ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 22. apríla 2021 (*)
„Odvolanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika ‐ Boj proti terorizmu – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom – Zmrazenie finančných prostriedkov – Spoločná pozícia 2001/931/SZBP – Článok 1 ods. 3, 4 a 6 – Nariadenie (ES) č. 2580/2001 – Článok 2 ods. 3 – Ponechanie organizácie na zozname osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov – Podmienky – Rozhodnutie príslušného orgánu – Pretrvávanie nebezpečenstva zapojenia do teroristickej činnosti – Skutkový základ rozhodnutí o zmrazení finančných prostriedkov – Rozhodnutie o preskúmaní vnútroštátneho rozhodnutia, ktorým bol odôvodnený pôvodný zápis – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci C‑46/19 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 25. januára 2019,
Rada Európskej únie, v zastúpení: B. Driessen a S. Van Overmeire, splnomocnení zástupcovia,
odvolateľka,
ktorú v konaní podporujú:
Francúzska republika, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères, B. Fodda a J.‑L. Carré, splnomocnení zástupcovia,
Holandské kráľovstvo, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania v odvolacom konaní,
ďalší účastníci konania:
Kurdistan Workers’ Party (PKK), v zastúpení: A. M. van Eik, a T. M. D. Buruma, advocaten,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
Európska komisia, v zastúpení: R. Tricot, T. Ramopoulos a J. Norris, splnomocnení zástupcovia,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne S. Brandon, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Nevill, barrister, neskôr F. Shibli a S. McCrory, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Nevill, barrister,
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda druhej komory A. Arabadžiev, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia A. Kumin, T. von Danwitz (spravodajca) a P. G. Xuereb,
generálny advokát: P. Pikamäe,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním Rada Európskej únie žiada zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. novembra 2018, PKK/Rada (T‑316/14, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:788), ktorým sa zrušili:
– rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/521 z 26. marca 2015, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2014/483/SZBP (Ú. v. EÚ L 82, 2015, s. 107),
– rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1334 z 31. júla 2015, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2015/521 (Ú. v. EÚ L 206, 2016, s. 61), a
– rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/1426 zo 4. augusta 2017, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2017/154 (Ú. v. EÚ L 204, 2017, s. 95),
(ďalej len spoločne „sporné rozhodnutia“), ako aj
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 125/2014 z 10. februára 2014, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 714/2013 (Ú. v. EÚ L 40, 2014, s. 9),
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 790/2014 z 22. júla 2014, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 125/2014 (Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 1),
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/513 z 26. marca 2015, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 790/2014 (Ú. v. EÚ L 82, 2015, s. 1),
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/1325 z 31. júla 2015, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/513 (Ú. v. EÚ L 206, 2015, s. 12),
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/2425 z 21. decembra 2015, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1325 (Ú. v. EÚ L 334, 2015, s. 1),
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2016/1127 z 12. júla 2016, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2425 (Ú. v. EÚ L 188, 2016, s. 1),
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/150 z 27. januára 2017, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1127 (Ú. v. EÚ L 23, 2017, s. 3), a
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/1420 zo 4. augusta 2017, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/150 (Ú. v. EÚ L 204, 2017, s. 3),
(ďalej len spoločne „sporné nariadenia“) v rozsahu, v akom sa tieto rozhodnutia a nariadenia (ďalej len spoločne „sporné akty“) týkajú Kurdistan Workers’ Party (PKK).
Právny rámec
Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1373 (2001)
2 Dňa 28. septembra 2001 prijala Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov rezolúciu 1373 (2001) navrhujúcu stratégie na boj proti terorizmu všetkými prostriedkami, najmä na boj proti jeho financovaniu. Bod 1 písm. c) tejto rezolúcie najmä stanovuje, že všetky štáty majú bezodkladne vykonať zmrazenie finančných prostriedkov a iných finančných aktív alebo ekonomických zdrojov osôb, ktoré páchajú alebo sa pokúšajú o spáchanie teroristických činov alebo ktoré sa zúčastňujú na takýchto činoch či napomáhajú ich páchaniu, subjektov patriacich týmto osobám alebo nimi kontrolovaných subjektov, ako aj osôb a subjektov konajúcich v mene alebo na pokyn týchto osôb a subjektov.
