CURIA - Documents

Home > Search form > List of results > Documents

Start printing

Language of document : ECLI:EU:C:2005:87

C1203SKARRPVConversion2-30DEF0Document13.0.0 14/04/2005 10:30:32ATO@TRA-DOC-SK-ARRET-C-0012-2003-200407824-05_00„“ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 15. februára 2005 (NaN)

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Nariadenie (EHS) č. 4064/89 – Rozhodnutie o vyhlásení koncentrácie ‚konglomerátneho‘ typu za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Pákový efekt – Rozsah súdneho preskúmania – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Záväzky týkajúce sa správania“

Vo veci C‑12/03 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 49 Štatútu Súdneho dvora, podané 8. januára 2003,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Petite, A. Whelan a P. Hellström, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

ďalší účastník konania:

Tetra Laval BV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: A. Vandencasteele, D. Waelbroeck a Johnsson, advokáti, ako aj A. Weitbrecht a S. Völcker, Rechtsanwälte,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: P. Jann, predseda prvej komory, vo funkcii predsedu, predsedovia komôr C. W. A. Timmermans a A. Rosas (spravodajca), sudcovia C. Gulmann, J.‑P. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr a J. N. Cunha Rodrigues,

generálny advokát: A. Tizzano,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. januára 2004,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. mája 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

Komisia Európskych spoločenstiev svojím odvolaním navrhuje zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia (T‑5/02, Zb. s. II‑4381, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zrušil rozhodnutie Komisie 2004/124/ES z 30. októbra 2001 o vyhlásení koncentrácie za nezlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o EHP (Vec COMP/M. 2416 – Tetra Laval/Sidel) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 43, 2004, s. 13, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Nariadenie (EHS) č. 4064/89

Článok 2 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1, opravené znenie Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31), v znení nariadenia Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164, ďalej len „nariadenie“), stanovuje:

„1. Koncentrácie v rámci tohto nariadenia sa na účely určenia ich zlučiteľnosti so spoločným trhom budú hodnotiť v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami.

Pri hodnotení Komisia zohľadní:

a): potrebu zachovávať a rozvíjať efektívnu hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu okrem iného vzhľadom na štruktúru všetkých dotknutých trhov a skutočnej alebo potenciálnej hospodárskej súťaže zo strany podnikov nachádzajúcich sa v spoločenstve alebo mimo neho;

b): postavenie účastníkov koncentrácie na trhu a ich ekonomickú a finančnú silu, možné alternatívy pre dodávateľov a používateľov, ich prístup k dodávkam alebo na trhy, všetky zákonné a ostatné bariéry vstupu, trendy ponuky a dopytu pre relevantné tovary a služby, záujmy prechodných a konečných spotrebiteľov a napredovanie technického a hospodárskeho pokroku za predpokladu, že je v prospech spotrebiteľa a nevytvára prekážku hospodárskej súťaži.

2. Koncentrácia, ktorá nevytvára ani neposilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom.

3. Koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

...“

Sporné rozhodnutie

Zo sporného rozhodnutia vyplýva, že pre tekutú potravu sa používajú štyri druhy obalov: kartónové obaly, plastové obaly (materiálom je polyetyléntereftalát, ďalej len „PET“ a polyetylén vysokej hustoty, ďalej len „HDPE“), plechovky a sklenené obaly. Druh obalu, ktorý sa použije pre výrobok, určujú viaceré faktory. Dôležitými prvkami v tomto ohľade sú technologické vlastnosti výrobku, materiál obalu a spôsoby balenia.

Sporné rozhodnutie sa zameriava najmä na výrobky, ktoré sa označujú ako „citlivé“. Tie zahŕňajú mlieko a tekuté mliečne výrobky (ďalej len „TMV“), ovocné džúsy a šťavy, nesýtené ochutené ovocné nápoje (ďalej len „NOON“) a čajové a kávové nápoje. Tieto výrobky musia byť v niektorých prípadoch chránené proti svetlu, ako mlieko, alebo proti kyslíku, ako ovocné džúsy alebo v menšej miere NOON alebo čajové a kávové nápoje. Keďže PET je živicou prepúšťajúcou kyslík a svetlo, je pre tieto výrobky menej vhodný ako kartón. Prebieha však výskum vo vzťahu k technológii nazývanej „bariéra“, čo je technológia, ktorá zabezpečuje ochranu proti kyslíku a svetlu.

Spôsob balenia je takisto dôležitý faktor pri výbere obalu. Určité kyslé výrobky, ako mlieko a ovocné džúsy, sa musia baliť v aseptických podmienkach, v opačnom prípade ich treba distribuovať chladené. Zo spisu pritom vyplýva, že balenie tohto druhu výrobkov do kartónu umožňuje lepšie udržať aseptické podmienky, keďže baliaci proces uskutočňuje naraz príslušný výrobca tekutej potravy. Tento výrobca veľmi často vlastní integrovanú baliacu linku. Kartón kupuje v baloch a obaly sám odrezáva, formuje, napĺňa a uzatvára.

Balenie tekutého výrobku do PET sa naopak uskutočňuje najčastejšie vo viacerých krokoch, čo robí zachovanie aseptických podmienok zložitejším. Najprv je potrebné vyrobiť polotovar, teda plastovú rúrku vyplnenú živicou, potom vyformovať prázdnu fľašu tým, že sa polotovar vloží do stroja, ktorý sa nazýva „Stretch Blow Moulding“ („natiahnutie, vyfúknutie, vyformovanie“, ďalej len „stroj SBM“), obsahujúceho správnu formu želaných tvarov, a až na záver naplniť a uzavrieť fľašu. Tieto jednotlivé kroky môžu uskutočňovať rozličné podniky. Existujú aj „spracovatelia“, ktorých činnosť spočíva vo výrobe a dodávaní prázdnych obalov výrobcom tekutín. Prebiehajúci vývoj integrovaných výrobných liniek, ako aj výrobných technológií však umožňuje jednoduchšie zabezpečenie balenia v aseptických podmienkach.

Sporným rozhodnutím Komisia vyhlásila nadobudnutie spoločnosti Sidel SA zo strany Tetra Laval BV (ďalej len „oznámená koncentrácia“) za nezlučiteľné so spoločným trhom a s fungovaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3). Tetra Laval BV (ďalej len „Tetra“) je finančnou spoločnosťou skupiny Tetra, ktorá zahŕňa takisto spoločnosť Tetra Pak, svetovú jednotku v sektore kartónových obalov, považovanú za držiteľa dominantného postavenia na tomto trhu vo vzťahu k aseptickým obalom, zatiaľ čo Sidel SA (ďalej len „Sidel“) je jednotkou vo výrobe a dodávaní strojov SBM a vyvíja činnosť v oblasti technológie „bariéra“. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté podľa článku 8 ods. 3 nariadenia.

Komisia v spornom rozhodnutí dospela k záveru, podľa ktorého trhy baliacich systémov pre kartón a PET sú trhy odlišné, ale úzko prepojené a potenciálne sa zbližujúce, s rastúcou spoločnou klientelou. Takisto usúdila, že existujú, predovšetkým, odlišné trhy pre nízko‑ a vysokokapacitné stroje SBM, a že tieto sa zase vnútorne delia na trh citlivých výrobkov a trh výrobkov, ktoré nie sú citlivé. Toto rozlišovanie v závislosti od konečného určenia možno vysvetliť rozdielmi v osobitostiach uvedených strojov, keďže ich výrobcovia môžu uskutočňovať cenové rozlíšenie v závislosti od ich konečného určenia, ktoré možno stanoviť v čase kúpy, pričom takúto diskrimináciu nie je možné odstrániť arbitrážou.

Podľa Komisie by oznámená koncentrácia mohla Tetru podnietiť k zneužívaniu, prostredníctvom „pákového efektu“, jej dominantného postavenia na trhu zariadení a spotrebných výrobkov pre kartónové obaly na presviedčanie svojich klientov na tomto trhu, ktorí prechádzajú na PET pri balení určitých citlivých výrobkov, aby si vybrali stroje SBM Sidelu, čím by došlo k odstráneniu oveľa menších konkurentov a k zmene vedúceho postavenia Sidelu na trhu strojov SBM pre citlivé výrobky na dominantné postavenie. Tetre by v tomto napomáhali jej blízke a udržiavané vzťahy so svojimi klientmi, finančná sila, know-how, ako aj jej povesť v odvetví aseptickej a ultračistej výroby, spolu s technológiou a povesť kvality, ktoré sú v súčasnosti charakteristické pre Sidel, a vertikálna integrácia, poskytujúca subjektu, ktorý by vznikol prostredníctvom oznámenej koncentrácie (ďalej len „nový subjekt“), výhody pre tri obalové systémy (kartón, PET a HDPE).

Komisia dospela takisto k záveru, že vzhľadom na nízku úroveň hospodárskej súťaže na trhoch zariadení a spotrebných výrobkov pre kartónové obaly by fúzia Tetry s vedúcim výrobcom na rastúcom trhu PET zariadení, ktorý je úzko prepojený s prv uvedeným trhom, odstránila významný zdroj potenciálnej hospodárskej súťaže. To by posilnilo dominantné postavenie Tetry na trhoch kartónových obalov a znížilo jej snahu o úpravu svojich cien a o inovácie, aby čelila hrozbe, ktorú pre jej postavenie predstavuje PET.

Tetra sa zaviazala určitými záväzkami, medzi ktorými sa nachádza záväzok ponechať Tetru a Sidel oddelené po dobu desiatich rokov, záväzok neponúkať spoločne kartónové výrobky a stroje SBM vyrobené Sidelom a záväzok dodržiavať povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Komisie 92/163/EHS z 24. júla 1991 v konaní podľa článku 86 Zmluvy EHS (IV/31.043 – Tetra Pak II) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 72, 1992, s. 1). Komisia usúdila, že tieto záväzky sú nedostatočné na to, aby vyriešili štrukturálne problémy hospodárskej súťaže, ktoré prináša oznámená koncentrácia, a tvrdila, že kontrolovať ich dodržiavanie by bolo prakticky nemožné. Vzhľadom na to vyhlásila v článku 1 sporného rozhodnutia túto koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom a s fungovaním dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Napadnutý rozsudok

Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. januára 2002 podala Tetra návrh na zrušenie sporného rozhodnutia. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku rozhodol, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vo svojich záveroch týkajúcich sa pákového efektu a posilnenia dominantného postavenia Tetry v odvetví kartónu a vzhľadom na to uvedené rozhodnutie zrušil.

Čo sa týka tvrdení Komisie, podľa ktorých by oznámená koncentrácia mala protisúťažné konglomerátne účinky a najmä by poskytla novému subjektu schopnosť a pokušenie na uskutočňovanie pákového efektu pri ťažení zo svojho celkového postavenia v odvetví kartónu s cieľom dosiahnuť dominantné postavenie na trhu strojov SBM, Súd prvého stupňa zdôraznil, že podľa samotnej Komisie by takéto dominantné postavenie nebolo výsledkom koncentrácie ako takej, ale predvídaného správania uvedeného subjektu. Súd prvého stupňa však pripomenul, že pokiaľ Komisia usudzuje, že koncentráciu treba zakázať, pretože v predvídateľnom období vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, je povinná predložiť presvedčivé dôkazy na podporu tohto záveru.

Súd prvého stupňa okrem toho zdôraznil, že Komisia na to, aby zhodnotila predvídateľnosť správania nového subjektu, musí preskúmať všetky okolnosti, ktoré môžu byť pre toto správanie určujúce. Vzhľadom na to, že v prípade dominantného podniku, ako je Tetra, môže uskutočňovanie predpokladaného pákového efektu predstavovať zneužívanie skôr existujúceho dominantného postavenia, Súd prvého stupňa rozhodol, že Komisia mala pri skúmaní pravdepodobnosti uskutočňovania protisúťažného správania vziať do úvahy nielen stimuly uskutočňovať takéto správanie, ale rovnako aj faktory spôsobilé znížiť, prípadne eliminovať takéto stimuly, ako sú pravdepodobnosť žaloby a sankcie za uvedené správanie. Keďže Komisia takýto rozbor neuskutočnila, nemožno jej zistenia potvrdiť. Preto Súd prvého stupňa skúmal otázku, či Komisia mohla preukázať dôvodnosť svojich tvrdení napriek absencii týchto zistení.

Súd prvého stupňa uviedol, že v zásade existovala možnosť uskutočňovania pákového efektu novým subjektom. No takisto uviedol, že Komisia nadhodnotila pravdepodobný rast v odvetví PET a že z už uvedených dôvodov sa metódy používané na uskutočňovanie pákového efektu, ktoré má Súd prvého stupňa vziať do úvahy, obmedzujú na také, ktoré neodporujú právu Spoločenstva. Usúdil, že Komisia vcelku nesplnila svoju povinnosť preukázať, že prípadné uskutočňovanie pákového efektu by viedlo ku vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia na relevantných trhoch do roku 2005. Vo vzťahu najmä ku strojom SBM Súd prvého stupňa rozhodol, že sporné rozhodnutie neobsahuje dostatočné dôkazy na to, aby zdôvodnilo vymedzenie Komisie, že trhy strojov SBM pre citlivé výrobky a výrobky, ktoré nie sú citlivé, sú odlišné.

Čo sa týka tvrdenia Komisie, podľa ktorého by sa „súčasné dominantné postavenie [Tetry] v odvetví kartónových obalov“ posilnilo odstránením zdroja tlaku na hospodársku súťaž zo strany susedných trhov, z dôvodu odstránenia hospodárskej súťaže zo strany Sidelu na trhu PET obalov, Súd prvého stupňa zdôraznil, že toto posilnenie mala Komisia preukázať a nevyplýva automaticky z existencie dominantného postavenia. Rozhodol, že Komisia nesplnila svoju povinnosť predložiť takýto dôkaz.

Odvolanie

Komisia uvádza päť dôvodov na podporu svojho odvolania. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k úrovni dôkazov, ktorá sa od nej požaduje, a k rozsahu súdneho preskúmania, ktoré vykonáva Súd prvého stupňa. Druhý odvolací dôvod je založený na porušení článkov 2 a 8 nariadenia tým, že Súd prvého stupňa uložil Komisii, aby na jednej strane brala do úvahy následky protiprávnosti určitého správania na stimuly nového subjektu pri uskutočňovaní pákového efektu a aby na druhej strane posudzovala ako prípadné nápravné opatrenia záväzky nedopúšťať sa správania vedúceho k zneužívaniu. Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Súd prvého stupňa dopustil použitím chybného kritéria súdneho preskúmania a porušením článku 2 toho istého nariadenia tým, že nepotvrdil vymedzenie odlišných trhov pri strojoch SBM podľa ich konečného určenia. Štvrtý odvolací dôvod je založený na porušení uvedeného článku 2, skreslení skutkového stavu a nezohľadnení tvrdení Komisie tým, že Súd prvého stupňa neuznal dôvodnosť jej posúdenia, podľa ktorého by si Tetra posilnila svoje dominantné postavenie v odvetví kartónu. Piaty odvolací dôvod je založený na porušení článku 2 ods. 3 nariadenia tým, že Súd prvého stupňa odmietol závery Komisie týkajúce sa vytvorenia dominantného postavenia na trhu strojov SBM.

Tetra vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla ako opatrenie na zabezpečenie dôkazov nariadiť vypracovanie znenia odvolania vo francúzskom jazyku. Súdny dvor tento návrh zamietol uznesením z 24. júla 2003.

O prvom odvolacom dôvode

Komisia svojím prvým odvolacím dôvodom namieta, že zatiaľ čo Súd prvého stupňa tvrdí, že uplatnil kritérium zjavne nesprávneho posúdenia, v skutočnosti uplatnil odlišné kritérium, ktoré požaduje predloženie „presvedčivých dôkazov“ („convincing evidence“). Tým Súd prvého stupňa porušil článok 230 ES v tom, že nerešpektoval rozsah voľnej úvahy, ktorú Komisia má vo vzťahu ku komplexným skutkovým a ekonomickým záležitostiam. Takisto porušil článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia tým, že uplatnil domnienku zákonnosti vo vzťahu ku koncentráciám s konglomerátnym účinkom. Na príklade kontroly predpovedí Komisie o výraznom raste používania PET obalov pre citlivé výrobky Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa skreslil skutkový stav, nezdôvodnil dostatočne odmietnutie jej tvrdení a nezohľadnil dôvody, tvrdenia a dôkazy, ktoré uviedla tak v spornom rozhodnutí, ako aj vo svojom vyjadrení odporcu a dokonca na toto vyjadrenie ani nepoukázal.

