UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
27. mája 2013 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody – Zjavný nedostatok právomoci“
Vo veci T‑163/13,
Rudolf Králik, bydliskom v Dubnici nad Váhom (Slovensko), v zastúpení: Š. Babnič, advokát,
žalobca,
proti
Slovenskej republike,
a
Sociálnej poisťovni,
žalovaným,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie článku 20 ods. 1 zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 a žaloba o náhradu škody údajne vzniknutej žalobcovi,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory J. Azizi (spravodajca), sudcovia S. Frimodt Nielsen a M. Kănčeva,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Konanie a návrhy žalobcu
1 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. marca 2013 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
2 Žalobca v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil s účinnosťou od 30. júna 2013 článok 20 ods. 1 zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992, ktorá je uvedená v prílohe II nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), a nahradil toto ustanovenie inou formuláciou,
– napravil ujmu, ktorá mu vznikla počas doby platnosti prijatej diskriminačnej právnej úpravy,
– nariadil, aby sa od 1. júla 2013 starobné dôchodky v Slovenskej republike vyplácali v súlade so zmenami, ktoré sa vykonajú v ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy uvedenom v prílohe II nariadenia č. 883/2004.
Právny stav
3 Podľa článku 111 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd, ak je zjavne nepríslušný rozhodnúť o návrhu, rozhodnúť bez ďalšieho konania odôvodneným uznesením.
4 V predmetnom prípade Všeobecný súd dospel k záveru, že mu je situácia dostatočne jasná na základe dokumentov v spise a môže prijať rozhodnutie na základe tohto článku bez ďalšieho konania.
5 Žalobca sa v tejto veci svojou žalobou domáha, aby sa Všeobecný súd vyjadril k údajne diskriminačnej povahe článku 20 ods. 1 zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992, ktorá je uvedená v prílohe II nariadenia č. 883/2004.
6 Právomoci Všeobecného súdu sú vymedzené v článku 256 ZFEÚ a spresnené v článku 51 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a v článku 1 prílohy I uvedeného štatútu. Na základe týchto ustanovení je Všeobecný súd príslušný pre žaloby podané na základe článku 263 ZFEÚ iba proti aktom inštitúcií, orgánov a úradov alebo agentúr Únie.
7 V predmetnom prípade je zjavné, že autorom napadnutého aktu nie je ani inštitúcia, ani orgán, ani úrad alebo agentúra Únie.
8 Pokiaľ ide o náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla, je potrebné pripomenúť, že právomoc Všeobecného súdu v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti je upravená v článku 268 ZFEÚ a článku 340 druhom a treťom odseku ZFEÚ, ako aj článku 188 druhom odseku AE. Podľa týchto ustanovení je Všeobecný súd príslušný len pre žaloby o náhradu škody spôsobenej inštitúciami, orgánmi a úradmi alebo agentúrami Únie alebo ich zamestnancami pri výkone svojich funkcií (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. marca 2004, Európsky ombudsman/Lamberts, C‑234/02 P, Zb. s. I‑2803, body 49 a 59).
9 V predmetnom prípade je zjavné, že autorom aktu, ktorým bola údajne spôsobená žalobcovi škoda, nie je ani inštitúcia, ani orgán, ani úrad alebo agentúra Únie.
10 Pokiaľ ide o posledný žalobný návrh, stačí konštatovať, že Všeobecný súd nemá právomoc ukladať príkazy členským štátom.
11 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že treba odmietnuť túto žalobu z dôvodu zjavného nedostatku právomoci a to bez toho, aby bola doručená na vyjadrenie žalovaným.
O trovách
12 Keďže sa toto uznesenie prijalo pred doručením návrhu žalovaným a predtým, ako mohli tomuto účastníkovi konania vzniknúť trovy konania, stačí v súlade s článkom 87 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodnúť, že žalobca znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
nariadil:
1. Žaloba sa odmieta.
2. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania.
V Luxemburgu 27. mája 2013.