ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
z 12. marca 2008
Vec T‑100/04
Massimo Giannini
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Nezapísanie do zoznamu úspešných uchádzačov – Nezrovnalosti v priebehu skúšok, ktoré môžu skresliť výsledok – Rovnosť zaobchádzania – Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody“
Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania COM/A/9/01 na vytvorenie rezervy pre budúci nábor riadiacich pracovníkov (A7/A6) v oblastiach ekonomiky a štatistiky (Ú. v. ES 2001, C 240 A, s. 12) o nezapísaní žalobcu na zoznam úspešných uchádzačov v tomto výberovom konaní a jednak žaloba o náhradu škody
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tri štvrtiny trov konania vynaložených M. Giannini. M. Giannini znáša jednu štvrtinu svojich vlastných trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Rozhodnutie prijaté po preskúmaní skoršieho rozhodnutia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 1)
2. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda v predmete a dôvode
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Úradníci – Výberové konanie – Verejné výberové konania – Účasť úradníkov zastávajúcich pracovné miesto a patriacich do platovej triedy stanovenej v oznámení o výberovom konaní – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 4 a článok 27 prvý odsek)
4. Úradníci – Prijímanie – Konania – Výber – Voľná úvaha administratívy
(Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1)
5. Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca správnym orgánom
6. Úradníci – Výberové konanie – Spôsob a obsah skúšok
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
7. Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zloženie
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 3)
8. Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zloženie
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 3)
9. Úradníci – Práva a povinnosti – Povinnosť nezávislosti a nedotknuteľnosti
(Služobný poriadok úradníkov, článok 14)
10. Úradníci – Výberové konanie – Zásada nestrannosti výberovej komisie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 14)
11. Úradníci – Výberové konanie – Povinnosť inštitúcií Spoločenstva zabezpečiť všetkým uchádzačom riadny a nerušený priebeh skúšok
12. Úradníci – Výberové konanie – Posúdenie spôsobilosti uchádzačov
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
1. Pokiaľ uchádzač vo výberovom konaní požiada o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie o jeho nezapísaní do zoznamu úspešných uchádzačov a tento návrh sa zamietne, je zamietajúce rozhodnutie aktom spôsobujúcim ujmu, a teda napadnuteľným aktom.
(pozri body 29 a 30)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 3. apríla 2001, Zaur‑Gora a Dubigh/Komisia, T‑95/00 a T‑96/00, Zb. VS s. I‑A‑79, II‑379, body 24 až 27; Súd prvého stupňa, 23. januára 2002, Gonçalves/Parlament, T‑386/00, Zb. VS s. I‑A‑13, II‑55, bod 39; Súd prvého stupňa, 31. mája 2005, Gibault/Komisia, T‑294/03, Zb. VS s. I‑A‑141, II‑635, bod 22; Súd prvého stupňa, 13. decembra 2006, Heus/Komisia, T‑173/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 19
2. Pokiaľ ide o žaloby úradníkov, platí, že pokiaľ sa dotknuté osoby napriek tomu, že k tomu nie sú v prípade rozhodnutia výberovej komisie povinné, rozhodnú podať najprv administratívnu sťažnosť na menovací orgán, namiesto podania žaloby priamo na súd Spoločenstva, uplatní sa v plnom rozsahu pravidlo o zhode predchádzajúcej administratívnej sťažnosti so žalobou podanou na Súd pre verejnú službu. V dôsledku toho, pokiaľ žalobca podá proti rozhodnutiu výberovej komisie sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku a menovací orgán túto sťažnosť zamietne, musia mať návrhy podané na súd Spoločenstva ten istý predmet ako návrhy uvedené v sťažnosti. Námietky predložené súdu Spoločenstva musia okrem toho spočívať na rovnakom dôvode ako námietky uplatňované v sťažnosti.