V bode 119 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa pripomenul kritériá súdneho preskúmania rozhodnutia Komisie vo veci koncentrácie takto:

„Najprv je vhodné pripomenúť, že základné normy nariadenia, najmä jeho článok 2, zverujú Komisii určitú diskrečnú právomoc, predovšetkým vo vzťahu k posúdeniam ekonomickej povahy. Preto preskúmanie výkonu tejto právomoci, ktorá je základná pre vymedzenie noriem vo veciach koncentrácií, sudcom Spoločenstva sa musí uskutočňovať s prihliadnutím na rozsah voľnej úvahy, ktorá je v pozadí noriem ekonomického charakteru tvoriacich časť úpravy koncentrácií (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, nazývaný ‚Kali & Salz‘, C‑68/94 a C‑30/95, Zb. s. I‑1375, body 223 a 224; rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T‑102/96, Zb. s. II‑753, body 164 a 165, a zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T‑342/99, Zb. s. II‑2585, bod 64).“

V bode 120 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa interpretoval článok 2 ods. 3 nariadenia takto:

„Rovnako je vhodné pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 nariadenia musia byť vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom koncentrácie, ktoré vytvárajú alebo posilňujú dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti. Naopak Komisia je povinná vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom každú oznámenú koncentráciu spadajúcu do rozsahu pôsobnosti nariadenia, pokiaľ dve podmienky uvedené v tomto ustanovení nie sú splnené (rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. mája 1994, Air France/Komisia, T‑2/93, Zb. s. II‑323, bod 79; v tomto zmysle rovnako pozri rozsudky Gencor/Komisia, už citovaný, bod 170, a Airtours/Komisia, už citovaný, body 58 a 82). Ak sa teda dominantné postavenie nevytvára ani neposilňuje, transakcia musí byť schválená bez toho, aby bolo potrebné skúmať účinky transakcie na efektívnu hospodársku súťaž (rozsudok Air France/Komisia, už citovaný, bod 79).“

Prvý odvolací dôvod, ktorého sa Komisia dovoláva, sa týka viacerých bodov napadnutého rozsudku. Ako potrebné sa však javí zopakovanie úryvkov z neho, ktoré sa týkajú konglomerátnej povahy oznámenej koncentrácie, vymedzenej v bode 142 uvedeného rozsudku ako „koncentrácia uskutočnená medzi podnikmi, ktoré v podstate nie sú v existujúcom súťažnom vzťahu, či ako priami konkurenti alebo ako dodávatelia a zákazníci“, ktorá nevedie ku skutočnému horizontálnemu prekrývaniu činnosti jej účastníkov, ani k vertikálnym vzťahom medzi týmito účastníkmi v úzkom zmysle slova, a o ktorej preto vo všeobecnosti nemožno predpokladať, že má protisúťažné účinky.

V bode 146 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa interpretoval nariadenie, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie na konglomeráty, takto:

„Predovšetkým je namieste poznamenať, že nariadenie, predovšetkým vo svojom článku 2 ods. 2 a 3, nerobí žiadny rozdiel medzi koncentráciami s horizontálnym alebo vertikálnym účinkom na jednej strane a koncentráciami s konglomerátnym účinkom na strane druhej. Z toho vyplýva, že, bez rozlišovania medzi týmito druhmi transakcií, koncentráciu možno zakázať len vtedy, ak sú splnené dve kritériá stanovené v článku 2 ods. 3 (pozri bod 120 vyššie). Preto musí byť koncentrácia s konglomerátnym účinkom, rovnako ako každá iná koncentrácia (pozri bod 120 vyššie), schválená Komisiou, pokiaľ nie je preukázané, že vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti, čoho dôsledkom budú významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže.“

Vo vzťahu k dopadom koncentrácie s konglomerátnym účinkom na hospodársku súťaž a k analýze Komisie v tomto ohľade rozhodol Súd prvého stupňa takto:

„148: Predovšetkým treba preskúmať, či koncentrácia, ktorá vytvára súťažnú štruktúru nevedúcu okamžite k dominantnému postaveniu transakciou vytvoreného subjektu, môže byť zakázaná na základe článku 2 ods. 3 nariadenia, pokiaľ podľa všetkého umožňuje tomuto subjektu, prostredníctvom uskutočňovania pákového efektu zo strany nadobúdajúceho subjektu z trhu, na ktorom je už dominantný, nadobudnúť v pomerne blízkej budúcnosti dominantné postavenie na inom trhu, na ktorom má v súčasnosti nadobúdaný subjekt vedúce postavenie, a pokiaľ predmetné nadobudnutie má významné protisúťažné účinky na relevantných trhoch.

...

150: Súd prvého stupňa vopred zdôrazňuje, že koncentrácia medzi podnikmi vyvíjajúcimi činnosť na rozdielnych trhoch nemá zvyčajne charakter, ktorý by jej samotným uskutočnením spôsobil vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia kvôli kumulácii častí trhov ovládaných účastníkmi fúzie. Podstatné okolnosti vzájomného postavenia konkurentov na trhu sa totiž vo všeobecnosti nachádzajú na tomto trhu samotnom, a to najmä časti trhu ovládané konkurentmi a podmienky hospodárskej súťaže na uvedenom trhu. Z toho však nevyplýva, že podmienky hospodárskej súťaže na trhu nemôžu byť nikdy ovplyvnené faktormi, ktorú sú voči tomuto trhu vonkajšie.

151: Tak napríklad za okolností, keď sú predmetné trhy susedné a jeden z účastníkov koncentrácie už má dominantné postavenie na jednom z nich, sa môže stať, že prostriedky a kapacity spojené touto transakciou vytvoria okamžite podmienky, ktoré novému subjektu umožnia nadobudnúť, prostredníctvom pákového efektu, v pomerne blízkej budúcnosti dominantné postavenie na druhom trhu. Môže ísť najmä o prípad, keď predmetné trhy majú tendenciu sa zbližovať a keď okrem dominantného postavenia jedného z účastníkov transakcie zastáva druhý účastník, alebo jeden z ďalších účastníkov, vedúce postavenie na druhom trhu.

152: Akýkoľvek iný výklad článku 2 ods. 3 nariadenia by mohol zbaviť Komisiu možnosti vykonávať kontrolu nad koncentráciami, ktoré majú výlučne alebo prevažne konglomerátny účinok.

153: Preto ak Komisia v rámci analýzy budúcich účinkov koncentrácie konglomerátneho typu dospeje k záveru, že by s vysokou pravdepodobnosťou v blízkej budúcnosti viedla k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, ktorého dôsledkom by boli významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na predmetnom trhu, musí ju zakázať (pozri v tomto zmysle rozsudky Kali & Salz, už citovaný, bod 221; Gencor/Komisia, už citovaný, bod 162, a Airtours/Komisia, už citovaný, bod 63).

154: Rovnako je v tejto súvislosti potrebné rozlišovať medzi situáciou po prvé, v ktorej koncentrácia s konglomerátnym účinkom okamžite mení podmienky hospodárskej súťaže na druhom trhu a spôsobuje na ňom vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia vzhľadom na dominantné postavenie existujúce na prvom trhu, a situáciou po druhé, v ktorej vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia na druhom trhu nevyplýva bezprostredne z koncentrácie, ale predpokladá sa, že nastane po určitom čase a bude vyplývať zo správania nového subjektu na prvom trhu, kde už mal dominantné postavenie. V tomto druhom prípade, dominantné postavenie v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia by nevytvorila alebo neposilnila samotná štruktúra, ktorá by bola výsledkom koncentrácie, ale predmetné budúce správanie.

155: Analýza Komisie týkajúca sa koncentrácie s konglomerátnym účinkom je podmienená obdobnými požiadavkami, ako sú tie, ktoré judikatúra vymedzila vo vzťahu k vzniku situácie spoločného dominantného postavenia (rozsudky Kali & Salz, už citovaný, bod 222, a Airtours/Komisia, už citovaný, bod 63). Teda analýza Komisie týkajúca sa koncentrácie, pri ktorej sa očakáva protisúťažný konglomerátny účinok, predpokladá osobitne pozorný rozbor okolností, ktoré sú závažné na účely posúdenia tohto účinku na fungovanie hospodárskej súťaže na príslušnom trhu. Ako už Súd prvého stupňa potvrdil, pokiaľ Komisia usudzuje, že túto transakciu treba zakázať, pretože v predvídateľnom období vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, je povinná predložiť presvedčivé dôkazy na podporu tohto záveru (rozsudok Airtours/Komisia, už citovaný, bod 63). Keďže účinky koncentrácie konglomerátneho typu bývajú často považované za neutrálne, ba i prospešné, vo vzťahu k hospodárskej súťaži na predmetných trhoch, ako uznáva aj ekonomická náuka citovaná v tejto veci v analýzach, ktoré boli priložené k podaniam účastníkov konania, preukázanie protisúťažných konglomerátnych účinkov takejto koncentrácie si vyžaduje podrobný rozbor okolností, ktoré by mali mať za následok uvedené účinky, podložené presvedčivými dôkazmi (analogicky pozri rozsudok Airtours/Komisia, už citovaný, bod 63).“

Tvrdenia účastníkov konania

Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa sa odchýlil od zásad vymedzených Súdnym dvorom v jeho už citovanom rozsudku Kali & Salz, a to tak povahou súdneho preskúmania, ktoré uskutočnil, ako aj úrovňou dôkazov, ktorú od nej požadoval. V tomto ohľade zdôrazňuje, že relevantnými bodmi tohto rozsudku sú tieto:

„220: Ako už bolo uvedené, podľa článku 2 ods. 3 nariadenia sa musia vyhlásiť za nezlučiteľné zo spoločným trhom koncentrácie, ktoré vytvárajú alebo posilňujú dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti.

221: V prípade údajného spoločného dominantného postavenia je teda Komisia povinná pomocou analýzy budúceho vývoja príslušného trhu posúdiť, či posudzovaná koncentrácia vedie k vzniku významných prekážok efektívnej hospodárskej súťaže na predmetnom trhu zo strany účastníkov koncentrácie a jedného alebo viacerých tretích podnikov, ktoré sú spoločne, predovšetkým z dôvodu ich vzájomných vzťahov, schopné prijať spoločnú politiku na trhu a konať v značnej miere nezávisle od iných konkurentov, svojich zákazníkov a v konečnom dôsledku od spotrebiteľov.

222: Takýto prístup si vyžaduje pozorný rozbor, a to najmä okolností, ktoré sa v každom jednotlivom prípade ukazujú ako významné pre posúdenie účinkov koncentrácie na fungovanie hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.

223: V tomto ohľade je však vhodné pripomenúť, že základné normy nariadenia, najmä jeho článok 2, zverujú Komisii diskrečnú právomoc, predovšetkým vo vzťahu k posúdeniam ekonomickej povahy.

224: Preto preskúmanie tohto práva, ktoré je základné pre vymedzenie noriem vo veciach koncentrácií, sudcom Spoločenstva sa musí uskutočňovať s prihliadnutím na rozsah voľnej úvahy, ktorá je v pozadí noriem ekonomického charakteru tvoriacich časť úpravy koncentrácií.“

Komisia vyvodila zo zásad vyjadrených v už citovanom rozsudku Kali & Salz, ako aj z preskúmania uskutočneného Súdnym dvorom vo veci, ktorá vyústila do tohto rozsudku, že jej povinnosťou je starostlivo preskúmať predmetný trh, vziať do úvahy všetky významné okolnosti, založiť svoje posúdenie na dôkazoch, ktoré verne odrážajú skutkový stav, nie sú zjavne nepodstatné a sú spôsobilé podložiť závery, ktoré sa z nich vyvodzujú, a že okrem toho musí svoje závery založiť na ucelenom odôvodnení.

V tomto ohľade predovšetkým usudzuje, že požiadavka na „presvedčivé dôkazy“ („convincing evidence“) sa v stupni i v povahe podstatne líši tak od povinnosti predložiť „výstižné a ucelené“ dôkazy, ako vyplýva z už citovaného rozsudku Kali & Salz, ako aj od zásady, podľa ktorej sa musí posúdenie Komisie schváliť, pokiaľ sa nepreukáže, že je zjavne nesprávne. Stupeň úrovne dôkazov je rozdielny, pretože výstižné a ucelené dôkazy, na rozdiel od požiadavky na presvedčivé dôkazy („convincing evidence“), nevylučujú možnosť, že iný orgán by dospel k odlišnému záveru, pokiaľ by bol príslušný vo veci rozhodovať. Povaha požadovaných dôkazov je rovnako odlišná, keďže by pretvárala súdy Spoločenstva na iný orgán, ktorý by bol príslušný rozhodovať o veciach v celej ich komplexnosti a bol by oprávnený nahrádzať stanoviská Komisie svojimi stanoviskami. Súd prvého stupňa si protirečí, pretože sa dovoláva kritéria zjavne nesprávneho posúdenia pri používaní úplne odlišného kritéria.

Komisia ďalej tvrdí, že s každou analýzou budúceho vývoja je spojený priestor pre voľnú úvahu. Je totiž potrebné stanoviť pravdepodobnosť určitého vývoja trhu v predvídateľnom časovom období na základe súčasnej situácie na trhu, pozorovateľných tendencií, ako aj ďalších vhodných ukazovateľov. Požiadavka, aby sa posúdenie Komisiou v skutočnosti zakladalo na nesporných alebo akoby jednoznačných dôkazoch, bez ohľadu na ich hodnotu, by pozbavila Komisiu jej poslania pozostávajúceho z hodnotenia dôkazov a z prisúdenia väčšej váhy niektorým zdrojom ako iným z opodstatnených dôvodov.

Komisia napokon tvrdí, že kritérium týkajúce sa dôkazov, ktoré Súd prvého stupňa vyžadoval, by malo za následok, že by bola povinná schváliť transakciu v prípade, keď dôkazy nedosahujú požadovanú úroveň, čo je v skutočnosti ekvivalentné so všeobecnou domnienkou zákonnosti určitých koncentrácií alebo prinajmenšom so zavedením náklonnosti v ich prospech. Článok 2 ods. 3 nariadenia však Komisii ukladá dvojitú povinnosť a to jednak zakázať koncentráciu, ak vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, a jednak, zrkadlovo symetricky, ju schváliť, ak takéto postavenie nevytvára ani neposilňuje. Táto povinnosť vyjadruje úmysel zákonodarcu Spoločenstva chrániť rovnako súkromné záujmy účastníkov koncentrácie na jednej strane, a verejný záujem na zachovaní efektívnej hospodárskej súťaže a ochrane spotrebiteľov na strane druhej. Takáto dvojitá symetrická povinnosť si vyžaduje použitie symetrického kritéria, čo sa týka úrovne dôkazov vyžadovanej zo strany Komisie, keďže táto musí preukázať dôvodnosť svojej analýzy tak v jednom prípade, ako i v druhom.

Ako príklad súdneho preskúmania, ktoré Súd prvého stupňa uskutočnil v napadnutom rozsudku, Komisia uvádza najmä posúdenie rastu používania PET obalov pri citlivých výrobkoch. O tomto bode Súd prvého stupňa rozhodol takto:

„210: Komisia na pojednávaní uviedla, že jej odôvodnenie sa nezakladá na úplnej presnosti jej predpovedí, keďže sa uznalo, že v budúcnosti dôjde k výraznému rastu. Rovnako tam pripustila, že vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu, pokiaľ ide o komerčnú použiteľnosť potrebných bariérových technológií, nemožno trvať na výraznom raste PET na trhu [nearomatizovaného (UHT)] mlieka, a že dokonca aj slabý rast, ktorý sa predpokladal v [spornom] rozhodnutí, sa môže ukázať ako nadsadený. Zdôraznila však celkom pravdepodobný charakter jej predpovedí, pokiaľ ide o pravdepodobný výrazný rast v používaní tohto materiálu v období do roku 2005 pri čerstvom mlieku, džúsoch, NOON a najmä pri čajových a kávových nápojoch.

211: Súd prvého stupňa konštatuje, že používanie PET sa v skutočnosti nezvýši pri UHT mlieku, a teda približne na polovici trhu TMV.

