NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 4. septembra 2014 (1)

Vec C‑196/13

Európska komisia

proti

Talianskej republike

a

Vec C‑378/13

Európska komisia

proti

Helénskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 260 ZFEÚ – Nevykonanie rozsudkov Súdneho dvora ‒ Rozsudky Komisia/Taliansko (C‑135/05, EU:C:2007:250) a Komisia/Grécko (C‑502/03, EU:C:2005:592) – Právna úprava v oblasti nakladania s odpadmi – Nelegálne skládky – Uzavretie – Sanácia – Nové povolenie podľa smernice 99/31/ES – Peňažné sankcie – Uloženie penále a paušálnej pokuty – Zníženie penále pri čiastočnom vykonaní“

Obsah

I –   Úvod

II – Právny rámec

A –   Stará smernica o odpadoch

B –   Smernica o nebezpečnom odpade

C –   Nová smernica o odpade

D –   Smernica o skládkach

III – Okolnosti predchádzajúce obidvom sporom

A –   O veci Komisia/Taliansko (C‑196/13)

B –   O veci Komisia/Grécko (C‑378/13)

IV – Návrhy účastníkov konania

V –   Právne posúdenie

A –   Predbežné úvahy

1.     O pretrvávaní povinnosti vykonať rozsudky

2.     O relevantnom okamihu na posúdenie vykonania

B –   O konaní proti Taliansku

1.     O prípustnosti

2.     O vykonaní rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250)

a)     O využívaní nelegálnych skládok

i)     O počte naďalej využívaných skládok

ii)   O prijatí ďalších právnych predpisov a zavedení kontrol

b)     O sanácii nelegálnych skládok

i)     O povinnosti sanácie vo všeobecnosti

ii)   O článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade

iii) O dotknutých skládkach

c)     O novom povolení ďalej prevádzkovaných skládok podľa smernice o skládkach odpadov

d)     Predbežný záver

C –   O konaní proti Grécku

D –   O finančných sankciách

1.     O penále

a)     Vec Komisia/Taliansko, C‑196/13

i)     O pretrvávaní nesplnenia povinností

–       O nesporných prípadoch

–       O dvoch sporných prípadoch

–       Predbežný záver

ii)   O forme penále – paušálna alebo klesajúca suma?

iii) O základnej sume

b)     Vec Komisia/Grécko, C‑378/13

i)     O základnej sume penále

ii)   O uznaní uzavretia skládky

iii) Predbežný záver

2.     O paušálnej pokute

a)     O veci Komisia/Taliansko, C‑196/13

b)     O veci Komisia/Grécko, C‑378/13

VI – O trovách

VII – Návrh

I –    Úvod

1.        Pri uplatňovaní právnych predpisov Únie v oblasti nakladania s odpadmi niekedy nastávajú ťažkosti. Tieto ťažkosti boli dôvodom začatia prejednávaných konaní. Komisia totiž pre veľký počet nelegálnych skládok odpadu začala konania o nesplnenie povinnosti proti Grécku a Taliansku, ktoré viedli k vydaniu rozsudkov Komisia/Grécko (C‑502/03, EU:C:2005:592) a Komisia/Taliansko (C‑135/05, EU:C:2007:250). Teraz sa opäť obracia na Súdny dvor, keďže podľa jej názoru oba rozsudky ešte nie sú úplne vykonané. Keďže v oboch právnych veciach sa vynárajú čiastočne tie isté otázky, venujem sa im v týchto návrhoch spoločne.

2.        Uvedené veci sa týkajú využívania nelegálnych skládok a nerealizovania sanácie uzavretých nelegálnych skládok. V konaní s Talianskom sa navyše vyskytuje skutočnosť, že niektoré skládky obsahujú nebezpečné odpady, ktoré neboli identifikované a registrované, ako aj skutočnosť, že určitým skládkam nebolo vydané nové povolenie v zmysle smernice o skládkach odpadov(2).

3.        Prvý problém spočíva v uplatniteľnom práve: Môžu a musia sa oba rozsudky z rokov 2005 a 2007 ešte vykonať, hoci sa právna situácia medzičasom zmenila?

4.        Zistené porušenia sa totiž týkajú starej smernice o odpadoch(3), v prípade Talianska aj smernice o nebezpečnom odpade(4) a smernice o skládkach. Stará smernica o odpadoch však bola medzičasom zrušená a nahradená konsolidovaným znením, ktoré neprinieslo žiadne zmeny obsahu.(5) Neskôr vydala Únia novú smernicu o odpade(6), ktorá zrušila a nahradila kodifikovanú smernicu o odpadoch a smernicu o nebezpečnom odpade. Z tohto dôvodu sa treba venovať tomu, do akej miery si pôvodné porušenia dnes ešte vyžadujú prijatie opatrení.

5.        Najmä v konaní s Talianskom sa okrem toho vynára otázka o predmete prvého rozsudku, a teda o rozsahu povinnosti vykonať rozsudok. Súdny dvor totiž konštatoval všeobecné a pretrvávajúce nesplnenie povinnosti(7) bez toho, aby presne označil, ktoré prípady sú predmetom rozhodnutia o uložení povinnosti. Následne treba objasniť, či a ako je podľa článku 260 ZFEÚ potrebné takýto rozsudok vykonať.

6.        Ďalšie otázky súvisia s prípadným uložením penále a/alebo paušálnej pokuty. Keďže obe konania zahŕňajú veľké množstvo jednotlivých prípadov, je potrebné objasniť, ako sa tieto jednotlivé prípady majú zohľadňovať pri výpočte a aké následky má prípadné vykonanie rozsudkov, pokiaľ ide o časť týchto prípadov, na výšku pokuty. Konkrétne ide o otázku, či sa má uložiť klesajúce penále, ktorého periodicky splatná suma sa bude primerane znižovať, pokiaľ sa pri výkone rozsudkov dosiahnu ďalšie pokroky.

II – Právny rámec

A –    Stará smernica o odpadoch

7.        Článok 4 starej smernice o odpadoch zaväzuje k ochrane zdravia a životného prostredia pri nakladaní s odpadmi a k zabráneniu nelegálnym skládkam odpadov:

„Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zaistenie toho, aby sa odpad zhodnocoval alebo zneškodňoval bez ohrozenia ľudského zdravia a bez použitia postupov či metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie,…

…

Členské štáty taktiež prijmú nevyhnutné opatrenia na zákaz svojvoľného opúšťania, nepovoleného ukladania a nekontrolovateľného zneškodňovania odpadu.“

8.        Článok 8 starej smernice o odpadoch ukladá členským štátom povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia, aby bolo zaistené, že každý držiteľ odpadu s ním zaobchádza prostredníctvom súkromného alebo verejného zariadenia, ktoré sa zaoberá zberom odpadu, alebo podniku, ktorý vykonáva činnosti uvedené v prílohe II A alebo II B, alebo ho zhodnocuje alebo zneškodňuje sám v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

9.        Článok 9 ods. 1 starej smernice o odpadoch stanovuje, že na účely vykonávania okrem iného článku 4 tejto smernice musia všetky zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú činnosti zneškodňovania odpadov, získať povolenie od príslušného orgánu zodpovedného za vykonanie ustanovení uvedenej smernice.

B –    Smernica o nebezpečnom odpade

10.      Článok 2 smernice o nebezpečnom odpade obsahuje základné povinnosti pri zneškodňovaní tohto odpadu:

„1.      Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, vyžadujúce, aby sa v každej lokalite, kam sa nebezpečné odpady ukladajú (vypúšťajú), tento odpad zaznamenával a identifikoval.

…“

C –    Nová smernica o odpade

11.      Smernica o odpadoch a smernica o nebezpečnom odpade bola s účinnosťou od 12. decembra 2010 zrušená článkom 41 novej smernice o odpade. Toto ustanovenie znie:

„Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.“

12.      Články 4, 8 a 9 starej smernice o odpadoch boli bez zásadných zmien nahradené článkom 13 a článkom 36 ods. 1, článkom 15 ods. 1, ako aj článkom 23 ods. 1 a 2 novej smernice o odpade.

13.      Funkčným ekvivalentom článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade je článok 35 ods. 1 a 2 novej smernice o odpade:

„1.      Zariadenia alebo podniky uvedené v článku 23 ods. 1 [zariadenia alebo podniky, ktoré majú v úmysle vykonávať spracovanie odpadu], pôvodcovia nebezpečného odpadu a zariadenia a podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú nebezpečný odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti alebo ktoré pôsobia ako obchodníci s nebezpečným odpadom alebo jeho sprostredkovatelia, vedú chronologické záznamy o množstve, povahe a pôvode odpadu a prípadne mieste určenia, frekvencii zberu, spôsobe prepravy a metóde spracovania, ktorá sa plánuje použiť v súvislosti s týmto odpadom, a na požiadanie tieto informácie sprístupnia príslušným orgánom.

2.      V prípade nebezpečného odpadu sa tieto záznamy uchovávajú aspoň tri roky, s výnimkou prípadu zariadení a podnikov prepravujúcich nebezpečný odpad, ktoré musia takéto záznamy uchovávať aspoň 12 mesiacov.

Dôkazový materiál o nakladaní s odpadom sa na požiadanie predloží príslušným orgánom alebo predchádzajúcemu držiteľovi.“

D –    Smernica o skládkach

14.      Článok 14 písm. a) až c) smernice o skládkach upravuje prevod už existujúcich skládok do regulačného rámca smernice:

„Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby skládky, ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase transpozície tejto smernice, nemohli pokračovať v prevádzke pokiaľ nebudú… uskutočnené nižšie uvedené kroky…:

a)      do jedného roka odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 [čiže najneskôr do 16. júla 2002] prevádzkovateľ pripraví a predloží príslušnému orgánu na schválenie plán úpravy skládky, vrátane podrobných údajov uvedených v článku 8 a všetky nápravné opatrenia, ktoré bude potrebné podľa prevádzkovateľa vykonať pre splnenie požiadaviek tejto smernice s výnimkou požiadaviek v bode 1 prílohy I;

b)      po predložení plánu úpravy skládky príslušné orgány prijmú na základe zmieneného plánu a tejto smernice konečné rozhodnutie o tom, či prevádzka skládky môže pokračovať. Členské štáty prijmú v súlade s článkom 7 písm. g) a 13 potrebné opatrenia na čo najrýchlejšie zatvorenie tých skládok, ktorým nebolo podľa článku 8 vydané povolenie pokračovať v prevádzke;

c)      na základe schváleného plánu úpravy skládky povolí príslušný orgán potrebné práce a ustanoví prechodné obdobie na dokončenie plánu. Každá existujúca skládka musí do ôsmich rokov odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 spĺňať požiadavky tejto smernice, s výnimkou požiadaviek uvedených v bode 1 prílohy I.“

15.      Na základe článku 18 ods. 1 smernice o skládkach členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti [čiže najneskôr do 16. júla 2001] a bezodkladne o tom informujú Komisiu.

III – Okolnosti predchádzajúce obidvom sporom

16.      Tieto návrhy sa týkajú dvoch konaní podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ proti Taliansku a Grécku týkajúcich sa výkonu dvoch skorších rozsudkov vydaných z dôvodu porušenia právnych predpisov Únie v oblasti nakladania s odpadmi, na základe článku 258 ZFEÚ.

A –    O veci Komisia/Taliansko (C‑196/13)

17.      Dňa 26. apríla 2007 Súdny dvor v rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) konštatoval, že Talianska republika si tým, že neprijala všetky opatrenia potrebné:

–        na zabezpečenie toho, aby sa odpad zhodnocoval alebo zneškodňoval bez ohrozenia ľudského zdravia a bez použitia postupov či metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie, a na zákaz svojvoľného opúšťania, ukladania a nekontrolovaného zneškodňovania odpadu,

–        na to, aby každý držiteľ odpadu buď odovzdával odpad súkromnému či verejnému zariadeniu, ktoré sa zaoberá zberom odpadu, alebo podniku, ktorý vykonáva zneškodňovanie alebo zhodnocovanie, alebo aby sám zabezpečoval jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie v súlade s ustanoveniami smernice o odpadoch,

–        na to, aby všetky zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú činnosti zneškodňovania, boli povinné získať povolenie od príslušného orgánu,

–        na to, aby sa na každej skládke alebo v každej lokalite, kam sa nebezpečné odpady ukladajú, tento odpad zaznamenával a identifikoval, a

–        na to, aby v súvislosti so skládkami, ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke k 16. júlu 2001, prevádzkovateľ skládky do 16. júla 2002 pripravil a predložil príslušnému orgánu na schválenie plán úpravy skládky vrátane informácií týkajúcich sa podmienok povolenia, ako aj všetky nápravné opatrenia, ktoré považuje za potrebné, a na to, aby po predložení plánu úpravy skládky príslušné orgány prijali konečné rozhodnutie o tom, či prevádzka skládky môže pokračovať, pričom by čo najrýchlejšie zatvorili skládky, ktorým nebolo vydané povolenie pokračovať v prevádzke, alebo povolili potrebné práce a stanovili prechodné obdobie na vykonanie plánu,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4, 8 a 9 starej smernice o odpadoch, z článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade a z článku 14 písm. a) až c) smernice o skládkach odpadov.

18.      Po prvých kontaktoch vyzvala 1. februára 2008 Komisia Taliansko na to, aby sa vyjadrilo k výkonu rozsudku. V nadväznosti na ďalšiu písomnú komunikáciu doručila Komisia Taliansku 26. júna 2009 odôvodnené stanovisko. V ňom stanovená lehota na vykonanie rozsudku bola Komisiou predĺžená do 30. septembra 2009. Nasledovali ďalšie oznámenia Talianska, ktoré však Komisiu neuspokojili. Preto podala 16. apríla 2013 žalobu vo veci C‑196/13.