3 V uvedenej rezolúcii sa neuvádza zoznam osôb, na ktoré sa tieto obmedzujúce opatrenia musia uplatňovať.
Právo Únie
Spoločná pozícia 2001/931/SZBP
4 Na vykonanie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov 1373 (2001) Rada prijala 27. decembra 2001 spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 93; Mim. vyd. 18/001, s. 217).
5 Článok 1 ods. 1, 3, 4 a 6 tejto pozície znie takto:
„1. Táto spoločná pozícia sa v súlade s ustanoveniami nasledujúcich článkov uplatní na osoby, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov, ktoré sú uvedené na zozname v prílohe.
…
3. Na účely tohto spoločného stanoviska [tejto spoločnej pozície – neoficiálny preklad] ‚teroristický čin‘ znamená jeden z nasledovných úmyselných činov, ktorý vzhľadom na svoju povahu alebo kontext môže vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu, ako je definovaný ako trestný čin podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ak bol spáchaný s cieľom:
i) závažného zastrašovania obyvateľstva, alebo
ii) neprimeraného [neoprávneného – neoficiálny preklad] nútenia vlády alebo medzinárodnej organizácie, aby vykonali alebo sa zdržali výkonu akéhokoľvek činu, alebo
iii) vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie:
a) útoky proti životu osôb, ktoré môžu zapríčiniť smrť;
b) útoky na fyzickú integritu osoby;
c) únosy alebo branie rukojemníka;
d) spôsobenie rozsiahleho poškodenia štátneho alebo verejného zariadenia, dopravného systému, zariadenia infraštruktúry vrátane informačného systému, pevnej rampy umiestnenej na kontinentálnej plošine, verejného miesta alebo súkromného majetku, ktoré môže ohroziť ľudský život alebo mať za následok vážnu hospodársku stratu;
e) zmocnenie lietadla, lodí alebo iného prostriedku verejnej alebo nákladnej dopravy;
f) výroba, držba, nadobudnutie, preprava, dodávka alebo použitie zbraní, výbušnín alebo nukleárnych, biologických alebo chemických zbraní, ako aj výskum a vývoj biologických a chemických zbraní;
g) uvoľnenie nebezpečných látok alebo spôsobenie požiaru, záplav alebo výbuchov, ktorých následkom je ohrozenie ľudského života;
h) zasahovanie do alebo prerušenie dodávok vody, elektriny alebo akéhokoľvek iného základného prírodného zdroja, ktorých následkom je ohrozenie ľudského života;
i) vyhrážanie spáchaním niektorého z horeuvedených činov pod písmenami a) až h).
j) riadenie teroristickej skupiny;
k) účasť na aktivitách teroristickej skupiny, okrem iného aj poskytovaním informácií alebo materiálnych zdrojov alebo financovaním jej činností akýmkoľvek spôsobom s vedomím skutočnosti, že takáto účasť prispeje k zločineckým aktivitám tejto skupiny.
Na účely tohto odseku ‚teroristická skupina‘ znamená štruktúrovanú skupinu viac ako dvoch osôb vytvorenú na dlhšie obdobie a ktorá na základe dohody pácha teroristické činy. ‚Štruktúrovaná skupina‘ znamená skupinu, ktorá nie je sformovaná náhodne s cieľom bezprostredného páchania teroristického činu a ktorá nepotrebuje mať formálne určené úlohy pre svojich členov, kontinuitu členstva v nej alebo rozvinutú štruktúru.
