názoru, že návrhy nemajú samostatný obsah a v skutočnosti sa prelínajú s návrhmi smerujúcimi proti rozhodnutiu napadnutému sťažnosťou. Tak to môže byť okrem iného vtedy, keď súd Únie skonštatuje, že rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, prípadne aj preto, že je implicitné, iba potvrdzuje rozhodnutie napadnuté sťažnosťou, takže zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti by nemalo na právne postavenie dotknutej osoby iný dosah než vyplývajúci zo zrušenia rozhodnutia napadnutého sťažnosťou.

V tejto súvislosti platí, že pokiaľ ide o rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, ktoré neobsahuje preskúmanie situácie dotknutej osoby na základe nových právnych alebo skutkových okolností, ale potvrdzuje napadnuté rozhodnutie, treba v skutočnosti preskúmať zákonnosť pôvodného aktu spôsobujúceho ujmu so zreteľom na odôvodnenie nachádzajúce sa v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, pričom na toto odôvodnenie sa hľadí tak, že sa s uvedeným aktom zhoduje.

(pozri body 30 a 31)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Vainker/Parlament, 293/87, EU:C:1989:8, body 7 a 8

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudky Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, EU:T:2009:485, body 58 a 59 a tam citovaná judikatúra, a Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P, EU:T:2011:506, bod 33

2.      Predmet žaloby musí existovať v čase jej podania, inak je žaloba neprípustná, a musí pretrvávať až do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, inak musí byť konanie zastavené, čo predpokladá, že výsledok konania o žalobe môže byť účastníkovi konania, ktorý ju podal, na prospech.

Pokiaľ ide o žalobu bývalého zmluvného zamestnanca proti rozhodnutiu agentúry Únie uplatniť na neho pri jeho prijatí výhradu týkajúcu sa zdravotného stavu uvedenú v článku 100 prvom odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, okolnosť, že žalobca bol prepustený počas konania neznamená, že sa automaticky voči nemu nemožno odvolávať na túto výhradu. Hoci je totiž pravda, že zmluvný vzťah žalobcu s agentúrou sa skončil na konci výpovednej doby, zároveň platí, že žalobca mal následne počas určitého obdobia právo poberať dávky v nezamestnanosti a právo byť poistencom spoločného systému zdravotného poistenia bez platenia príspevku z jeho strany. Počas uvedeného obdobia by uplatnenie výhrady týkajúcej sa zdravotného stavu malo za následok, že by mu boli odopreté záruky v súvislosti s invaliditou a smrťou v dôsledku choroby alebo invalidity, ktoré odôvodnili uplatnenie výhrady týkajúcej sa zdravotného stavu. Táto okolnosť však neznamená, že žaloba o neplatnosť má naďalej svoje opodstatnenie po uplynutí dňa, v ktorom zaniklo poistenie žalobcu v spoločnom systéme zdravotného poistenia.

Navyše tento záver nemôže spochybniť to, že uvedený zamestnanec bol následne prijatý do zamestnania inou európskou agentúrou, ktorá na neho tiež uplatnila výhradu týkajúcu sa zdravotného stavu. Vzhľadom na to, že rozsudok Súdu pre verejnú službu má účinky iba vo vzťahu k účastníkom sporu, by totiž zrušenie napadnutého rozhodnutia nemohlo mať za následok zrušenie rozhodnutia uplatniť článok 100 podmienok zamestnávania na dotknutého zamestnanca po lekárskej prehliadke pred jeho prijatím do zamestnania inou agentúrou Únie, keďže takéto zrušenie možno dosiahnuť iba tak, že žalobca podá žalobu proti tomuto druhému rozhodnutiu.

(pozri body 33, 36 – 39 a 44)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Mische/Parlament, F‑93/05, EU:F:2011:168, bod 27 a tam citovaná judikatúra