B –    O veci Komisia/Grécko (C‑378/13)

19.      Dňa 6. októbra 2005 Súdny dvor v rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592) konštatoval, že Helénska republika si tým, že neprijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania článkov 4, 8 a 9 smernice o odpadoch, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedenej smernice.

20.      Medzi Komisiou a Gréckom prebehla intenzívna písomná komunikácia týkajúca sa výkonu tohto rozsudku. Dňa 29. októbra 2010 Komisia doručila Grécku dodatočnú výzvu na vyjadrenie sa, v ktorej stanovila konečnú lehotu dvoch mesiacov na vykonanie rozsudku. Keďže ani následné oznámenia Grécka Komisiu neuspokojili, podala 2. júla 2013 žalobu vo veci C‑378/13.

IV – Návrhy účastníkov konania

21.      Vo veci C‑196/13 Komisia navrhuje:

1.      určiť, že Talianska republika si tým, že neprijala všetky opatrenia, ktoré vyžaduje vykonanie rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250), v ktorom sa konštatovalo, že Talianska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4, 8 a 9 smernice o odpadoch, článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade a článku 14 písm. a) až c) smernice o skládkach odpadov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ;

2.      uložiť Talianskej republike povinnosť zaplatiť Komisii penále vo výške 256 819,20 eura za každý deň omeškania s vykonaním rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250), a to odo dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci až do dňa vykonania rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250);

3.      uložiť Talianskej republike povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu pokutu, ktorej výška je stanovená ako násobok dennej sumy 28 089,60 eura a počtu dní pokračujúceho nesplnenie povinnosti, a to odo dňa vyhlásenia rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) až do dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci;

4.      zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

22.      Talianska republika navrhuje určiť, že žaloba je neprípustná, nepodložená a v každom prípade nedôvodná, a zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

23.      Vo veci C‑378/13 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

1.      konštatoval, že Helénska republika si tým, že neprijala opatrenia, ktoré vyžaduje vykonanie rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ;

2.      uložil Helénskej republike povinnosť zaplatiť Komisii navrhované penále vo výške 71 193,60 eura za každý deň omeškania s vykonaním rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592), a to odo dňa vydania rozsudku v tejto veci až do dňa vykonania rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592);

3.      uložil Helénskej republike povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu pokutu vo výške 7 786,80 eura za každý deň omeškania odo dňa vydania rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592) do dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci, alebo do dňa vykonania rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592), ak bude vykonaný pred uvedeným vyhlásením;

4.      zaviazal Helénsku republiku na náhradu trov konania.

24.      Helénska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

1.      zamietol žalobu Komisie v celom rozsahu;

2.      subsidiárne zamietol návrhy na uloženie denného penále a paušálnej pokuty;

3.      subsidiárne znížil denné penále navrhované Komisiou v závislosti od vykonania rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592) na absolútne minimum a znížil paušálnu pokutu na minimum, ktoré bolo stanovené pre Grécko, t. j. na 2 181 000 eur;

4.      zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

25.      Účastníci konania predložili svoje písomne vyjadrenia a boli vypočutí na pojednávaní konanom 3. júna 2014.

V –    Právne posúdenie

26.      Predtým ako posúdim, či Taliansko (pozri časť B nižšie) a Grécko (pozri časť C nižšie) vykonali oba rozsudky, uvediem najprv niekoľko predbežných úvah, ktoré majú význam pre obidve konania (pozri časť A nižšie). Na záver sa budem zaoberať finančnými sankciami (pozri časť D nižšie).

A –    Predbežné úvahy

27.      V prvom rade je potrebné určiť, do akej miery sa majú sporné rozsudky naďalej vykonať (pozri bod 1 nižšie), a následne je potrebné objasniť, ako sa určí rozhodujúci okamih pre splnenie povinnosti vykonať rozsudky (pozri bod 2 nižšie).

1.      O pretrvávaní povinnosti vykonať rozsudky

28.      V prvom rade je potrebné objasniť, do akej miery je potrebné oba rozsudky naďalej vykonať. Aj keď relevantné ustanovenia smernice o skládkach odpadov naďalej platia, stará smernica o odpadoch a smernica o nebezpečnom odpade boli medzičasom zrušené a nahradené novou smernicou o odpade.

29.      Povinnosť vykonať rozsudky však nemôže presahovať rámec platnosti právnych povinností, ktorých porušenie konštatoval Súdny dvor. V opačnom prípade by mohla povinnosť vykonať rozsudok za určitých okolností spôsobiť dokonca ďalšie porušenie práva Únie. Pre názornosť možno uviesť obidva rozsudky Komisia/Švédsko(8) týkajúce sa uchovávania údajov. Ich ďalší výkon by mohol v dôsledku konštatovania, že smernica 2006/24(9) je neplatná(10), porušiť článok 15 smernice 2002/58(11), ako aj články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie.

30.      V konaní podľa článku 258 ZFEÚ je však Komisia podľa ustálenej judikatúry oprávnená domáhať sa určenia nesplnenia si povinností vyplývajúcich z pôvodného znenia aktu Únie, následne zmeneného alebo zrušeného, ktoré boli zachované v nových ustanoveniach.(12) Takéto riešenie je logické, keďže je spravidla potrebné vychádzať z predpokladu, že normotvorca Únie nechcel napriek novému zneniu určitých smerníc sťažiť vymáhanie povinností, ktoré zostali zachované v nezmenenej podobe. Takéto čisto formálne zmeny práva Únie sa totiž nedotýkajú konkrétnych cieľov príslušných smerníc, ktoré sú podľa článku 288 ods. 3 ZFEÚ pre členské štáty záväzné. To platí tým skôr, ak normotvorca Únie vloží do nových právnych aktov ustanovenia, podľa ktorých majú platiť odkazy na zrušené smernice ako odkazy na novú smernicu a dokonca priloží tabuľky zhody. Presne k tomu došlo v prípade nových smerníc v oblasti práva odpadov.(13)

31.      V tomto zmysle už Súdny dvor rozhodol, že zrušenie starej smernice o odpadoch kodifikovanou smernicou o odpadoch počas postupu pred podaním žaloby podľa článku 258 ZFEÚ nemalo žiadny vplyv na prebiehajúce konanie o nesplnení povinnosti. Novšia smernica, ktorá z dôvodu prehľadnosti a jasnosti kodifikovala smernicu o odpadoch, totiž opäť obsahuje relevantné ustanovenia staršej smernice.(14)

32.      Súdny dvor už o túto myšlienku implicitne oprel aj rozsudok podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ. Toto konanie týkajúce sa írskych septických nádrží(15) sa totiž takisto týkalo uplatnenia článkov 4 a 8 starej smernice o odpadoch, ktorá bola už v dobe vydania prvého rozsudku nahradená kodifikovanou smernicou o odpadoch. Pritom už pred podaním žaloby podľa článku 260 nahradila nová smernica o odpade konsolidovanú smernicu o odpadoch. Napriek tomu Súdny dvor bez ďalšej diskusie o uplatniteľnom práve uložil penále a paušálnu pokutu.

33.      Aj v prejednávaných konaniach je preto možné naďalej vymáhať skoršie povinnosti v oblasti práva odpadov, pokiaľ naďalej existujú v platných právnych predpisoch. To sa musí posúdiť vždy s ohľadom na konkrétny prípad.

2.      O relevantnom okamihu na posúdenie vykonania

34.      Pri skúmaní otázky, či bol rozsudok vykonaný, je okamihom relevantným na posúdenie, či došlo k nesplneniu povinnosti podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ, dátum uplynutia lehoty stanovenej vo výzve na vyjadrenie, v liste zaslanom podľa tohto ustanovenia.(16) Ak sa však konanie o nesplnení povinnosti začalo na základe skôr platného článku 228 ods. 2 ES a ak bolo odôvodnené stanovisko vydané pred dňom nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, teda pred 1. decembrom 2009, za relevantný okamih na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti sa považuje deň uplynutia lehoty stanovenej v tomto odôvodnenom stanovisku.(17)

B –    O konaní proti Taliansku

1.      O prípustnosti

35.      Taliansko sa domnieva, že žaloba je neprípustná, pretože Komisia nepredložila dodatočné odôvodnené stanovisko. Dodatočné stanovisko by však bolo potrebné len vtedy, ak by Komisia rozšírila predmet konania v porovnaní s odôvodnením stanoviskom.(18) Takéto rozšírenie však nie je zjavné. Ak sa žaloba zhoduje s vydaným stanoviskom, doplňujúce stanovisko naopak nie je potrebné. Tento argument Talianska je preto potrebné zamietnuť.

36.      Taliansko ďalej uvádza, že list generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva pre životné prostredie zo 14. júla 2011 vzbudil legitímne očakávanie, že predmet konania bude vymedzený inak.

37.      Porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá, že správny orgán dal konkrétne uistenia.(19) Informácie, ktoré sú presné, neviažuce sa na splnenie žiadnej podmienky a zhodujúce sa a ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov, sú uisteniami, ktoré sú schopné vyvolať uvedené očakávania.(20)

38.      Taliansko však nevysvetlilo, aké konkrétne uistenia by z tohto listu mali vyplývať. Za týchto okolností treba aj túto námietku zamietnuť.

2.      O vykonaní rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250)

39.      Voči Taliansku vydala Komisia pre nedostatočný výkon rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) odôvodnené stanovisko. Lehotu, ktorú v ňom stanovila, predĺžila do 30. septembra 2009. Preto je v prvom rade potrebné skúmať, či Taliansko k tomuto dátumu prijalo opatrenia potrebné na to, aby vyhovelo rozsudku.

40.      Súdny dvor v uvedenom rozsudku konštatoval porušenie článkov 4, 8 a 9 starej smernice o odpadoch, článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade a článku 14 písm. a) až c) smernice o skládkach odpadov.

41.      Ku dňu uplynutia predĺženej lehoty odôvodneného stanoviska, t. j. k 30. septembru 2009, bola stará smernica o odpadoch nahradená konsolidovanou smernicou o odpadoch, avšak transpozičná lehota novej smernice o odpadoch ešte neuplynula. Keďže konsolidovaná smernica neobsahovala žiadne obsahové zmeny, bolo Taliansko 30. septembra 2009 stále povinné vykonať rozsudok.

42.      V súvislosti s identifikáciou povinností týkajúcich sa výkonu rozsudku možno využiť výrok rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) len vo veľmi obmedzenom rozsahu, keďže iba cituje text porušených ustanovení. Je však potrebné ho vykladať vo svetle odôvodnenia rozhodnutia.(21) Na základe tohto odôvodnenia je možné identifikovať tri druhy porušení:

–        využívanie nelegálnych skládok odpadov, na ktorých sa čiastočne skladoval aj nebezpečný odpad,

–        nerealizácia sanácie uzavretých ilegálnych skládok odpadov, ktoré čiastočne obsahovali aj nebezpečný odpad,

–        neexistencia nového povolenia pre naďalej prevádzkované skládky odpadov podľa smernici o odpadoch.

a)      O využívaní nelegálnych skládok

43.      Komisia vytýka využívanie nelegálnych skládok a žiada, aby Taliansko prijalo ďalšie právne predpisy a zaviedlo kontroly tak, aby sa v budúcnosti týmto porušeniam zabránilo.

44.      Súdny dvor v bodoch 39, 42 a 43 rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) konštatoval porušenie článkov 4 a 9 starej smernice o odpadoch, ako aj článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade, z dôvodu, že sú využívané skládky odpadu, ktoré nespĺňajú podmienky týchto ustanovení. Podľa neho existoval na celom území Talianska značný počet skládok, ktorých prevádzkovatelia nezabezpečili zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov tak, aby sa neohrozovalo ľudské zdravie, a pri ktorých sa používali postupy alebo metódy, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie. Takisto existoval značný počet lokalít s nekontrolovaným zneškodňovaním odpadu.(22) Rovnako sú v prevádzke početné skládky bez povolenia príslušných orgánov.(23) A na záver Súdny dvor konštatoval, že v Taliansku existuje najmenej 700 nelegálnych skládok obsahujúcich nebezpečné odpady, ktoré nepodliehajú žiadnemu kontrolnému opatreniu.(24)

i)      O počte naďalej využívaných skládok

45.      Komisia síce najskôr uviedla, že v čase uplynutia ňou stanovenej lehoty existovalo najmenej 422 nelegálnych skládok, avšak na základe údajov vo vyjadrení k žalobe obmedzila túto námietku v replike na 37 skládok, ktorých uzavretie pred uplynutím lehoty nebolo preukázané. Na základe údajov v duplike nakoniec namietala len proti využívaniu dvoch nelegálnych skládok.

46.      Ide o „divokú“ skládku Matera/Altamura Sgarrone na hranici medzi Apúliou a Basilicatou a o bývalú obecnú skládku Reggio Calabria/Malderiti v Kalábrii.

47.      Taliansko síce uviedlo tieto skládky ešte vo svojich zoznamoch pripojených k vyjadreniu k žalobe(25), a to bez údajov o dátume uzavretia, a uviedlo tam dokonca aj plánované sanačné opatrenia. V duplike(26) však Taliansko vysvetlilo, že podľa novších miestnych prieskumov sa na území údajnej skládky Matera/Altamura Sgarrone pôvodná skládka nenachádza. V súvislosti s údajnou skládkou Reggio Calabria/Malderiti Taliansko oznámilo, že sa tam v minulosti skutočne odvážal odpad, ktorý však už bol dávno zneškodnený.