4. Zoznam v prílohe sa vypracuje na základe presných informácií alebo materiálu v príslušnom spise, ktoré uvádzajú, že príslušný orgán prijal rozhodnutie vo vzťahu k dotknutým osobám, skupinám a subjektom bez ohľadu na to, či sa týka podnetu na vyšetrovanie alebo trestné stíhanie za teroristický čin alebo pokus o spáchanie, účasť alebo napomáhanie takéhoto činu, ktoré je založené na závažných dôkazoch alebo záchytných bodoch alebo odsúdení za takéto skutky. Do tohto zoznamu sa môžu zaradiť osoby, skupiny a subjekty, ktoré Bezpečnostná rada OSN identifikovala ako prepojené s terorizmom a proti ktorým nariadila sankcie.
Na účely tohto odseku ‚príslušný orgán‘ znamená súdny orgán, alebo tam, kde súdne orgány nemajú právomoc v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento odsek, ekvivalentný orgán príslušný pre túto oblasť.
…
6. Mená osôb a subjektov na zozname v prílohe sa budú v pravidelných intervaloch a najmenej raz za šesť mesiacov revidovať, aby sa zabezpečilo, že existujú dôvody pre ich zachovanie na tomto zozname.“
Nariadenie (ES) č. 2580/2001
6 Vzhľadom na nevyhnutnosť vydať nariadenie na vykonanie opatrení opísaných v spoločnej pozícii Rady 2001/931 na úrovni Európskej únie Rada prijala nariadenie (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207).
7 Článok 2 tohto nariadenia stanovuje:
„1. S výnimkou toho, čo je povolené podľa článkov 5 a 6:
a) všetky fondy, iné finančné aktíva a ekonomické zdroje, ktoré vlastní alebo má v držbe právnická osoba, skupina alebo subjekt zaradené do zoznamu uvedeného v odseku 3 sa zmrazia;
b) žiadne fondy, finančné aktíva alebo ekonomické zdroje nebudú priamo alebo nepriamo sprístupnené fyzickej alebo právnickej osobe, skupine alebo subjektu alebo v ich prospech, ktoré sú zaradené do zoznamu uvedeného v odseku 3.
2. S výnimkou toho, čo je povolené podľa článkov 5 a 6, je zakázané poskytnúť finančné služby fyzickej alebo právnickej osobe, skupine alebo subjektu alebo v ich prospech, zaradeným do zoznamu uvedeného v odseku 3.
3. Rada konajúc jednomyseľne ustanoví, preskúma a zmení a doplní zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa ustanovení stanovených v článku 1 ods. 4, 5 a 6 spoločnej pozície [2001/931] vzťahuje toto nariadenie; takýto zoznam bude pozostávať z:
i) fyzických osôb, ktoré páchajú, pokúšajú sa o spáchanie, zúčastňujú sa alebo napomáhajú spáchaniu ktoréhokoľvek teroristického činu;
ii) právnických osôb, skupín alebo subjektov, ktoré páchajú, pokúšajú sa o spáchanie, zúčastňujú sa alebo napomáhajú spáchaniu ktoréhokoľvek teroristického činu;
iii) právnických osôb, skupín alebo subjektov, ktoré vlastní alebo riadi jedna alebo niekoľko fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo subjektov uvedených v bodoch i) a ii);
iv) fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo subjektov, ktoré konajú v mene alebo riadia jednu alebo niekoľko fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo subjektov uvedených v bodoch i) a ii).“
Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné akty
8 V bodoch 1 až 7, 56 až 61 a 81 až 93 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zhrnul skutkový rámec sporu, ktorý mu bol predložený. Pokiaľ ide o preskúmanie tohto odvolania, treba z toho vyvodiť tieto skutočnosti.