212: Čo sa týka zostávajúcej časti trhu TMV, je potrebné uviesť, že správa PCI [s nadpisom ‚Potenciál PET pri balení tekutých mliečnych výrobkov – 2001‘ (‚The Potential for PET in the Packaging of Liquid Dairy Products – 2001‘)], jediná nezávislá štúdia zaoberajúca sa trhom TMV, predpokladá rast, v dôsledku ktorého dosiahne používanie PET 9,2 % trhu čerstvého nearomatizovaného mlieka v roku 2005 (PCI, s. 64). Okrem toho je skutočnosťou, že čo sa týka aseptických obalov, správa Warrick [s nadpisom ‚Správa Warrick o trhoch obalov – Trhy aseptických obalov vo svete a v západnej Európe – 2000‘ (‚Warrick Research Report Packaging Markets – Aseptic Packaging Markets World and Western Europe – 2000‘)] odhaduje, že dôjde len k minimálnemu rastu pri aromatizovanom mlieku, a to o 1 %, a k miernemu poklesu pri ostatných nápojoch na báze mlieka, zatiaľ čo správa Pictet [s nadpisom ‚Správa analytikov Pictet – Baliarenské stroje v Európe, pohyb smerom k PET – september 2000‘ (‚Analysts’ Report Pictet – European Packaging Machinery, Move into PET‘),] neobsahuje osobitné predpovede týkajúce sa TMV. Na základe týchto skutočností treba uviesť, že Komisia nepreukázala to, čo tvrdila vo svojom vyjadrení odporcu, a to, že jej predpovede týkajúce sa TMV sú založené na rozvážnych analýzach nezávislých štúdií alebo na pevnom a logickom celku dôkazov, ktoré získala prostredníctvom zisťovania na trhu. Odhady rastu, ktoré si osvojila (bod 209 vyššie), nie sú totiž príliš presvedčivé. Naproti tomu zo správy PCI vyplýva, že jediná predpoveď o 25 % trhovom podiele PET pri ďalších nápojoch na báze mlieka (ktorými sú aromatizované mlieko, mliečne nápoje a jogurt) do roku 2005 sa opiera o pomerne pevný základ (PCI, s. 63 a 64). Ak by sa však toto zvýšenie malo uskutočniť, predmetný objem by sa zvýšil iba o 62 000 ton v roku 2000, aby dosiahol 92 800 ton v roku 2005, čo je zvýšenie, ktoré nie je príliš významné v porovnaní s približne 120 miliónmi ton mliečnych výrobkov vyrobených v Spoločenstve každý rok (PCI, s. 9). Všeobecnejšie, [sporné] rozhodnutie nevysvetľuje zodpovedajúcim spôsobom, ako môže PET predbehnúť HDPE, hlavný konkurenčný materiál voči kartónu, predovšetkým v dôležitom odvetví balenia čerstvého mlieka, do roku 2005. V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že Komisia nespochybnila ani celkový údaj týkajúci sa používania HDPE pri 17,3 % TMV, ktorý predložil [výskumný ústav] Canadean pre rok 2000 (pozri tabuľku 3 v odôvodnení č. 66), ani predpoveď, podľa ktorej tento údaj môže do roku 2005 dosiahnuť 19,5 % (pozri tabuľku 5 v odôvodnení č. 105).

213: Čo sa týka džúsov, predpoveď Komisie je ešte menej presvedčivá. Hoci sama pripustila, že predmetný rast by mal nastať predovšetkým z dôvodu prechodu zo skla na PET, neuskutočnila žiadnu analýzu trhu skla. Pri absencii takejto analýzy nemôže Súd prvého stupňa zistiť správnosť predpovedí Komisie vo vzťahu k džúsom. Analýza tohto druhu bola nevyhnutná na to, aby Súd prvého stupňa mohol preskúmať pravdepodobný rozsah prechodu zo skla na, predovšetkým, kartón, PET a HDPE. Táto analýza bola ešte nevyhnutnejšia so zreteľom na rozdiely medzi relevantnými predpoveďami uvedenými v štúdiách Canadean a Warrick na jednej strane a v štúdii Pictet na druhej strane, ktoré sa týkajú úrovne rastu a časových období použitých v analýzach.

214: Z toho vyplýva, že predpovede rastu uvedené Komisiou v [spornom] rozhodnutí pre TMV a džúsy nie sú právne dostatočne podložené dôkazmi. Určitý nárast v týchto odvetviach je samozrejme pravdepodobný, predovšetkým pri najlepších výrobkoch, ale presvedčivé dôkazy rozsahu tohto nárastu chýbajú.

215: Naproti tomu, z nezávislých štúdií vyplýva, že do roku 2005 dôjde podľa všetkého k nezanedbateľnému nárastu používania PET pri balení NOON a čajových a kávových nápojov, vrátane izotonických nápojov. Keďže úroveň nárastu predpovedaná v [spornom] rozhodnutí nebola žalobkyňou na pojednávaní výrazne spochybnená, a nie je nadhodnotená v porovnaní s predpoveďami nachádzajúcimi sa v uvedených štúdiách, treba uviesť, že Komisia v tomto ohľade nepochybila.“

Komisia Súdu prvého stupňa v podstate vytýka nepreukázanie, že odhady Komisie týkajúce sa rastu používania PET sa zakladajú po prvé na nesprávnom skutkovom stave, po druhé na skutkových zisteniach, ktoré neboli preukázané, alebo na záveroch založených na zjavne nedôležitých skutočnostiach, a po tretie na rozporoch alebo na nesprávnom odôvodnení, alebo ešte po štvrté na vynechaní závažných faktorov. Súd prvého stupňa bez odôvodnenia odmietol posúdenie dôkazov uskutočnené Komisiou, skreslil skutkové okolnosti, napríklad konštatovaním v bode 213 napadnutého rozsudku, že Komisia neuskutočnila analýzu trhu skla, a presadil svoje vlastné posúdenie, ktoré bolo v rozpore s posúdením Komisie, ako aj zjavne nesprávne, napríklad v konštatovaní v bode 289 uvedeného rozsudku, že „čerstvé mlieko nie je výrobok, pre ktorý by trhové výhody ponúkané PET mali osobitnú dôležitosť“, alebo v posúdení v bodoch 288 a 328 rovnakého rozsudku, že cena PET je vyššia ako cena kartónu.

Tetra tvrdí, že prvý odvolací dôvod predložený Komisiou je len sémantickou debatou o pojmoch použitých v napadnutom rozsudku a netýka sa skúmania podstaty veci, ktoré Súd prvého stupňa uskutočnil. Tvrdenie Komisie je nepoužiteľné, keďže vo vzťahu k požadovanej úrovni dôkazov neexistuje ustálená terminológia.

Tetra takisto zdôrazňuje, že terminológia použitá Súdnym dvorom v už citovanom rozsudku Kali & Salz, na ktorú sa Komisia odvoláva v súvislosti s pravidlami dokazovania, nebránila v tejto veci Súdnemu dvoru detailne preskúmať tak skutkové okolnosti, ktoré Komisia uviedla na podporu svojich tvrdení, ako aj závery, ku ktorým dospela v predmetnom rozhodnutí.

Podľa Tetry Súd prvého stupňa rešpektoval rozsah voľnej úvahy Komisie a neprekročil medze svojho súdneho preskúmania, keď odmietol odôvodnenie sporného rozhodnutia, ale iba uviedol, že Komisia nepreukázala existenciu pákového efektu.

Tetra tvrdí, že Komisia vykladá bod 153 napadnutého rozsudku nesprávnym spôsobom, keď z neho vyvodzuje, že zavádza asymetrickú úroveň dôkazov a všeobecnú domnienku zákonnosti koncentrácií. Súd prvého stupňa v tomto bode iba uviedol podmienky výkonu povinnosti predložiť dôkazy o účinkoch týchto transakcií.

Vo vzťahu k príkladu predloženému Komisiou, ktorý sa týka analýzy Súdu prvého stupňa o raste používania PET pri balení citlivých výrobkov, Tetra predkladá porovnávaciu analýzu odvolania a napadnutého rozsudku s cieľom preukázať, že Komisia predložila nesprávny alebo skreslený výklad tohto rozsudku, vrátane vytrhnutia určitých citátov z ich súvislostí.

Posúdenie prvého odvolacieho dôvodu Súdnym dvorom

Komisia svojím prvým odvolacím dôvodom spochybňuje napadnutý rozsudok v tom, že Súd prvého stupňa od nej požadoval pri prijímaní rozhodnutia o vyhlásení koncentrácie za nezlučiteľnú so spoločným trhom takú úroveň a silu dôkazov na podporu jej tvrdení, ktorá je nezlučiteľná s jej rozsiahlou diskrečnou právomocou pri posúdeniach ekonomickej povahy. Namieta teda, že Súd prvého stupňa porušil článok 230 ES tým, že prekročil medze súdneho preskúmania, ktoré mu priznáva judikatúra, a následkom toho v tejto veci nesprávne uplatnil článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia, keď vytvoril domnienku zákonnosti vo vzťahu k niektorým koncentráciám.

V tomto ohľade je dôležité uviesť, že Súd prvého stupňa v bode 119 napadnutého rozsudku správne pripomenul kritériá súdneho preskúmania rozhodnutia Komisie vo veci koncentrácie, ako boli stanovené v už citovanom rozsudku Kali & Salz. V bodoch 223 a 224 tohto posledne uvedeného rozsudku Súdny dvor uviedol, že základné normy nariadenia, najmä jeho článok 2, zverujú Komisii diskrečnú právomoc, predovšetkým vo vzťahu k posúdeniam ekonomickej povahy, a preto preskúmanie tejto právomoci, ktorá je podstatná pre vymedzenie pravidiel v oblasti koncentrácií, sudcom Spoločenstva sa musí uskutočňovať s prihliadnutím na priestor pre voľnú úvahu, ktorá tvorí základ pre pravidlá ekonomického charakteru tvoriace časť úpravy koncentrácií.

Aj keď Súdny dvor uznáva, že Komisia má v ekonomických záležitostiach priestor pre voľnú úvahu, nevyplýva z toho, že sudca Spoločenstva sa musí zdržať posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou. Sudca Spoločenstva musí totiž nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili. Takéto preskúmanie je ešte nevyhnutnejšie pri analýze budúceho vývoja, ktorá sa vyžaduje pri skúmaní navrhovanej koncentrácie s konglomerátnym účinkom.

Súd prvého stupňa teda oprávnene v bode 155 napadnutého rozsudku zdôraznil, odvolávajúc sa najmä na už citovaný rozsudok Kali & Salz, že analýza Komisie týkajúca sa koncentrácie s konglomerátnym účinkom je podmienená obdobnými požiadavkami, ako sú tie, ktoré judikatúra vymedzila vo vzťahu k vzniku situácie spoločného dominantného postavenia, a predpokladá pozorný rozbor okolností, ktoré sú závažné na účely posúdenia tohto účinku na fungovanie hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.

Hoci Súd prvého stupňa v tom istom bode 155 upresnil, že preukázanie protisúťažných konglomerátnych účinkov koncentrácie oznamovaného druhu si vyžaduje podrobný rozbor okolností, ktoré by mali mať za následok uvedené účinky, podložený presvedčivými dôkazmi („convincing evidence“), nepridal tým v žiadnom prípade podmienku týkajúcu sa vyžadovanej úrovne dôkazov, ale len pripomenul základnú funkciu dôkazov, ktorou je preukázať dôvodnosť tvrdenia alebo, ako je to v tejto veci, rozhodnutia vo veci koncentrácie.

Analýza budúceho vývoja, ktorá je nevyhnutná pri preskúmaní koncentrácií, sa musí vykonávať s veľkou starostlivosťou, pretože sa netýka skúmania minulých udalostí, pre ktoré sú často dostupné početné dôkazy umožňujúce pochopenie príčin, ani skúmania súčasných udalostí, ale skôr predvídania udalostí, ktoré s väčšou či menšou pravdepodobnosťou môžu nastať v budúcnosti, ak nebude prijaté rozhodnutie zakazujúce plánovanú koncentráciu alebo upresňujúce jej podmienky.

Analýza budúceho vývoja teda pozostáva zo skúmania, ako by mohla koncentrácia zmeniť určujúce faktory stavu hospodárskej súťaže na danom trhu s cieľom zistiť, či by spôsobila významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže. Takáto analýza si vyžaduje predstavenie rôznych reťazcov príčin a následkov kvôli zisteniu, ktorý z nich je najpravdepodobnejší.

Analýza koncentrácie „konglomerátneho“ typu je analýzou budúceho vývoja, v ktorej sa zohľadňujú jednak rozsiahle časové obdobia v budúcnosti a jednak pákový efekt nevyhnutný pre existenciu významných prekážok efektívnej hospodárskej súťaže, čo znamená, že reťazce príčin a následkov sú ťažko rozoznateľné, nejasné a ťažko preukázateľné. V tejto súvislosti je osobitne dôležitá sila dôkazov predložených Komisiou na preukázanie nevyhnutnosti rozhodnutia, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom, keďže tieto dôkazy musia potvrdiť posúdenie Komisiou, podľa ktorého by v prípade neprijatia tohto rozhodnutia bol najpravdepodobnejší ekonomický vývoj, ktorý táto inštitúcia uviedla.

Z týchto rozličných činiteľov vyplýva, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď pripomenul kritériá ním vykonávaného súdneho preskúmania, ani keď upresnil silu dôkazov, ktoré Komisia musí predložiť na to, aby dokázala, že podmienky článku 2 ods. 3 nariadenia sú splnené.

Pokiaľ ide o konkrétne súdne preskúmanie, ktoré Súd prvého stupňa uskutočnil v tejto veci, z príkladu uvedeného Komisiou, ktorý sa týka rastu používania PET obalov pri citlivých výrobkoch, nevyplýva, že Súd prvého stupňa by prekročil stanovené medze preskúmania správneho rozhodnutia sudcom Spoločenstva. Bod 211 napadnutého rozsudku je, v rozpore s tvrdením Komisie, len stručnejším preformulovaním, vo forme konštatovania Súdu prvého stupňa, priznania Komisie na pojednávaní zhrnutého v bode 210 toho istého rozsudku, že jej predpoveď o raste používania PET pri balení UHT mlieka, uvedená v spornom rozhodnutí, bola nadsadená. V bode 212 uvedeného rozsudku Súd prvého stupňa uviedol dôvody, pre ktoré usúdil, že dôkazy predložené Komisiou neboli dôvodné, keď zdôraznil, že z troch ňou citovaných nezávislých správ len správa PCI obsahuje údaj týkajúci sa používania PET pri balení mlieka. V tom istom bode 212 pokračoval tým, že preukázal nepresvedčivý charakter dôkazov predložených Komisiou a zdôraznil nevýznamný charakter nárastu predpokladaného v správe PCI, ako aj nesúlad medzi predpoveďou Komisie pre používanie PET a nespornými údajmi z iných správ o používaní HDPE. Čo sa týka bodu 213 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupňa sa obmedzil na zdôraznenie neúplného charakteru analýzy Komisie, ktorý mal za následok nemožnosť potvrdenia predpovedí Komisie pre rozdiely medzi jej predpoveďami a predpoveďami v iných správach.

Spomedzi ďalších príkladov, ktoré uvádza, napáda Komisia tvrdenie Súdu prvého stupňa v bode 289 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „čerstvé mlieko nie je výrobok, pre ktorý by trhové výhody ponúkané PET mali osobitnú dôležitosť“, ako aj závery Súdu prvého stupňa týkajúce sa ceny PET v porovnaní s cenou kartónu uvedené v bodoch 288 a 328 napadnutého rozsudku. V tomto ohľade je namieste zdôrazniť, že ide o posúdenia skutkového stavu, ktoré nie sú predmetom preskúmania Súdnym dvorom v konaní o odvolaní. Preto bez toho, aby sa Súdny dvor vyjadril k dôvodnosti záverov Súdu prvého stupňa v tomto ohľade, postačuje uviesť, že tento mohol založiť svoje presvedčenie na rôznych bodoch sporného rozhodnutia.

Z týchto príkladov vyplýva, že Súd prvého stupňa uskutočnil preskúmanie, ktoré mu prislúcha a ktoré je popísané v bode 39 tohto rozsudku. Uviedol a zdôvodnil dôvody, pre ktoré považoval závery Komisie za neplatné v rozsahu, v akom boli založené na nedostatočných, neúplných, málo významných a nezhodných dôkazoch.

Súd prvého stupňa pri tom dodržal kritériá súdneho preskúmania vykonávaného sudcom Spoločenstva, a teda dodržal článok 230 ES.

Následkom toho z uvedených analýz nevyplýva, že Súd prvého stupňa porušil článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia.

Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že prvý odvolací dôvod nie je dôvodný.

O druhom odvolacom dôvode

Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia vytýka Súdu prvého stupňa porušenie článkov 2 a 8 nariadenia tým, že jej uložil, aby brala do úvahy následky protiprávnosti určitého správania na stimuly nového subjektu pri uskutočňovaní pákového efektu a posudzovala ako prípadné nápravné opatrenia záväzky nedopúšťať sa správania vedúceho k zneužívaniu.