48.      Tento argument je však v súvislosti s prieskumom otázky, či sa ku dňu uplynutia lehoty stanovenej Komisiou nelegálne skládky ešte skutočne využívali, nerelevantný. Tieto nové poznatky po prvé nevylučujú, že sa skládky k tomuto dňu ešte využívali. A po druhé sa Taliansko výslovne odmietlo vyjadriť k tomu, do akej miery bol rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) k tomuto dátumu už vykonaný.(27) V dôsledku toho Taliansko tiež zmeškalo možnosť vyvrátiť skutočnosť, že sa tieto skládky ku dňu uplynutia lehoty používali.

49.      Z toho vyplýva, že v súvislosti so skládkami Matera/Altamura Sgarrone a Reggio Calabria/Malderiti je výhrada pretrvávajúceho vyžívania nelegálnych skládok ku dňu uplynutia lehoty stanovenej Komisiou dôvodná.

ii)    O prijatí ďalších právnych predpisov a zavedení kontrol

50.      Komisia však v tejto súvislosti vytýka aj skutočnosť, že Taliansko nedostatočne neposilnilo ani svoju právnu úpravu zabraňujúcu nelegálnemu uskladňovaniu odpadu, ako ani systém kontroly odpadu, napriek tomu, že talianske orgány medzičasom oznámili zodpovedajúce reformy týkajúce sa výkonu rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250).

51.      V súvislosti s touto výhradou je možné uviesť, že v rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) sa konštatovalo všeobecné a pretrvávajúce porušenie právnych predpisov v oblasti nakladania s odpadmi.(28) Bolo by vhodné riešiť takéto porušenie všeobecnými legislatívnymi alebo systematickými opatreniami. Tieto opatrenia by mohli prispieť k tomu, aby sa v budúcnosti zamedzilo vzniku nových nelegálnych skládok.

52.      Súdny dvor však nekonštatoval, že porušenie vyžaduje prijatie takýchto opatrení a ani Komisia v tomto ohľade neuvádza žiadne indície.

53.      Skutočnosť, že talianske orgány možno prechodne zastávali názor, že ďalšie právne predpisy a systematické opatrenia kontroly sú potrebné, nepostačuje sama osebe ako dôkaz toho, že takéto opatrenia sú v súvislosti s výkonom rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) nevyhnutné. To platí o to viac, že Taliansko v prejednávanom konaní tvrdí, že cieľom týchto plánov nebolo splnenie povinnosti vykonať rozsudok.

54.      Tak ako tvrdí aj Taliansko, naopak nemožno vylúčiť, že už dôsledné uplatňovanie existujúcich právnych úprav stačí na to, aby sa v budúcnosti zamedzilo uskladňovaniu odpadu na množstve nelegálnych skládok. V prospech tohto predpokladu svedčí aj skutočnosť, že v tomto konaní nebolo uvedené, že medzičasom vznikli nové nelegálne skládky.

55.      Naopak, izolovaným ojedinelým prípadom, napríklad na základe trestných činov, sa s určitosťou nedá zabrániť ani prostredníctvom prísnych pravidiel a prepracovaných kontrolných systémov. Takéto prípady sa kvalitatívne odlišujú od všeobecného a pretrvávajúceho nesplnenia povinností, ktoré sa konštatovalo v rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250).

56.      Na základe vyššie uvedeného je potrebné túto časť žaloby zamietnuť.

b)      O sanácii nelegálnych skládok

57.      Druhé porušenie, na ktoré poukazuje Komisia, je neuskutočnenie sanácie uzavretých nelegálnych skládok odpadu, ktoré z časti obsahujú nebezpečný odpad. Komisia tvrdí, že k dátumu uplynutia ňou stanovenej lehoty, bolo potrebné vykonať sanáciu ešte 422 skládok.

58.      V súvislosti s touto výhradou sa vynárajú zložité otázky. Najprv je potrebné objasniť, či z rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) vyplýva povinnosť sanácie uzavretých nelegálnych skládok [v tejto súvislosti pozri bod i) nižšie] a aký význam má v tejto súvislosti smernica o nebezpečnom odpade [v tejto súvislosti pozri bod ii) nižšie]. Potom je potrebné objasniť, na ktoré skládky sa vzťahuje povinnosť vykonať rozsudok [v tejto súvislosti pozri bod iii) nižšie].

i)      O povinnosti sanácie vo všeobecnosti

59.      Taliansko namieta, že rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) vôbec nepožaduje sanáciu uzavretých nelegálnych skládok odpadu.

60.      V tejto súvislosti je potrebné uznať, že rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) ani vo výroku, ani v odôvodnení výslovne neuvádza, že nerealizovanie sanácie nelegálnych skládok patrí k zisteným porušeniam. Z rozsudku však vyplýva, že Komisia v rámci svojich tvrdení vytýkala aj dosiaľ nerealizovanú sanáciou nelegálnych skládok.(29) Súdny dvor pritom toto tvrdenie neodmietol, ale naopak, žalobe Komisie v celom rozsahu vyhovel.

61.      Okrem toho bolo podľa bodu 41 rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) v súvislosti s výhradou porušenia článku 8 smernice o odpadoch preukázané, že talianske orgány nezabezpečili, aby držitelia odpadov buď sami zneškodňovali alebo zhodnocovali tieto odpady, alebo aby ich odovzdávali zariadeniam, ktoré sa zaoberajú zberom odpadu, alebo podnikom zodpovedným za vykonávanie týchto činností v súlade s ustanoveniami smernice. Z citovaných dokumentov(30) vyplýva, že Súdny dvor preukazuje tieto zistenia tým, že určité skládky v regiónoch Umbria a Apúlia ešte neboli sanované.

62.      Skutočnosť, že článok 8 starej smernice o odpadoch obsahuje takúto povinnosť sanácie nelegálnych skládok, konštatoval Súdny dvor už skôr. Prevádzkovateľ nelegálnej skládky sa tým, že tam prijíma odpady, stáva vlastníkom týchto odpadov. Uvedené ustanovenie teda zaväzuje členský štát, aby prijal voči prevádzkovateľovi potrebné opatrenia na to, aby sa tieto odpady odovzdali súkromnému alebo verejnému zariadeniu zaoberajúcemu sa zberom alebo zneškodňovaním odpadov, ak tento prevádzkovateľ nevie sám zabezpečiť ich zhodnotenie alebo zneškodnenie.(31)

63.      Z toho vyplýva, že prinajmenšom konštatované porušenie článku 8 starej smernice o odpadoch spočíva okrem iného v tom, že sa ešte neuskutočnila sanácia nelegálnych skládok odpadov.

64.      Komisia síce uvádza, že porušenie článku 8 starej smernice o odpadoch sa týka len dvoch skládok, ktorých uzavretie je sporné.(32) Ak sa však jej tvrdenia posúdia v celkovom kontexte, je zrejmé, že v ostatných častiach sa nevzdala svojej žaloby o porušenie článku 8 v dôsledku dosiaľ neuskutočnenej sanácie nelegálnych skládok. Túto sanáciu totiž naďalej výslovne a voči Taliansku úplne jednoznačne požaduje. Uznanie vykonania rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) vzhľadom na články 8 a 9 sa preto týka len porušenia týchto ustanovení tým, že sa nedostatočne zabránilo nelegálnym skládkam, resp. ich využívaniu.

65.      Okrem toho vyplýva povinnosť sanácie nelegálnych skládok podľa niektorých rozsudkov, ktoré existujú len vo francúzštine a v jazyku konania, aj z článku 4 ods. 1 starej smernice o odpadoch, ktorej porušenie Komisia takisto vytýka. O tomto rozhodol Súdny dvor najprv v prípadoch, v ktorých bolo nesporné, že nelegálne uložené odpady ohrozovali životné prostredie,(33) čomu sa podľa článku 4 ods. 1 malo práve zabrániť. Neskôr sa oprel o úvahu, že už uskladnenie odpadov na (nelegálnej) skládke ohrozuje životné prostredie.(34) Preto je logické, že na to, aby sa splnili požiadavky článku 4 ods. 1, nepostačuje nelegálnu skládku uzavrieť alebo nelegálne uložený odpad zakryť sutinou.(35) Ako správne uviedla Komisia, skôr sa musí preskúmať, či uzavretá nelegálna skládka ohrozuje životné prostredie alebo zdravie. V prípade kladnej odpovede sa na tejto skládke musí uskutočniť sanácia.

66.      Na základe toho je potrebné konštatovať, že porušenie článku 4 ods. 1 a článku 8 starej smernice o odpadoch konštatované v rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) zakladá povinnosť preskúmať nelegálne skládky odpadov v súvislosti s potrebou sanácie a ak je to nevyhnutné, sanáciu aj uskutočniť.

67.      V súlade s týmto záverom je aj skutočnosť, že Taliansko už vo veci C‑135/05, ale aj v tomto konaní, priebežne uvádzalo údaje o sanácii skládok odpadov. Tento členský štát však preto nemôže tvrdiť, že nevedel o tom, že sa toto konanie vzťahuje aj na sanáciu skládok.

ii)    O článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade

68.      Konštatovanie porušenia článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade v rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) rozširuje povinnosť sanácie o špecifické povinnosti v súvislosti s nebezpečným odpadom.

69.      V tejto súvislosti je najprv potrebné poukázať na to, že základné povinnosti smernice o odpadoch týkajúce sa odpadov, vrátane povinnosti sanácie, neboli smernicou o nebezpečnom odpade nanovo upravené, ale naopak, podľa článku 1 ods. 2 tejto smernice sa vzťahujú aj na nebezpečné odpady. Z toho vyplýva, že sa podľa smernice o odpadoch musia sanovať aj nelegálne skládky odpadov, ktoré obsahujú nebezpečné odpady.

70.      Smernica o nebezpečnom odpade však môže zakladať ďalšie povinnosti. Článok 2 ods. 1 napríklad vyžaduje, aby sa nebezpečný odpad identifikoval a zaznamenával.

71.      Ak sa identifikácia a zaznamenanie nebezpečného odpadu pri nelegálnom skladovaní neuskutočnili, musia sa dodatočne realizovať v rámci sanácie. Spravidla je prinajmenšom identifikácia dokonca podmienkou samotnej sanácie, aby sa zistili spoľahlivé informácie o tom, ako sa sanácia má uskutočniť, aby sa zabránilo tomu, že pri sanácii vzniknú dodatočné riziká pre životné prostredie a pre ľudské zdravie.

iii) O dotknutých skládkach

72.      Medzi účastníkmi konania je okrem toho sporné, ktoré skládky sú predmetom povinnosti sanácie. Tento rozpor v zásade súvisí s otázkou, či rozsudok vymedzil rozsah nesplnenia povinnosti dostatočne presne na to, aby umožnil vymáhanie splnenia podľa článku 260 ZFEÚ. Rozsudok totiž neobsahuje ani vo výroku, ani v odôvodnení zoznam skládok, ktoré sa majú sanovať.

73.      Takýto zoznam by bolo možné rekonštruovať len nepriamo prostredníctvom spisu v konaní C‑135/05. Rozhodujúcimi by pritom boli skládky priamo alebo nepriamo označené Komisiou. Pri väčšine regiónov by sa pritom vychádzalo zo správy talianskeho štátneho lesného úradu z 22. októbra 2002, o ktorú Komisia oprela svoju žalobu. Táto správa obsahovala nelegálne skládky v lesných a horských oblastiach talianskych regiónov s bežným statusom, t. j. všetky talianske regióny s výnimkou týchto: Valle d’Aosta, Furlansko‑Júlske Benátky, Sardínia, Sicília a Tridentsko‑Južné Tirolsko.

74.      Rekonštruovaný zoznam by však s najväčšou pravdepodobnosťou neobsahoval všetky skládky, ktorých sanáciu Komisia v tomto konaní požaduje. Taliansko totiž na výzvu Súdneho dvora predložilo zoznam 71 skládok, ktoré predtým vymenovala Komisia, ktoré neboli predmetom konania vo veci C‑135/05.

75.      Komisia netvrdí, že tieto skládky boli označené v konaní vo veci C‑135/05. Výslovne sa vyjadruje len k dvom skládkam, ktorých existencia je sporná.(36) Ale z jej tvrdení jednoznačne vyplýva, že trvá na tom, že sa musí sanovať aj zvyšných 69 skládok. 44 z týchto skládok sa nachádza v regiónoch, ktoré preskúmal lesný úrad, zvyšných 25 v regiónoch, pre ktoré lesný úrad nie je príslušný, väčšina na Sicílii a Sardínii. Preto existujú pochybnosti, či najmä posledné uvedené skládky boli Komisiou označené vo veci C‑135/05.