9 Dňa 2. mája 2002 prijala Rada spoločnú pozíciu 2002/340/SZBP, ktorou sa aktualizuje spoločná pozícia 2001/931 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 116, 2002, s. 75). Prílohou spoločnej pozície 2002/340 sa aktualizoval zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia ustanovené v spoločnej pozícii 2001/931 (ďalej len „sporný zoznam“) a zaradila tam okrem iného názov Kurdistan Workers’ Party (PKK), ktorý je identifikovaný takto: „Strana kurdských pracujúcich (PKK)“. V ten istý deň Rada tiež prijala rozhodnutie 2002/334/ES, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje rozhodnutie 2001/927 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 116, 2002, s. 33). V tomto rozhodnutí je názov PKK zapísaný do zoznamu stanoveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 v rovnakom znení ako na spornom zozname.
10 Zápis PKK na tomto zozname bol zachovaný okrem iného spornými aktmi. Od 2. apríla 2004 sa v spornom zozname uvádza, pokiaľ ide o PKK, „Strana kurdských pracujúcich (PKK) (alias ‚KADEK‘, alias ‚KONGRA‑GEL‘)“.
11 V odôvodneniach týkajúcich sa vykonávacích nariadení č. 125/2014 a 790/2014 (ďalej len „akty z roku 2014“) Rada opísala PKK ako subjekt zapojený do teroristických činov, ktorý sa od roku 1984 dopustil mnohých činov takejto povahy, ktoré spôsobili smrť viac ako 30 000 tureckých občanov a cudzincov.
12 Rada uviedla, že teroristické činnosti PKK pokračujú napriek niekoľkým prímeriam, ktoré PKK jednostranne vyhlásila, okrem iného prímerie od roku 2009. V tejto súvislosti Rada spresnila, že teroristické činy, ktorých sa dopustila PKK, zahŕňajú bombové útoky, raketové útoky, používanie výbušnín, vraždy a únosy tureckých občanov a zahraničných turistov, branie rukojemníkov, útoky na turecké ozbrojené sily a ozbrojené konflikty s nimi, útoky na ropné zariadenia, verejnú dopravu, turecké diplomatické, kultúrne a komerčné objekty v rôznych krajinách, vydieranie tureckých občanov žijúcich v zahraničí, ako aj trestnú činnosť zameranú na financovanie týchto aktivít. Rada napríklad vyhotovila zoznam 69 incidentov, ku ktorým došlo od 14. novembra 2003 do 19. októbra 2011. Následne Rada kvalifikovala tieto činy, ktoré pripísala PKK, ako „teroristické činy“ v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931.
13 Rada dodala, že voči PKK sa prijali tri vnútroštátne rozhodnutia, z ktorých prvé bolo prijaté 29. marca 2001 zo strany Secretary of State for the Home Department (minister vnútra, Spojené kráľovstvo, ďalej len „minister vnútra“), a bolo prijaté na základe UK Terrorism Act 2000 (zákon Spojeného kráľovstva z roku 2000 proti terorizmu), ktorý bol doplnený rozhodnutím zo 14. júla 2006, ktoré nadobudlo účinnosť 14. augusta 2006, pričom sa domnievala, že KADEK a „KONGRA‑GEL“ predstavovali „ďalšie označenia“ PKK (ďalej len „rozhodnutie ministra vnútra z roku 2001“). Týmto rozhodnutím minister vnútra vzhľadom na páchanie teroristických činov zo strany PKK a jej účasť na týchto činoch zakázal PKK ako organizáciu zapojenú do teroristickej činnosti. Rada spresnila, že uvedené rozhodnutie pravidelne preskúmava národný vládny výbor.
14 Ďalšie dve vnútroštátne rozhodnutia prijala vláda Spojených štátov amerických. Ide jednak o rozhodnutie, ktorým sa PKK označuje za „zahraničnú teroristickú organizáciu“ podľa článku 219 US Immigration and Nationality Act (zákon Spojených štátov o prisťahovalectve a štátnej príslušnosti), v znení zmien a doplnení, a jednak o rozhodnutie, ktorým sa PKK označuje za „osobitne označeného celosvetového teroristu“ na základe Executive Order č. 13 224 (prezidentský dekrét č. 13 224) (ďalej spoločne len „rozhodnutia orgánov Spojených štátov“). Pokiaľ ide o tieto rozhodnutia orgánov Spojených štátov, Rada uviedla, že rozhodnutie, ktorým sa PKK označuje za „zahraničnú teroristickú organizáciu“, môže byť predmetom súdneho preskúmania, zatiaľ čo rozhodnutie, ktoré kvalifikuje PKK ako „osobitne označeného celosvetového teroristu“, môže viesť súčasne k správnemu, ako aj k súdnemu preskúmaniu.
