C1203SKARRPVConversion2-30DEFPREDBEŽNÝ PREKLAD0Texte pour publication0Document1Canevas 3.2.0 5/01/2006 9:27:09-SLD@TRA-DOC-SK-ARRET-C-0013-2003-200407825-05_00„“ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 15. februára 2005 (NaN)

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Nariadenie (EHS) č. 4064/89 – Rozsudok konštatujúci nezákonnosť rozhodnutia nariaďujúceho rozdelenie podnikov v dôsledku nezákonnosti skoršieho rozhodnutia o nezlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom“

Vo veci C‑13/03 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 49 Štatútu Súdneho dvora, podané 8. januára 2003,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Petite, A. Whelan a P. Hellström, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Tetra Laval BV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: A. Vandencasteele, D. Waelbroeck a M. Johnsson, advokáti, ako aj A. Weitbrecht a S. Völcker, Rechtsanwälte,

žalobkyňa v konaní pred Súdom prvého stupňa,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, vykonávajúci funkciu predsedu, predsedovia komôr C. W. A. Timmermans a A. Rosas (spravodajca), sudcovia C. Gulmann, J.‑P. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr a J. N. Cunha Rodrigues,

generálny advokát: A. Tizzano,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. januára 2004,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. mája 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Komisia Európskych spoločenstiev vo svojom odvolaní navrhuje zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia (T‑80/02, Zb. s. II‑4519, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie Komisie 2004/103/ES z 30. januára 2002 o opatreniach určených na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia Rady č. 4064/89 (vec COMP/M. 2416 – Tetra Laval/Sidel) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 38, 2004, s. 1, ďalej len „rozhodnutie o rozdelení“).

Nariadenie (EHS) č. 4064/89

2

Nariadenie Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1, oprava Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164, ďalej len „nariadenie“), stanovuje vo svojom článku 8 ods. 3 a 4:

„3.    Ak Komisia zistí, že koncentrácia spĺňa kritérium stanovené v článku 2 ods. 3, vydá rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

4.      Ak už bola koncentrácia vykonaná, môže Komisia rozhodnutím podľa odseku 3 alebo samostatným rozhodnutím požadovať, aby boli zlúčené podniky alebo aktíva rozdelené, aby sa skončila spoločná kontrola alebo akýkoľvek iný náležitý krok na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže.“

Rozhodnutia Komisie

3

Dňa 30. októbra 2001 prijala Komisia rozhodnutie 2004/124/ES o vyhlásení koncentrácie za nezlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohovorom EHP [neoficiálny preklad] (vec COMP/M. 2416 – Tetra Laval/Sidel) (Ú. v. EÚ L 43, 2004, s. 13, ďalej len „rozhodnutie o nezlučiteľnosti“).

4

Dňa 30. januára 2002 prijala Komisia podľa článku 8 ods. 4 nariadenia rozhodnutie o rozdelení, ktorým nariadila prijatie opatrení na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže. V článku 1 tohto rozhodnutia, ktoré bolo doručené 4. februára 2002 spoločnosti Tetra Laval BV (ďalej len „spoločnosť Tetra“), nariadila Komisia, aby spoločnosť Tetra previedla akcie spoločnosti Sidel SA a stanovila podmienky, za ktorých sa má toto rozdelenie vykonať.

5

Spoločnosť Tetra návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. januára 2002 a zapísaným do registra kancelárie pod číslom T‑5/02 podala žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia o nezlučiteľnosti.

6

Spoločnosť Tetra návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. marca 2002 podala druhú žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia o rozdelení.

7

Rozsudkom z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia (T‑5/02, Zb. s. II‑4381, ďalej len „rozsudok vo veci T‑5/02“), Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie o nezlučiteľnosti.

8

Napadnutým rozsudkom zrušil Súd prvého stupňa rozhodnutie o rozdelení.

Napadnutý rozsudok

9

V bodoch 36 až 43 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa vyslovil:

„36

Súd prvého stupňa najprv zistil, že zo systematiky nariadenia a predovšetkým z jeho odôvodnenia č. 16 vyplýva, že cieľom článku 8 ods. 4 je umožniť Komisii prijatie akýchkoľvek rozhodnutí potrebných na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže. Ak ku koncentrácii došlo podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ako je tomu v tomto prípade, je rozdelenie podnikov zúčastnených na tejto koncentrácii logickým dôsledkom rozhodnutia vyhlasujúceho koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

37

Predpokladom pre prijatie rozhodnutia o rozdelení nasledujúceho po prijatí rozhodnutia o vyhlásení nezlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom je však platnosť tohto posledne menovaného rozhodnutia. Keďže cieľom rozhodnutia o rozdelení, prijatého podľa článku 8 ods. 4 nariadenia, je obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže narušenej koncentráciou, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú, je jasné, že jeho platnosť závisí od rozhodnutia zakazujúceho koncentráciu a zrušením tohto rozhodnutia stráca rozhodnutie o rozdelení svoj právny základ.

