Vec T‑338/08

Stichting Natuur en Milieu

a Pesticide Action Network Europe

proti

Európskej komisii

„Životné prostredie – Nariadenie (ES) č. 1367/2006 – Maximálne hladiny rezíduí pesticídov – Žiadosť o vnútorné preskúmanie – Zamietnutie – Opatrenie individuálneho určenia – Platnosť – Aarhuský dohovor“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol inštitúcii udelený príkaz – Neprípustnosť

(Články 263 ZFEÚ a 266 ZFEÚ)

2.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Podanie doplňujúceho vyjadrenia k žalobe – Prípustnosť – Podmienky

3.      Akty inštitúcií – Nariadenie Komisie stanovujúce maximálne hladiny rezíduí pesticídov – Všeobecne platný akt – Absencia správneho aktu, ktorý môže byť predmetom žiadosti o vnútorné preskúmanie podľa nariadenia č. 1367/2006

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 396/2005 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006, článok 2 ods. 1 písm. g) a článok 10 ods. 1; nariadenie Komisie č. 149/2008]

4.      Medzinárodné dohovory – Dohovory Únie – Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) – Účinky – Prednosť pred sekundárnymi aktmi Únie – Posúdenie platnosti ustanovenia nariadenia č. 1367/2006 vo vzťahu k dohovoru – Podmienky

(Článok 300 ods. 7 ES; Aarhuský dohovor; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006)

5.      Medzinárodné dohovory – Dohovory Únie – Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) – Pojem orgány alebo inštitúcie vykonávajúce zákonodarnú moc

(Aarhuský dohovor, článok 2 ods. 2)

6.      Medzinárodné dohovory – Dohovory Únie – Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) – Obmedzenie možnosti opätovného preskúmania jedine na akty s individuálnym účinkom, vykonané ustanovením nariadenia č. 1367/2006 – Neplatnosť vo vzťahu k dohovoru

[Aarhuský dohovor, článok 9 ods. 3; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006, článok 2 ods. 1 písm. g) a článok 10 ods. 1]

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 14)

2.      Keďže Spoločenstvo je spoločenstvom práva, v ktorom inštitúcie podliehajú preskúmaniu súladu ich aktov so Zmluvou, procesnoprávna úprava vzťahujúca sa na žaloby, o ktorých rozhoduje súd Spoločenstva, sa má vykladať pokiaľ možno tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnú súdnu ochranu práv, ktoré subjektom vyplývajú z práva Spoločenstva.

Preto okolnosť, že ani Štatút Súdneho dvora, ani jeho rokovací poriadok výslovne neupravujú možnosť podať doplňujúce vyjadrenie k žalobe po podaní žaloby, sa nesmie vykladať ako okolnosť vylučujúca takúto možnosť, pokiaľ je toto doplňujúce vyjadrenie k žalobe podané pred uplynutím lehoty na podanie žaloby.

(pozri body 20, 21)

3.      Súd Únie by sa pri určení rozsahu aktu nemal obmedziť len na jeho oficiálne označenie, ale mal by v prvom rade zohľadniť jeho predmet a obsah.

Opatrenie sa považuje za všeobecne záväzné opatrenie v prípade, ak sa uplatňuje na objektívne určené situácie a zahŕňa právne účinky vo vzťahu k určitým kategóriám osôb vymedzeným všeobecným a abstraktným spôsobom.

Vzhľadom na svoj predmet a obsah sa nariadenie č. 149/2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 396/2005 ustanovením príloh II, III a IV, v ktorých sa stanovujú maximálne hladiny rezíduí pre produkty uvedené v jeho prílohe I, uplatňuje na objektívne určené situácie a zahŕňa právne účinky vo vzťahu k určitým kategóriám osôb vymedzeným všeobecným a abstraktným spôsobom, t. j. na hospodárske subjekty, ako sú výrobcovia, pestovatelia, dovozcovia a producenti výrobkov, na ktorých sa vzťahujú prílohy nariadenia č. 396/2005, ako aj na držiteľov povolení uvádzať na trh prípravky na ochranu rastlín obsahujúce látky stanovené v týchto prílohách.

Preto nariadenie č. 149/2008 predstavuje všeobecne záväzné opatrenie a nemôže byť považované za správny akt v zmysle článku 2 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva, ktorý môže byť predmetom žiadosti o vnútorné preskúmanie podľa článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006.

(pozri body 29, 30, 38, 39, 48)

4.      Inštitúcie sú viazané Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý má prednosť pred sekundárnymi aktmi práva Spoločenstva. Z toho vyplýva, že platnosť nariadenia č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru na inštitúcie a orgány Európskeho spoločenstva môže byť ovplyvnená jeho nezlučiteľnosťou s týmto dohovorom.

Za predpokladu, že by malo Spoločenstvo splniť osobitnú povinnosť prevzatú v rámci medzinárodného dohovoru alebo v prípade, že akt výslovne odkazuje na jednoznačné ustanovenia tohto dohovoru, prislúcha súdu Únie preskúmať zákonnosť predmetného aktu vo vzťahu k pravidlám tohto dohovoru.

Súd Únie tak musí mať možnosť preskúmať zákonnosť nariadenia vo vzťahu k medzinárodnej zmluve bez predbežného preskúmania, či charakter a štruktúra medzinárodného dohovoru tomu nebránia a či sa ustanovenia tohto dohovoru z pohľadu ich obsahu zdajú byť nepodmienečné a dostatočne presné, ak toto nariadenie smeruje k výkonu povinnosti, ktorá bola uložená danou medzinárodnou zmluvou inštitúciám Únie.

(pozri body 52 – 54)

5.      Akty inštitúcií Únie prijaté pri výkone ich zákonodarných právomocí sú vylúčené z pôsobnosti článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a z článku 10 nariadenia č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru na inštitúcie a orgány Európskeho spoločenstva. V danom prípade však Komisia pri prijatí nariadenia č. 149/2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 396/2005 ustanovením príloh II, III a IV, v ktorých sa stanovujú maximálne hladiny rezíduí pre produkty uvedené v jeho prílohe I, nekonala v rámci výkonu svojej zákonodarnej právomoci. V súlade s ustanoveniami, na základe ktorých bolo toto nariadenie prijaté, Komisia konala v rámci svojej vykonávacej právomoci.

(pozri body 62, 65)

6.      Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Európskeho spoločenstva, tým, že zužuje význam pojmu akty, voči ktorým môže byť namietané, podľa článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru jedine na správne akty, ktoré sú definované v článku 2 ods. 1 písm. g) rovnakého nariadenia ako opatrenia individuálneho určenia, nie je zlučiteľný s článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

(pozri bod 83)