15 Za týchto podmienok sa Rada domnievala, že tri vnútroštátne rozhodnutia uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch boli prijaté „príslušnými orgánmi“ v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931. Rada okrem iného konštatovala, že uvedené rozhodnutia boli naďalej platné, a domnievala sa, že dôvody, ktoré odôvodňovali zaradenie skupiny PKK do sporného zoznamu, naďalej platia.
16 V odôvodneniach k sporným rozhodnutiam a sporným nariadeniam prijatým v rokoch 2015 až 2017 (ďalej len „akty z rokov 2015 až 2017“) Rada uviedla, že ponechanie zápisu PKK na spornom zozname sa zakladalo na rozhodnutiach prijatých tromi príslušnými orgánmi, najmä na rozhodnutí ministra vnútra z roku 2001 a na rozhodnutiach orgánov Spojených štátov, ktoré sú uvedené v prílohách A a C týchto odôvodnení. V tejto súvislosti najprv zdôraznila, že samostatne preskúmala informácie uvedené v týchto rozhodnutiach a že podľa jej zistení každé z uvedených rozhodnutí obsahovalo dostatočné dôvody na odôvodnenie zápisu PKK na spornom zozname na úrovni Únie.
17 Rada ďalej uviedla, že podľa judikatúry Všeobecného súdu tak ministra vnútra, ako aj orgány Spojených štátov možno považovať za „príslušný orgán“ v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, pričom spresnila, že overila, či skutkové okolnosti, na ktorých sú založené tieto rozhodnutia, spadajú pod pojmy „teroristické činy“ a „teroristická skupina“ a zostávajú v platnosti. Rada napokon spresnila, že nemá k dispozícii nijaký dôkaz, ktorý by svedčil v prospech toho, aby sa PKK vymazala zo sporného zoznamu, a že dôvody, ktoré odôvodňovali zaradenie tejto organizácie do tohto zoznamu, sú naďalej aktuálne, takže toto zaradenie musí byť zachované.
18 Odôvodnenia k aktom z rokov 2015 až 2017 obsahovali v prílohe pre každé vnútroštátne rozhodnutie opis definície pojmu „terorizmus“ vo vnútroštátnom práve, opis uplatniteľných vnútroštátnych správnych a súdnych konaní, zhrnutie procesného vývoja a dôsledkov dotknutého vnútroštátneho rozhodnutia, zhrnutie záverov, ku ktorým dospeli príslušné orgány vo vzťahu k PKK, opis skutkových okolností, z ktorých tieto príslušné orgány vychádzali, a konštatovanie, že tieto skutočnosti predstavovali „teroristický čin“ v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931.
19 V prílohe A odôvodnenia k aktom z rokov 2015 až 2017 Rada uviedla, že rozhodnutie ministra vnútra z roku 2001 zakázalo PKK, keďže existovali oprávnené dôvody domnievať sa, že PKK pácha alebo sa podieľa na „teroristických činoch“ v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931. Rozhodnutím z 3. decembra 2014 (ďalej len „rozhodnutie ministra vnútra z roku 2014 o preskúmaní“) tento minister zamietol žiadosť o zrušenie zákazu PKK, pričom sa opieral o nedávne teroristické útoky, ktorých sa podľa neho dopustila PKK a ktoré boli dôkazom toho, že je stále zapojená do „teroristických činov“ v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931.