Vzhľadom na to, že konanie pred podaním žaloby má za cieľ umožniť a uprednostniť urovnanie sporov zmierom, ku ktorým môže dôjsť medzi úradníkom a administratívou, a toto konanie má neformálny charakter a dotknuté osoby vo všeobecnosti konajú v tomto štádiu bez pomoci advokáta, preto administratíva nesmie preskúmavať tieto sťažnosti reštriktívne, ale naopak extenzívne. Naviac námietky uvedené v sťažnosti sa môžu rozvinúť, tak v priebehu konania pred podaním žaloby, ako aj na súde Spoločenstva, za podmienky, že v nich uvedená kritika spočíva na rovnakom dôvode ako kritika, na ktorej spočívajú námietky uplatňované v pôvodnej sťažnosti. Námietky predsa len môžu byť na súde Spoločenstva ďalej rozvinuté prostredníctvom žalobných dôvodov a tvrdení, ktoré sťažnosť nutne neobsahovala, ale ktoré s ňou úzko súvisia.
(pozri body 37 – 40)
Odkaz: Súdny dvor, 7. mája 1986, Rihoux a i./Komisia, 52/85, Zb. s. 1555, body 11 až 13; Súdny dvor, 20. mája 1987, Geist/Komisia, 242/85, Zb. s. 2181, bod 9; Súd prvého stupňa, 29. marca 1990, Alexandrakis/Komisia, T‑57/89, Zb. s. II‑143, bod 9; Súd prvého stupňa, 3. marca 1993, Booss a Fischer/Komisia, T‑58/91, Zb. s. II‑147, bod 83; Súd prvého stupňa, 9. júla 1997, S/Súdny dvor, T‑4/96, Zb. s. II‑1125, bod 99; Súd prvého stupňa, 17. decembra 1997, Dricot a i./Komisia, T‑159/95, Zb. VS s. I‑A‑385, II‑1035, bod 24; Gonçalves/Parlament, už citovaný, bod 42; Súd prvého stupňa, 9. septembra 2003, Vranckx/Komisia, T‑293/02, Zb. VS s. I‑A‑187, II‑947, body 41 až 45
3. Povolenie pripustiť do výberového konania úradníkov, ktorí zastávajú pracovné miesto a patria do platovej triedy uvedenej v oznámení o verejnom výberovom konaní nie je v rozpore s predmetom ani s cieľom prijímania zamestnancov ako sú definované v služobnom poriadku.
Podľa článku 4 prvého odseku služobného poriadku musí byť predmetom každého prijímania obsadenie voľného miesta. Článok 27 prvý odsek služobného poriadku definuje kogentným spôsobom ako cieľ každého prijímania zamestnanie osôb s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Spoločenstiev.
Pokiaľ totiž ide o predmet prijímania zamestnancov, javí sa, že pokiaľ inštitúcia Spoločenstva v nadväznosti na výberové konania prijíma v stanovenej oblasti a určitej platovej triede úradníka, ktorý už zastáva pracovné miesto v oblasti a je zaradený do platovej triedy stanovenej pre výberové konanie, nie je možné inštitúcii vytýkať, že neobsadí voľné pracovné miesto. Je síce pravda, že sa takýmto prijatím obsadí voľné pracovné miesto, čím sa uvoľní iné pracovné miesto. Vzhľadom na to, že takéto prijatie obsadí voľné pracovné miesto, nie je to v rozpore s predmetom prijímania zamestnancov definovanom v článku 4 služobného poriadku.
Pokiaľ ide o cieľ prijímania, platí, že ak úradník, ktorý zastáva pracovné miesto v danej oblasti a ktorý patrí do platovej triedy uvedenej v oznámení o výberovom konaní, uspeje v jednotlivých skúškach, z ktorých sa skladá toto výberové konanie, tak jeho prijatie inštitúciou na základe tohto výberového konania neporušuje cieľ prijímania prostredníctvom výberového konania. Skutočnosť, že takýto úradník uspel v jednotlivých skúškach výberového konania totiž preukazuje, že patrí medzi najkvalifikovanejších uchádzačov na obsadenie pracovných miest v inštitúcii. Takéto prijímanie sa naviac vykonáva na čo najširšom základe.
