Vec C‑396/13

Sähköalojen ammattiliitto ry

proti

Elektrobudowa Spółka Akcyjna

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal

Satakunnan käräjäoikeus)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Články 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ – Smernica 96/71/ES – Články 3, 5 a 6 – Pracovníci spoločnosti so sídlom v členskom štáte A vyslaní na vykonávanie prác v členskom štáte B – Minimálna mzda stanovená kolektívnymi zmluvami členského štátu B – Aktívna legitimácia odborovej organizácie so sídlom v členskom štáte B – Právna úprava členského štátu A, ktorá zakazuje prevod pohľadávok týkajúcich sa mzdy na tretiu osobu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 12. februára 2015

1.        Slobodné poskytovanie služieb – Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb – Smernica 96/71 – Podmienky práce a zamestnania – Vnútroštátna právna úprava členského štátu pôvodu, ktorá zakazuje prevod mzdových pohľadávok zamestnancov alebo pohľadávok z pracovnoprávneho vzťahu na tretiu osobu

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71, článok 3 ods. 1 druhý pododsek)

2.        Slobodné poskytovanie služieb – Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb – Smernica 96/71 – Podmienky práce a zamestnania – Minimálna mzda stanovená kolektívnymi zmluvami hostiteľského členského štátu – Výpočet minimálnej hodinovej a/alebo úkolovej mzdy na základe zaradenia pracovníkov do platových tried – Dodržiavanie záväzných a transparentných pravidiel pri vykonaní uvedeného výpočtu a uvedeného zaradenia – Overenie vnútroštátnym súdom

(Články 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71, článok 3 ods. 1 a 7)

3.        Slobodné poskytovanie služieb – Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb – Smernica 96/71 – Podmienky práce a zamestnania – Minimálna mzda stanovená kolektívnymi zmluvami hostiteľského členského štátu – Diéty – Zahrnutie – Náhrada za stratu času stráveného cestovaním – Zahrnutie – Náhrada mzdy za dovolenku – Zahrnutie

[Články 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 31 ods. 2; smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71, článok 3 ods. 1 druhá zarážka písm. b) a ods. 7 druhý pododsek]

4.        Slobodné poskytovanie služieb – Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb – Smernica 96/71 – Podmienky práce a zamestnania – Minimálna mzda stanovená kolektívnymi zmluvami hostiteľského členského štátu – Náhrada nákladov na ubytovanie dotknutých pracovníkov – Vylúčenie – Prídavky v podobe poukážok na stravovanie vydaných uvedeným pracovníkom – Vylúčenie

[Články 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71, článok 3 ods. 1 druhá zarážka písm. b) a ods. 7 druhý pododsek]

1.        Smernica 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie bráni tomu, aby právna úprava členského štátu sídla podniku, ktorý vyslal pracovníkov na územie iného členského štátu, podľa ktorej je zakázané postúpenie pohľadávok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, mohla byť prekážkou toho, aby odbory, ktoré majú aktívnu legitimáciu, podali žalobu pred súdom druhého z uvedených členských štátov, v ktorom sa vykonáva práca, s cieľom vymôcť v prospech vyslaných pracovníkov mzdové pohľadávky súvisiace s minimálnou mzdou v zmysle smernice 96/71, ktoré im boli postúpené, keďže toto postúpenie je v súlade s právom účinným v poslednom uvedenom členskom štáte.

(pozri body 20, 26, bod 1 výroku)

2.        Článok 3 ods. 1 a 7 smernice 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb v spojení s článkami 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ sa má vykladať tak, že neodporuje výpočtu minimálnej hodinovej a/alebo úkolovej mzdy na základe zaradenia pracovníkov do platových tried, ako je stanovené v relevantných kolektívnych zmluvách hostiteľského členského štátu, pod podmienkou, že tento výpočet a toto zaradenie sú vykonané podľa záväzných a transparentných pravidiel, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

(pozri body 40 – 45, bod 2 prvú zarážku výroku)

3.        Článok 3 ods. 1 a 7 smernice 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb v spojení s článkami 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ sa má vykladať tak, že:

–        denné diéty, ktoré majú za cieľ zabezpečiť sociálnu ochranu dotknutých pracovníkov tým, že im kompenzujú ťažkosti spojené s vyslaním, spočívajúce vo vzdialení sa dotknutých osôb z ich obvyklého prostredia, treba považovať za súčasť minimálnej mzdy za podmienok zhodných s podmienkami, akým podlieha zahrnutie týchto prídavkov do minimálnej mzdy vyplácanej miestnym pracovníkom pri príležitosti ich vyslania v rámci dotknutého členského štátu. Takéto diéty treba kvalifikovať ako „prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie“, v zmysle článku 3 ods. 7 druhého pododseku uvedenej smernice,

–        náhradu za stratu času stráveného cestovaním, ktorá sa vypláca pracovníkom pod podmienkou, že každodenná cesta, ktorú vykonávajú, aby sa dostavili na pracovisko a vrátili sa z neho, trvá viac ako jednu hodinu, treba považovať za súčasť minimálnej mzdy vyslaných pracovníkov, pokiaľ je táto podmienka splnená, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu,

–        náhrada mzdy za dovolenku, ktorú treba poskytnúť vyslaným pracovníkom za minimálnu ročnú dĺžku platenej dovolenky, zodpovedá minimálnej mzde, na ktorú majú títo pracovníci nárok počas referenčného obdobia.

(pozri body 48 – 52, 56, 57, bod 2 druhú, tretiu a šiestu zarážku výroku)

4.        Článok 3 ods. 1 a 7 smernice 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb v spojení s článkami 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ sa má vykladať tak, že:

–        náhrada nákladov na ubytovanie týchto pracovníkov sa nemá považovať za súčasť ich minimálnej mzdy,

–        prídavky v podobe poukážok na stravovanie vydaných uvedeným pracovníkom sa nemajú považovať za súčasť minimálnej mzdy.

Tieto prídavky sa vyplácajú ako náhrada životných nákladov, ktoré pracovníkom skutočne vznikli z dôvodu ich vyslania.

(pozri body 60, 62, 63, bod 2 štvrtú a piatu zarážku výroku)