76.      Konštatovanie Súdneho dvora v rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) sa však nezameriava na určenie, či a ako boli určité skládky v tomto konaní menovite uvedené. Taliansko totiž vo veci C‑135/05 už bezúspešne namietalo všeobecnosť a neurčitosť nesplnenia povinností zo Zmlúv, ktoré Komisia vytýkala. Súdny dvor však zdôraznil, že Komisia môže spochybniť všeobecnú správnu prax, ktorá spôsobuje opakované a pretrvávajúce nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie.(37) Preto v bode 45 tohto rozsudku správne doslovne konštatoval, že Taliansko si všeobecným a pretrvávajúcim spôsobom nesplnilo povinnosti v oblasti nakladania s odpadmi. Rôzne porušenia povinností neodôvodnil rozsiahlou analýzou uvedených prípadov, ale uspokojil sa s tým, že ako príklady uviedol len situácie v určitých regiónoch.(38)

77.      Z toho vyplýva, že konštatovanie nesplnenia povinností vyplývajúcich z práva Únie v rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250), najmä z článkov 4 a 8 smernice o odpadoch, ako aj z článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade, ide nad rámec konkrétnych prípadov, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru.(39) Toto konštatovanie je skôr potrebné chápať v tom zmysle, že Taliansko dlhší čas na celom svojom štátnom území neprijalo potrebné opatrenia na sanáciu nelegálnych skládok, t. j. na to, aby nelegálne skladované odpady riadne odstránilo v súlade s uvedenými ustanoveniami. Podstata tohto porušenia spočíva v tom, že Taliansko sa nedostatočne snažilo zabrániť využívaniu nelegálnych skládok.

78.      Otázne však je, do akej miery takéto konštatovanie všeobecného a pretrvávajúceho nesplnenia povinností, ktoré nie je obmedzené na konkrétne prípady predostreté (ako príklady) Súdnemu dvoru, zaväzuje členský štát podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ k tomu, aby prijal opatrenia, ktoré je možné vymáhať v súlade s článkom 260 ods. 2 ZFEÚ.

79.      Ak by uplatnenie článku 260 ZFEÚ vyžadovalo rovnakú mieru určitosti ako vykonateľný právny titul, tak by bolo pravdepodobne vylúčené vymáhanie rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) v súvislosti so sanáciou skládok. Pre platobné tituly v zmysle článkov 192 Zmluvy o EHS a 187 Zmluvy o EHS (teraz články 280 ZFEÚ a 299 ZFEÚ) Súdny dvor dokonca napriek možnosti prepočtu vylúčil, aby zneli na v tom čase ešte neexistujúce európske zúčtovacie jednotky, keďže ich možno splniť len v mene krajiny.(40) Ak však ani rozsudok, ani procesný spis vo veci C‑135/05 jednoznačne neoznačujú, ktoré konkrétne skládky sa majú sanovať, zdá sa byť vymáhanie rozsudku vylúčené.

80.      Na článok 260 ZFEÚ však nemožno klásť podobné požiadavky.(41) To vyplýva už z toho, že rozsudky, ktoré majú byť vykonané podľa článku 258 ZFEÚ, majú len deklaratórnu povahu. Odhliadnuc od rozhodnutia o trovách konania teda neoznačujú žiadne konkrétne opatrenia, ktoré musí členský štát prijať, aby ukončil konštatované nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z práva Únie. Naopak, tieto rozsudky spravidla ponechávajú členským štátom pri ich výkone značnú mieru voľnej úvahy.

81.      Kritériom by preto mala byť skôr zásada spravodlivého súdneho konania, z ktorej musí mať prospech každý účastník konania pred súdom Spoločenstva bez ohľadu na svoje právne postavenie.(42) Na splnenie požiadaviek tejto zásady je potrebné, aby sa účastníci konania oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť tak ku skutkovým okolnostiam, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania.(43) Preto musí byť akékoľvek súdne rozhodnutie odôvodnené, aby žalovaný mohol porozumieť dôvodom svojho odsúdenia.(44) Rozsah povinnosti odôvodnenia sa však môže meniť v závislosti od povahy rozhodnutia a musí sa posudzovať vzhľadom na celé konanie a s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti a na procesné záruky, ktoré sa vzťahujú na toto rozhodnutie.(45)

82.      Požiadavky týkajúce sa odôvodnenia sú čiastočne naviazané na možnosť podať odvolanie, ktorá v konaní o nesplnení povinnosti nie je relevantná.(46) Ale aj v konaní o nesplnení povinnosti musí byť rozsudok prinajmenšom dostatočne jasný, aby dotknutý členský štát mohol zistiť, aké porušenia musí odstrániť, aby ho mohol vykonať. Takisto musí byť schopný obhájiť si svoj spôsob výkonu rozsudku pred Komisiou.

83.      Požiadavky týkajúce sa jasnosti konštatovaní však nemôžu viesť k tomu, že konštatovanie všeobecnej a pokračujúcej praxe si nebude vyžadovať výkon. V opačnom prípade by sa týmto konštatovaniam, ktorých možnosť Súdny dvor v ustálenej judikatúre uznáva,(47) odňal potrebný účinok. Mali by potom už len čisto deklaratórnu povahu.

84.      Nevyhnutnosť takýchto skôr abstraktných konštatovaní, ktoré neobsahujú konkrétne označenie všetkých relevantných konkrétnych prípadov, okrem toho vyplýva zo správania dotknutého členského štátu. Najprv totiž toleruje všeobecné a pretrvávajúce nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie a následne v konaní pred podaním prvej žaloby o nesplnení povinnosti neinformuje Komisiu úplne a presne o rozsahu porušenia, čím porušuje svoju povinnosť lojálnej spolupráce. Ak by členský štát napriek tomu mohol od Komisie požadovať, aby na účely vymáhania ukončenie nesplnenia povinnosti v budúcnosti toto nesplnenie presne opísala, hoci nemá žiadne vlastné špeciálne vyšetrovacie právomoci, umožnilo by mu to, aby tento štát získal z nesplnenia povinnosti vyplývajúceho z práva Únie ďalší prospech.

85.      A nakoniec Súdny dvor už najmenej v jednom podobnom prípade uplatnil v tom čase platný článok 228 ES (teraz článok 260 ZFEÚ). Zaviazanie Francúzska z dôvodu nedostatočnej kontroly rybolovu sa totiž týkalo pretrvávajúceho, štrukturálneho nedostatku pri uplatňovaní práva Únie,(48) ktorého odstránenie takisto nebolo presne stanovené.

86.      Z toho vyplýva, že musí postačovať, ak členský štát je na základe rozsudku, v nevyhnutnom prípade na základe jeho výkladu podľa článku 43 štatútu, spôsobilý zistiť opatrenia potrebné na jeho vykonanie.

87.      Rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) v súvislosti s povinnosťou sanácie skládok vyhovuje týmto požiadavkám. Ako už bolo ukázané,(49) mohlo Taliansko ako členský štát, ktorý bol účastníkom konania, z rozsudku a z procesného spisu vyvodiť, že sa vzťahuje na sanáciu uzavretých nelegálnych skládok. V súvislosti s týmito skládkami sa musí jednať o skládky, ktorých využívaniu Taliansko predtým vo svojej všeobecnej a pretrvávajúcej praxi nezabránilo v rozpore s článkami 4, 8 a 9 starej smernice o odpadoch a čiastočne aj s článkom 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade. Nevyhnutnosť sanácie týchto skládok je teda následkom tohto využívania.(50)

88.      Taliansku bol navyše rozsah tohto záväzku po celý čas známy. Už v konaní vo veci C‑135/05 a neskôr v konaní pred podaním žaloby v prejednávanej veci preto tento členský štát identifikoval zatvorené skládky, na ktorých sa ešte musí uskutočniť sanácia.

89.      Najmä z oznámenia Talianska Komisii vyplýva, že v deň uplynutia lehoty podľa odôvodneného stanoviska, t. j. k 30. septembru 2009, ešte nebolo sanovaných 368(51) až 422(52) nelegálnych skládok. Najmenej 15,(53) možno aj 23(54), týchto skládok obsahovalo podľa údajov Talianska predložených v konaní pred podaním žaloby nebezpečné odpady. Na základe toho teda k tomuto dátumu rozsudok ešte nebol v súvislosti so sanáciou skládok vykonaný. To stačí na odôvodnenie nového uloženia povinnosti v rozsudku podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ.

c)      O novom povolení ďalej prevádzkovaných skládok podľa smernice o skládkach odpadov

90.      Rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) ďalej konštatoval porušenie článku 14 písm. a) až c) smernice o skládkach odpadov. Toto ustanovenie upravuje, za akých podmienok môžu byť ďalej prevádzkované skládky, ktoré ku dňu uplynutia transpozičnej lehoty tejto smernice, teda 16. júla 2001, mali povolenie alebo boli v prevádzke.

91.      Podľa článku 14 písm. a) smernice o skládkach odpadov musí prevádzkovateľ najneskôr do 16. júla 2002 pripraviť plán úpravy skládky a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu. Písmeno b) stanovuje, že príslušný orgán na základe tohto plánu rozhodne o ďalšej prevádzke alebo o zatvorení skládky. Podľa písmena c) musí orgán pri ďalšej prevádzke povoliť potrebné práce a stanoviť prechodné obdobie najneskôr do 16. júla 2009.

92.      Podľa nespochybnených údajov Komisie sa to pri uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku týkalo najmenej 93 skládok. Z toho bolo 69 skládok v nových regiónoch, ktoré Taliansko oznámilo Komisii v odpovedi na odôvodnené stanovisko, a 24 ďalších skládok v regióne Apúlia, o ktorom ju Taliansko informovalo až neskôr. Z toho vyplýva, že ani v tomto smere teda nebol rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) v okamihu uplynutia stanovenej lehoty ešte vykonaný.

d)      Predbežný záver

93.      Z toho vyplýva, že Talianska republika si tým, že k 30. septembru 2009, keď uplynula lehota stanovená Európskou komisiou v odôvodnenom stanovisku, neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4, 8 a 9 smernice o odpadoch, z článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade a z článku 14 smernice o skládkach odpadov, ako aj z článku 260 ods. 1 ZFEÚ.

C –    O konaní proti Grécku

94.      Predmet konania voči Grécku je vymedzený užšie ako v konaní proti Taliansku. Súdny dvor v rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592) konštatoval len porušenie článkov 4, 8 a 9 starej smernice o odpadoch.

95.      Účastníci konania sa zhodujú na tom, že toto porušenie sa týka tak využívania nelegálnych skládok, ako aj ich sanácie.

96.      Relevantný dátum vyplýva z dodatočnej výzvy na vyjadrenie sa z 29. októbra 2010, v ktorej Komisia stanovila lehotu do 29. decembra 2010.

97.      Keďže transpozičná lehota novej smernice o odpade uplynula 12. decembra 2010, závisí trvanie povinnosti vykonať rozsudok Komisia/Grécko (EU:C:2005:592) od toho, či nová smernica prebrala články 4, 8 a 9 starej smernice o odpadoch.

98.      To bolo v zásade splnené prostredníctvom článku 13, článku 36 ods. 1, článku 15 ods. 1, ako aj článku 23 novej smernice o odpade, ktoré obsahujú len nepodstatné zmeny.

99.      Povinnosť sanácie nie je v zásade spochybnená ani článkom 2 ods. 1 písm. b) novej smernice o odpade. Toto ustanovenie doplnilo právo nakladania s odpadmi v tom zmysle, že smernica o odpadoch sa nevzťahuje na pôdu (in situ), vrátane nevykopanej kontaminovanej pôdy. Nelegálne uložené odpady však nie sú ani pôdou, ani sa nenachádzajú in situ, t. j. v mieste ich pôvodného uloženia.(55) V opačnom prípade by vznikol priestor na obchádzanie práva nakladania s odpadmi nelegálnym skladovaním odpadov. Odstránenie týchto odpadov preto môže byť naďalej požadované právnymi predpismi v oblasti nakladania s odpadmi.

100. Z toho vyplýva, že povinnosť vykonať rozsudok Komisia/Grécko (EU:C:2005:592) v okamihu uplynutia lehoty stanovenej Komisiou stále existovala.

101. Z tvrdení účastníkov konania nie je jasný rozsah vykonania rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592) k 29. decembru 2010. Grécko však o šesť mesiacov neskôr oznámilo, že sa ešte využíva 82 nelegálnych skládok a že sa ešte musí sanovať 596 zatvorených nelegálnych skládok.

102. Z toho vyplýva, že Helénska republika si tým, že k 29. decembru 2010, keď uplynula lehota stanovená Európskou komisiou v dodatočnej výzve na vyjadrenie sa, neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4, 8 a 9 smernice o odpadoch, ako aj z článku 260 ods. 1 ZFEÚ.

D –    O finančných sankciách

103. Súdnemu dvoru prináleží, aby v každej veci v závislosti od okolností veci, v ktorej koná, ako aj od stupňa schopnosti presvedčiť a odradiť členský štát od porušenia, ktorý považuje za nevyhnutný, stanovil primerané peňažné sankcie, aby bol čo najrýchlejšie vykonaný rozsudok, ktorým sa už predtým rozhodlo o nesplnení povinnosti, a aby sa zabránilo opakovaniu podobných porušení práva Únie.(56)

104. Návrhy Komisie v tejto súvislosti nie sú pre Súdny dvor záväzné a predstavujú iba užitočný návod. Takisto usmernenia uvedené v oznámeniach Komisie nie sú pre Súdny dvor záväzné, avšak prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty opatrení Komisie.(57)

1.      O penále

105. Uloženie penále podľa článku 260 ZFEÚ je v zásade odôvodnené len vtedy, ak trvá nesplnenie povinnosti spočívajúce v nevykonaní skoršieho rozsudku Súdneho dvora.(58)

106. Preto doterajšie konštatovania týkajúce sa nedostatočného výkonu rozsudkov k dátumu uplynutia lehoty stanovenej Komisiou ešte neodôvodňujú uloženie penále. Skôr je potrebné preveriť, či rozsudky v čase rozhodovania Súdnym dvorom ešte stále vyžadujú ďalšie vykonanie.