20 V prílohe C týchto odôvodnení, ktorá sa týka rozhodnutí orgánov Spojených štátov, Rada uviedla, že výročná správa z roku 2013 týkajúca sa terorizmu vypracovaná Ministerstvom zahraničných vecí Spojených štátov obsahuje konkrétne dôvody, na základe ktorých bolo prijaté a ponechané v platnosti rozhodnutie označiť PKK ako „zahraničnú teroristickú organizáciu“.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
21 PKK návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 1. mája 2014 podala žalobu, ktorou sa v poslednej časti svojho podania domáhala zrušenia sporných aktov v rozsahu, v akom sa jej týkajú, pričom táto organizácia upravila svoje návrhy v priebehu konania, a to v rozsahu, v akom jeden zo sporných právnych aktov zrušil a nahrádzal predchádzajúci akt.
22 Európskej komisii a Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska bol povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom konania na podporu návrhov Rady.
23 Na podporu svojej žaloby smerujúcej k zrušeniu sporných aktov PKK uviedla v podstate osem žalobných dôvodov. Všeobecný súd sa obmedzil na preskúmanie siedmeho žalobného dôvodu založeného na porušení povinnosti odôvodnenia. Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd rozhodol, že tento žalobný dôvod je dôvodný a v dôsledku toho zrušil sporné akty v rozsahu, v akom sa týkajú PKK.
24 V rámci preskúmania siedmeho žalobného dôvodu Všeobecný súd najprv pripomenul, že treba rozlišovať medzi aktmi, na základe ktorých bolo meno osoby alebo subjektu pôvodne zapísané do zoznamu týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov, ktoré upravuje článok 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, a aktmi, na základe ktorých sa ponechalo toto meno na tomto zozname, ktoré upravuje článok 1 ods. 6 tejto spoločnej pozície.
25 Všeobecný súd ďalej rozhodol, že akty z roku 2014 a akty z rokov 2015 až 2017 neboli z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.
Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania
26 Rozhodnutiami z 13. a 20. mája 2019 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu Holandského kráľovstva a Francúzskej republiky na vstup do konania ako vedľajších účastníkov na podporu návrhov Rady.
27 Rada a Spojené kráľovstvo navrhujú, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– s konečnou platnosťou rozhodol o otázkach, ktoré sú predmetom tohto odvolania, zamietol žalobu, ktorú podala PKK, a
– uložil PKK povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré Rade vznikli v súvislosti s týmto odvolaním a vo veci T‑316/14.
28 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor vyhovel odvolaniu.
29 Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok a
– s konečnou platnosťou rozhodol o otázkach, ktoré sú predmetom odvolania Rady a zamietol žalobu, ktorú podala PKK.
30 PKK navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie podané Radou v celom rozsahu,
– potvrdil rozsudok Všeobecného súdu,
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré jej vznikli v rámci tohto odvolania, a potvrdil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ukladá Rade povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom, a
– subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o ďalších žalobných dôvodoch predložených PKK v rámci jej žaloby o neplatnosť.
O odvolaní
31 Na podporu svojho odvolania Rada uvádza sedem odvolacích dôvodov.
32 Vo svojom prvom odvolacom dôvode Rada spochybňuje úvahy Všeobecného súdu, podľa ktorých sú sporné rozhodnutia rozhodnutiami o zachovaní, na ktoré sa vzťahuje výlučne článok 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931.
33 Druhý až piaty odvolací dôvod sa týka odôvodnení napadnutého rozsudku týkajúcich sa aktov z roku 2014. Druhý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že rozhodnutia orgánov Spojených štátov nemohli slúžiť ako základ pre pôvodný zápis PKK na sporný zoznam. Tretí odvolací dôvod sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého Rada porušila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že neuviedla dôvody, pre ktoré vnútroštátne rozhodnutia predstavovali rozhodnutia prijaté „príslušným orgánom“ v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931. Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode Rada spochybňuje úvahy Všeobecného súdu, podľa ktorých vzhľadom na jednostranné vyhlásenie PKK o určitom počte prímerí a mierových rokovaní s tureckou vládou musela rozhodnúť o zachovaní zaradenia PKK na spornom zozname na základe najnovších skutočností. Piaty odvolací dôvod sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého Rada porušila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o 69 incidentov, na ktorých táto inštitúcia založila svoje rozhodnutie o pretrvávaní nebezpečenstva účasti PKK na teroristických činnostiach.
