ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)
z 29. februára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh – Elektronická identifikácia a dôveryhodné služby pre elektronické transakcie – Nariadenie (EÚ) č. 910/2014 – Článok 25 – Elektronické podpisy – Právny účinok a dôkazná sila v súdnom konaní – Pojem ‚kvalifikovaný elektronický podpis‘“
Vo veci C‑466/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administrativen săd Veliko Tarnovo (Správny súd Veliko Tarnovo, Bulharsko) z 22. júna 2022 a doručený Súdnemu dvoru 12. júla 2022, ktorý súvisí s konaním:
V.B. Trade OOD
proti
Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika“ – Veliko Tarnovo,
SÚDNY DVOR (desiata komora),
v zložení: predseda desiatej komory Z. Csehi (spravodajca), sudcovia M. Ilešič a D. Gratsias,
generálna advokátka: T. Ćapeta,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika“ – Veliko Tarnovo, v zastúpení: B. Nikolov,
– Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, D. Drambozova a P.‑J. Loewenthal, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 25 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 2014, s. 73).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou V.B. Trade OOD so sídlom v Bulharsku a Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika“ – Veliko Tarnovo (riaditeľ Riaditeľstva pre opravné prostriedky a prax v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia, Veliko Tarnovo, Bulharsko) (ďalej len „riaditeľ“) vo veci opravného platobného výmeru týkajúceho sa dane z príjmov právnických osôb.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 21, 22 a 49 nariadenia č. 910/2014 znejú takto:
„(21) … Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať … na aspekty súvisiace s uzatváraním a platnosťou zmlúv alebo iných právnych záväzkov, pri ktorých existujú požiadavky na formu stanovené vo vnútroštátnom práve alebo práve Únie. Nemalo by mať ani vplyv na vnútroštátne požiadavky na formu v súvislosti s verejnými registrami, a to konkrétne obchodným registrom a katastrom nehnuteľností.
(22) S cieľom prispieť k všeobecnému cezhraničnému používaniu dôveryhodných služieb by malo byť možné používať ich ako dôkazy v súdnom konaní vo všetkých členských štátoch. Pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak, vymedzenie právneho účinku dôveryhodných služieb sa ponecháva na vnútroštátne právo.
…
(49) Týmto nariadením by sa mala ustanoviť zásada, že elektronickému podpisu by sa nemal odopierať právny účinok z dôvodu, že je v elektronickej forme alebo že nespĺňa požiadavky na kvalifikovaný elektronický podpis. Ponecháva sa však na vnútroštátne právo, aby vymedzilo právny účinok elektronických podpisov s výnimkou požiadavky stanovenej v tomto nariadení, podľa ktorej má kvalifikovaný elektronický podpis rovnocenný právny účinok ako vlastnoručný podpis.“
4 Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 3 stanovuje:
„Toto nariadenie nemá vplyv na vnútroštátne právo ani právo Únie súvisiace s uzatváraním a platnosťou zmlúv alebo iných právnych či procesných záväzkov týkajúcich sa formy.“
5 Podľa článku 3 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
10. ‚elektronický podpis‘ sú údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie;
11. ‚zdokonalený elektronický podpis‘ je elektronický podpis, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 26;
12. ‚kvalifikovaný elektronický podpis‘ je zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy;
…
15. ‚kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis‘ je certifikát pre elektronický podpis, ktorý vydáva kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb a ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohe I;
…
23. ‚kvalifikované zariadenie na vyhotovenie elektronického podpisu‘ je zariadenie na vyhotovenie elektronického podpisu, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II;
…“
6 Článok 21 tohto nariadenia, nazvaný „Začatie poskytovania kvalifikovanej dôveryhodnej služby“, v odseku 1 stanovuje:
„Ak poskytovatelia dôveryhodných služieb bez kvalifikovaného štatútu zamýšľajú začať poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby, predložia orgánu dohľadu oznámenie o svojom zámere spolu so správou o posúdení zhody, ktorú vydal orgán posudzovania zhody.“
7 Článok 25 nariadenia č. 910/2014, nazvaný „Právne účinky elektronických podpisov“, znie takto:
„1. Právny účinok elektronického podpisu a jeho prípustnosť ako dôkazu v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že má elektronickú formu alebo že nespĺňa požiadavky pre kvalifikované elektronické podpisy.