107. Aj v tejto súvislosti je podmienkou pretrvávania nesplnenia povinností skutočnosť, aby nesplnené ustanovenia napriek zmene právnych predpisov v oblasti nakladania s odpadmi, ku ktorej medzičasom došlo, v zásade naďalej platili.

108. V súvislosti s konaním proti Grécku sa nič nemení, keďže v rámci vyššie vykonaného prieskumu vykonania rozsudku ku dňu uplynutia lehoty stanovenej Komisiou sa už uplatňovala nová smernica o odpadoch.(59)

109. V konaní proti Taliansku, ktoré má širší predmet, sa naopak doteraz musela zohľadňovať len konsolidovaná smernica o odpadoch.(60) Z úvah týkajúcich sa konania proti Grécku však vyplýva, že nová smernica o odpade nespochybňuje povinnosť sanácie, ktorá vyplýva zo starej smernice o odpadoch. Článok 35 novej smernice o odpade pritom zachováva povinnosť podľa článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade, keďže vyžaduje, aby zariadenia alebo podniky uvedené v článku 23, t. j. okrem iného prevádzkovatelia skládok odpadov, viedli chronologické záznamy o množstve, povahe a pôvode nebezpečného odpadu. Z toho vyplýva, že aj táto povinnosť sa môže naďalej vymáhať.

a)      Vec Komisia/Taliansko, C‑196/13

110. Na to, aby sa mohlo rozhodnúť o uložení penále Taliansku, sa najprv musí posúdiť, do akej miery pretrváva nesplnenie povinností ku dňu uplynutia lehoty stanovenej Komisiou. Následne je potrebné stanoviť formu penále, najmä zodpovedať otázku, či bude uložené ako nemenná suma alebo ako čiastka, ktorá sa bude postupne znižovať v závislosti od rozsahu výkonu rozsudku, ako aj jeho základnú čiastku, a podmienky jeho zániku.

i)      O pretrvávaní nesplnenia povinností

111. V prevažnej väčšine prípadov bolo pretrvávanie neplnenia povinností ku dňu pojednávania skutočne nesporné, ale dva prípady, v súvislosti s ktorými Taliansko v duplike uviedlo nové informácie, si vyžadujú ďalšie vysvetlenie.

–       O nesporných prípadoch

112. Taliansko síce dosiahlo od dňa uplynutia lehoty odôvodneného stanoviska ďalšie pokroky. Napriek tomu sa podľa zhodných údajov musí sanovať ešte 196 skládok, t. j. 218 skládok uvedených v žalobe, po odpočítaní 20 skládok, ktorých medzičasom realizovanú sanáciu Komisia uznala,(61) a dvoch skládok, ktoré sa rozoberajú nižšie. 13 z týchto 196 skládok obsahuje podľa nespochybnených údajov Komisie nebezpečné odpady.(62) Na pojednávaní nebol sporný ani fakt, že medzičasom si vyžadujú nové povolenie podľa smernice o skládkach odpadov už len dve skládky.

–       O dvoch sporných prípadoch

113. V prípadoch „divokých“ skládok, Matera/Altamura Sgarrone na hranici medzi Apúliou a Basilicatou, a bývalej obecnej skládky, Reggio Calabria/Malderiti v Kalábrii, je však potrebné ďalšie vysvetlenie.

114. Ako už bolo uvedené,(63) Taliansko síce uviedlo tieto skládky ešte vo svojich zoznamoch pripojených k vyjadreniu k žalobe(64), a to bez údajov o dátume uzavretia, a uviedlo tam dokonca aj plánované sanačné opatrenia. V duplike(65) však Taliansko vysvetlilo, že podľa novších miestnych prieskumov na mieste sa na území Matera/Altamura Sgarrone nenachádza žiadna skládka. V súvislosti s údajnou skládkou Reggio Calabria/Malderiti pritom Taliansko oznámilo, že sa tam v minulosti skutočne uskladňoval odpad, ktorý však už bol dávno zneškodnený.

O ďalšom využívaní nelegálnych skládok

115. Komisia síce Taliansku vytýka, že na oboch týchto miestach sa naďalej využívali nelegálne skládky, avšak Taliansko už v odpovedi na žalobu uviedlo, že v tomto čase sa už nevyužívala žiadna z nelegálnych skládok dotknutých v prebiehajúcom konaní.

116. Preto musí Komisia využívanie týchto skládok dokázať. Opiera sa o to, že Taliansko neoznámilo dátum ich uzavretia.

117. Neexistencia údaja o dátume uzavretia však nedokazuje, že na oboch týchto miestach sa skutočne ešte využívali nelegálne skládky.

118. Keďže Komisia nepredkladá žiadne ďalšie dôkazy týkajúce sa využívania nelegálnych skládok v Matera/Altamura Sgarrone a Reggio Calabria/Malderiti, musí sa žaloba v tomto bode zamietnuť.

O nevyhnutnosti sanácie oboch skládok

119. Spor o oboch skládkach sa však týka aj povinnosti ich sanácie.

120. Skutočnosť, že v prípadoch Matera/Altamura Sgarrone a Reggio Calabria/Malderiti si bývalé nelegálne skládky vyžadovali sanáciu, pripustilo Taliansko vo vyjadrení k žalobe a v konaní pred podaním žaloby. Nové tvrdenia Talianska sa zakladajú na tom, že obe tieto skládky sa omylom dostali na zoznam bývalých nelegálnych skládok vyžadujúcich si sanáciu. Z toho vyplýva, že ide o zmenu obhajoby.

121. Podľa článku 127 ods. 1 rokovacieho poriadku je prípustné uviesť nové dôvody počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo až v priebehu konania.

122. Taliansko sa opiera o takéto skutkové okolnosti. Poznatok, že obe skládky boli na zoznam skládok, ktoré musia byť sanované, uvedené skutočne neprávom, sa zakladá na miestnych prieskumoch, ktoré sa uskutočnili po vyjadrení k žalobe.(66)

123. V týchto nových poznatkoch sa síce v konečnom dôsledku prejavuje skutočnosť, že Taliansko včas úplne nevysvetlilo skutkové okolnosti, čo sa vyžaduje najmä v rámci povinnosti lojálnej spolupráce s Komisiou. No článok 127 ods. 1 rokovacieho poriadku nevylučuje zmenu dôvodov obhajoby už vtedy, keď nové skutkové okolnosti museli byť známe už skôr.

124. Takáto veľkorysosť voči novým prostriedkom obhajoby dáva minimálne v prejednávanom prípade aj zmysel. Ak by Súdny dvor z dôvodu týchto dvoch prípadov zaviazal Taliansko bez ohľadu na nové argumenty, bolo by vykonanie rozsudku v tomto bode prakticky veľmi ťažké. Ako by malo Taliansko dokázať, že tieto údajné skládky boli sanované, ak v skutočnosti (už) neexistovali?

125. Preto je tento nový dôvod obhajoby prípustný.

126. Duplika sa opiera o nové dôkazy, resp. minimálne o dodatočné návrhy dôkazov, a to o výsledky novších miestnych prieskumov. Podľa článku 128 ods. 1 rokovacieho poriadku môžu byť v tejto etape ešte predkladané nové dôkazy alebo návrhy dôkazov, ak je oneskorenie dôvodné. Aj táto podmienka je splnená, keďže dôvod oneskorenia spočíva v tom, že tieto informácie vyšli najavo až pri novších prieskumoch.

127. Komisia mohla byť týmto tvrdením prekvapená, ale mala možnosť požiadať Súdny dvor o primeranú lehotu na účely vykonania vlastných šetrení.

128. Nový dôkaz zo strany Talianska je v konečnom dôsledku aj dôvodný.

129. Taliansky argument sa síce zdá byť pre rozpor so skorším argumentom, ktorý zdôraznila Komisia, na prvý pohľad málo presvedčivým, najmä vzhľadom na naplánované sanačné opatrenia. Očakáva sa totiž, že sa sanačné opatrenia naplánujú len vtedy, ak skládky, ktoré majú byť sanované, skutočne existujú.

130. Na druhej strane nie je zrejmé, prečo by Taliansko malo úmyselne predkladať Súdnemu dvoru a Komisii v tejto fáze konania zámerne nesprávne informácie o dvoch zo skoro 200 prípadov, ktoré sa pravdepodobne dali relatívne ľahko vyvrátiť. S veľmi malým úsilím by bolo možné vyhodnotiť napríklad satelitné snímky dotknutej oblasti, a takisto obhliadka na mieste by si nevyžadovala žiadne nadmerné úsilie. Komisia sa však nepokúsila získať takýto dôkaz, aby mohla vyvrátiť nový argument Talianska.

131. Okrem toho zrejme nie je vylúčené, že členský štát, ktorý má odčiniť porušenia právnych predpisov Únie v oblasti nakladania s odpadmi v súvislosti s niekoľkými stovkami nelegálnych skládok, určitý počet prípadov nesprávne zaznamená a že tieto chyby objaví až relatívne neskoro. V súlade s tým Komisia v rámci konania pred podaním žaloby, a najmä v súvislosti s odpoveďou na odôvodnené stanovisko, prijala oznámenie takýchto chybných záznamov a ich vyškrtnutie zo zoznamu.

132. Z toho dôvodu odvolanie sa Komisie na rozpor so skoršími oznámeniami nepostačuje na vyvrátenie tvrdení Talianska.

133. Keďže v rámci konania o nesplnení povinnosti musí Komisia existenciu údajného nesplnenie povinnosti dokázať(67) a v tejto súvislosti nepredkladá žiadne ďalšie argumenty, nemožno konštatovať, že sa v Matera/Altamura Sgarrone a Reggio Calabria/Malderiti nachádzajú bývalé nelegálne skládky, ktorých sanácia je nevyhnutná.

134. Z toho vyplýva, že aj v tomto bode je potrebné žalobu Komisie vo veci C‑196/13 zamietnuť.

–       Predbežný záver

135. Keďže rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) napriek obom uvedeným individuálnym prípadom nebol v čase pojednávania v podstatných častiach ešte stále vykonaný, je zaviazanie Talianskej republiky na zaplatenie penále v zásade primeraným finančným prostriedkom, ktorý ju má podnietiť, aby prijala opatrenia nevyhnutné na ukončenie konštatovaného nesplnenia povinnosti a na zabezpečenie úplného vykonania rozsudku.(68)

ii)    O forme penále – paušálna alebo klesajúca suma?

136. Čo sa týka formy penále, vynára sa otázka, či sa má periodicky splatné penále uložiť vo forme paušálnej sumy, ktorú bude Talianska republika platiť až dovtedy, kým úplne nevykoná rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250). Alternatívou je Komisiou navrhnutá klesajúca suma, ktorá sa znižuje v závislosti od ďalšieho výkonu rozsudku.

137. V prospech paušálnej sumy svedčí skutočnosť, že Súdny dvor v rozsudku, ktorý sa má vykonať, neurčil skupinu jednotlivých nesplnení povinností, ale všeobecné a pretrvávajúce nesplnenie povinnosti. Jednému porušeniu povinnosti by zodpovedalo jedno fixné penále.

138. Proti tomu však možno namietať, že toto nesplnenie povinnosti sa prejavuje v rôznych jednotlivých situáciách, ktoré si vyžadujú individuálne opatrenia, aby mohol byť rozsudok vykonaný. Hrubé rozdelenie vyplýva už z toho, že na jednej strane nesplnenie povinností vyplývajúcich z článkov 4 a 8 smernice o odpadoch a z článku 2 ods. 1 smernice o nebezpečnom odpade vyžaduje sanáciu uzavretých nelegálnych skládok a na druhej strane nesplnenie povinností vyplývajúcich z článku 14 smernice o skládkach odpadov vyžaduje nové povolenie ďalej prevádzkovaných skládok podľa tejto smernice. V súvislosti s týmito dvoma aspektmi si vyžaduje každá dotknutá skládka individuálne opatrenia. Už z tejto štruktúry povinností vykonať rozsudok vyplýva, že by bolo vhodné stanoviť sumu, ktorá sa bude pomerne znižovať v závislosti od ďalšieho výkonu.(69)

139. Dôležitejšie je však to, že len postup uvedený v predchádzajúcej vete môže zaručiť, že splatné penále bude stále zodpovedať miere neúplného vykonania rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250). Pevná suma, ktorá by zodpovedala stavu výkonu pri jeho stanovení, by totiž po ďalších talianskych pokrokoch pri výkone už nebola primeraná osobitným okolnostiam prípadu a preto by bola vzhľadom na konštatované nesplnenie povinnosti neprimeraná.(70) Zásada proporcionality, ktorá patrí k všeobecným zásadám práva Únie, totiž vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie, vrátane Súdneho dvora, neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba sa prikloniť k najmenej obmedzujúcemu opatreniu, a ním spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.(71)

140. Z tohto dôvodu Súdny dvor už v troch rozsudkoch týkajúcich sa podobne štruktúrovaných nesplnení povinností uložil klesajúce penále. Tieto prípady sa týkali kvality veľkého počtu vôd na kúpanie,(72) vrátenia veľkého počtu podpôr(73) a pripojenia obyvateľov na čističky.(74)

141. V najnovšom konaní tohto druhu však Súdny dvor uložil napriek podobne štruktúrovanému nesplneniu povinnosti, ktorá sa týkala zriadenia viacerých čističiek, v rozpore s príslušným návrhom Komisie(75) fixné penále.(76)

142. Tento prípad však nepredstavuje žiadny zásadný odklon od praxe stanovovať vo vhodných prípadoch klesajúce penále už z toho dôvodu, že Súdny dvor nezdôvodňuje odklon od skoršej judikatúry. Takéto odôvodnenie by malo byť povinné nie len z dôvodu návrhu Komisie, ale aj preto, že Súdny dvor len mesiac predtým ešte uložiť klesajúce penále.(77) Posledný rozsudok sa preto môže zakladať nanajvýš na nevýslovnom posúdení špeciálnych okolností konkrétneho prípadu.