(pozri body 83 – 87)
Odkaz: Súdny dvor, 31. marca 1965, Rauch/Komisia, 16/64, Zb. s. 179; Súd prvého stupňa, 8. novembra 1990, Bataille a i./Parlament, T‑56/89, Zb. s. II‑597, bod 48; Súd prvého stupňa, 6. marca 1997, de Kerros a Kohn-Bergé/Komisia, T‑40/96 a T‑55/96, Zb. VS s. I‑A‑47, II‑135, body 40 a 41; Súd prvého stupňa, 12. novembra 1998, Carrasco Benítez/Komisia, T‑294/97, Zb. VS s. I‑A‑601, II‑1819, bod 35
4. Výraz „možnosť“ uvedený v článku 29 ods. 1 služobného poriadku jednoznačne znamená, že menovací orgán nemusí v prípade obsadzovania voľného pracovného miesta bezpodmienečne pristúpiť k povýšeniu alebo preloženiu, ale musí v každom prípade preskúmať, či takéto opatrenia môžu viesť k vymenovaniu osoby, ktorá má najvyššiu úroveň spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti.
Aj keď hierarchia zavedená článkom 29 ods. 1 služobného poriadku vyžaduje, aby menovací orgán čo najstarostlivejšie preskúmal možnosti povýšenia alebo preloženia pred tým, ako pristúpi k ďalšej fáze, nebráni táto hierarchia orgánu v tom, aby pri tomto preskúmávaní zohľadnil možnosť získania najlepších uchádzačov inými postupmi. Z toho vyplýva, že menovací orgán môže pristúpiť k ďalšej fáze prijímania aj v prípade, že existuje jeden alebo viacero uchádzačov, ktorí spĺňajú všetky podmienky a požiadavky stanovené v oznámení o voľnom pracovnom mieste.
V dôsledku tohto, ak sa na základe preskúmania možnosti preloženia menovací orgán domnieva, že určití úradníci môžu obsadiť voľné pracovné miesta, alebo naopak, že žiadny z úradníkov nemôže takéto miesto zastávať, nie je možné menovaciemu orgánu zakázať, aby z týchto úradníkov prijal na účely obsadenia voľného pracovného miesta tých, ktorí uspeli vo verejnom výberovom konaní. Účasť a zapísanie takýchto úradníkov do zoznamu úspešných uchádzačov môže potvrdiť, ba dokonca odhaliť, že títo uchádzači sú najlepšími uchádzačmi na obsadenie voľných pracovných miest. Menovací orgán tiež vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy môže potvrdiť svoje posúdenie alebo zmeniť svoje pôvodné posúdenie týchto úradníkov a vymenovať ich na uvoľnené pracovné miesta nie prostredníctvom preloženia, ale na základe výberového konania. Toto nové vymenovanie zahŕňa ukončenie pôvodného vymenovania nadobudnutím účinnosti nového vymenovania.
(pozri body 91 – 93)
Odkaz: Súdny dvor, 31. marca 1965, Ley/Komisia, 12/64 a 29/64, Zb. s. 143, 161; Súdny dvor, 14. júla 1983, Mogensen a i./Komisia, 10/82, Zb. s. 2397, bod 10; Súdny dvor, 13. júla 2000, Parlament/Richard, C‑174/99 P, Zb. s. I‑6189, I‑6191, body 38 až 40; Súd prvého stupňa, 23. apríla 2002, Campolargo/Komisia, T‑372/00, Zb. VS s. I‑A‑49, II‑223, body 93 až 95; Súd prvého stupňa, 17. októbra 2002, Cocchi a Hainz/Komisia, T‑330/00 a T‑114/01, Zb. VS s. I‑A‑193, II‑987, bod 38
5. Povinnosť starostlivosti administratívy voči svojim zamestnancom odráža rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby. Požiadavky povinnosti starostlivosti však nemôžu príslušnému orgánu brániť prijať vo veci vymenovania opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné v záujme služby, pretože obsadenie každého pracovného miesta musí v prvom rade vychádzať zo záujmu služby.
Dodržiavanie povinnosti starostlivosti pri prijímaní sa musí posudzovať z hľadiska záujmu služby, ktorý predstavuje prvoradý prvok, ktorý musí inštitúcia zohľadniť pri obsadzovaní pracovného miesta. Inštitúcia má širokú mieru voľnej úvahy pri určovaní záujmu služby a súdne preskúmavanie sa obmedzuje na overenie toho, či postupovala v prijateľných medziach a či nepoužila svoju mieru voľnej úvahy zjavne nesprávnym spôsobom.