34 Šiesty a siedmy odvolací dôvod sa týkajú úvah Všeobecného súdu týkajúcich sa aktov z rokov 2015 až 2017. Šiesty odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že Rada nemohla v rámci odôvodnenia týkajúceho sa týchto aktov preukázať pretrvávanie nebezpečenstva, že PKK sa zúčastňuje na teroristických činnostiach odkazom na rozhodnutia o preskúmaní vnútroštátnych rozhodnutí, na ktorých bol založený pôvodný zápis názvu tejto organizácie na sporný zoznam. V siedmom odvolacom dôvode Rada spochybňuje úvahy Všeobecného súdu, podľa ktorých list Rady z 27. marca 2015, ktorým Rada oznámila PKK odôvodnenie týkajúce sa vykonávacieho nariadenia 2015/513 a rozhodnutia 2015/521, pričom v tomto liste odpovedala na tvrdenia predložené PKK v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu tohto nariadenia a tohto rozhodnutia, nemožno zohľadniť ako súčasť odôvodnenia tohto nariadenia a rozhodnutia.
O prvom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
35 Prvý odvolací dôvod sa týka bodov 52 až 54, 103 a 104 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd v podstate konštatoval, že na sporné akty sa vzťahuje výlučne článok 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931. Podľa Rady, ktorú podporujú Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Komisia, sa na tieto akty vzťahuje aj článok 1 ods. 4 tejto spoločnej pozície. Všeobecný súd mal preto preskúmať ich zákonnosť aj s ohľadom na toto posledné uvedené ustanovenie.
36 PKK namieta proti tejto argumentácii a navrhuje, aby sa prvý odvolací dôvod zamietol.
Posúdenie Súdnym dvorom
37 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora treba odlíšiť akty, na základe ktorých je meno osoby alebo subjektu pôvodne zapísané do zoznamu týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov, ktoré upravuje článok 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, od aktov, ktorými sa ich meno ponecháva na tomto zozname, ktoré upravuje článok 1 ods. 6 tejto spoločnej pozície (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, body 58 až 62, a Rada/Hamas, C‑79/15 P, EU:C:2017:584, body 36 až 40, ako aj z 20. júna 2019, K.P., C‑458/15, EU:C:2019:522, body 50 až 52).
38 Všeobecný súd teda pri skúmaní sporných rozhodnutí, ktorými bola PKK ponechaná na spornom zozname, výlučne vo svetle článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.
39 Z toho vyplýva, že prvý odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako nedôvodný.
O treťom a piatom odvolacom dôvode
40 Tretí a piaty odvolací dôvod, ktoré treba preskúmať spoločne, smerujú proti bodom 67, 68, 77 a 78 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd rozhodol, že akty z roku 2014 sú nedostatočne odôvodnené v rozsahu, v akom sa zakladajú na rozhodnutí ministra vnútra z roku 2001 a rozhodnutiach orgánov Spojených štátov, ako aj na zozname 69 incidentov, ku ktorým došlo od 14. novembra 2003 do 19. októbra 2011.
41 Pokiaľ ide konkrétne o rozhodnutie ministra vnútra z roku 2001, Všeobecný súd v bode 68 napadnutého rozsudku uviedol, že odôvodnenie aktov z roku 2014 neobsahovalo nijaký opis dôvodov, na ktorých sa toto rozhodnutie zakladá, a nespresňovalo dôvody, pre ktoré sa Rada domnievala, že dotknuté skutky spadajú pod pojem „teroristický čin“ v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931, ani dôvody, pre ktoré sa domnievala, že toto rozhodnutie predstavuje rozhodnutie „príslušného orgánu“ v zmysle článku 1 ods. 4 tejto spoločnej pozície. V tejto súvislosti Všeobecný súd zdôraznil, že PKK spochybnila túto kvalifikáciu počas konania pred Všeobecným súdom.