143. V prejednávanej veci naopak nie sú zjavné žiadne okolnosti, ktoré by nevyhnutne odôvodňovali uloženie fixného penále, ktoré by v súlade so zásadou proporcionality neklesalo v závislosti od ďalšieho výkone rozsudku.

144. Najmä možné nedostatky v spolupráci Talianska s Komisiou nie sú dôvodom na to, aby sa penále uložilo ako fixná čiastka. Informácie oznámené Talianskom boli síce čiastočne nekompletné alebo rozporuplné. Takéto porušenie povinnosti lojálnej spolupráce však Súdny dvor spravidla zohľadňuje pri vymeriavaní paušálnej sumy tak, že pri ňom zohľadní postoj dotknutého členského štátu.(78)

145. Naproti tomu by sa nedostatočná spolupráca vo fáze uplatňovania penále automaticky prejavila v neprospech členského štátu. Sanáciu alebo nové povolenie skládky možno totiž uznať až vtedy, ak členský štát oznámi všetky informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie tohto tvrdenia.(79) Ak predloží neúplné informácie a/alebo ich predloží neskoro, potom sa penále uloží na dlhšiu dobu ako by bolo potrebné.

146. Z toho vyplýva, že by sa malo uložiť klesajúce penále.

147. Ako navrhuje Komisia, znižovanie by malo zohľadňovať rozdielnu kvalitu rozličných častí nesplnenia povinnosti, t. j. najmä riziká pre životné prostredie. V tejto súvislosti je najnižšie riziko to, ktoré sa týka 183 uzavretých nelegálnych skládok, pri ktorých je nevyhnutná sanácia a ktoré neobsahujú nebezpečný odpad. Tieto skládky by sa mali zohľadniť s faktorom 1. Obe skládky, pri ktorých je potrebné nové povolenie, sú spojené s väčšími rizikami, keďže ide o väčšie zariadenia, ktoré sú prevádzkované napriek tomu, že úplné dodržanie smernice o odpadoch je prinajmenšom nejasné. Tieto skládky by sa mali zohľadniť s faktorom 2. Najväčšie riziko sa týka 13 zatvorených nelegálnych skládok, pri ktorých je nevyhnutá sanácia a ktoré obsahujú nebezpečný odpad, keďže s týmto odpadom sú spojené obzvlášť závažné riziká pre životné prostredie. Na tieto skládky by sa preto mal použiť faktor 3. Po vynásobení počtu dotknutých skládok príslušným faktorom a po sčítaní výsledkov, dostaneme výsledné číslo 226.

iii) O základnej sume

148. Pri výkone svojej voľnej úvahy prislúcha Súdnemu dvoru, aby stanovil také penále, ktoré je jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu. V rámci posúdenia Súdnym dvorom medzi základné kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť na zabezpečenie toho, aby malo takéto penále donucovací charakter a aby sa právo Únie uplatňovalo jednotne a účinne, v zásade patria trvanie porušenia, stupeň jeho závažnosti a platobná schopnosť dotknutého členského štátu. Pri uplatňovaní týchto kritérií musí Súdny dvor zohľadniť najmä dôsledky, ktoré má nevykonanie rozsudku na verejné a súkromné záujmy, ako aj naliehavosť, s akou je potrebné dosiahnuť to, aby si dotknutý členský štát splnil svoje povinnosti.(80)

149. Komisia tvrdí, že čiastka denného penále by sa mala vypočítať tak, že základná čiastku penále identická pre všetky členské štáty, a to 640 eur na deň, sa vynásobí koeficientom závažnosti nesplnenia stanoveným na 8 (na stupnici od 1 do 20), koeficientom trvania, ktorý je v prejednávanej veci 3 (na stupnici od 1 do 3), a faktorom „n“ stanoveným na 16,72, ktorý odzrkadľuje platobnú schopnosť Talianska. Pri uplatnení tejto metódy dostaneme výslednú sumu 256 819,20 eura na deň.

150. Tento návrh je síce dobrým východiskom, avšak vyžaduje si presnejšie vysvetlenie.

151. V prvom rade by sa mali pri výpočte penále uplatniť aktualizované údaje, ktoré Komisia uviedla vo svojom oznámení z 21. novembra 2013(81). Platobnú schopnosť tohto členského štátu, t. j. najnovší vývoj inflácie a HDP, totiž treba zohľadniť tak, ako sa javí s ohľadom na najnovšie hospodárske údaje predložené na posúdenie Súdnemu dvoru.(82) Z nich vyplýva základná čiastka 650 eur a faktor platobnej schopnosti n 16,57.

152. Pokiaľ ide o trvanie porušenia, podľa ustálenej judikatúry prináleží jeho určenie Súdnemu dvoru, pričom je rozhodujúci okamih, kedy Súdny dvor posudzuje skutkové okolnosti, a nie na okamih, keď sa naň obráti Komisia.(83)

153. Keďže Talianska republika, ako bolo uvedené v bode 112 týchto návrhov, skutočne pripustila, že neukončila nesplnenie svojej povinnosti vykonať rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250), trvalo toto nesplnenie povinnosti dlhšie ako sedem rokov. V súvislosti s vymáhaním vrátenia podpor, pokladal Súdny dvor toto obdobie za „značne dlhé“.(84)

154. Okrem toho rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) konštatoval všeobecné a pretrvávajúcu nesplnenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov v oblasti nakladania s odpadmi, ktoré čiastočne existovali už od uplynutia transpozičnej lehoty prvej smernice o odpadoch, teda od roku 1977, a v prípade smernice o skládkach odpadov najmenej od roku 2002. Preto by sa malo zohľadniť aj to, že v tomto prípade ide o porušenia, ktoré trvali neobvykle dlhú dobu.(85)

155. Na druhej strane je potrebné uznať, že najmä sanácia uzavretých nelegálnych skládok môže byť veľmi nákladná a že je pritom v zásade vhodné stanoviť si priority, aby sa obzvlášť závažné riziká pre životné prostredie riešili prednostne.

156. Preto je síce primerané, ak Komisia navrhuje najvyšší koeficient trvania, ktorý v jej systéme existuje, teda 3. Nie je však potrebné tento rámec prekročiť a zvoliť si ešte vyšší koeficient.(86)

157. Zhodnotenie závažnosti nesplnenia povinnosti predstavuje nakoniec najväčšiu výzvu.

158. Z judikatúry najmä vyplýva, že nevykonanie rozsudku je mimoriadne závažné, ak môže spôsobiť ujmu na životnom prostredí, ktorého ochrana, ako to vyplýva z článku 191 ZFEÚ, patrí medzi samotné ciele politiky Únie.(87) Súdny dvor už takisto konštatoval, že dlhé trvanie porušenia právnych predpisov v oblasti nakladania s odpadmi dodáva nesplneniu povinnosti ďalšiu váhu(88) napriek tomu, že táto okolnosť sa už zohľadňovala pri výpočte koeficientu trvania, v dôsledku čoho sa zohľadňuje dvakrát.

159. Okrem toho nejde o izolované prípady, ale o všeobecnú prax. Ak by Komisia vo všetkých prípadoch podala samostatnú žalobu na Súdny dvor, bolo by pochopiteľné, ak by pre každú skládku, na ktorej sa musí realizovať sanácia alebo pre ktorú sa musí vydať povolenie, navrhla koeficient závažnosti najmenej 1, čím by sa dosiahla celková suma minimálne 198. Komisia už v úplne prvom konaní o uložení penále navrhla za prevádzkovanie jedinej nelegálnej skládky, na ktorej sa ukladali aj nebezpečné odpady, dokonca koeficient závažnosti 6.(89)

160. Ak sa pri vykonaní rozsudku týkajúceho sa všeobecnej praxe, ktorá sa dotýka stoviek jednotlivých prípadov, navrhuje koeficient závažnosti 8 namiesto 198 alebo ešte vyššieho koeficientu, zodpovedá to „množstevnej zľave“,(90) o ktorej oprávnenosti je možné pochybovať. Na druhej strane účelom penále nie je náhrada škody alebo primerané potrestanie.(91) Účelom je skôr urýchlenie výkonu prvého rozsudku a zabránenie novým nesplneniam povinností. Z toho vyplýva, že môže byť oprávnené nezvyšovať koeficient závažnosti priamo úmerne k počtu dotknutých prípadov.

161. V každom prípade sa musí Taliansku priznať k dobru, že prebiehajúce konanie sa na rozdiel od žalobného návrhu Komisie už netýka prevádzky nelegálnych skládok, ale už len ich sanácie, ako aj nového povolenia pre ďalej prevádzkované skládky v súlade so smernicou o skládkach odpadov. V oboch oblastiach je možné pozorovať významné pokroky v porovnaní so stavom v čase vyhlásenia rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250), v čase uplynutia lehoty odôvodneného stanoviska a v čase podania žaloby. Z toho vyplýva, že potreba zvýšiť tlak na Taliansko prostredníctvom penále, nie je veľmi veľká.

162. Preto považujem za potrebné, výrazne znížiť koeficient závažnosti 8 navrhnutý Komisiou, a to na 5.

163. Ak sa základná čiastka vo výške 650 eur vynásobí faktorom platobnej schopnosti „n“ 16,57, koeficientom závažnosti 5 a koeficientom trvania 3, výsledné denné penále bude 161 557,50 eura.

164. Navrhujem zaokrúhliť túto čiastku na 158 200 eur, aby sa zjednodušilo postupné znižovanie penále pri zohľadnení závažnosti jednotlivých čiastočných nesplnení povinností. Táto suma je deliteľná zváženým počtom jednotlivých nesplnení povinností, a to číslom 226.(92) Po sanácii uzavretej nelegálnej skládky, ktorá obsahuje nebezpečný odpad, sa táto suma môže znížiť o 2 100 eur, po ukončení sanácie každej inej skládky o 700 eur a po novom povolení ďalej prevádzkovanej skládky podľa smernice o skládkach o 1 400 eur. Po úplnom splnení všetkých čiastočných nesplnení povinností vyplývajúcich z rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) v prejednávanom konaní, by sa teda už neplatilo žiadne penále.

165. Ak Taliansko do vydania rozsudku splní ďalšie čiastočné nesplnenia povinností, mala by takéto splnenie bezodkladne preukázať Komisii. Potom by sa penále okamžite znížilo v súlade s uvedenými kritériami.

166. Na základe toho by sa Talianskej republike mala uložiť povinnosť zaplatiť Európskej komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ denné penále vo výške 158 200 eur až do úplného vykonania rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250). Táto základná suma by sa mala zakaždým znížiť o 2 100 eur, ak Taliansko preukáže Komisii sanáciu uzavretej nelegálnej skládky, ktorá obsahuje nebezpečný odpad, o 700 eur po preukázaní sanácie inej skládky a o 1 400 eur po preukázaní vydania nového povolenia pre ďalej prevádzkovanú skládku podľa smernice o skládkach odpadov.

b)      Vec Komisia/Grécko, C‑378/13

167. Grécko dosiahlo od uplynutia lehoty stanovenej v dodatočnej výzve na vyjadrenie sa až do pojednávania ďalšie pokroky. Napriek tomu sa ešte stále využíva 70 nelegálnych skládok a ďalších 223 uzavretých nelegálnych skládok si vyžaduje sanáciu.

168. Z toho vyplýva, že odsúdenie Helénskej republiky na zaplatenie penále je primeraným finančným prostriedkom na zabezpečenie toho, aby bola motivovaná prijať opatrenia potrebné na ukončenie konštatovaného nesplnenia povinnosti a na zabezpečenie úplného vykonania rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592).(93)

169. Tak ako v prípade Talianska, aj v tomto prípade je potrebné najprv určiť základnú sumu a túto znižovať v závislosti od ďalšieho výkonu rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592) [pozri v tejto súvislosti bod i) nižšie]. Osobitné problémy však vyplývajú z uznania úplného výkonu v súvislosti s uzavretím nelegálnych skládok [pozri v tejto súvislosti bod ii) nižšie].

i)      O základnej sume penále

170. Komisia tvrdí, že suma denného penále sa má vypočítať tak, že ňou navrhnutá základná suma penále, a to 640 eur za deň, ktorá je rovnaká pre všetky členské štáty, sa vynásobí stanoveným koeficientom závažnosti 9 (na stupnici od 1 do 20), ďalej koeficientom trvania, v prejednávanom prípade 3 (na stupnici od 1 do 3), a faktorom „n“ vo výške 4,12, ktorý vyjadruje platobnú schopnosť Grécka. Pri uplatnení tejto metódy dostaneme výslednú sumu 71 193,60 eura za deň.

171. Aj v prípade Grécka by sa však mali pri výpočte penále uplatňovať aktualizované údaje, ktoré Komisia stanovila vo svojom oznámení z 21. novembra 2013(94).(95) Z týchto údajov vyplýva základná suma 650 eur a v dôsledku pretrvávajúcej hospodárskej krízy v Grécku trošku nižší faktor platobnej schopnosti „n“ vo výške 3,87.