Tým, že do výberového konania pripustila a na zoznam úspešných uchádzačov zapísala úradníkov, ktorí už majú pracovné miesto a sú zaradení do platovej triedy uvedenej v oznámení o výberovom konaní, inštitúcia, presnejšie menovací orgán, pokiaľ ide o prijatie oznámenia o výberovom konaní, a výberová komisia, pokiaľ ide o uplatnenie tohoto oznámenia, dodržala dané medze a neuplatnila svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom.
(pozri body 98, 103, 105 a 106)
Odkaz: Súdny dvor, 4. februára 1987, Maurissen/Dvor audítorov, 417/85, Zb. s. 551, bod 12; Súdny dvor, 29. júna 1994, Klinke/Súdny dvor, C‑298/93 P, Zb. s. I‑3009, bod 38; Súd prvého stupňa, 16. decembra 1993, Turner/Komisia, T‑80/92, Zb. s. II‑1465, bod 77; Súd prvého stupňa, 15. februára 1996, Ryan‑Sheridan/FEACVT, T‑589/93, Zb. VS s. I‑A‑27, II‑77, bod 132; Súd prvého stupňa, 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, Zb. VS s. I‑A‑239, II‑745, bod 116; Súd prvého stupňa, 6. júla 1999, Séché/Komisia, T‑112/96 a T‑115/96, Zb. VS s. I‑A‑115, II‑623, bod 267; Súd prvého stupňa, 12. decembra 2000, Dejaiffe/ÚHVT, T‑223/99, Zb. VS s. I‑A‑277, II‑1267, bod 53; Cocchi a Hainz/Komisia, už citovaný, bod 89; 26. novembra 2002, Cwik/Komisia, T‑103/01, Zb. VS s. I‑A‑229, II‑1137, bod 52; 24. novembra 2005, Marcuccio/Komisia, T‑236/02, Zb. VS s. I‑A‑365, II‑1621, bod 129
6. Zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva, výberová komisia je preto povinná dohliadnuť na jej prísne dodržanie medzi uchádzačmi počas výberového konania. Aj keď má výberová komisia širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob a podrobný obsah skúšok, prináleží súdu Spoločenstva, aby svoje preskúmavanie vykonával v rozsahu potrebnom pre zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu uchádzačov vykonaného výberovou komisiou.
Každá skúška zahŕňa vo všeobecnosti a inherentne riziko rozdielneho zaobchádzania v súvislosti s obmedzením počtom otázok položených v priebehu skúšky k určitej téme. Z tohto dôvodu sa uznalo, že porušenie zásady rovnosti zaobchádzania je možné konštatovať iba v prípade, že výberová komisia pri voľbe skúšok neobmedzila riziko rozdielnych príležitostí, ktoré sú vo všeobecnosti inherentnou súčasťou všetkých skúšok.
Znalosť dokumentu, ktorú mohli niektorí uchádzači získať pri svojej práci v inštitúcii Spoločenstva neznamená, že boli neoprávnene zvýhodnení voľbou výberovej komisie použiť tento dokument ako základ otázok písomných skúšok výberového konania. Skutočnosť, že voľba dokumentu poskytne niektorým uchádzačom výhodu, je vo všeobecnosti inherentná pre všetky skúšky. Okrem toho text tohto dokumentu bol dostupný pred a v priebehu predmetnej písomnej skúšky.