2. Kvalifikovaný elektronický podpis má právny účinok rovnocenný s vlastnoručným podpisom.
…“
8 Článok 26 tohto nariadenia, nazvaný „Požiadavky na zdokonalené elektronické podpisy“, stanovuje:
„Zdokonalený elektronický podpis musí spĺňať tieto požiadavky:
a) je jedinečne spojený s podpisovateľom;
b) umožňuje určenie totožnosti podpisovateľa;
c) je vyhotovený pomocou údajov na vyhotovenie elektronického podpisu, ktoré môže podpisovateľ s vysokou mierou dôveryhodnosti používať pod svojou výlučnou kontrolou, a
d) je prepojený s údajmi, ktoré sa ním podpisujú, takým spôsobom, že každú dodatočnú zmenu údajov možno zistiť.“
9 Príloha I k tomuto nariadeniu vymenúva pod názvom „Požiadavky na kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy“ rôzne informácie, ktoré musia kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy obsahovať. Podľa písmen b) až d) tejto prílohy musia tieto certifikáty obsahovať súbor údajov, ktoré jednoznačne reprezentujú kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb, ktorý vydáva kvalifikované certifikáty, minimálne meno podpisovateľa alebo pseudonym, pričom ak sa použije pseudonym, musí to byť jasne uvedené, a údaje na validáciu elektronického podpisu, ktoré zodpovedajú údajom na vyhotovenie elektronického podpisu.
10 Príloha II k nariadeniu č. 910/2014, nazvaná „Požiadavky na kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronických podpisov“, v bode 1 stanovuje, že kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu musia vhodnými technickými a procedurálnymi prostriedkami zabezpečovať prinajmenšom to, aby bola v primeranej miere zaručená dôvernosť údajov na vyhotovenie elektronického podpisu, aby sa tieto údaje mohli v praxi objaviť iba raz, aby bol elektronický podpis spoľahlivo chránený proti falšovaniu a aby oprávnený podpisovateľ mohol tieto údaje spoľahlivo chrániť pred použitím inými osobami. Okrem toho bod 3 tejto prílohy stanovuje, že generovať alebo spravovať údaje na vyhotovenie elektronického podpisu v mene podpisovateľa môže výhradne kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb.
Bulharské právo
11 Podľa článku 4 zakon za elektronnia dokument i elektronnite udostoveritelni uslugi (zákon o elektronickom dokumente a elektronických dôveryhodných službách, DV č. 34 zo 6. apríla 2001) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o elektronickom dokumente“) je autorom elektronického vyhlásenia fyzická osoba, ktorá je v ňom uvedená ako jeho pôvodca. Toto ustanovenie tiež stanovuje, že majiteľom elektronického vyhlásenia je osoba, v mene ktorej bolo elektronické vyhlásenie vykonané.
12 Podľa článku 13 zákona o elektronickom dokumente:
„1. Elektronickým podpisom je elektronický podpis v zmysle článku 3 bodu 10 [nariadenia č. 910/2014].
…
3. Kvalifikovaným elektronickým podpisom je elektronický podpis v zmysle článku 3 bodu 12 [nariadenia č. 910/2014].
…“
13 Článok 184 ods. 2 Graždanski procesualen kodeks (Občiansky súdny poriadok), ktorý sa uplatňuje aj na konanie v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia, upravuje možnosť spochybniť pravosť elektronického dokumentu.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
14 Voči žalobkyni vo veci samej, spoločnosti V.B. Trade, bol 13. januára 2021 vydaný opravný platobný výmer na daň z príjmov právnických osôb vo výške 682 863,40 bulharského leva (BGN) (približne 349 000 eur), ako aj príslušné úroky vo výške 192 770,62 BGN (približne 98 500 eur).
15 Tento opravný platobný výmer vydala príslušná daňová správa v nadväznosti na daňovú kontrolu, ktorú nariadila na základe rozhodnutia z 24. júna 2020, zmeneného rozhodnutiami z 30. septembra a 29. októbra 2020, ktoré viedlo k vydaniu správy o kontrole z 15. decembra 2020.
16 Všetky dokumenty daňovej správy vydané v rámci tohto konania o daňovej kontrole majú formu elektronických dokumentov podpísaných prostredníctvom kvalifikovaných elektronických podpisov.