172. Čo sa týka koeficientu trvania, rozsudok o nesplnení povinnosti Gréckom je síce ešte o dva roky starší ako rozsudok prijatý voči Talianska. Na rozdiel od Talianska má však Grécko tú výhodu, že povinnosti vyplývajúce z práva Únie v oblasti nakladania s odpadmi nezaväzovali tento členský štát už od roku 1977, ale až od dátumu pristúpenia, t. j. od 1. januára 1981. Preto je aj v prípade Grécka primerané uplatňovať navrhnutý koeficient trvania v hodnote 3.

173. Nesplnenie povinnosti konštatované v rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592) má menší právny rozsah ako nesplnenie povinnosti, ktoré bolo vytýkané Taliansku. Súdny dvor nekonštatoval ani porušenie smernice o nebezpečnom odpade, ani porušenie smernice o skládkach odpadov. V Grécku sa však na rozdiel od Talianska ešte stále využívajú nelegálne skládky, a teda s väčšou pravdepodobnosťou spôsobuje nové, ďalšie poškodenia životného prostredia a ohrozenia zdravia. Navyše v Grécku sa ešte takmer 300 skládok vyžaduje sanáciu, teda približne o 50 % viac ako v Taliansku, hoci je Grécko jednoznačne menším členským štátom Preto by sa mal koeficient závažnosti navrhnutý Komisiou síce znížiť, ale len na hodnotu 7,5.

174. Ak sa základná suma 650 eur vynásobí faktorom platobnej schopnosti „n“ vo výške 3,87, koeficientom závažnosti 7,5 a koeficientom trvania vo výške 3, výslednou sumou je denné penále vo výške 56 598,75 eura.

175. Pri znížení penále by sa mal za každú sanáciu a za každé uzavretie použiť faktor 1. Súčet týchto faktorov je pri 223 uzavretých skládkach, pri ktorých je nevyhnutná sanácia, a 70 skládkach, ktoré sa musia uzavrieť a sanovať, 363. Preto je vhodné, aby sa denné penále na účely zjednodušenia zaokrúhlilo na 54 450 eur a pri každom preukázaní uzavretia alebo sanácie nelegálnej skládky znížilo o 150 eur.

ii)    O uznaní uzavretia skládky

176. Ako správne zdôrazňuje Komisia, pri uzavretí nelegálnych skládok však existuje riziko, že sa nahradia novými nekontrovanými skládkami. Toto riziko sa musí pri znižovaní penále v primeranej miere zohľadniť.

177. Prakticky ťažko uskutočniteľný sa zdá byť spôsob navrhnutý Komisiou v písomnej časti konania, a to určiť výšku penále na základe počtu nelegálnych skládok, t. j. na základe už známych, ďalej používaných nelegálnych skládok po pripočítaní nových nelegálnych skládok, ktoré nahradili uzavreté skládky. Možno sa dôvodne obávať, že nelegálne náhradné skládky vzniknú tajne. Práve na gréckych ostrovoch existuje okrem toho riziko, že sa odpady nekontrolovane hodia do mora, pričom sa to včas neodhalí.

178. Efektívnejším je preto návrh Komisie z pojednávania, a to akceptovať uzavretie nelegálnej skládky len vtedy, ak sa súčasne preukáže, že existujú dostatočné kapacity na zákonné zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadov a že sa aj využívajú. Bez takýchto kapacít by sa vzniknuté odpady museli nevyhnutne skladovať nelegálne.

iii) Predbežný záver

179. Helénskej republike by preto mala byť uložená povinnosť zaplatiť Európskej komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ denné penále vo výške 54 450 eur až do úplného vykonania rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592). Táto základná suma sa zníži zakaždým o 150 eur, ak Grécko preukáže Komisii uzavretie nelegálnej skládky, ako aj existenciu a využívanie dostatočných kapacít na legálne zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov, alebo sanáciu uzavretej nelegálnej skládky.

2.      O paušálnej pokute

180. Podľa ustálenej judikatúry možno okrem penále uložiť aj paušálnu pokutu.(96) Toto uloženie musí v každom konkrétnom prípade závisieť od všetkých relevantných faktorov, ktoré sa týkajú tak charakteristiky konštatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja dotknutého členského štátu, ktorého sa konanie podľa článku 260 ZFEÚ týka.(97) V tejto súvislosti priznáva uvedené ustanovenie Súdnemu dvoru širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či existuje dôvod na uloženie takejto sankcie.(98)

181. Komisia navrhuje, aby sa na výpočet paušálnej pokuty uplatnila metóda, ktorá spočíva vo vynásobení fixnej základnej čiastky vo výške 210 eur za deň koeficientom závažnosti a faktorom „n“, ktorých hodnoty zodpovedajú hodnotám navrhnutým v súvislosti s výpočtom penále, ako aj počtom dní, ktoré uplynuli od dňa vydania prvého rozsudku.

a)      O veci Komisia/Taliansko, C‑196/13

182. Ak tieto údaje zaktualizujeme v súlade s mojím návrhom týkajúcim sa penále, ktoré sa má uložiť Taliansku, pričom sa použije základná čiastka 220 eur zvýšená podľa posledného oznámenia Komisie, faktor platobnej schopnosti „n“ vo výške 16,57 a faktor závažnosti vo výške 5, dosiahne sa základná čiastka vo výške 18 227 eur. Vzhľadom na predloženie týchto návrhov 2 687 dní po vyhlásení rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) z toho vyplýva paušálna pokutu 48 975 949 eur. Ak by sa napríklad rozsudok vyhlásil štyri mesiace po týchto návrhoch, do úvahy by potom mohlo prichádzať uloženie paušálnej pokuty vo výške 51 163 189 eur.

183. Otázne je, či je táto suma primeraná.

184. Okrem úvah, ktoré som uviedla v súvislosti s penále, je totiž podľa judikatúry pri stanovení paušálnej pokuty potrebné zohľadniť aj „postoj“ dotknutého členského štátu.(99)

185. Ak by pod tento pojem spadalo aj uznanie členského štátu, že je zodpovedný za porušenie práva Únie, bolo by možné odporovať kritike Talianska smerujúcej voči rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250). Táto kritika sa vzťahuje najmä na použité dôkazy a údajnú nepresnosť konštatovaní Súdneho dvora.

186. Táto argumentácia je však logickým dôsledkom právneho názoru Talianska. Zásada účinnej súdnej ochrany, ktorá je priznaná aj členským štátom, zakazuje sprísniť sankcie len preto, že členský štát bráni svoj právny názor, aj napriek tomu, že s ním Súdny dvor nesúhlasí. Inak by to mohlo byť v prípade, ak by sa členský štát odvolával na zjavne scestné postoje a iba sa snažil narušiť konanie. Právne názory Talianska sú však oprávnené, najmä preto, že rozsudok, ktorý sa má vykonať, si v niektorých bodoch vyžaduje výklad.

187. Na druhej strane sa v každom prípade musia zohľadniť nedostatky v spolupráci s Komisiou a Súdnym dvorom.(100) V tejto súvislosti je dôležité najmä to, že sa Taliansko pokúsilo predložiť kompletné informácie až pri odpovedi na odôvodnené stanovisko. Preto nebolo prekvapujúce, že tieto informácie boli čiastočne nesprávne a preto si vyžadovali mnoho opráv a doplnení, a to dokonca aj v konaní pred Súdnym dvorom.(101)

188. Okrem toho Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, že opakované protiprávne konanie členského štátu v špecifickej oblasti môže naznačovať, že účinná prevencia podobných porušení práva Únie v budúcnosti si žiada prijatie takého odradzujúceho opatrenia, akým je uloženie paušálnej pokuty.(102) Súdny dvor však zaviazal Taliansko za porušenie právnych predpisov v oblasti nakladania s odpadmi už vo viac ako 20 konaniach.(103)

189. Na základe toho považujem za primerané zvýšiť paušálnu pokutu v tomto prípade približne o 9 miliónov eur, na sumu 60 miliónov eur.

b)      O veci Komisia/Grécko, C‑378/13

190. V prípade Grécka sa musí základná čiastka vo výške 220 eur vynásobiť faktorom platobnej schopnosti „n“ vo výške 3,87 a koeficientom závažnosti vo výške 7,5. To vedie k dennej sume vo výške 6 385,50 eura. Pri vynásobení číslom 3258, ktorý zodpovedá počtu dní odo dňa prijatia rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592) do dňa predloženia týchto návrhov, dostaneme paušálnu pokutu vo výške 20 803 959 eur. Ak sa rozsudok prijme o štyri mesiace neskôr, zvýši sa táto suma na 21 570 219 eur.

191. Čo sa týka spolupráce Grécka s Komisiou, nemožno tomuto štátu, pokiaľ ide o jeho postoj, nič vytýkať. Je však potrebné zohľadniť, že aj v prípade Grécka už bolo viackrát rozhodnuté o tom, že porušilo povinnosti v oblasti nakladania s odpadmi. Je potrebné zdôrazniť najmä prvé uloženie penále pre nelegálnu skládku Kouroupitos na Kréte.(104)

192. Preto navrhujem uložiť Grécku paušálnu pokutu vo výške 22 miliónov eur.

VI – O trovách

193. Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

194. Komisia navrhla vo veci C‑196/13 zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania a tento štát nemal úspech vo väčšine svojich návrhov. V rozsahu, v akom mala vo veci úspech, sčasti neoznámila v konaní pred podaním žaloby všetky užitočné informácie. Je preto opodstatnené zaviazať ju na náhradu všetkých trov konania.(105)

195. Povinnosť Grécka nahradiť trovy konania vo veci C‑378/13 vyplýva z toho, že tento členský štát nemal vo veci nijaký úspech.

VII – Návrh

196. Navrhujem preto, aby vo veci Komisia/Taliansko, C‑196/13, Súdny dvor rozhodol takto:

1.      Talianska republika si tým, že k 30. septembru 2009, keď uplynula lehota stanovená Európskou komisiou v odôvodnenom stanovisku, neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Komisia/Taliansko (C‑135/05, EU:C:2007:250), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4, 8 a 9 smernice 75/442/EHS o odpadoch, zmenenej a doplnenej smernicou 91/156/EHS, z článku 2 ods. 1 smernice 91/689/EHS o nebezpečnom odpade a z článku 14 smernice 1999/31/ES o skládkach odpadov, ako aj z článku 260 ods. 1 ZFEÚ.

2.      Talianska republika je povinná zaplatiť Európskej komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ denné penále vo výške 158 200 eur až do úplného vykonania rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250). Táto základná suma sa zníži zakaždým o 2 100 eur, ak Taliansko preukáže Komisii sanáciu uzavretej nelegálnej skládky, ktorá obsahuje nebezpečný odpad, o 700 eur po preukázaní sanácie inej skládky a o 1 400 eur po preukázaní vydania nového povolenia ďalej prevádzkovanej skládky podľa smernice 1999/31/ES.

3.      Talianska republika je povinná zaplatiť Európskej komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ paušálnu pokutu 60 miliónov eur.

4.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

5.      Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

197. Vo veci Komisia/Grécko, C‑378/13, navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1.      Helénska republika si tým, že k 29. decembru 2010, keď uplynula lehota stanovená Európskou komisiou v dodatočnej výzvy na vyjadrenie sa, neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Komisia/Grécko (C‑502/03, EU:C:2005:592), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4, 8 a 9 smernice 75/442/EHS o odpadoch, zmenenej a doplnenej smernicou 91/156/EHS, ako aj z článku 260 ods. 1 ZFEÚ.

2.      Helénska republika je povinná zaplatiť Európskej komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ denné penále vo výške 54 450 eur až do úplného vykonania rozsudku Komisia/Grécko (EU:C:2005:592). Táto základná suma sa zníži zakaždým o 150 eur, ak tento členský štát preukáže Komisii uzavretie nelegálnej skládky, ako aj existenciu a využívanie dostatočných kapacít na legálne zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov, alebo sanáciu uzavretej nelegálnej skládky.

3.      Helénska republika je povinná zaplatiť Európskej komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ paušálnu pokutu vo výške 22 miliónov eur.

4.      Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

1 – Jazyk prednesu: nemčina.

2 – Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228), zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 447).

3 – V prvých konaniach smernica Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23), zmenená a doplnená smernicou Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 (Ú. v. ES L 78, s. 32; Mim. vyd. 15/002, s. 3).

4 – Smernica Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade (Ú. v. ES L 377, s. 20; Mim. vyd. 15/002, s. 78).

5 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (Ú. v. EÚ L 114, s. 9).

6 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, s. 3).

7 – Rozsudok Komisia/Taliansko (C‑135/05, EU:C:2007:250, bod 45).

8 – C‑185/09, EU:C:2010:59 a C‑270/11, EU:C:2013:339.

9 –      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, s. 54).

10 – Rozsudok Digital Rights Ireland a i. (C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238).

11 –      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 201, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514), naposledy zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, s. 11).

12 – Rozsudky Komisia/Taliansko (San Rocco, C‑365/97, EU:C:1999:544, bod 36, ktorý sa týkal právnych predpisov v oblasti nakladania s odpadmi), Komisia/Francúzsko (C‑492/08, EU:C:2010:348, bod 31) a Komisia/Poľsko (C‑281/11, EU:C:2013:855, bod 37).

13 – Pozri článok 20 konsolidovanej smernice o odpadoch a článok 41 novej smernice o odpade.

14 – Rozsudok Komisia/Grécko (C‑286/08, EU:C:2009:543, bod 8).

15 – Rozsudok Komisia/Írsko (C‑374/11, EU:C:2012:827).

16 – Rozsudky Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 67) a Komisia/Česká republika (C‑241/11, EU:C:2013:423, bod 23).

17 – Rozsudok Komisia/Španielsko (C‑184/11, EU:C:2014:316, bod 36).

