Odvolanie podané 17. apríla 2014: AC-Treuhand AG proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) zo 6. februára 2014 vo veci T-27/10, AC-Treuhand AG/Európska komisia

(vec C-194/14 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: AC-Treuhand AG (v zastúpení: C. Steinle a I. Bodenstein, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

1.    zrušil napadnutý rozsudok,

2.    zrušil rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 (vec COMP/38589 – Tepelné stabilizátory) v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky,

subsidiárne znížil výšku pokút uložených odvolateľke podľa článku 2 bodov 17 a 38 uvedeného rozhodnutia,

3.    subsidiárne k návrhu uvedenom v bode 2 vyššie vrátil vec na konanie Všeobecnému súdu, aby rozhodol v súlade s rozhodnutiami o právnych otázkach uvedenými v rozsudku Súdneho dvora a 

4.    v každom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli odvolateľke v konaní pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.    Odvolanie je podané proti rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. februára 2014 vo veci T-27/10. Týmto rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu odvolateľky podanú 27. januára 2010 proti rozhodnutiu Európskej komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 týkajúcemu sa konania podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 – Tepelné stabilizátory).

2.     Odvolateľka uvádza štyri odvolacie dôvody:

3.    Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd extenzívnym výkladom článku 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ) v rozpore so zásadou zákonnosti (nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege) uvedenou v článku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) do tej miery, že v danom prípade nie je zabezpečený stupeň jasnosti a predvídateľnosti požadovaný právnym štátom a týkajúci sa prvkov porušenia podľa článku 81 ES. Všeobecný súd tým porušil článok 81 ES a článok 49 ods. 1 Charty.4.    Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď pri zamietnutí štvrtého žalobného dôvodu neuznal obmedzenia, ktoré zásady zákonnosti (článok 49 ods. 1 Charty) a rovnosti zaobchádzania v danom prípade predstavujú pre výkon diskrečnej právomoci Komisie pri určovaní pokút.5.    Tretím odvolacím dôvodom odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd porušil článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003 a usmernenia o výpočte pokút. Tvrdí, že jej uložené pokuty nemali byť stanovené paušálne, ale na základe odmien získaných za poskytovanie služieb spojených s porušeniami v súlade s metodológiou uvedenou v usmerneniach z roku 2006. Všeobecný súd nesprávne zamietol toto tvrdenie a považoval výšku pokút za primeranú.6.    Štvrtý odvolací dôvod je založený na porušení článku 261 ZFEÚ, článku 23 ods. 3 a článku 31 nariadenia č. 1/2003, keďže Všeobecný súd vykonával svoju neobmedzenú právomoc nedostatočne a chybne. Navyše pri výkone tejto právomoci Všeobecný súd porušil zásady zákonnosti (článok 49 ods. 1 Charty), rovnosti zaobchádzania a proporcionality.