17 Rozhodnutím zo 17. mája 2021 riaditeľ potvrdil opravný daňový výmer z 13. januára 2021.
18 Žalobkyňa vo veci samej podala na Administrativen săd Veliko Tarnovo (Správny súd Veliko Tarnovo, Bulharsko) – vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania – žalobu proti tomuto rozhodnutiu.
19 V rámci tejto žaloby spochybňuje platnosť vydaných elektronických dokumentov, pričom tvrdí, že neboli riadne podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Na podporu tohto tvrdenia požiadala vnútroštátny súd, aby určil a vypočul súdneho znalca v oblasti informatiky v súvislosti s určitými otázkami týkajúcimi sa platnosti týchto podpisov.
20 Žalobkyňa vo veci samej sa totiž domnieva, že pravosť uvedených dokumentov závisí od rôznych technických aspektov, ktoré určujú kvalitu elektronického podpisu ako „kvalifikovaného elektronického podpisu“. V tejto súvislosti najmä tvrdí, že článok 25 ods. 1 a 2 nariadenia č. 910/2014 nepredstavuje prekážku uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá umožňuje, aby boli dôkazy spochybnené z dôvodu ich nedôveryhodnosti alebo pravosti, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu.
21 Riaditeľ namietal proti tomuto spochybneniu, pričom tvrdil, že z nariadenia č. 910/2014 naopak vyplýva, že akékoľvek spochybnenie kvalifikovaných elektronických podpisov je neprípustné.
22 Vnútroštátny súd považuje za potrebné spresniť výraz „právny účinok elektronického podpisu… ako dôkazu v súdnom konaní“ uvedený v článku 25 ods. 1 nariadenia č. 910/2014. Z tohto výrazu podľa neho konkrétne vyplýva zákaz spochybniť tento právny účinok a prípustnosť elektronického podpisu ako dôkazu. Pýta sa teda, či má tento zákaz prednosť pred zásadou procesnej autonómie, ktorá členským štátom umožňuje odoprieť dôkaznú silu podpisu prostredníctvom osobitného postupu upraveného ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.
23 V tejto súvislosti vnútroštátny súd jednak uvádza, že z článku 21 ods. 1 nariadenia č. 910/2014 v spojení s jeho odôvodnením 22 vyplýva, že dokument podpísaný prostredníctvom kvalifikovaného alebo nekvalifikovaného elektronického podpisu predstavuje prípustný dôkaz pre všetky druhy súdnych konaní, ktoré musia súdy členských štátov dodržiavať, keďže článok 25 ods. 1 tohto nariadenia má prednosť pred všeobecnou zásadou procesnej autonómie a procesnými pravidlami stanovenými členskými štátmi v oblasti prípustnosti dôkazov.
24 Podľa vnútroštátneho súdu zároveň z druhej vety odôvodnenia 49 nariadenia č. 910/2014 vyplýva, že výraz „právny účinok elektronického podpisu“ uvedený v článku 25 ods. 1 tohto nariadenia možno chápať tak, že odkazuje na dôkaznú silu podpisu, ako je uznaná vnútroštátnym právnym systémom každého členského štátu. Tento súd okrem toho uvádza, že článok 25 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, že právny účinok elektronického podpisu je rovnocenný právnemu účinku vlastnoručného podpisu len vtedy, ak ide o kvalifikovaný elektronický podpis.
25 Za týchto okolností Administrativen săd Veliko Tarnovo (Správny súd Veliko Tarnovo) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa slovné spojenie ‚právny účinok elektronického podpisu ako dôkazu‘ v ustanovení článku 25 ods. 1 nariadenia [č. 910/2014] vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie ukladá súdom členských štátov, aby ak sú splnené predpoklady článku 3 [bodov] 10, 11 a 12 tohto nariadenia alebo ak sú tieto predpoklady nesporné, považovali existenciu a tvrdené autorstvo takéhoto podpisu od začiatku za nepochybne a nesporne preukázané, a má sa vykladať v tom zmysle, že ak sú splnené predpoklady týchto ustanovení, súdy členských štátov sú povinné uznať, že kvalifikovaný elektronický podpis má dôkaznú hodnotu/dôkaznú silu, ktorá je rovnocenná s dôkaznou hodnotou/dôkaznou silou vlastnoručného podpisu len v tom rámci, ktorý príslušná vnútroštátna právna úprava stanovuje pre tento vlastnoručný podpis?