Sporné body napadnutého rozsudku sa nachádzajú v jeho časti, ktorá je venovaná skúmaniu dôvodu žaloby týkajúceho sa absencie predvídateľného konglomerátneho účinku, kde Súd prvého stupňa podrobnejšie analyzoval pravdepodobnosť pákového efektu. Podľa argumentácie Komisie by nový subjekt bol schopný profitovať z existencie svojho dominantného postavenia na trhu aseptického kartónu a bol by povzbudený, aby prostredníctvom pákového efektu premenil svoje vedúce postavenie, ktoré má na trhu PET zariadení, najmä na trhu nízko‑ a vysokokapacitných strojov SBM pre citlivé výrobky, na dominantné postavenie.

Spôsoby uskutočňovania pákového efektu sú popísané v bode 364 odôvodnenia sporného rozhodnutia (zopakované v bode 49 napadnutého rozsudku) takto:

„Využívaním [tohto postavenia] rôznymi spôsobmi by Tetra/Sidel... bola schopná spájať predaje zariadení a spotrebných výrobkov pre kartónové obaly s predajmi zariadení pre PET obaly a prípadne aj polotovarov (najmä polotovarov spracúvaných technológiou ‚bariéra‘). Tetra/Sidel by rovnako mohla vyvíjať nátlak alebo používať stimulačné opatrenia (ako sú likvidačné ceny alebo cenové vojny a vernostné zľavy) na to, aby jej klienti v odvetví kartónu kupovali PET zariadenia alebo prípadne polotovary od Tetry/Sidelu, a nie od jej konkurentov alebo spracovateľov.“ [neoficiálny preklad]

Ako odpoveď na kritiku Komisie navrhla Tetra zaviazať sa rozličnými záväzkami. Komisia však usúdila, že tieto nemožno považovať za dostatočné na skutočné odstránenie problémov hospodárskej súťaže, ktoré zistila. Vo vzťahu k záväzkom týkajúcim sa správania je odôvodnenie sporného rozhodnutia, ktoré sa nachádza v jeho bodoch 429 až 432 pod nadpisom „Oddelenie Sidelu a Tetry a záväzky podľa článku 82“, takéto:

„429: Záväzok týkajúci sa oddelenia Sidelu a Tetra Paku, ako aj potvrdenie skôr existujúcich záväzkov podľa článku 82 boli navrhnuté predovšetkým z dôvodu odstránenia problému schopnosti nového subjektu využiť svoje dominantné postavenie na trhu kartónových obalov na nadobudnutie dominantného postavenia na trhu zariadení pre PET obaly. Tento záväzok, ako aj skôr existujúce záväzky podľa článku 82 sa týkajú výlučne správania. Ako také nie sú vhodné na dlhodobé obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, keďže neriešia problém trvalej zmeny štruktúry trhu, ktorú spôsobuje oznámená transakcia.

430: ‚Oddelenie‘ Sidelu a Tetra Paku nemení nič na skutočnosti, že ako je aj výslovne uvedené v záväzku, predstavenstvo Sidelu ‚bude priamo zodpovedné správnej rade skupiny Tetra Laval‘. Nemožno teda očakávať, že takéto oddelenie bude Sidelu brániť uskutočňovať obchodnú stratégiu skupiny Tetra Laval. Okrem toho sa môže zmeniť právny status Sidelu, teda Sidel môže prestať byť kótovaný na burze a stať sa tak ako Tetra Laval súkromnou spoločnosťou, čo by urobilo akúkoľvek kontrolu ochranných opatrení prakticky nemožnou.

431: Záväzok „neuskutočňovať viazané predaje“, ako aj potvrdenie skôr existujúcich záväzkov podľa článku 82 predstavujú výlučne sľuby zdržať sa určitého konania, teda v skutočnosti neporušovať právo Spoločenstva. Takéto sľuby týkajúce sa správania sú v rozpore s politikou korekčných opatrení vyhlásenou Komisiou a s cieľom nariadenia o koncentráciách samého osebe... a ich efektívna kontrola je mimoriadne obtiažna, ak nie nemožná.

432: Vo všeobecnosti, okrem skutočnosti, že sú zložité na uskutočnenie a kontrolu, nemožno tieto záväzky považovať za postačujúce na skutočné odstránenie zistených problémov hospodárskej súťaže.“ [neoficiálny preklad]

Komisia svojou argumentáciou napáda body 156 až 162 napadnutého rozsudku nasledujúce bezprostredne po jeho bodoch 148 až 155, ktoré takisto kritizovala, a ktoré Súdny dvor preskúmal v rámci prvého odvolacieho dôvodu. V uvedených bodoch sa Súd prvého stupňa vyjadril takto:

„156: V tejto veci sa výskyt pákového efektu uskutočňovaného z trhu aseptického kartónu, popísaný v [spornom] rozhodnutí, prejavuje – okrem možnosti nového subjektu uchýliť sa k rozličným praktikám pozostávajúcim z viazaných predajov zariadení a spotrebných výrobkov pre kartónové obaly so zariadeniami pre PET obaly, vrátane nútených predajov (odôvodnenia č. 345 a 365) –, po prvé pravdepodobným stanovením likvidačných cien zo strany tohto subjektu (‚predatory pricing‘, odôvodnenie č. 364, citované v bode 49 vyššie), po druhé uchýlením sa k cenovým vojnám a po tretie poskytovaním vernostných zliav. Používanie týchto praktík by novému subjektu umožnilo, aby zabezpečil, že jeho zákazníci z trhu kartónu budú v rámci možností zásobovaní, pokiaľ ide o ich prípadné potreby PET zariadení, zo strany Sidelu. V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že [sporné] rozhodnutie konštatuje existenciu dominantného postavenia Tetry na trhoch aseptického kartónu, teda na trhoch baliacich systémov pre aseptický kartón a aseptického kartónu (odôvodnenie č. 231, pozri bod 40 vyššie), a že žalobkyňa uvedené konštatovanie nepoprela.

157: Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je podnik, pokiaľ sa nachádza v dominantnom postavení, povinný, ak je to potrebné, prispôsobiť z tohto dôvodu svoje správanie s cieľom nezasahovať do efektívnej hospodárskej súťaže na trhu, nezávisle od prípadného prijatia rozhodnutia Komisie s týmto cieľom (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 57; rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. júla 1990, Tetra Pak/Komisia, T‑51/89, Zb. s. II‑309, bod 23, a z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia, T‑125/97 a T‑127/97, Zb. s. I‑1733, bod 80).

158: Okrem toho je namieste zdôrazniť, že Komisia vo svojej odpovedi na otázky predložené Súdom prvého stupňa na pojednávaní nepoprela, že uskutočňovanie pákového efektu zo strany Tetry prostredníctvom už popísaného správania by mohlo predstavovať zneužívanie skôr existujúceho dominantného postavenia Tetry na trhoch aseptického kartónu. Tak by tomu rovnako mohlo byť, podľa obáv vyjadrených Komisiou v jej vyjadrení odporcu, za predpokladu, ak by sa nový subjekt prípadne odmietol zúčastňovať na inštalácii alebo prípadnej úprave stroju SBM Sidelu, na poskytovaní servisu po predaji, alebo by odmietol uznať záruky týkajúce sa týchto strojov, pokiaľ by boli predané spracovateľmi. Podľa Komisie však skutočnosť, že správanie môže predstavovať samostatné porušenie článku 82 ES nebráni tomu, aby sa takéto správanie zohľadnilo v rámci ňou vykonávaného posúdenia všetkých spôsobov uskutočňovania pákového efektu, ktoré koncentrácia umožní.

159: V tomto ohľade je vhodné uviesť, že hoci nariadenie ustanovuje zákaz koncentrácií vytvárajúcich alebo posilňujúcich dominantné postavenie, ktoré bude mať významné protisúťažné účinky, nevyžadujú tieto podmienky dokázanie zneužívajúceho, a teda protiprávneho, správania nového subjektu v dôsledku tejto koncentrácie. Aj keď teda nemožno predpokladať, že účastníci koncentrácie konglomerátneho typu nebudú dodržiavať právo Spoločenstva, Komisia nemôže túto možnosť vylúčiť pri uskutočňovaní svojej kontroly koncentrácií. Preto, keď sa Komisia pri analýze účinkov takejto koncentrácie odvoláva na predvídateľné správanie, ktoré je schopné samo osebe predstavovať zneužívanie existujúceho dominantného postavenia, je povinná posúdiť, či je napriek zákazu takého správania predsa len pravdepodobné, že subjekt, ktorý vznikne na základe koncentrácie, sa bude týmto spôsobom správať, alebo naopak, či protiprávny charakter správania a/alebo riziko odhalenia tohto správania robí takýto scenár málo pravdepodobným. Aj keď je v rámci takéhoto posúdenia potrebné prihliadať na stimuly osvojiť si protisúťažné správanie, ako sú tie, ktoré pre Tetru v tejto veci pramenia z predvídateľných obchodných výhod na trhoch PET zariadení (odôvodnenie č. 359), Komisia takisto musí preskúmať, v akom rozsahu by sa tieto stimuly znížili, ba až odstránili, z dôvodu protiprávnosti predmetného správania, pravdepodobnosti jeho odhalenia, stíhania zo strany kompetentných orgánov na úrovni Spoločenstva i na vnútroštátnej úrovni, a peňažných sankcií, ktoré by mohli nasledovať.

160: Keďže Komisia takéto posúdenie v [spornom] rozhodnutí neuskutočnila, je zrejmé, že jej závery musia byť odmietnuté v rozsahu, v akom sa posúdenie Komisiou zakladá na možnosti alebo až pravdepodobnosti osvojenia si takého správania zo strany Tetry na trhu aseptického kartónu.

161: Popritom skutočnosť, že žalobkyňa v tejto veci navrhla záväzky týkajúce sa jej budúceho správania je takisto okolnosťou, ktorú Komisia nevyhnutne mala zohľadniť pri posudzovaní, či je pravdepodobné, že nový subjekt sa bude správať spôsobom, ktorý by umožnil vytvorenie dominantného postavenia na jednom alebo viacerých trhoch predmetných PET zariadení. Zo [sporného] rozhodnutia totiž nevyplýva, že Komisia vo svojej analýze týkajúcej sa budúceho vytvorenia takéhoto postavenia prostredníctvom predpokladaného uskutočňovania pákového efektu zobrala do úvahy dôsledky uvedených záväzkov.

162: Z už uvedeného vyplýva, že je opodstatnené preskúmať, či Komisia podložila svoju analýzu budúcej pravdepodobnosti pákového efektu z trhu aseptického kartónu, ako aj následkov tohto efektu, dostatočne presvedčivými dôkazmi. V rámci uvedeného preskúmania je v tejto veci potrebné zohľadňovať iba správanie, ktoré, prinajmenšom pravdepodobne, nebude protiprávne. Navyše, keďže predpokladané dominantné postavenie sa vykryštalizuje až po uplynutí určitého časového obdobia, podľa Komisie do roku 2005, musí byť jej analýza tohto budúceho postavenia, bez toho, aby bola dotknutá jej voľnosť posúdenia, osobitne hodnoverná.“

Súd prvého stupňa pri podrobnom skúmaní spôsobov uskutočňovania pákového efektu uviedol toto:

„217: Spôsoby uskutočňovania pákového efektu, ktoré sú vymenované v odôvodnení č. 364 [sporného] rozhodnutia (citované v bode 49 vyššie), sú založené na dominantnom postavení Tetry na trhoch aseptického kartónu. S ohľadom najmä na záväzok Tetry týkajúci sa zbavenia svojich aktivít v obore polotovarov, vykonával by sa pákový efekt prostredníctvom dvoch typov opatrení: po prvé prostredníctvom nátlaku vedúceho k spojeným alebo viazaným predajom zariadení a spotrebných výrobkov pre kartónové obaly so zariadeniami pre PET obaly. Tento nátlak by sa mohol použiť voči zákazníkom Tetry, ktorí chcú pokračovať v používaní kartónových obalov pre časť svojej výroby a najmä voči zákazníkom, ktorí majú dlhodobé zmluvy s Tetrou kvôli ich potrebe kartónových obalov (odôvodnenie č. 365, citované v bode 50 vyššie). Po druhé mohlo by dôjsť k zavedeniu stimulačných opatrení, ako sú likvidačné ceny, cenové vojny a vernostné zľavy.

218: No uchýlenie sa k nátlaku, ako sú nútené predaje, alebo k stimulačným opatreniam, ako sú likvidačné ceny alebo objektívne nezdôvodnené vernostné zľavy, zo strany podniku zastávajúceho dominantné postavenie, ako Tetra zastáva na trhoch aseptického kartónu, by štandardne predstavovalo zneužívanie takéhoto postavenia. Ako už Súd prvého stupňa uviedol, prípadné uchýlenie sa k takýmto postupom nemôže Komisia predpokladať, ako to urobila v [spornom] rozhodnutí, s cieľom zdôvodniť rozhodnutie o zákaze koncentrácie, ktorá jej bola oznámená v súlade s nariadením (pozri body 154 až 162 vyššie). Z toho vyplýva, že spôsoby uskutočňovania pákového efektu, ktoré Súd prvého stupňa môže brať do úvahy, sa obmedzujú na tie, ktoré, prinajmenšom pravdepodobne, nebudú predstavovať zneužívanie dominantného postavenia na trhoch aseptického kartónu.

219: Je teda potrebné v stručnosti preskúmať postupy týkajúce sa spojených alebo viazaných predajov, ktoré nie sú samé osebe nútené, vernostných zliav objektívne zdôvodnených na trhoch kartónov, alebo ponúk zvýhodnených cien zariadení pre kartónové a PET obaly, ktoré nie sú likvidačné v zmysle dlhodobo ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C‑62/86, Zb. s. I‑3359, najmä body 102, 115, 156 a 157; rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, už citovaný [C‑333/94 P, Zb. s. I‑5951], body 41 až 44, potvrdzujúci rozsudok [Súdu prvého stupňa zo] 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, už citovaný [T‑83/91, Zb. s. II‑755] a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Fennelly k rozsudku Súdneho dvora zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C‑395/96 P a C‑396/96 P, Zb. s. I‑1365, I‑1371, najmä body 123 až 130). V tejto súvislosti je potrebné preskúmať, či Komisia zohľadnila záväzok týkajúci sa oddelenia Sidelu a spoločností Tetra Paku, dohodnutý v zásade na obdobie desiatich rokov, podľa ktorého sa nebudú predkladať žiadne ‚spoločné ponuky kartónových výrobkov Tetra Paku a strojov SBM Sidelu‘.

220: Okrem toho, ako aj vyplýva zo [sporného] rozhodnutia, Tetra žiadala Komisiu, aby venovala pozornosť jej existujúcim povinnostiam podľa článku 3 ods. 3 rozhodnutia 92/163…, ktorý ustanovuje:

‚Tetra Pak nesmie praktizovať likvidačné ani diskriminačné ceny a nesmie ponúkať žiadnemu zákazníkovi v akejkoľvek forme zľavy na svoje výrobky, ani výhodnejšie platobné podmienky, ktoré nie sú zdôvodnené reálnou protihodnotou. Zľavy pri kartóne sa tak môžu poskytovať len na základe objemu objednávky, pričom sa nesmú kumulovať kartóny rôznych typov.‘

221: Z toho vyplýva, že Tetra dala jasne najavo svoju vôľu plne dodržiavať osobitné povinnosti, ktoré jej ukladá článok 82 ES v dôsledku dominantného postavenia, ktoré zastáva na trhoch aseptického kartónu. Takisto zopakovala svoju akceptáciu všetkých podstatných záväzkov, ktoré jej boli uložené v dôsledku zistení v rozhodnutí 92/163 o porušení článku 82 ES vo vzťahu k týmto trhom. Popritom sa v rámci tohto konania zaviazala nerobiť žiadne spoločné ponuky svojich kartónových výrobkov a strojov SBM Sidelu.