(pozri body 132, 133 a 164)
Odkaz: Súdny dvor, 8. marca 1988, Sergio a i./Komisia, 64/86, 71/86 až 73/86 a 78/86, Zb. s. 1399, bod 27; Súd prvého stupňa, 17. marca 1994, Hoyer/Komisia, T‑43/91, Zb. VS s. I‑A‑91, II‑297, bod 47; Súd prvého stupňa, 17. marca 1994, Smets/Komisia, T‑44/91, Zb. VS s. I‑A‑97, II‑319, bod 46; Súd prvého stupňa, 25. mája 2000, Elkaïm Mazuel/Komisia, T‑173/99, Zb. VS s. I‑A‑101, II‑433, body 87 a 90
7. Zachovanie, ako je to len možné, stabilného zloženia výberovej komisie počas priebehu skúšok sa vyžaduje na zabezpečenie koherentného uplatnenia hodnotiacich kritérií. Táto koherencia umožňuje zabezpečiť objektivitu a rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi v priebehu skúšok. V súvislosti s dôležitosťou zásady rovnosti zaobchádzania v konaniach pri prijímaní do zamestnania môže byť nedodržanie stability zloženia výberovej komisie výberového konania z jej strany kvalifikované ako porušenie podstatných formálnych náležitostí. V dôsledku toho rozhodnutie s takouto vadou musí byť zrušené bez toho, aby dotknutá osoba musela dokazovať negatívny účinok na jej osobitné práva alebo preukázať, že výsledok výberového konania by mohol byť odlišný, ak by predmetné podstatné formálne náležitosti boli dodržané.
(pozri bod 202)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 10. novembra 2004, Vonier/Komisia, T‑165/03, Zb. VS s. I‑A‑343, II‑1575, bod 39 a citovaná judikatúra
8. Súčasná prítomnosť riadnych členov a náhradníkov vo výberovej komisii na ústnych skúškach nespôsobuje protiprávnosť činnosti a zloženia výberovej komisie, pokiaľ sa zachová zastupovanie požadované v článku 3 prvej zarážky prílohy III služobného poriadku a pokiaľ členovia výberovej komisie s rozhodujúcim hlasom dozerajú na činnosť, pričom títo členovia si zachovávajú posudzovaciu a rozhodovaciu právomoc. V dôsledku toho nemá súčasná prítomnosť zástupcu predsedu a predsedu komisie nemá za následok protiprávnosť činnosti a zloženia komisie, keďže za takýchto okolností zástupca predsedu nemá rozhodujúci hlas.
(pozri body 210 a 255)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 13. septembra 2005, Pantoulis/Komisia, T‑290/03, Zb. VS s. I‑A‑241, II‑1123, body 77 a 78
9. Podľa článku 14 služobného poriadku sa konflikt záujmov týka len situácie, keď je úradník pri plnení svojich povinností požiadaný, aby rozhodol o záležitosti, na ktorej riešení alebo výsledku má osobný záujem, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť. Pri posudzovaní nebezpečenstva konfliktu záujmov však existencia profesijných vzťahov medzi úradníkom a treťou osobou v zásade neznamená, že nezávislosť úradníka je ohrozená alebo sa zdá byť ohrozenou, ak úradník má rozhodnúť o záležitosti, do ktorej je zapojená tretia osoba.
V dôsledku toho účasť člena výberovej komisie na hodnotení uchádzača, ktorý pracuje alebo pracoval na tom istom oddelení alebo tom istom riaditeľstve, sama o sebe nevedie k tomu, že by tento člen rozhodoval o záležitosti, na ktorej riešení alebo výsledku má osobný záujem, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť.
(pozri body 223 a 224)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 11. septembra 2002, Willeme/Komisia, T‑89/01, Zb. VS s. I‑A‑153, II‑803, bod 58; Súd prvého stupňa, 3. februára 2005, Mancini/Komisia, T‑137/03, Zb. VS s. I‑A‑7, II‑27, bod 33; Súd prvého stupňa, 12. júla 2005, De Bry/Komisia, T‑157/04, Zb. VS s. I‑A‑199, II‑901, bod 35
10. Zásada nestrannosti výberovej komisie tak vyžaduje, aby sa člen komisie zdržal hodnotenia, pokiaľ medzi ním a uchádzačom existuje priama väzba. Nestrannosť komisie je zaručená, ak sa člen komisie prítomný na ústnej skúške uchádzačov, ktorých pozná, zdrží akýchkoľvek zásahov do pohovoru a hodnotenia takýchto uchádzačov, pričom sa výberová komisia pri porovnávajúcom hodnotení musí nutne skladať najmenej z troch alebo štyroch členov, okrem tohto „pasívneho“ člena, ktorí s uchádzačom nemajú priamu väzbu.