2. Má sa slovné spojenie ‚v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť‘ v ustanovení článku 25 ods. 1 nariadenia [č. 910/2014] vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym súdom členských štátov ukladá absolútny zákaz využívať procesné možnosti stanovené v ich právnych systémoch na to, aby právnemu účinku elektronického podpisu stanovenému v nariadení odopreli dôkazný význam, alebo sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie nebráni tomu, aby boli vyvrátené predpoklady článku 3 [bodov] 10, 11 a 12 tohto nariadenia tým, že vnútroštátne súdy členských štátov využijú nástroje použiteľné podľa ich procesného práva, a týmto spôsobom sa stranám sporu vedeného pred súdom umožní, aby vyvrátili stanovenú dôkaznú silu a stanovenú dôkaznú hodnotu elektronického podpisu?“
Konanie na Súdnom dvore
26 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 14. septembra 2022 bolo konanie v tejto veci prerušené až do konečného rozhodnutia vo veci C‑362/21.
27 Po vyhlásení rozsudku z 20. októbra 2022, Ekofrukt (C‑362/21, EU:C:2022:815), vnútroštátny súd listom z 18. novembra 2022 informoval Súdny dvor, že chce vziať späť druhú prejudiciálnu otázku, ale že trvá na svojej prvej prejudiciálnej otázke.
O prejudiciálnej otázke
O prípustnosti
28 Riaditeľ sa v podstate domnieva, že prejudiciálna otázka je neprípustná vzhľadom na to, že si nevyžaduje výklad práva Únie, pretože v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 910/2014 sa výslovne uvádza, že týmto nariadením nie je dotknuté vnútroštátne právo ani právo Únie týkajúce sa uzatvárania a platnosti zmlúv alebo iných právnych alebo procesných povinností formálnej povahy. Práve na základe vnútroštátneho práva je totiž potrebné určiť, či a za akých podmienok je možné napadnúť dokumenty s vlastnoručným podpisom, a teda aj dokumenty s kvalifikovaným elektronickým podpisom, a to aj pokiaľ ide o postavenie ich autora, a určiť procesné dôsledky existencie alebo neexistencie takéhoto spochybnenia zo strany účastníka sporu.
29 V tejto súvislosti treba konštatovať, že ako vyplýva z bodov 22 až 24 tohto rozsudku, v rámci prejednávanej veci sa vnútroštátny súd pýta, či a v akom rozsahu má článok 25 nariadenia č. 910/2014 prednosť pred zásadou procesnej autonómie členských štátov tým, že vnútroštátnym súdom ukladá absolútny zákaz použiť procesné prostriedky stanovené v ich právnych systémoch s cieľom spochybniť dôkaznú silu elektronického podpisu vyplývajúceho z tohto nariadenia. Táto otázka je však súčasťou vecného preskúmania položenej prejudiciálnej otázky a nie preskúmania jej prípustnosti.
30 Z uvedenej otázky navyše vyplýva, že vnútroštátny súd ňou žiada o výklad práva Únie, konkrétne článku 25 nariadenia č. 910/2014, a nie o výklad bulharského práva.
31 Návrh na začatie prejudiciálneho konania je preto prípustný.
O veci samej
32 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 25 nariadenia č. 910/2014 vykladať v tom zmysle, že súdy členských štátov sú povinné pripustiť, že existenciu a postavenie autora kvalifikovaného elektronického podpisu treba považovať za nespochybniteľne preukázané, ak sú splnené podmienky článku 3 bodu 12 tohto nariadenia, alebo či sú tieto súdy povinné priznať existenciu dôkaznej sily tohto podpisu len v rámci toho, čo stanovuje príslušný vnútroštátny právny režim pre vlastnoručný podpis.
33 Treba uviesť, že článok 3 bod 12 nariadenia č. 910/2014 stanovuje tri kumulatívne požiadavky na to, aby sa elektronický podpis mohol považovať za „kvalifikovaný elektronický podpis“. Po prvé podpis musí byť „zdokonaleným elektronickým podpisom“, ktorý má v zmysle článku 3 bodu 11 spĺňať požiadavky stanovené v článku 26 tohto nariadenia. Po druhé podpis sa musí vyhotoviť s použitím „kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu“, ktoré má v zmysle článku 3 bodu 23 tohto nariadenia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu. Po tretie podpis musí byť založený na „kvalifikovanom certifikáte pre elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 15 nariadenia č. 910/2014, teda na certifikáte, ktorý vydáva „kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb“, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu (rozsudok z 20. októbra 2022, Ekofrukt, C‑362/21, EU:C:2022:815, bod 43).