222: Preto jediné spôsoby spojených alebo viazaných predajov, ktoré sú novému subjektu naozaj dostupné, pozostávajú z ponúk Tetry svojim súčasným zákazníkom na trhoch kartónu, ktoré nemôžu byť povinné ani nútené, a ktoré sa môžu týkať iba zariadení pre kartónové obaly a/alebo kartónových výrobkov na jednej strane a zariadení pre PET obaly s výnimkou strojov SBM na strane druhej. Takisto je namieste v tomto ohľade poznamenať, že napriek dôrazu, ktorý Komisia kládla v [spornom] rozhodnutí (odôvodnenia č. 177 a 369) i vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach na význam schopnosti nového subjektu ponúkať takmer celé zariadenie nevyhnutné na sprevádzkovanie integrovanej PET linky, zo záväzkov vyplýva, že by pre tento subjekt nebolo možné uskutočniť spoločnú ponuku zákazníkovi, ktorá by obsahovala zariadenia pre kartónové obaly a integrovanú PET linku, prinajmenšom takú, čo by zahŕňala stroj SBM Sidelu.

223: Okrem toho, hoci záver [sporného] rozhodnutia týkajúci sa cenovej diskriminácie, ktorú údajne Sidel v minulosti praktizoval, nie je, vzhľadom na písomné vyjadrenia účastníkov konania a ústne prednesy Komisie o ekonometrických analýzach v jeho pozadí, neplatný pre zjavne nesprávne posúdenie, nemôže predstavovať dostatočne presvedčivý dôkaz o pokračovaní v obdobnom správaní zo strany nového subjektu. Tento subjekt by na rozdiel od Sidelu pred koncentráciou bol viazaný nielen záväzkami, ale aj rôznymi povinnosťami, ktoré obmedzujú správanie Tetry.

224: Preto je nevyhnutné uviesť, že možnosti, ktoré by mal nový subjekt k dispozícii pre uskutočňovanie pákového efektu, by boli dosť ohraničené. Rozbor predvídateľných dôsledkov prípadného uchýlenia sa k takému správaniu z jeho strany to musí zohľadňovať.“

Tvrdenia účastníkov konania

Komisia tvrdí po prvé, že prístup, ktorý si Súd prvého stupňa osvojil vo vzťahu ku konglomerátnym účinkom a protiprávnemu správaniu Tetry, je v rozpore s článkom 2 nariadenia a s kontrolou koncentrácií vo všeobecnosti.

Predovšetkým uvádza, že tento prístup sa nezhoduje s racionálnym výkladom uvedeného článku 2. Ak by totiž článok 82 ES postačoval na zabránenie zneužívania, nebolo by nevyhnutné ustanoviť preventívnu kontrolu koncentrácií. Komisia napáda najmä bod 218 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupňa rozhodol, že „prípadné uchýlenie sa k takýmto [zneužívajúcim] postupom nemôže Komisia predpokladať“, keď naopak usudzuje, že domnienka, podľa ktorej podnik s dominantným postavením môže odstránenie konkurentov a/alebo využívanie zákazníkov, a teda v určitých prípadoch porušovanie článku 82 ES, považovať za racionálne, je v nariadení obsiahnutá.

Komisia sa ďalej domnieva, že prístup Súdu prvého stupňa je nesprávny v rozsahu, v akom sa zakladá na rozlišovaní medzi rôznymi typmi koncentrácií, čo je neodôvodnené a v rozpore s článkom 2 nariadenia. V tomto ohľade kritizuje bod 154 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupňa usúdil, že dominantné postavenie v zmysle uvedeného článku 2 ods. 3 by nevytvorila alebo neposilnila samotná štruktúra, ktorá by bola výsledkom koncentrácie, ale budúce správanie nového subjektu. Tvrdí, že takýto výrok je v rozpore s bodom 94 už citovaného rozsudku Gencor/Komisia, v ktorom Súd prvého stupňa rozhodol, že koncentrácia má bezprostredný účinok, pokiaľ „by vytvorenie podmienok, ktoré robia tento typ [zneužívajúceho] správania nielen možným, ale aj ekonomicky racionálnym, bolo priamym a bezprostredným dôsledkom koncentrácie, za predpokladu, že táto by bola významnou prekážkou existujúcej efektívnej hospodárskej súťaže na trhu, keďže by dlhodobo zmenila štruktúru dotknutých trhov“. Uvádza, že nie je dôvod na rozlišovanie, aké uskutočnil Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, podľa toho, či sa vytvorenie dominantného postavenia na druhom trhu udeje okamžite alebo v strednodobom horizonte. Inak hrozí, že na vertikálne koncentrácie alebo na koncentrácie s konglomerátnym účinkom sa nebude uvedené nariadenie uplatňovať, keďže ide o typy koncentrácií, ktoré dávajú novému subjektu schopnosť využívať – a zneužívať – svoje dominantné postavenie na trhu, ako aj stimul na takéto konanie s cieľom odstrániť svojich konkurentov na druhom trhu. Komisia uzatvára, že v tejto veci je namieste usúdiť, že koncentrácia spôsobuje okamžitú zmenu štruktúry a podmienok hospodárskej súťaže.

Komisia napokon uvádza, že existujú neprekonateľné právne a praktické prekážky analýzy odstrašujúcich účinkov protiprávneho charakteru určitých zneužívajúcich obchodných praktík. Musela by analyzovať nie štrukturálne hľadiská, ale tendenciu podniku dodržiavať právo. Takáto analýza by predstavovala porušenie zásady rovnosti a prezumpcie neviny. Kritérium by bolo takisto nepoužiteľné, pretože riziko by sa mohlo len ťažko vyčísliť a kolísalo by podľa striktnosti politiky hospodárskej súťaže v každom členskom štáte. Vzhľadom na úroveň dôkazov, ktorú Súd prvého stupňa vyžadoval, Komisia usudzuje, že by pre ňu bolo nemožné riadne kontrolovať vertikálne koncentrácie a koncentrácie s konglomerátnym účinkom v súlade s nariadením.

Komisia tvrdí po druhé, že Súd prvého stupňa porušil články 2 a 8 ods. 2 uvedeného nariadenia, keď usúdil, že mala zohľadniť záväzky týkajúce sa správania, ktoré na seba Tetra zobrala. Kladie proti sebe postoj Súdu prvého stupňa vyjadrený v bode 161 napadnutého rozsudku s postojom zaujatým v bodoch 316 a 317 už citovaného rozsudku Gencor/Komisia, v ktorom Súd prvého stupňa vylúčil zohľadnenie záväzkov týkajúcich sa správania, pokiaľ je zjavné, že koncentrácia môže vytvoriť alebo posilniť dominantné postavenie. Domnieva sa, že aj keď neštrukturálne záväzky môžu byť v určitých prípadoch prijateľné, záväzky, ktoré sa obmedzujú len na sľub správať sa určitým spôsobom, napríklad záväzky nezneužívať dominantné postavenie vytvorené alebo posilnené navrhovanou koncentráciou, nemožno ako také považovať za záväzky, ktoré spôsobia, že koncentrácia sa stane zlučiteľnou so spoločným trhom.

Komisia usudzuje, že Súd prvého stupňa skreslil sporné rozhodnutie, keď v bode 161 napadnutého rozsudku rozhodol, že z tohto rozhodnutia nevyplýva, že vo svojej analýze nezobrala do úvahy dôsledky záväzkov Tetry. Komisia zdôrazňuje, že záväzky tejto spoločnosti analyzovala, ale ich odmietla (body 423 až 451 odôvodnenia sporného rozhodnutia). Súd prvého stupňa nemôže náležito tvrdiť, že uvedené rozhodnutie je neplatné pre zjavne nesprávne posúdenie, čo sa týka jej záveru, že koncentráciu treba zakázať bez toho, aby najprv zanalyzoval tvrdenia Komisie, podľa ktorých nie sú tieto záväzky životaschopné a v každom prípade sú nedostatočné pre vyriešenie problémov hospodárskej súťaže, ktoré oznámená koncentrácia prináša.

Tetra sa naopak domnieva po prvé, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď Komisii uložil, aby brala do úvahy protiprávnosť zneužívajúceho správania. Kritérium, ktorého sa Súd prvého stupňa v bode 159 napadnutého rozsudku pridŕžal, je kritérium racionálneho a predvídateľného správania sa podniku. Toto správanie sa musí analyzovať so zohľadnením jednak stimulov dopustiť sa protiprávneho správania, ale aj faktorov, ktoré môžu potlačiť, ba až odstrániť, takéto stimuly.

Tetra zdôrazňuje, že porovnania s vecou, ktorá vyústila do už citovaného rozsudku Gencor/Komisia, sú bezvýznamné. Podľa nej bolo v tejto posledne uvedenej veci spoločné dominantné postavenie vytvorené horizontálnou fúziou okamžite, čo nie je prípad prejednávanej veci, kde dominantné postavenie môže vzniknúť až po uplynutí určitého časového obdobia a vyžaduje si predchádzajúce zneužívajúce správanie.

Podľa Tetry spočíva výklad nariadenia Komisiou na nesprávnom predpoklade, že jeho účelom je čeliť zneužívaniu. Zo znenia článku 2 ods. 2 tohto nariadenia však vyplýva, že jeho účelom je zakázať vytvorenie akéhokoľvek dominantného postavenia, ktoré samé osebe a bez akéhokoľvek zneužívania spôsobí vznik významnej prekážky hospodárskej súťaže.

Tetra nevidí dôvody, pre ktoré by mali existovať neprekonateľné právne a praktické prekážky posúdenia dopadu protiprávnej povahy určitého správania, ani v čom by takéto posúdenie bolo spojené s obtiažami odlišnými od tých, ktoré sa týkajú analýzy stimulov dopustiť sa protiprávneho správania. Zdôrazňuje, že Komisia sa považovala za plne spôsobilú na vyčíslenie pravdepodobnosti zistenia porušenia článkov 81 ES a 82 ES a zohľadnila ho pri stanovení čiastok pokút.

Čo sa týka po druhé zohľadnenia záväzkov Tetry, táto zdôrazňuje, že bod 161 napadnutého rozsudku nanajvýš tvrdí, že Komisia mala navrhnuté záväzky vziať do úvahy pri posudzovaní budúceho predvídateľného správania nového subjektu. Poukazuje na to, že Súd prvého stupňa sám osebe neuskutočnil hodnotenie navrhnutých záväzkov a v nijakom bode napadnutého rozsudku neuložil Komisii, v rozpore s jej tvrdením, aby „brala do úvahy záväzky týkajúce sa správania, ktoré pozostávajú len zo sľubov nedopustiť sa zneužívajúceho správania“.

Tetra tvrdí, že výklad už citovaného rozsudku Gencor/Komisia uskutočnený Komisiou je nesprávny. V rozpore s týmto výkladom Súd prvého stupňa v bode 319 tohto rozsudku rozhodol, že triedenie záväzkov nie je podstatné a záväzky týkajúce sa správania môžu takisto byť spôsobilé na zabránenie vzniku alebo posilnenia dominantného postavenia.

Tetra napokon zdôrazňuje, že Komisia, v rozpore so svojimi tvrdeniami, neposúdila konkrétny dopad záväzkov navrhnutých spoločnosťou, ale sa uspokojila s vyjadrením zásadnej námietky voči nakladaniu so záväzkami týkajúcimi sa správania ako s opatreniami, ktoré sú spôsobilé platne čeliť vytvoreniu dominantného postavenia v zmysle nariadenia.

Posúdenie druhého odvolacieho dôvodu Súdnym dvorom

Predovšetkým treba zdôrazniť, že body 148 až 162 napadnutého rozsudku, ktoré Komisia napáda v prvom i v druhom odvolacom dôvode, tvoria celok, v ktorom Súd prvého stupňa popisuje určité osobitné aspekty konglomerátnych účinkov, predovšetkým dočasné aspekty, a z nich odvodzuje určité všeobecné normy týkajúce sa dôkazov, ktoré Komisia musí predložiť, ak sa domnieva, že navrhovaná koncentrácia musí byť vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

Súd prvého stupňa teda poukázal na povinnosť uskutočniť rozbor všetkých podstatných údajov v súvislosti s pripomenutím nevyhnutnosti „presvedčivých dôkazov“ („convincing evidence“).

Takýto rozbor sa musí uskutočniť vo svetle účelu nariadenia, ktorým je brániť vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti.

Keďže osvojenie si správania uvedeného v bode 364 odôvodnenia sporného rozhodnutia by bolo podľa tohto rozhodnutia základnou fázou uskutočňovania pákového efektu, Súd prvého stupňa správne usúdil, že pravdepodobnosť tohto osvojenia sa musí dôkladne preskúmať, teda so zohľadnením, ako je to vyjadrené v bode 159 napadnutého rozsudku, tak stimulov osvojiť si takéto správanie, ako aj skutočností spôsobilých znížiť, ba až odstrániť tieto stimuly vrátane prípadného protiprávneho charakteru tohto správania.

Bolo by však v rozpore s preventívnym účelom nariadenia vyžadovať od Komisie, ako bolo rozhodnuté v poslednej vete bodu 159 napadnutého rozsudku, aby pri každej navrhovanej koncentrácii preskúmala, v akom rozsahu by sa stimuly osvojiť si protisúťažné správanie znížili, ba až odstránili z dôvodu protiprávnosti predmetného správania, pravdepodobnosti jeho odhalenia, stíhania zo strany kompetentných orgánov na úrovni Spoločenstva i na vnútroštátnej úrovni a sankcií, ktoré by mohli nasledovať.

Analýza, akú vyžadoval Súd prvého stupňa, by totiž ukladala vyčerpávajúci a detailný rozbor právnych úprav rôznych právnych poriadkov, ktoré by sa mohli uplatniť, a rôznych politík vynutiteľnosti, ktoré sa v nich používajú. Navyše ak má byť táto analýza užitočná, predpokladá vysoký stupeň pravdepodobnosti skutočností,, ktoré by sa považovali za napadnuteľné, pretože tvoria súčasť protisúťažného správania.

Z toho vyplýva, že v štádiu posudzovania navrhnutej koncentrácie by analýza majúca za cieľ preukázať pravdepodobnú existenciu porušenia článku 82 ES a ubezpečiť sa, že toto bude predmetom postihu vo viacerých právnych poriadkoch, bola príliš špekulatívna a neumožnila by Komisii založiť svoje posúdenie na súbore podstatných skutkových okolností, aby preverila, či podporujú popis scenára ekonomického vývoja, v ktorom dôjde k pákovému efektu.

Preto sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol závery Komisie, že nový subjekt si osvojí protisúťažné správanie, ktoré by mohlo viesť k pákovému efektu, z jediného dôvodu, že Komisia pri posúdení pravdepodobnosti osvojenia si tohto správania nezohľadnila jeho protiprávny charakter, pravdepodobnosť jeho odhalenia, stíhania zo strany kompetentných orgánov na úrovni Spoločenstva i na vnútroštátnej úrovni a peňažné sankcie, ktoré by mohli nasledovať. Keďže však napadnutý rozsudok je založený aj na nezohľadnení záväzkov, ktoré Tetra navrhla, je potrebné pokračovať v skúmaní druhého odvolacieho dôvodu.

Čo sa týka tvrdenia spočívajúceho v zmene prístupu Súdu prvého stupňa v porovnaní s prístupom, ktorý si tento osvojil v už citovanom rozsudku Gencor/Komisia, je namieste uviesť, že Súd prvého stupňa sa neodchýlil, v rozpore s tvrdeniami Komisie, od postoja vyjadreného v bode 94 tohto rozsudku, podľa ktorého ide o významnú prekážku efektívnej hospodárskej súťaže v rozsahu, v akom sa dlhodobo zmenila štruktúra dotknutých trhov, ak je priamym a bezprostredným dôsledkom koncentrácie vytvorenie podmienok, ktoré robia zneužívajúce správanie možným a ekonomicky racionálnym.

V tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že situácia vo veci, ktorá vyústila do už citovaného rozsudku Gencor/Komisia, bola úplne odlišná od situácie, ktorou sa zaoberalo sporné rozhodnutie. Ako vyplýva z bodu 91 tohto rozsudku, výsledkom koncentrácie by v nej bolo vytvorenie dominantného postavenia dvoch subjektov na trhoch platiny a ródia, čoho dôsledkom by boli významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.

V uvedenej veci by teda skutočnosťou, ktorá by dlhodobo zmenila štruktúru dotknutých trhov, a tak urobila zneužívajúce správanie možným a ekonomicky racionálnym, bola koncentrácia.

V prejednávanej veci by oznámená koncentrácia mierne zmenila štruktúru trhu kartónu v rozsahu, v akom by si nový subjekt mohol posilniť dominantné postavenie, ktoré Tetra dlhodobo zastávala na tomto trhu a ktoré bolo predmetom rozhodnutia Komisie podľa článku 82 ES. Komisia však nezamýšľala zákazom uvedenej koncentrácie chrániť efektívnu hospodársku súťaž na trhu kartónu, ale hospodársku súťaž na trhu PET zariadení, najmä nízko‑ a vysokokapacitných strojov SBM používaných pre citlivé výrobky.

V tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že štruktúra posledne uvedeného trhu by oznámenou koncentráciou nebola bezprostredne a priamo ovplyvnená, ale mohlo by sa tak stať iba následkom pákového efektu a najmä zneužívajúceho správania nového subjektu na trhu kartónu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že situácia skúmaná vo veci, ktorá vyústila do už citovaného rozsudku Gencor/Komisia, nie je dostatočne porovnateľná so situáciou, o ktorej Súd prvého stupňa rozhodoval v napadnutom rozsudku, na to, aby tento súd z nej mohol čerpať použiteľné úsudky. Štruktúra trhu, na ktorom Komisia sporným rozhodnutím zamýšľala chrániť efektívnu hospodársku súťaž by sa vo veci, ktorá vyústila do uvedeného rozsudku Gencor/Komisia, koncentráciou priamo zmenila, zatiaľ čo v prejednávanej veci by sa mohla zmeniť len uskutočňovaním pákového efektu.

Čo sa týka zohľadnenia záväzkov Tetry týkajúcich sa správania, Súd prvého stupňa v bode 161 napadnutého rozsudku správne zdôraznil, že skutočnosť, že Tetra v tejto veci navrhla záväzky týkajúce sa jej budúceho správania je okolnosťou, ktorú Komisia nevyhnutne mala zohľadniť pri posudzovaní, či je pravdepodobné, že nový subjekt by sa správal spôsobom, ktorý by umožnil vytvorenie dominantného postavenia na jednom alebo viacerých trhoch predmetných PET zariadení.

Súdny dvor v tomto ohľade pripomína úvahy vyjadrené Súdom prvého stupňa v bodoch 318 a 319 už citovaného rozsudku Gencor/Komisia. V rozpore s tvrdením Komisie z tohto rozsudku nevyplýva, že Súd prvého stupňa vylúčil zohľadnenie záväzkov týkajúcich sa správania. Naopak, Súd prvého stupňa v bode 318 stanovil zásadu, podľa ktorej záväzky navrhnuté dotknutými podnikmi musia umožniť Komisii usúdiť, že predmetná koncentrácia nevytvorí ani neposilní dominantné postavenie v zmysle článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia. V bode 319 potom z tejto zásady odvodil, že nie je podstatné, či navrhnutý záväzok možno považovať za záväzok týkajúci sa správania alebo štrukturálny záväzok a nemožno vopred vylúčiť, že záväzky, ktoré sa na prvý pohľad týkajú správania, ako sú záväzky nepoužívať počas určitého obdobia ochrannú známku alebo dať k dispozícii konkurentom časť výrobnej kapacity podniku, ktorý vznikne koncentráciou, alebo všeobecnejšie prístup k základnej infraštruktúre za nediskriminačných podmienok, by takisto mohli byť spôsobilé zabrániť vzniku alebo posilneniu dominantného postavenia.

Čo sa týka rozboru zohľadnenia záväzkov týkajúcich sa správania Komisiou, Súd prvého stupňa sa uspokojil s konštatovaním v bode 161 napadnutého rozsudku, že zo sporného rozhodnutia nevyplýva, že Komisia vo svojej analýze týkajúcej sa budúceho vytvorenia dominantného postavenia prostredníctvom predpokladaného uskutočňovania pákového efektu zobrala do úvahy dôsledky uvedených záväzkov.

Nie je však zrejmé, že Súd prvého stupňa skreslil sporné rozhodnutie alebo v tomto bode nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok. Z bodov 429 až 432 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, ktoré sú jeho jedinými bodmi zaoberajúcimi sa záväzkami týkajúcimi sa správania, ktoré na seba Tetra zobrala, totiž vyplýva, že Komisia zo zásady odmietla tieto záväzky prijať, keď sa domnievala, v bode 429, že „ako také nie sú vhodné na dlhodobé obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže..., keďže nečelia problému trvalej zmeny štruktúry trhu, ktorý spôsobuje oznámená transakcia“ [neoficiálny preklad] a, v bode 431, že „takéto sľuby týkajúce sa správania sú v rozpore s politikou korekčných opatrení vyhlásenou Komisiou a s cieľom nariadenia o koncentráciách samého osebe… a ich efektívna kontrola je mimoriadne obtiažna, ak nie nemožná“ [neoficiálny preklad].

Zo skúmania druhého odvolacieho dôvodu ako celku vyplýva, že hoci sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol závery Komisie týkajúce sa osvojenia si správania, ktoré by mohlo viesť k pákovému efektu, novým subjektom, napriek tomu v bode 161 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že Komisia mala zohľadniť záväzky, ktoré na seba Tetra zobrala, pokiaľ ide o budúce správanie uvedeného subjektu. Preto, aj keď je tento odvolací dôvod čiastočne dôvodný, nemôže viesť k spochybneniu napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o zrušenie sporného rozhodnutia, keďže toto zrušenie sa zakladá okrem iného na tom, že Komisia nezohľadnila uvedené záväzky.

O treťom odvolacom dôvode

Svojím tretím odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia použitím nesprávneho kritéria súdneho preskúmania a porušením článku 2 nariadenia v rozsahu, v akom v bode 269 napadnutého rozsudku rozhodol, že „[sporné] rozhodnutie nepredložilo dostatočné dôkazy na zdôvodnenie vymedzenia odlišnosti segmentov trhu strojov SBM podľa ich konečného určenia“ a „teda jediné segmenty trhu, ktoré je potrebné brať do úvahy, sú segmenty nízko‑ a vysokokapacitných strojov“.

Tvrdenia účastníkov konania

Komisia pripomína, že vymedzenie trhov strojov SBM tvorí základný prvok sporného rozhodnutia. Tvrdí, že časť predmetného trhu predstavovaná spoločnými zákazníkmi pre PET i kartón, voči ktorým je Tetra schopná využívať svoje dominantné postavenie na trhoch kartónu uskutočňovaním pákového efektu, má rozhodujúci vplyv na pravdepodobnosť odstránenia konkurentov a dominantnosť nového subjektu na tomto trhu.

Komisia uvádza, že v bodoch 176 až 183 odôvodnenia sporného rozhodnutia, doplnených tiež bodmi 347 až 358 a 381 až 383, vymedzila odlišné trhy strojov SBM podľa toho, či sa používajú na balenie citlivých výrobkov alebo výrobkov, ktoré nie sú citlivé, na základe faktorov ponuky i dopytu. Čo sa ich týka, bod 178 uvedeného odôvodnenia znie takto:

„V každom prípade, odlišná skupina zákazníkov predmetných výrobkov môže predstavovať užší a odlišný trh výrobkov, pokiaľ sa môže stať objektom cenovej diskriminácie. Bežne sa tak stane, pokiaľ sú splnené dve podmienky: a) možno presne určiť skupinu, ku ktorej patrí jednotlivý zákazník v okamihu, keď kupuje predmetný výrobok, a b) obchodovanie medzi zákazníkmi alebo arbitráž tretími osobami nie sú uskutočniteľné.“ [neoficiálny preklad]

V bode 259 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa zosumarizoval argumentáciu Komisie uvedenú v spornom rozhodnutí spôsobom, ktorý táto nenapadla, takto:

„Komisia v [spornom] rozhodnutí predovšetkým uvádza, že ‚dokonca aj pri údajne «druhovom» zariadení, ako je stroj SBM, je odôvodnené skúmať trh zariadení v závislosti od segmentov konečnej spotreby‘, čo je ‚ešte určujúcejšie, pokiaľ sa porovnáva medzi baliacimi systémami ako celkami s cieľom stanoviť, či môžu byť súčasťou rovnakého trhu výrobkov alebo nie‘ (odôvodnenie č. 43). Ďalej zdôrazňuje, že každý tekutý výrobok určený na zabalenie má svoje ‚osobitné črty, ktoré umožňujú použiť daný spôsob balenia alebo nie‘, a potom sa vyslovuje v prospech používania segmentácie podľa konečného určenia ako nástroja analýzy trhov baliacich zariadení tekutej potravy (odôvodnenie č. 44, citované v bode 30 vyššie). Robí teda rozdiel medzi citlivými výrobkami patriacimi do ‚segmentu bežných výrobkov‘ a ostatnými výrobkami na základe toho, že prv uvedené sa môžu baliť, prinajmenšom z technického uhla pohľadu, tak do kartónu, ako aj do PET, na rozdiel od výrobkov, ktoré nie sú citlivé, ako sú minerálne vody a sýtené nápoje, ktoré sa nemôžu baliť do kartónu (odôvodnenie č. 58). Napriek súhlasu, že ‚stroje SBM [sú] zväčša «druhové»‘ (odôvodnenie č. 177), Komisia v rovnakom odôvodnení tvrdí, že ‚baliaca PET linka, ktorej je stroj SBM len súčasťou, je zvyčajne osobitne prispôsobená výrobkom, ktoré zákazník spracúva‘, a to predovšetkým pri citlivých výrobkoch, a toto tvrdenie opakuje pri posúdení dôsledkov pákového efektu (odôvodnenie č. 369). Ako príklad uvádza ‚SRS G Combi‘ Sidelu, ‚ktorý je skonštruovaný na spracúvanie sýtených nápojov [a] nepredstavuje použiteľnú náhradu pre výrobcu želajúceho si spracúvať džúsy‘ (odôvodnenie č. 177), pre ktorého je nevyhnutný aseptický stroj ‚Combi SRA‘. Cituje svoje oznámenie z 9. decembra 1997 o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, s. 5, bod 43; Mim. vyd. 08/001, s. 155) a ďalej uvádza, že dve podmienky, ktoré sa zvyčajne vyžadujú na konštatovanie existencie odlišnej skupiny zákazníkov, a tým užšieho trhu výrobkov, sú v tejto veci splnené: ide o možnosť presne určiť, ku ktorej skupine daný zákazník patrí v okamihu, keď kupuje stroj SBM, a skutočnosť, že obchodovanie medzi zákazníkmi alebo arbitráž tretími osobami týkajúca sa týchto strojov nie sú uskutočniteľné (odôvodnenie č. 178).“

V bodoch 260 až 269 napadnutého rozsudku rozhodol Súd prvého stupňa takto:

„260: Súd prvého stupňa predovšetkým konštatuje, že dôraz, ktorý [sporné] rozhodnutie kladie na citlivé výrobky patriace do ‚segmentu bežných výrobkov‘, je založený na objektívnom kritériu, a to na príslušnosti týchto výrobkov ku kategórii výrobkov balených do kartónu, a na možnosti, prinajmenšom technickej, baliť ich do PET, čo je možnosť, ktorá sa vzhľadom na úroveň očakávaného rastu (pozri body 201 až 216 vyššie) pravdepodobne stane do roku 2005 dosť rozšírenou obchodnou realitou, prinajmenšom pri NOON a čajových a kávových nápojoch.

261: [Sporné] rozhodnutie však neuvádza dostatočne presvedčivé dôkazy na preukázanie údajne osobitných charakteristík strojov SBM používaných na spracúvanie citlivých výrobkov. Kombinovaný stroj, ktorý bol skonštruovaný osobitne na spracúvanie sýtených nápojov, nemožno používať na džúsy. To je však ďaleko od preukázania, že nízko‑ a vysokokapacitné stroje SBM, aj keď sú pred ich predajom prispôsobené podľa želaní kupujúcich, nezostávajú, ako v podstate tvrdí žalobkyňa, druhovými strojmi, teda spôsobilými baliť viaceré druhy výrobkov.

262: Pokiaľ ide o údajnú osobitosť baliacich foriem v závislosti od cieľových výrobkov, ktorú v tomto ohľade uvádza Komisia, zatiaľ čo žalobkyňa nepopiera, že počet foriem určuje kapacitu stroja, táto osobitnosť nepreukazuje, že stroje SBM, voči ktorým sú formy len súčasťou, sa výrazne odlišujú jeden od druhého. Z oznámenia vyplýva, že priemerná trvácnosť formy je iba okolo troch rokov, zatiaľ čo životnosť stroja SBM je pätnásť rokov (bod 304). Aj keď Sidel vyrába svoje vlastné formy, [sporné] rozhodnutie nepopiera informácie uvedené vo vzťahu k trhu foriem v oznámení, podľa ktorých Sidel na tomto trhu nevyvíja činnosť (ako dodávateľ foriem tretím osobám) a hospodárska súťaž medzi podnikmi, ktoré na ňom činnosť vyvíjajú, je veľmi výrazná, najmä zo strany SIG, ktorý na svoje internetovej stránke uvádza, že má na ňom vedúcu pozíciu (bod 309).

263: Okrem toho [sporné] rozhodnutie nespochybňuje ani tvrdenie uvedené v oznámení, podľa ktorého zákazník môže vo veľkom závode používať viaceré stroje SBM na to, aby ich kombinoval s cieľom vyhovieť viacerým potrebám výroby. [Sporné] rozhodnutie neobsahuje rozbor otázky, či prispôsobivosť vyžadovanú niektorými zákazníkmi, pokiaľ ide o formy pre stroje SBM, možno vysvetliť potrebami, ktoré sa týkajú ich použitia.

264: Komisia sa vo svojom vyjadrení odporcu odvoláva na rad úprav, ktoré je možné v stroji SBM vykonať s cieľom zvýšiť jeho výkonnosť alebo urobiť ho použiteľnejším v integrovanej výrobnej PET linke, ako je pripojenie osobitného systému filtrovania prúdiaceho vzduchu alebo úprava prostredníctvom ultrafialových lámp na zníženie rizika znečistenia pred vložením polotovarov do stroja. Na pojednávaní Komisia upresnila, že tieto úpravy preukazujú, že stroj SBM používaný v baliacej PET linke má veľmi osobitné vlastnosti, na ktoré sa odvoláva [sporné] rozhodnutie (odôvodnenie č. 177). Tetra napadla prístup Komisie prisudzujúci osobitosti iných častí PET linky strojom SBM, jednako však uviedla, že tieto úpravy predstavujú nie viac ako 5 % ceny stroja SBM.

265: Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v [spornom] rozhodnutí sa nenachádza nijaká zmienka o týchto informáciách. Hoci toto rozhodnutie správne kladie dôraz na význam individuálnych požiadaviek zákazníkov, ktorí potrebujú predovšetkým aseptickú baliacu PET linku, a to najmä na záruku aseptickosti, nemôže táto skutočnosť zdôvodniť vymedzenie odlišného segmentu trhu strojov SBM používaných v baliacej linke predmetných citlivých výrobkov. Samotná skutočnosť, že každý stroj SBM sa musí inštalovať v PET linke, aby bol pre svojho kupujúceho užitočný, totiž nezdôvodňuje, že osobitnosť iných PET zariadení tejto linky, najmä zariadení pre aseptické PET balenie, pramení v strojoch SBM samotných.

266: Druhový charakter strojov SBM sa musí akceptovať tým skôr, že Komisia nebola na pojednávaní schopná vyvrátiť tvrdenie Tetry o pomerne nízkej cene, v porovnaní s cenou stroja SBM nazývaného ‚štandardný‘, najmä pokiaľ ide o vysokokapacitný stroj SBM, uskutočnenia nevyhnutných úprav, ktoré by tento stroj urobil kompatibilnejším s používaním aseptických a neaseptických baliacich PET strojov a prípadne aseptických baliacich strojov, ktoré sú schopné PET premeniť na HDPE.

267: Okrem toho je medzi účastníkmi konania nesporné, že kombinované stroje, ktorých použitie na aseptické balenie zostáva veľmi obmedzené (pozri body 248 a 249 vyššie), netvoria odlišný trh, ako to vyplýva aj zo [sporného] rozhodnutia.

268: Pokiaľ ide o možnosti presne určiť, ku ktorej skupine daný zákazník patrí v okamihu, keď kupuje stroj SBM, a či tento zákazník môže, prinajmenšom v súčasnosti v [Európskom hospodárskom priestore], získať výhodnejšiu cenu prostredníctvom arbitráže medzi dostupnými dodávateľmi alebo nie, zdá sa zjavné, že tieto možnosti by sa v prípade ich dokázania uplatnili tak na stroje SBM používané pri výrobkoch, ktoré nie sú citlivé, ako aj na tie, ktoré sa používajú na balenie citlivých výrobkov. Možnosť nového subjektu identifikovať skupinu, ku ktorej zákazník patrí, spočíva v skutočnosti, že veľa zákazníkov na trhu kartónu, ktorí prejdú na PET, sú súčasní zákazníci Tetry. Táto možná výhoda vyplývajúca z výhody ‚prvého ťahu‘, ktorú predvídateľne nový subjekt bude mať, však nevylučuje, že títo zákazníci sa môžu obrátiť na iných dodávateľov strojov SBM, ak už nebudú spokojní s podmienkami, ktoré im uvedený subjekt ponúka.