18 – Pozri rozsudky Komisia/Nemecko (C‑191/95, EU:C:1998:441, bod 55), Komisia/Španielsko (C‑186/06, EU:C:2007:813, bod 15) a Komisia/Spojené kráľovstvo (C‑530/11, EU:C:2014:67, bod 39).

19 – Rozsudky Belgicko a Forum 187/Komisia (C‑182/03 a C‑217/03, EU:C:2006:416, bod 147), Masdar (UK)/Komisia (C‑47/07 P, EU:C:2008:726, bod 81) a Kahla/Thüringen Porzellan/Komisia (C‑537/08 P, EU:C:2010:769, bod 63).

20 – Rozsudky Kahla/Thüringen Porzellan/Komisia (C‑537/08 P, EU:C:2010:769, bod 63) a AJD Tuna (C‑221/09, EU:C:2011:153, bod 72).

21 – Rozsudky Bosch (135/77, EU:C:1978:75, bod 4), Komisia/Luxembursko (C‑526/08, EU:C:2010:379, bod 29) a Komisia/Nemecko (C‑95/12, EU:C:2013:676, bod 40).

22 – Bod 39.

23 – Bod 42.

24 – Bod 43.

25 – Príloha 2 vyjadrenia k žalobe, body 34 a 74.

26 – Bod 14.

27 – Bod 8 vyjadrenia k žalobe.

28 – Bod 45.

29 – Najmä body 10 a 12.

30 – S. 412 až s. 422 príloh dupliky Talianska vo veci C‑135/05.

31 – Rozsudky Komisia/Taliansko (San Rocco, C‑365/97, EU:C:1999:544, bod 108), Komisia/Taliansko (C‑383/02, EU:C:2004:501, body 40, 42 a 44), Komisia/Taliansko (C‑447/03, EU:C:2004:751, body 27, 28 a 30), Komisia/Írsko (C‑494/01, EU:C:2005:250, bod 181) a Komisia/Portugalsko (C‑37/09, EU:C:2010:331, body 54 a 55).

32 – Pozri vyššie body 46 až 49.

33 – Rozsudky Komisia/Taliansko (C‑383/02, EU:C:2004:501, body 32 a 36), ako aj Komisia/Taliansko (C‑447/03, EU:C:2004:751, body 19 až 24).

34 – Rozsudky Komisia/Španielsko (C‑361/05, EU:C:2007:298, bod 20) a Komisia/Portugalsko (C‑37/09, EU:C:2010:331, bod 37).

35 – Rozsudok Komisia/Španielsko (C‑361/05, EU:C:2007:298, body 24 a 26), spresnené v rozsudku Komisia/Portugalsko (C‑37/09, EU:C:2010:331, bod 37).

36 –      Pozri vyššie, bod 46.

37 – Body 18 až 22 rozsudku Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250).

38 – Bod 32, ako aj body 39 až 44.

39 – Pozri rozsudok Komisia/Nemecko (C‑160/08, EU:C:2010:230, bod 110).

40 – Rozsudok Société anonyme Générale sucrière/Komisia a i. (41/73 INT, 43/73 INT a 44/73 INT, EU:C:1977:41, body 14 a 15).

41 – Pozri rozsudok Komisia/Francúzsko (C‑304/02, EU:C:2005:444, najmä bod 91).

42 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Írsko a i. (C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 53).

43 – Rozsudok Komisia/Írsko a i. (C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 56).

44 – Rozsudok Trade Agency (C‑619/10, EU:C:2012:531, bod 53).

45 – Rozsudok Trade Agency (C‑619/10, EU:C:2012:531, bod 60).

46 – Napríklad rozsudok Trade Agency (C‑619/10, EU:C:2012:531, body 53 a 60).

47 – Pozri napríklad rozsudky Komisia/Francúzsko (21/84, EU:C:1985:184, bod 13), Komisia/Nemecko (C‑387/99, EU:C:2004:235, bod 42), Komisia/Írsko (C‑494/01, EU:C:2005:250, bod 28) a Komisia/Nemecko (C‑160/08, EU:C:2010:230, bod 106).

48 – Rozsudok Komisia/Francúzsko (C‑304/02, EU:C:2005:444, najmä body 52 a 60).

49 –      Pozri body 77 a 78 vyššie.

50 – Nie je potrebné rozhodnúť, či by Komisia dokonca ešte v súčasnosti vedela označiť ďalšie skládky alebo či by v budúcnosti pre doteraz neznáme nelegálne skládky mohla opäť podať návrh na začatie konania podľa článku 260 ZFEÚ. Pod rozsudok Komisia/Taliansko (EU:C:2007:250) však môžu takéto dodatočné skládky spadať nanajvýš vtedy, ak sú ešte dôsledkom všeobecnej a pretrvávajúcej praxe využívania nelegálnych skládok, ktorá bola konštatovaná v tomto rozsudku. Nové izolované konkrétne prípady, ktoré vznikli napriek v zásade primeranému uplatňovaniu práva nakladania s odpadmi a dostačujúcej infraštruktúre, sa naopak môžu objaviť kdekoľvek a neboli by prejavom všeobecného a pretrvávajúceho porušenia práva Únie, ktoré je vytýkané v rozsudku.

51 – Oznámenie z 30. októbra 2009.

52 – Oznámenie z 1. októbra 2009.

53 – Oznámenie z 1. októbra 2009.

54 – Oznámenie z 30. októbra 2009.

55 – Pozri uznesenie Verwaltungsgericht Aachen zo 16. júla 2009, 9 L 153/09, Juris, body 17 až 21.

56 – Rozsudok Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, bod 36).

57 – Rozsudky Komisia/Portugalsko (C‑70/06, EU:C:2008:3, bod 34), Komisia/Grécko (C‑369/07, EU:C:2009:428, bod 112), Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, bod 37) a Komisia/Belgicko (C‑533/11, EU:C:2013:659, bod 64).

58 – Rozsudky Komisia/Francúzsko (C‑121/07, EU:C:2008:695, bod 27), Komisia/Grécko (C‑369/07, EU:C:2009:428, bod 59), Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, bod 42), Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 96) a Komisia/Luxembursko (C‑576/11, EU:C:2013:773, bod 43).

59 – Pozri bod 97 a nasl. vyššie.

60 – Pozri bod 41 vyššie.

61 – Bod 8 odpovede Komisie z 13. mája 2014 na otázku Súdneho dvora.

62 – Kalábria: Firmo/Sciolle; Emilia‑Romagna: S. Giovanni in Persiceto/V. Samoggia 26 (sito Razzaboni); Latium: Riano/Piana Perina; Ligúria: Careare/Premara Paleta, La Spezia/Pitelli ‒ discarica Ruffino Pitelli, La Spezia/Pitelli IPODEC a Lerici/Pertusola; Lombardia: Mantova/Valdaro; Zanica/Ex cava Cuter; Marky: Ascoli Piceno/SGL Carbon; Piemont: Serravalle Scrivia/La Luminosa; Umbria: Gualdo Tadino/Vigna Vecchia; Sicília: Priolo Gargallo/Penisola Magnisi.

63 – Pozri body 46 až 49 vyššie.

64 – Príloha 2 vyjadrenia k žalobe, body 34 a 74.

65 – Bod 14.

66 – Tým sa odlišuje tento argument od odmietnutého dôkazu v rozsudku Komisia/Malta (C‑351/09, EU:C:2010:815, body 23 a 24), ktorý existoval už pred podaním vyjadrenia k žalobe.

67 – Rozsudok Komisia/Taliansko (Altamura, C‑179/06, EU:C:2007:578, bod 37).

68 – Pozri rozsudky Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, bod 45), Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 114) a Komisia/Luxembursko (C‑576/11, EU:C:2013:773, bod 45).

69 – Pozri rozsudky Komisia/Španielsko (C‑278/01, EU:C:2003:635, bod 50), Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, najmä bod 51) a Komisia/Belgicko (C‑533/11, EU:C:2013:659, bod 73), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer vo veci Komisia/Grécko (Kouroupitos, C‑387/97, EU:C:1999:455, bod 104).

70 – Pozri rozsudky Komisia/Španielsko (C‑278/01, EU:C:2003:635, body 48 a 49) a Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, bod 49).

71 – Rozsudky Jippes a i. (C‑189/01, EU:C:2001:420, bod 81), S.P.C.M. a i. (C‑558/07, EU:C:2009:430, bod 41), ako aj Afton Chemical (C‑343/09, EU:C:2010:419, bod 45).

72 – Rozsudok Komisia/Španielsko (C‑278/01, EU:C:2003:635).

73 – Rozsudok Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740).

74 – Rozsudok Komisia/Belgicko (C‑533/11, EU:C:2013:659).

75 – Rozsudok Komisia/Luxembursko (C‑576/11, EU:C:2013:773, body 48 až 50). Zamietnutý návrh dotknutého členského štátu v ešte neskoršom rozsudku Komisia/Portugalsko (C‑76/13, EU:C:2014:2029, bod 74) sa naopak týkal nesplnenia povinnosti, ktoré sa nedalo rozdeliť.

76 – Rozsudok Komisia/Luxembursko (C‑576/11, EU:C:2013:773, bod 54).

77 – Rozsudok Komisia/Belgicko (C‑533/11, EU:C:2013:659).

78 – Rozsudky Komisia/Francúzsko (C‑121/07, EU:C:2008:695, bod 62), Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 141) a Komisia/Luxembursko (C‑576/11, EU:C:2013:773, bod 58).

79 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, body 50 až 55).

80 – Rozsudky Komisia/Grécko (C‑369/07, EU:C:2009:428, body 114 a 115), Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, body 56 a 57), Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, body 118 a 119) a Komisia/Luxembursko (C‑576/11, EU:C:2013:773, body 46 a 47).

81 – C(2013) 8101 final, http://ec.europa.eu/eu_law/docs/docs_infringements/c_2013_8101_en.pdf.

82 – Pozri rozsudky Komisia/Grécko (C‑407/09, EU:C:2011:196, bod 42), Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 131) a Komisia/Írsko (C‑279/11, EU:C:2012:834, bod 78).

83 – Rozsudky Komisia/Grécko (C‑369/07, EU:C:2009:428, bod 116), Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, bod 58) a Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 120).

84 – Rozsudok Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, bod 59).

85 – Pozri rozsudky Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 122) a Komisia/Írsko (C‑374/11, EU:C:2012:827, bod 38).

86 – Pozri v súvislosti s touto možnosťou rozsudok Komisia/Francúzsko (C‑177/04, EU:C:2006:173, bod 71).

87 – Rozsudky Komisia/Grécko (Kouroupitos, C‑387/97, EU:C:2000:356, bod 94), Komisia/Francúzsko (C‑121/07, EU:C:2008:695, bod 77), Komisia/Írsko (C‑279/11, EU:C:2012:834, bod 72) a Komisia/Belgicko (C‑533/11, EU:C:2013:659, bod 56).

88 – Rozsudok Komisia/Írsko (C‑374/11, EU:C:2012:827, bod 38).

89 – Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer vo veci Komisia/Grécko (Kouroupitos, C‑387/97, EU:C:1999:455, bod 101).

90 – Namiesto denného penále vo výške 256 819,20 eura, ako navrhuje Komisia, by pri koeficiente závažnosti 198 predstavovalo denné penále 6 356 275,20 eura.

91 – Pozri rozsudok Komisia/Francúzsko (C‑304/02, EU:C:2005:444, najmä bod 91).

92 –      Pozri bod 147 vyššie.

93 – Pozri rozsudky Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, bod 45), Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 114) a Komisia/Luxembursko (C‑576/11, EU:C:2013:773, bod 45).

94 – C(2013) 8101 final, http://ec.europa.eu/eu_law/docs/docs_infringements/c_2013_8101_en.pdf.

95 – Pozri bod 151 vyššie.

96 – Rozsudky Komisia/Francúzsko (C‑304/02, EU:C:2005:444, body 80 až 86), Komisia/Grécko (C‑369/07, EU:C:2009:428, bod 143) a Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 140).

97 – Rozsudky Komisia/Francúzsko (C‑121/07, EU:C:2008:695, bod 62), Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 141) a Komisia/Luxembursko (C‑576/11, EU:C:2013:773, bod 58).

98 – Rozsudky Komisia/Španielsko (C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 141), Komisia/Írsko (C‑374/11, EU:C:2012:827, bod 47) a Komisia/Švédsko (C‑270/11, EU:C:2013:339, bod 40).

99 – Pozri odkazy uvedené v poznámke pod čiarou 97.

100 – Rozsudok Komisia/Grécko (C‑407/09, EU:C:2011:196, bod 33).

101 – Pozri bod 47 vyššie.

102 – Rozsudky Komisia/Francúzsko (C‑121/07, EU:C:2008:695, bod 69), Komisia/Taliansko (C‑496/09, EU:C:2011:740, bod 90), Komisia/Írsko (C‑279/11, EU:C:2012:834, bod 70) a Komisia/Španielsko (C‑184/11, EU:C:2014:316, bod 78).

103 – Prvý rozsudok Komisia/Taliansko (30/81 až 34/81, EU:C:1981:317) sa týkal nevykonania rôznych smerníc týkajúcich sa odpadov a posledný rozsudok Komisia/Taliansko (C‑297/08, EU:C:2010:115) výrazných nedostatkov pri spracovaní odpadov v Kampánii.

104 – Rozsudok Komisia/Grécko (Kouroupitos, C‑387/97, EU:C:2000:356).

105 – Pozri rozsudky Komisia/Luxembursko (C‑32/05, EU:C:2006:749, bod 87) a Komisia/Španielsko (C‑151/12, EU:C:2013:690, bod 57).