(pozri body 228 a 229)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 5. apríla 2005, Christensen/Komisia, T‑336/02, Zb. VS s. I‑A‑75, II‑341, bod 53
11. V súlade so zásadami náležitej starostlivosti a rovnosti zaobchádzania prináleží inštitúciám Spoločenstva zabezpečiť všetkým uchádzačom výberového konania riadny a nerušený priebeh skúšok. Nezrovnalosť v priebehu skúšok má vplyv na legalitu uvedených skúšok len vtedy, ak ide o závažnú nezrovnalosť, ktorá by mohla skresliť ich výsledky. Naopak v prípade podstatnej nezrovnalosti je vecou žalovanej inštitúcie preukázať, že takéto narušenie nemá vplyv na výsledky skúšok.
V tejto súvislosti rozdielna dĺžka porád komisie týkajúcich sa rozličných uchádzačov neznamená porušenie zásady zákazu diskriminácie a nepredstavuje tak nezrovnalosť vzhľadom na to, že dĺžka porady nie je ukazovateľom pre efektivitu alebo kvalitu takejto porady.
(pozri body 244 a 250)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 11. februára 1999, Jiménez/ÚHVT, T‑200/97, Zb. VS s. I‑A‑19, II‑73, bod 55; Súd prvého stupňa, 24. apríla 2001, Torre a i./Komisia, T‑159/98, Zb. VS s. I‑A‑83, II‑395, bod 47; Súd prvého stupňa, 7. februára 2002, Felix/Komisia, T‑193/00, Zb. VS s. I‑A‑23, II‑101, bod 46
12. Posúdenia výberovej komisie pri hodnotení vedomostí a spôsobilosti uchádzačov predstavujú hodnotový úsudok na výkon každého uchádzača na skúške a sú súčasťou širokej miery voľnej úvahy výberovej komisie. Môžu byť predmetom preskúmania súdom Spoločenstva len v prípade zjavného porušenia predpisov platných pre prácu výberovej komisie. Súdu Spoločenstva neprináleží nahradiť vlastným posúdením posúdenie výberovej komisie. Pokiaľ sa v rámci žaloby o neplatnosť rozhodnutia výberovej komisie konštatujúceho neúspech žalobcu nepoukazuje na porušenie predpisov platných pre prácu výberovej komisie alebo nepredloží dôkaz o takomto porušení, preskúmanie opodstatnenosti posúdenia výberovej komisie súdom Spoločenstva je vylúčené.
Zo zásady uvedenej v článku 27 služobného poriadku, podľa ktorej je cieľom prijatia nových úradníkov zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, vyplýva, že všetkých uchádzačov, ktorým sa položia otázky, na ktoré existuje iba jedna správna a presná odpoveď, musí komisia vyberať na základe presnosti ich odpovedí. Toto pravidlo nemá vplyv na mieru voľnej úvahy, ktorú má každá výberová komisia. Pokiaľ na položenú otázku existuje ako jediná správna odpoveď iba jednoduchá a presná odpoveď, nemá komisia na určenie toho, či je odpoveď uchádzača na túto otázku správna alebo nesprávna, žiadnu mieru voľnej úvahy.
Z tohto pravidla vyplýva, že nepresné opravy, ktoré pri ústnej skúške výberového konania uviedli niektorí členovia komisie v reakcii na odpovede uchádzača na položené otázky, ktoré mohli mať iba jedinú správnu odpoveď, predstavuje porušenie predpisov platných pre prácu výberovej komisie.
(pozri body 274 – 278)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 1. decembra 1994, Michaël‑Chiou/Komisia, T‑46/93, Zb. VS s. I‑A‑297, II‑929, body 48 a 49; Súd prvého stupňa, 14. júla 2000, Teixeira Neves/Súdny dvor, T‑146/99, Zb. VS s. I‑A‑159, II‑731, bod 41; Súd prvého stupňa, 25. júna 2003, Pyres/Komisia, T‑72/01, Zb. VS s. I‑A‑169, II‑861, bod 30; Súd prvého stupňa, 9. novembra 2004, Vega Rodríguez/Komisia, T‑285/02 a T‑395/02, Zb. VS s. I‑A‑333, II‑1527, body 35 až 45; Súd prvého stupňa, 26. januára 2005, Roccato/Komisia, T‑267/03, Zb. VS s. I‑A‑1, II‑1, bod 42