269: Teda na základe dôkazov uvedených v [spornom] rozhodnutí, Komisia sa dopustila pochybenia po prvé, keď uviedla, že stroje SBM sú ‚zväčša «druhové»‘ (odôvodnenie č. 177) a po druhé, keď medzi nimi rozlišovala podľa ich konečného určenia. [Sporné] rozhodnutie totiž neuvádza dostatočné dôkazy na zdôvodnenie vymedzenia odlišných segmentov trhu strojov SBM podľa ich konečného určenia. Preto jediné segmenty trhu, ktoré je potrebné brať do úvahy, sú segmenty nízko‑ a vysokokapacitných strojov.“

Komisia usudzuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 265 napadnutého rozsudku vyžadoval, aby v spornom rozhodnutí uviedla všetky technické informácie, ktoré zozbierala počas svojho vyšetrovania. V tomto ohľade pripomína, že otázka, či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá požiadavkám článku 253 ES, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho doslovné znenie, ale aj s ohľadom na jeho súvislosti a najmä na mieru predchádzajúcich znalostí významných skutočností a dostupnú lehotu na vydanie tohto rozhodnutia.

Popritom Súd prvého stupňa prekročil medze súdneho preskúmania, skreslil sporné rozhodnutie a nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným, dokonca bez toho, aby odôvodnil odmietnutie jej analýzy, keď v tom istom bode 265 usúdil, že požiadavka na záruku aseptických podmienok nezdôvodňuje vymedzenie segmentu trhu strojov SBM používaných v baliacej linke predmetných citlivých výrobkov. V bode 266 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa obdobne odmietol posúdenie Komisie týkajúce sa významu úprav strojov SBM potrebných na to, aby boli použiteľné pri aseptických obaloch len na základe skutočnosti týkajúcej sa ceny nevyhnutnej úpravy, bez toho, aby preskúmal iné skutočnosti, ktoré Komisia zohľadnila, najmä otázky, či dodávatelia týchto strojov pre bežných zákazníkov v odvetviach vody a sýtených nealkoholických nápojov majú nevyhnutnú odbornosť na to, aby tieto úpravy vykonali a ponúkli nevyhnutné záruky.

Komisia takisto napáda odmietnutie svojej argumentácie, podľa ktorej cenová diskriminácia môže predstavovať dôkaz existencie odlišných segmentov trhu. V bode 223 napadnutého rozsudku totiž Súd prvého stupňa usúdil, že takáto diskriminácia, ktorú údajne Sidel v minulosti praktizoval, nemôže predstavovať dostatočne presvedčivý dôkaz o pokračovaní v obdobnom správaní zo strany nového subjektu, keďže tento subjekt by na rozdiel od Sidelu pred koncentráciou bol viazaný nielen záväzkami, ale aj rôznymi povinnosťami, ktoré obmedzujú správanie Tetry. Domnieva sa, že Súd prvého stupňa sa v tomto ohľade dopustil nesprávneho právneho posúdenia z troch dôvodov. Prvý tkvie v skutočnosti, že cenová diskriminácia je sama osebe dôkazom existencie odlišných podmienok ponuky a dopytu pri predaji výrobku rôznym zákazníkom, a teda dôkazom existencie odlišných trhov. Druhý dôvod spočíva v tom, že Súd prvého stupňa nariadil Komisii, aby nebrala do úvahy protiprávne správanie, aj keby bolo ekonomicky racionálne. Tretí dôvod pozostáva z tvrdenia, že, ako to vyplýva z bodov 161 a 162 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupňa nebral do úvahy dominantné postavenie Tetry na trhu kartónu, ale vychádzal z konštatovania, podľa ktorého nový subjekt nebude mať dominantné postavenie na trhu PET, a teda cenová diskriminácia na tomto trhu nemôže predstavovať zneužívanie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES.

Komisia napokon kritizuje tvrdenie Súdu prvého stupňa, podľa ktorého majú zákazníci možnosť obrátiť sa na iných dodávateľov ako na Tetru. Usudzuje, že Súd prvého stupňa nevzal na vedomie jej argumenty týkajúce sa neexistencie možnosti arbitráže pri strojoch rovnakého dodávateľa (kúpa používaných strojov a prevod stroja z divízie „výrobkov, ktoré nie sú citlivé“ do divízie „citlivých výrobkov“ v rámci jedného podniku).

Tetra vo všeobecnosti tvrdí, že tento odvolací dôvod musí byť vyhlásený za neprípustný, keďže sa týka posúdenia skutkového stavu.

100

Pripomína, že to bola sama Komisia, ktorá v bode 177 odôvodnenia sporného rozhodnutia uznala, že stroje SBM sú „druhové“, ale baliaca PET linka je osobitne upravená na výrobky spracúvané zákazníkom. Tvrdí, že pre Komisiu je zbytočné dovolávať sa skutočností, ktoré sa nenachádzajú v uvedenom rozhodnutí, pretože, ako vyplýva z judikatúry, rozhodnutie musí obsahovať všetky skutkové a právne okolnosti, na ktorých ho Komisia založila, aby sa umožnilo efektívne súdne preskúmanie tohto rozhodnutia. Sporné rozhodnutie pritom neobsahuje žiadnu poznámku o nevyhnutnosti posudzovať stroj SBM ako prvok baliacej linky osobitného typu. V každom prípade Súd prvého stupňa odpovedal na tvrdenia predložené Komisiou v priebehu súdneho konania. Bod 266 napadnutého rozsudku bol teda odpoveďou na nové tvrdenia, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení odporcu.

101

Tetra usudzuje, že Komisia vytrhla bod 223 napadnutého rozsudku z jeho súvislostí. Súd prvého stupňa v tomto bode totiž neodkazuje na možnosť dovolávať sa diskriminácie ako dôkazného prostriedku existencie odlišných trhov, ale sa obmedzuje na rozbor, či správanie Sidelu v minulosti predstavuje dostatočne presvedčivý dôkaz pokračovania v obdobnom správaní zo strany nového subjektu. Súd prvého stupňa skúmal vymedzenie trhu až v bodoch 258 až 269 uvedeného rozsudku.

Posúdenie tretieho odvolacieho dôvodu Súdnym dvorom

102

Predovšetkým treba odmietnuť ako bezvýznamné tvrdenie Komisie odvodené zo skutočnosti, že Súd prvého stupňa v bode 265 napadnutého rozsudku konštatoval absenciu zmienky o určitom počte technických vysvetlení týkajúcich sa údajných veľmi osobitných vlastností strojov SBM používaných v baliacich PET linkách v spornom rozhodnutí, ktoré Komisia uviedla až vo svojom vyjadrení odporcu a potom na pojednávaní. Zo znenia bodov 266 a 267 toho istého rozsudku totiž vyplýva, že Súd prvého stupňa nezaložil svoje posúdenie len na nedostatku presvedčivých dôkazov o údajne osobitných vlastnostiach týchto strojov v uvedenom rozhodnutí, ale že zohľadnil tvrdenia, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení odporcu, ako aj na pojednávaní a odpovedal na ne.

103

Takisto sa musí odmietnuť ako nepodstatné tvrdenie odvodené z údajného odmietnutia cenovej diskriminácie ako dôkazu existencie odlišných segmentov trhu Súdom prvého stupňa. Zo znenia poslednej vety bodu 259 a bodu 268 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Súd prvého stupňa sa v rámci určenia odlišných trhov nevyslovil k priamej dôkaznej hodnote cenovej diskriminácie, ale sústredil svoju analýzu na podmienky, za ktorých možno považovať možnosť cenovej diskriminácie za dokázanú, pričom tieto podmienky sú vymedzené v bode 178 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako možnosť presne určiť, ku ktorej skupine daný zákazník patrí a nemožnosť uchýliť sa k obchodovaniu medzi zákazníkmi alebo k arbitráži tretími osobami.

104

Čo sa týka ďalších tvrdení uvádzaných Komisiou na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu, ktorými táto napáda posúdenie Súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o druhový charakter strojov SBM, možnosť zistiť, ku ktorej skupine zákazník patrí a nemožnosť sa uchýliť k obchodu medzi zákazníkmi alebo k arbitráži tretími osobami vo vzťahu k týmto strojom, je namieste ich vyhlásiť za neprípustné, keďže spochybňujú posúdenie dôkazov Súdom prvého stupňa, čo je posúdenie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania Súdnym dvorom v rámci konania o odvolaní.

105

Z týchto skutočností vyplýva, že tretí odvolací dôvod je čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

O štvrtom odvolacom dôvode

106

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil článok 2 nariadenia, skreslil skutkový stav a nevzal do úvahy niektoré jej tvrdenia, keď neuznal dôvodnosť jej záveru, podľa ktorého by si Tetra posilnila svoje dominantné postavenie v odvetví kartónu.

107

Body 390 až 401 odôvodnenia sporného rozhodnutia sa usilujú preukázať, že dominantné postavenie Tetry v odvetví kartónu by sa oznámenou koncentráciou mohlo posilniť v dôsledku odstránenia potenciálnej hospodárskej súťaže na trhu obalov citlivých výrobkov, ktorú predstavuje najväčší dodávateľ trhu PET, teda Sidel. Tetra by bola vystavená slabšej hospodárskej súťaži, a tak by nebola stimulovaná k zníženiu cien svojich kartónových obalov a mohlo by ju to viesť k zastaveniu inovácií.

108

Ako Súd prvého stupňa zdôraznil v bodoch 311 a 317 napadnutého rozsudku, Komisia sa dovolávala už citovaného rozsudku Súdu prvého stupňa zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, potvrdeného po odvolaní už citovaným rozsudkom Súdneho dvora zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia (ďalej len „judikatúra Tetra Pak II“), na podporu svojich tvrdení, podľa ktorých by oslabenie potenciálnej hospodárskej súťaže umožnilo, aby sa Tetra cítila menej ohrozená na trhoch aseptického kartónu, čo by sa muselo považovať za posilnenie jej dominantného postavenia na týchto trhoch v zmysle článku 2 nariadenia.

109

V bode 312 napadnutého rozsudku rozhodol Súd prvého stupňa takto:

„... pokiaľ sa Komisia odvoláva na odstránenie alebo podstatné obmedzenie potenciálnej hospodárskej súťaže, dokonca hospodárskej súťaže, ktorá má tendenciu sa zvyšovať, aby zdôvodnila zákaz oznámenej koncentrácie, musia byť zistené skutočnosti tvoriace posilnenie dominantné postavenie založené na presvedčivých dôkazoch. Samotná skutočnosť, že nadobúdajúci podnik už má zreteľné dominantné postavenie na dotknutom trhu, aj keď predstavuje dôležitú okolnosť, ako sa uvádza v [spornom] rozhodnutí, sama osebe nepostačuje na zdôvodnenie záveru, že obmedzenie potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorému tento podnik musí čeliť, zakladá posilnenie jeho postavenia“.

110

V bode 322 rovnakého rozsudku Súd prvého stupňa konštatoval, že v zásade nič v rámci kontroly koncentrácií nebráni uplatneniu teórie „zväzkov spojitosti“, ktorá bola uznaná v rámci uplatnenia článku 82 ES judikatúrou Tetra Pak II. Vec, na ktorej sa táto judikatúra zakladala, sa týkala správania na danom trhu, ktoré bolo považované za tvoriace zneužívanie dominantného postavenia na spojenom trhu. V prejednávanej veci ide o susedné trhy. Súd prvého stupňa však v bode 323 uvedeného rozsudku usúdil, že odkaz na túto judikatúru nie je náležitý, keďže „prejednávaná vec sa týka len účinkov odstránenia alebo podstatného obmedzenia potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorá je podľa Komisie veľká a zvyšujúca sa“.

111

V tom istom bode 323 Súd prvého stupňa v tomto ohľade pripomenul, že „medzi kritériami článku 2 ods. 1 nariadenia, ktoré je Komisia povinná uplatňovať v rámci svojho posúdenia oznámených koncentrácií, sa nachádza ‚štruktúr[a] všetkých relevantných trhov a... potenciálnej hospodárskej súťaže zo strany podnikov...‘“. Súd prvého stupňa pokračoval v rozhodovaní takto:

„Komisia sa teda nedopustila žiadneho pochybenia, keď skúmala význam obmedzenia potenciálnej hospodárskej súťaže vychádzajúceho z trhov PET zariadení na trhy kartónu. Musí však dokázať, že takéto obmedzenie, ak existuje, by smerovalo k posilneniu dominantného postavenia Tetry voči jej konkurentom na trhoch aseptického kartónu.“

112

V bode 324 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa pripomenul, že, ako vyplýva z jeho vlastnej analýzy, nárast používania PET pri balení citlivých výrobkov bude pravdepodobne oveľa menej výrazný, ako sa domnieva Komisia. Nebolo by už teda možné na základe skutočností uvedených v spornom rozhodnutí určiť s istotou vyžadovanou na zdôvodnenie zákazu koncentrácie, či by uskutočnenie oznámenej koncentrácie postavilo Tetru do situácie, v ktorej by bola nezávislejšia od svojich konkurentov na trhoch aseptického kartónu ako v minulosti.

113

V bode 325 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa preskúmal dve skutkové okolnosti týkajúce sa budúceho správania Tetry, o ktoré sa Komisia opiera s cieľom preukázať údajné negatívne účinky oznámenej koncentrácie na trhy aseptického kartónu.

114

V bodoch 326 až 328 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa preskúmal skutočnosti týkajúce sa cenovej hospodárskej súťaže, ktoré predložila Komisia, a v poslednej vete uvedeného bodu 328 rozhodol, že záver v spornom rozhodnutí, podľa ktorého by Tetra bola vystavená menšiemu tlaku na znižovaniu svojich cien kartónu v prípade schválenia nadobudnutia Sidelu, sa nezakladá na presvedčivých skutočnostiach.

115

V bodoch 329 až 331 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa preskúmal skutočnosti, ktoré Komisia predložila na podporu toho, že oznámená koncentrácia by u vedenia Tetry spôsobila zníženie stimulov uskutočňovať inovácie. V bode 332 toho istého rozsudku usúdil, že zo sporného rozhodnutia právne dostatočne nevyplýva, že nový subjekt by bol menej stimulovaný uskutočňovať inovácie v odvetví kartónu ako Tetra v súčasnosti.

116

V bode 333 napadnutého rozsudku dospel Súd prvého stupňa k tomuto záveru:

„Z toho vyplýva, že skutočnosti uvedené v [spornom] rozhodnutí právne dostatočne nepreukazujú, že účinky [oznámenej] koncentrácie na postavenie Tetry, najmä na trhoch aseptického kartónu, by odstránením Sidelu ako potenciálneho konkurenta boli také, aby sa splnili podmienky článku 2 ods. 3 nariadenia. Z už uvedeného totiž vyplýva, že sa nepreukázalo posilnenie postavenia nového subjektu voči jeho konkurentom na trhoch kartónu.“

Tvrdenia účastníkov konania

117

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom, ktorý pozostáva z viacerých častí, Komisia napáda body 312 a 323 napadnutého rozsudku. Predovšetkým usudzuje, že spôsob, ktorým Súd prvého stupňa prezentoval otázku dôležitosti potenciálnej hospodárskej súťaže, viedol ku skresleniu skutkového stavu. Podľa Komisie nesúvisí potenciálna hospodárska súťaž s konkurenčnými väzbami existujúcimi medzi podnikom, ktorý je považovaný za dominantný a ostatnými podnikmi prítomnými na relevantnom trhu. Určujúca otázka je, či štrukturálne odstránenie významného zdroja potenciálnej hospodárskej súťaže zbavuje dominantný podnik ešte viac všetkých obmedzení, najmä vo vzťahu k jeho zákazníkom a spotrebiteľom.

118

Komisia ďalej tvrdí, že dve skutočnosti spomenuté v bode 312 napadnutého rozsudku, teda odstránenie alebo podstatné obmedzenie potenciálnej hospodárskej súťaže a skutočnosť, že podnik, v prospech ktorého sa koncentrácia uskutočňuje, už má na dotknutom trhu dominantné postavenie, postačujú na zdôvodnenie konštatovania o posilnení tohto postavenia.

119

Popritom usudzuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol jej posúdenie o pravdepodobnom náraste používania PET pri spracúvaní citlivých výrobkov a dôvodil svojou vlastnou predpoveďou, podľa ktorej „tento nárast... bude pravdepodobne oveľa menej výrazný, ako sa domnieva Komisia“.