38

Tento záver je potvrdený tým, že podľa článku 8 ods. 4 nariadenia možno prevod účasti získanej koncentráciou nariadiť v rámci toho istého rozhodnutia o nezlučiteľnosti prijatého podľa článku 8 ods. 3 tohto nariadenia.

39

Navyše tento záver nie je spochybnený poukázaním Komisie na rozsudok [Súdneho dvora z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, 97/86, 193/86, 99/86 a 215/86, Zb. s. 2181, body 30 a 32, ďalej len rozsudok ‚Asteris‘]. Po prvé treba vysloviť, že Súdny dvor potvrdil spätný účinok zrušujúcich rozsudkov (bod 30). Po druhé rozsudok Asteris sa týkal účinkov zrušenia nariadenia s časovo presne vymedzenou pôsobnosťou na všetky ustanovenia rovnakého obsahu neskorších nariadení. Tento rozsudok sa teda týka rozsahu povinnosti vyplývajúcej z článku 233 ES inštitúcii, ktorá je zodpovedná za prijatie predmetných nariadení pri výkone daného zrušujúceho rozsudku.

40

V tomto prípade však na rozdiel od skutkového stavu vo veci Asteris nejde o nariadenia s rovnakým obsahom, ale o rozhodnutie o rozdelení slúžiace na výkon skoršieho rozhodnutia o nezlučiteľnosti. Samotná skutočnosť, že v čase prijatia rozhodnutia o rozdelení nebolo ešte toto rozhodnutie o nezlučiteľnosti zrušené, nemôže zabrániť tomu, aby sa pri jeho neskoršom zrušení spätný účinok neuplatnil.

41

Súd prvého stupňa však rozsudkom vo veci T‑5/02 zrušil rozhodnutie o nezlučiteľnosti… .

42

Keďže nezákonnosť rozhodnutia o nezlučiteľnosti spôsobuje aj nezákonnosť rozhodnutia o rozdelení, musí sa vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodnutia o rozdelení bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody proti tomuto rozhodnutiu.

43

Rozhodnutie o rozdelení sa preto zrušuje.“

Odvolanie

10

Komisia návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 8. januára 2003 v súlade s článkom 225 ES a článkom 49 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora podala odvolanie proti rozsudku vo veci T‑5/02.

Argumentácia účastníkov konania

11

V uvedenej veci Komisia na podporu svojho odvolania uvádza, že ak by sa na základe odvolania smerujúceho proti rozsudku vo veci T‑5/02 tento rozsudok zrušil, tak napadnutý rozsudok by bol založený na predpoklade obsahujúcom právne pochybenie, konkrétne na zrušení rozhodnutia o nezlučiteľnosti. Ak zrušenie tohto rozhodnutia Súdom prvého stupňa bolo jediným dôvodom na zrušenie rozhodnutia o rozdelení, zrušenie rozsudku vo veci T‑5/02, ktorým sa zrušilo prvé rozhodnutie, bude mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku, ktorým sa zrušilo druhé rozhodnutie.

12

Komisia preto zastáva názor, že ak sa vyhovie odvolaniu proti rozsudku vo veci T‑5/02 z právnych dôvodov detailne uvedených v tom odvolaní, bude sa musieť napadnutý rozsudok zrušiť.

13

Spoločnosť Tetra uvádza, že odvolanie je neprípustné. V rozpore s požiadavkami článku 112 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku neobsahuje odvolanie odvolacie dôvody a právne tvrdenia proti napadnutému rozsudku.

14

Spoločnosť Tetra v tejto súvislosti uvádza, že Komisia neuvádza, že napadnutý rozsudok je v rozpore s právom Spoločenstva, ani že odôvodnenie Súdu prvého stupňa alebo výroková časť toho rozsudku obsahuje právne pochybenia. Naopak podľa Komisie nie napadnutý rozsudok, ale rozsudok vo veci T‑5/02 obsahuje právne pochybenie.

15

Spoločnosť Tetra subsidiárne uvádza, že odvolanie nie je odôvodnené a že aj keby sa vyhovelo odvolaniu proti rozsudku vo veci T‑5/02, nebude to mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku.