34 Ďalej, ako Súdny dvor rozhodol v bode 35 rozsudku z 20. októbra 2022, Ekofrukt (C‑362/21, EU:C:2022:815), článok 25 ods. 1 nariadenia č. 910/2014 vnútroštátnym súdom nezakazuje vyhlásiť elektronické podpisy za neplatné, ale stanovuje všeobecnú zásadu, ktorá uvedeným súdom zakazuje odmietnuť právny účinok a dôkaznú silu elektronických podpisov v súdnych konaniach len z dôvodu, že tieto podpisy sú v elektronickej podobe.
35 Napokon, ako vyplýva z bodov 36 a 37 rozsudku z 20. októbra 2022, Ekofrukt (C‑362/21, EU:C:2022:815), výklad uvedený v predchádzajúcom bode tohto rozsudku má oporu v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 910/2014 v spojení s jeho odôvodneniami 21 a 49, z ktorých vyplýva, že definovať právny účinok vyvolaný elektronickými podpismi prináleží vnútroštátnemu právu. Jediná výnimka v tejto súvislosti spočíva v požiadavke stanovenej v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia, podľa ktorej právny účinok kvalifikovaného elektronického podpisu musí byť rovnocenný s účinkom vlastnoručného podpisu, pričom toto ustanovenie zakotvuje iba v prospech kvalifikovaného elektronického podpisu domnienku „stotožnenia“ s vlastnoručným podpisom.
36 Z judikatúry uvedenej v bodoch 32 až 35 tohto rozsudku vyplýva, že je vecou vnútroštátneho práva definovať právny účinok vyvolaný elektronickými podpismi vrátane kvalifikovaných elektronických podpisov pod podmienkou, že sa dodrží podmienka stotožnenia kvalifikovaného elektronického podpisu s vlastnoručným podpisom stanovená v článku 25 ods. 2 nariadenia č. 910/2014.
37 Aj keď z článku 25 nariadenia č. 910/2014 vyplýva, že uvádzaná existencia a postavenie autora kvalifikovaného elektronického podpisu sú preukázané, ak sa preukáže, že predmetný podpis spĺňa podmienky stanovené v článku 3 bode 12 tohto nariadenia, tak neexistuje nijaký dôvod priznať kvalifikovanému elektronickému podpisu priaznivejšie zaobchádzanie, než je zaobchádzanie vyhradené pre vlastnoručný podpis, v tom zmysle, že článok 25 tohto nariadenia ukladá súdom členských štátov absolútny zákaz použiť procesné prostriedky stanovené v ich právnych systémoch s cieľom odmietnuť dôkaznú silu kvalifikovaného elektronického podpisu v zmysle tohto nariadenia.
38 Ak vnútroštátne právo stanovuje možnosť spochybniť dôkaznú silu vlastnoručného podpisu – a v rozsahu, v akom to stanovuje –, takáto možnosť potom musí existovať aj vo vzťahu ku kvalifikovanému elektronickému podpisu.
39 Ako uviedol riaditeľ vo svojich písomných pripomienkach, dôkazná sila kvalifikovaného elektronického podpisu sa konkrétne môže odmietnuť v rámci konania o nepravdivom zápise dokumentu stanoveného vnútroštátnou právnou úpravou, avšak pod podmienkou, že táto právna úprava stanovuje rovnaký postup pre spochybnenie vlastnoručného podpisu a kvalifikovaného elektronického podpisu.
40 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 25 nariadenia č. 910/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ sú splnené podmienky článku 3 bodu 12 tohto nariadenia, súdy členských štátov sú povinné priznať kvalifikovanému elektronickému podpisu rovnakú dôkaznú silu ako vlastnoručnému podpisu v rámci toho, čo pre tento vlastnoručný podpis stanovuje príslušný vnútroštátny právny režim.
O trovách
41 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:
Článok 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pokiaľ sú splnené podmienky článku 3 bodu 12 tohto nariadenia, súdy členských štátov sú povinné priznať kvalifikovanému elektronickému podpisu rovnakú dôkaznú silu ako vlastnoručnému podpisu v rámci toho, čo pre tento vlastnoručný podpis stanovuje príslušný vnútroštátny právny režim.
Podpisy