120

Komisia napokon tvrdí, že Súd prvého stupňa sa v bodoch 316 až 328 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil jej tvrdenia týkajúce sa cenových účinkov odstránenia Sidelu a v bodoch 329 až 332 rovnakého rozsudku odmietol jej záver, podľa ktorého by bol nový subjekt menej stimulovaný uskutočňovať inovácie v odvetví kartónu ako Tetra v súčasnosti.

121

Tetra usudzuje, že bod 312 napadnutého rozsudku nie je dotknutý nesprávnosťou. Zdôrazňuje, že podľa nariadenia môže byť koncentrácia zakázaná, ak vedie k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia. Vzhľadom na to, že dominantné postavenie sa z podstaty veci týka postavenia dominantného podniku na danom trhu, teda vo vzťahu k jeho konkurentom, je nepochopiteľné, že Komisia považuje za možné oddeliť dominantné postavenie dominantného podniku od postavenia jeho konkurentov na rovnakom trhu.

122

Tvrdiť, že dva faktory uvedené v bode 312 napadnutého rozsudku postačujú na zdôvodnenie konštatovania o posilnení dominantného postavenia, ako to robí Komisia, je podľa Tetry to isté, ako ustanoviť pravidlo „samo osebe“, podľa ktorého akékoľvek obmedzenie potenciálnej hospodárskej súťaže vždy posilní dominantné postavenie. Článok 2 ods. 3 nariadenia pritom vyžaduje, aby sa preukázalo nielen to, že dôsledkom koncentrácie bude posilnenie dominantného postavenia, ale aj to, že dôsledkom tohto posilnenia budú významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže. Pri žiadnej z týchto dvoch podmienok nemožno jej splnenie predpokladať, predovšetkým vo veci, ako je táto, kde ide o potenciálnu hospodársku súťaž, ktorou pôsobí jeden trh na druhý trh, ktorý je odlišný, ale susedný.

123

V každom prípade sa Komisia v spornom rozhodnutí dovoláva viacerých okolností, a preto nemôže Súdu prvého stupňa vytýkať, že tieto okolnosti analyzoval v napadnutom rozsudku. Pokiaľ ide o pravdepodobný nárast používania PET, Tetra odkazuje na argumentáciu, ktorú už na túto tému uviedla.

124

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenia odvodené z toho, že Súd prvého stupňa sa nepridŕžal záverov Komisie týkajúcich sa účinkov transakcie na stimuláciu Tetry vo vzťahu k cenám a inováciám, Tetra tvrdí, že Komisia kritizuje posúdenie skutkového stavu uskutočnené Súdom prvého stupňa, ktoré nespadá pod preskúmanie Súdnym dvorom v rámci konania o odvolaní.

Posúdenie štvrtého odvolacieho dôvodu Súdnym dvorom

125

Ako vyplýva z článku 2 ods. 1 nariadenia, Komisia pri posúdení zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom zohľadňuje súbor skutočností, ako sú štruktúra dotknutých trhov, skutočná alebo potenciálna hospodárska súťaž zo strany podnikov, postavenie a ekonomická a finančná sila účastníkov koncentrácie, možné alternatívy pre dodávateľov a používateľov, bariéry vstupu a trendy ponuky a dopytu.

126

Súd prvého stupňa teda v bode 312 napadnutého rozsudku správne a bez toho, aby porušil článok 2 nariadenia pripomenul, že samotná skutočnosť, že nadobúdajúci podnik už má zjavné dominantné postavenie na dotknutom trhu, aj keď je dôležitou okolnosťou, ako sa uvádza v spornom rozhodnutí, sama osebe nepostačuje na zdôvodnenie záveru, že obmedzenie potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorému tento podnik musí čeliť, zakladá posilnenie jeho postavenia.

127

Potenciálna hospodárska súťaž, ktorú predstavuje výrobca alternatívnych výrobkov na časti predmetného trhu – teda v tejto veci hospodárska súťaž Sidelu, ako dodávateľa PET obalov, na časti trhu citlivých výrobkov vo vzťahu k aseptickým kartónovým obalom –, je totiž len jednou zo súboru skutočností, ktoré sa musia zohľadniť pri posúdení, či je koncentrácia spojená s rizikom účinku posilnenia dominantného postavenia. Z tohto hľadiska nemožno vylúčiť, že obmedzenie tejto potenciálnej hospodárskej súťaže bude kompenzované inými skutočnosťami, takže súťažné postavenie podniku, ktorý už má dominantné postavenie, zostane v konečnom dôsledku nezmenené.

128

Zo zhrnutia tvrdení účastníkov konania, ktoré Súd prvého stupňa uskutočnil v bodoch 313 až 320 napadnutého rozsudku, vyplýva, že Tetra napadla tézu o posilnení dominantného postavenia nového subjektu na trhoch aseptického kartónu, keď najmä uviedla, že neuskutočňovanie inovácií v odvetví kartónu by bolo predovšetkým v prospech súčasných konkurentov Tetry na trhoch kartónu. Súd prvého stupňa teda v rámci rozpravy a posúdenia tvrdení účastníkov konania v bode 323 uvedeného rozsudku správne pripomenul, že Komisia musí dokázať, že obmedzenie potenciálnej hospodárskej súťaže, ak existuje, by smerovalo k posilneniu dominantného postavenia Tetry voči jej konkurentom na trhoch aseptického kartónu.

129

Súd prvého stupňa teda dôvodil potenciálnymi reakciami konkurentov Tetry na trhoch kartónu, ktorí vykonávajú činnosť i na trhu PET, na to, aby v bode 327 napadnutého rozsudku vyvrátil tvrdenie Komisie, podľa ktorého by táto spoločnosť mohla byť po uskutočnení koncentrácie stimulovaná zvýšiť svoje ceny na trhoch aseptického kartónu, a v bode 330 uvedeného rozsudku tvrdenie, podľa ktorého by sa nový subjekt mohol rozhodnúť uskutočňovať menej inovácií.

130

Časť štvrtého odvolacieho dôvodu, v ktorej Komisia tvrdí, že potenciálna hospodárska súťaž nesúvisí s konkurenčnými väzbami existujúcimi medzi podnikom, ktorý je považovaný za dominantný a ostatnými podnikmi prítomnými na relevantnom trhu, nemožno preto považovať za dôvodnú.

131

Pokiaľ ide o posúdenie pravdepodobného nárastu používania PET pri spracúvaní citlivých výrobkov, je potrebné pripomenúť, že argumentácia Komisie v tomto ohľade bola skúmaná v rámci prvého odvolacieho dôvodu v bode 46 tohto rozsudku s cieľom overiť, či Súd prvého stupňa porušil článok 230 ES v tom, že neuplatnil kritérium zjavne nesprávneho posúdenia a nerešpektoval rozsah voľnej úvahy, ktorú Komisia má vo vzťahu ku komplexným skutkovým a ekonomickým záležitostiam. Pokiaľ Komisia v tejto časti odvolacieho dôvodu napáda závery Súdu prvého stupňa v tomto ohľade, je vhodné konštatovať, že ide o kritiku posúdenia dôkazov uskutočnenú Súdom prvého stupňa, čo je posúdenie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania Súdnym dvorom v rámci konania o odvolaní.

132

To isté platí o časti odvolacieho dôvodu, v ktorom Komisia napáda body 316 až 328 a 329 až 332 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupňa posúdil ňou predložené dôkazy týkajúce sa cenových účinkov odstránenia Sidelu a zníženej stimulácie nového subjektu uskutočňovať inovácie v odvetví kartónu.

133

Zo súhrnu týchto skutočností vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod je čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

O piatom odvolacom dôvode

134

Svojím piatym odvolacím dôvodom Komisia namieta, že Súd prvého stupňa sa dopustil porušenia článku 2 ods. 3 nariadenia, keď odmietol jej závery týkajúce sa vytvorenia dominantného postavenia na trhu strojov SBM.

Tvrdenia účastníkov konania

135

Komisia tvrdí, že záver Súdu prvého stupňa nachádzajúci sa v bode 307 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „[sporné] rozhodnutie právne dostatočne nepreukazuje, že by nový subjekt mohol do roku 2005 nadobudnúť dominantné postavenie na trhoch nízko‑ a vysokokapacitných strojov“, je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktoré bolo kritizované v rámci predošlých dôvodov odvolania, teda na zahrnutí strojov SBM pre výrobky, ktoré nie sú citlivé, a pre pivo do rovnakého trhu, ako je trh strojov SBM pre citlivé výrobky, a na skutočnosti, že záväzok Tetry neviazať predaje uvedených strojov s predajmi kartónových výrobkov bol považovaný za dostatočný. Na doplnenie svojej argumentácie považuje Komisia za nevyhnutné poukázať na pochybenia, ktorých sa Súd prvého stupňa dopustil vo vzťahu k vytvoreniu dominantného postavenia na trhu strojov SBM.

136

Pokiaľ ide o nízkokapacitné stroje SBM, Komisia predovšetkým tvrdí, že Súd prvého stupňa nezobral do úvahy určité významné skutočnosti, ktoré sa nachádzajú v spornom rozhodnutí, ako sú zvýšenie trhového podielu Sidelu (bod 266 odôvodnenia tohto rozhodnutia) a okamžité posilnenie jeho postavenia vďaka spojeniu jednak jeho vedúceho postavenia z hľadiska trhového podielu a jednak finančnej sily, predajnej sily, významu vybudovaného pri aseptických obaloch, výhody prvého ťahu voči zákazníkom v odvetví kartónových obalov a dominantného postavenia, ktoré Tetra v tomto odvetví už má (body 376 až 387 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia).

137

Komisia okrem toho tvrdí, že Súd prvého stupňa dôvodil skutkovými okolnosťami, ktoré nie sú významné. Napríklad význam nízkokapacitných strojov SBM pre balenie výrobkov, ktoré nie sú citlivé, nie je významnou skutočnosťou, ak sa má uznať vymedzenie trhu navrhnuté Komisiou. Obdobne tvrdenie Súdu prvého stupňa v bode 279 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „významný podiel strojov SBM používaných pri spracúvaní citlivých výrobkov sa podľa všetkého bude týkať nízkokapacitných strojov“, nie je významné na posúdenie toho, či Tetra môže využiť svoje dominantné postavenie v odvetví kartónových obalov na nadobudnutie dominantného postavenia v odvetví nízkokapacitných strojov SBM.

138

Pokiaľ ide o vysokokapacitné stroje, Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa nezobral do úvahy významné skutočnosti a najmä, v bode 284 napadnutého rozsudku, zvýšenie trhového podielu Sidelu vďaka oznámenej koncentrácii. Takisto sa domnieva, že Súd prvého stupňa nesprávne zobral do úvahy možnosť nižšieho rastu používania PET pri citlivých výrobkoch, ako sa predpovedalo, a možnosť, že zákazníci vyrábajúci citlivé výrobky prejdú skôr na HDPE, ako na PET, aj keď tieto skutočnosti nie sú významné na určenie toho, či by Tetra mala výhodu prvého ťahu vo svojich vzťahoch so zákazníkmi, ktorí sa rozhodnú pre PET.

139

Obdobne, pokiaľ ide o zákazníkov prechádzajúcich zo spracovania do skla, argumentácia Súdu prvého stupňa prehliada niektoré skutočnosti a skresľuje skutkový stav. Po prvé neberie totiž do úvahy skutočnosť, že zákazník používajúci tento typ balenia len výnimočne spracúva svoje výrobky výlučne do tohto materiálu. Po druhé Súd prvého stupňa uvádza nesprávny skutkový stav, keď tvrdí, že konkurenti Tetry/Sidelu prítomní v odvetví sklenených obalov budú mať výhodu prvého ťahu, pretože tým prehliada skutočnosť, že dodávatelia zariadení pre sklo a plechovky nemajú úzke a stále väzby s výrobcami nápojov, keďže prakticky celú výrobu sklenených obalov a plechoviek uskutočňujú spracovatelia.

140

Pokiaľ ide o postavenie konkurentov, Komisia sa domnieva, že Súd prvého stupňa skreslil sporné rozhodnutie, keď v bode 294 napadnutého rozsudku rozhodol, že toto rozhodnutie neobsahuje primeranú analýzu hospodárskej súťaže na trhu vysokokapacitných strojov, ktorej Sidel musí čeliť, a podceňuje hospodársku súťaž predstavovanú tromi hlavnými konkurentmi tejto spoločnosti. Uvedené rozhodnutie podľa Komisie obsahuje podrobnú analýzu vzájomného postavenia nového subjektu a jeho konkurentov, najmä v bodoch 232 až 248, 293 až 300, 303 až 310 a 369 až 387 jeho odôvodnenia. Okrem toho skutkové zistenie Súdu prvého stupňa je nepresné, pretože tvrdí po prvé, že konkurent SIG má výhodu, keďže je prítomný na odberateľskom trhu polotovarov, hoci podľa Komisie nie je na odberateľskom trhu prítomný ako dodávateľ polotovarov ponúkajúci svoje výrobky podnikom, ktoré vykonávajú plnenie PET fliaš, a po druhé, že tá istá spoločnosť má výhodu prvého ťahu vzhľadom na svoje aktivity v odvetví skla, hoci vyrába stroje a nie je prítomná na odberateľskom trhu sklenených fliaš.

141

Napokon Komisia usudzuje, že tvrdenie Súdu prvého stupňa v bode 305 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „záver o závislosti spracovateľov od Sidelu nie je presvedčivý“, založený výlučne na „súčasne úrovni existujúcej hospodárskej súťaže“, neobsahuje jasné alebo dostatočné odôvodnenie na to, aby urobil neplatným komplexné posúdenie, ktoré Komisia v tomto ohľade uskutočnila v bodoch 303 až 310 odôvodnenia sporného rozhodnutia.

142

Tetra tvrdí, že rozličné kritiky, zjavne bez vzájomnej súvislosti, ktoré Komisia uviedla vo svojom piatom odvolacom dôvode, musia byť vyhlásené za neprípustné z dvoch dôvodov. Komisia sa totiž po prvé dovoláva skutočností, ktoré neboli spomenuté v spornom rozhodnutí, a po druhé priamo napáda posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupňa.

Posúdenie piateho odvolacieho dôvodu Súdnym dvorom

143

Z analýzy tvrdení uvedených Komisiou vyplýva, že väčšina z nich sa týka posúdenia dôkazov Súdom prvého stupňa, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci konania o odvolaní. Tak je tomu v prípade, keď mu Komisia vytýka, že nezobral do úvahy určité skutočnosti, ktoré ona považuje za významné, alebo že prihliadal na iné skutočnosti, ktoré ona považuje za nevýznamné, či sa to už týka nízko‑ alebo vysokokapacitných strojov SBM alebo vzatia do úvahy zákazníkov prechádzajúcich zo spracovania do skla.

144

Ostatnými tvrdeniami uvedenými na podporu jej piateho odvolacieho dôvodu Komisia výslovne napáda zistenie alebo posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupňa. Tak je tomu najmä v prípade tvrdení týkajúcich sa konkurentov Tetry/Sidelu pri balení do skla alebo analýzy postavenia konkurenta SIG.

145

Pokiaľ ide o údajné skreslenie sporného rozhodnutia, ktoré sa malo stať v bode 294 napadnutého rozsudku, je potrebné uviesť, že Komisia neuvádza žiadny presný bod odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorého obsah mal Súd prvého stupňa skresliť, a že toto tvrdenie v skutočnosti smeruje k posúdeniu skutkového stavu a dôkazov, ktoré Súd prvého stupňa uskutočnil.

146

Pokiaľ napokon ide o tvrdenie, ktoré uvádza nedostatok odôvodnenia záveru nachádzajúceho sa v bode 305 napadnutého rozsudku, podľa ktorého závislosť spracovateľov od Sidelu nebola ustanovená presvedčivým spôsobom, postačuje uviesť, že Súd prvého stupňa stručne, ale dostatočne odôvodnil toto posúdenie v poslednej vete toho istého bodu 305.

147

Z týchto skutočností vyplýva, že piaty odvolací dôvod je čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

Záver

148

Keďže nemožno vyhovieť žiadnemu z dôvodov, ktorých sa Komisia dovolávala na podporu svojho odvolania, je opodstatnené odvolanie zamietnuť.

O trovách

149

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 uvedeného rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Tetra navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a táto nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1.
Odvolanie sa zamieta.

2.
Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

NaN –: Jazyk konania: angličtina.