16

Spoločnosť Tetra uvádza, že po prvé Komisia nemá záujem na zrušení napadnutého rozsudku. Takáto neexistencia záujmu vyplýva na jednej strane z toho, že rozhodnutie o rozdelení je samo osebe sporné, keďže vykonávacie opatrenia, vrátane predpísaných lehôt, sa stali obsolétnymi vzhľadom na udalosti, ku ktorým došlo po prijatí toho rozhodnutia. Na druhej strane bude povinnosťou Komisie, ak sa to ukáže potrebné, prijať nové rozhodnutie podľa článku 8 ods. 4 nariadenia, ktoré bude rešpektovať existujúcu situáciu.

17

Po druhé toto odvolanie je založené na predpoklade, že ak bude odvolanie podané vo veci C‑12/03 P uznané za dôvodné, Súdny dvor zruší takisto rozsudok napadnutý týmto odvolaním. V takomto prípade však:

–

Súdny dvor vráti prvú vec Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie; ak dospeje k záveru, že konečné rozhodnutie v tejto veci závisí od rozhodnutia Súdu prvého stupňa v tejto prvej veci, nemôže rozhodnúť bez toho, aby poznal konečné rozhodnutie Súdu prvého stupňa v prvej veci; Súdny dvor bude preto musieť rovnako vrátiť túto vec Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo

–

Súdny dvor rozhodne o merite sporu v prvej veci; spoločnosť Tetra sa však domnieva, že v takom prípade sa táto vec bude musieť vrátiť Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Táto spoločnosť pred ním totiž predložila viacero žalobných dôvodov na zrušenie rozhodnutia o rozdelení, ale Súd prvého stupňa sa vyslovil len k jednému z nich.

18

Komisia vo svojej replike uvádza, že vo svojom návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku sa neopiera o tvrdenia uvedené v jej odvolaní proti rozsudku vo veci T‑5/02, ale o skutočnosť, že zrušením toho rozsudku sa zruší právny základ napadnutého rozsudku. Keďže ten je založený na právnom akte, ktorý je zjavne neplatný, obsahuje právne pochybenie týkajúce sa platnosti a uplatniteľnosti tohto aktu bez ohľadu na dôvody tejto neplatnosti, ktoré sa potvrdia v rámci iného konania. Keďže takýto dôvod je výslovne uvedený v tomto odvolaní, je toto prípustné.

19

V odpovedi na tvrdenie, že rozhodnutie o rozdelení už nie je účinné, Komisia uvádza, že prípadná nevyhnutnosť zmeniť právny akt, ktorý stanovuje určité lehoty a ktorých uplatnenie sa oneskorilo z dôvodu sporového konania, nemôže predstavovať dôvod pre odmietnutie konať o žalobe alebo pre zamietnutie odôvodnených tvrdení, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozsudku, ktorým sa takýto akt zrušil. Platnosť toho rozhodnutia sa musí posúdiť podľa podmienok platných v čase jeho prijatia Komisiou a táto prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie jeho zákonného uplatnenia, ak by ho nakoniec súdy Spoločenstva považovali za platné.

20

Pokiaľ ide o spojitosť medzi týmto odvolaním a odvolaním proti rozsudku vo veci T‑5/02, Komisia zdôrazňuje, že zrušenie toho rozsudku postačuje na to, aby bol napadnutý rozsudok zrušený. Zrušenie by malo tento účinok aj keby bola táto vec vrátená Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Posúdenie Súdnym dvorom

21

Z tvrdení Komisie uvedených v žalobe vyplýva, že toto odvolanie má zmysel len vtedy, ak Súdny dvor zruší rozsudok vo veci T‑5/02, ktorý Komisia napadla odvolaním vo veci Komisia/Tetra Laval, (C‑12/03 P, Zb. s. I‑987), v ktorej sa rozsudok vyhlasuje dnes.

22

Súdny dvor však uvedeným rozsudkom zamietol odvolanie Komisie proti rozsudku Súdu prvého stupňa, ktorým sa ruší rozhodnutie o nezlučiteľnosti.

23

Z uvedeného vyplýva, že bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tvrdenia spoločnosti Tetra Laval o neprípustnosti daného odvolania, je potrebné vysloviť, že toto odvolanie je bezpredmetné.

O trovách

24

Podľa článku 69 ods. 6 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní ak Súdny dvor konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podľa voľnej úvahy. Keďže bezpredmetnosť tohto odvolania vyplýva zo zamietnutia odvolania Komisie vo veci C‑12/03 P Súdnym dvorom v už citovanom rozsudku Komisia/Tetra Laval, ktorý Komisiu zaväzuje na náhradu trov konania, je potrebné rozhodnúť, že Komisia je povinná nahradiť takisto trovy tohto konania o odvolaní.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1.

Konanie o odvolaní sa zastavuje.

2.

Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

NaN –

Jazyk konania: angličtina.