42 Pokiaľ ide o zoznam 69 incidentov, ku ktorým došlo od 14. novembra 2003 do 19. októbra 2011, Všeobecný súd v bodoch 77 a 78 napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na to, že PKK počas konania pred Všeobecným súdom spochybnila vecnú správnosť niektorých z týchto incidentov, ich pripísateľnosť PKK alebo okolnosti, za ktorých k nim došlo, Rade prislúcha preukázať v rámci odôvodnenia týkajúceho sa aktov z roku 2014 dôvodnosť uvádzaných skutočností a Všeobecnému súdu overiť správnosť týchto skutkových okolností. Podľa Všeobecného súdu však informácie uvedené v odôvodneniach k aktom z roku 2014 mu neumožňovali vykonať jeho preskúmanie, keďže tieto odôvodnenia neobsahovali nijakú informáciu týkajúcu sa skutočností, o ktoré sa Rada opierala pri svojom závere, že predmetné incidenty boli preukázané, boli pripísateľné PKK a spĺňali kritériá stanovené v článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931.
Argumentácia účastníkov konania
43 Rada, ktorú podporuje Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Komisia, tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 67 a 68 napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď usudzoval, že Rada bola povinná uviesť v odôvodneniach k aktom z roku 2014 dôvody, ktoré ju viedli k záveru, že rozhodnutie ministra vnútra z roku 2001 a rozhodnutia orgánov Spojených štátov predstavovali rozhodnutia príslušných orgánov v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, a týkali sa „teroristických činov“ v zmysle článku 1 ods. 3 tejto spoločnej pozície. Rada sa domnieva, že Všeobecný súd jej tým uložil požiadavku, ktorá nie je stanovená v článku 1 ods. 4 tejto spoločnej pozície.
44 Podľa Rady Všeobecný súd tiež nesprávne poukázal v bodoch 77 a 78 napadnutého rozsudku na nedostatok odôvodnenia, pokiaľ ide o 69 incidentov, ku ktorým došlo od 14. novembra 2003 do 19. októbra 2011. Táto inštitúcia tvrdí, že na to, aby bola splnená povinnosť odôvodnenia, stačí, aby uviedla skutočnosti použité voči dotknutej osobe alebo subjektu v odôvodneniach, aby táto osoba alebo tento subjekt mohli pochopiť dôvody, pre ktoré bolo ich meno ponechané na zozname týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov, bez toho, aby bola povinná preukázať dôvodnosť uvádzaných skutočností a podrobne uviesť v odôvodneniach všetky svoje úvahy. Dôkaz o údajnom konaní sa týka zákonnosti dôvodov, na ktorých je založený predmetný akt, a nie povinnosti odôvodnenia.
45 PKK navrhuje, aby sa tretí a piaty odvolací dôvod zamietli. Všeobecný súd sa podľa nej správne domnieval, že Rada bola povinná uviesť v odôvodneniach k aktom z roku 2014 dôvody, pre ktoré sa domnievala, že vnútroštátne rozhodnutia, na ktorých bol založený pôvodný zápis jej názvu, predstavovali „rozhodnutia príslušných orgánov“ v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 a že tieto rozhodnutia sa týkali „teroristických činov“ v zmysle článku 1 ods. 3 tejto spoločnej pozície. Okrem toho mala Rada spresniť dôvody, pre ktoré 69 incidentov uvedených v týchto odôvodneniach takisto predstavovalo takéto akty pripísateľné PKK. Konkrétne v rámci odôvodnení nariadenia č. 790/2014 mala Rada zohľadniť výhrady, ktoré PKK uviedla v tejto súvislosti v rámci svojej žaloby proti nariadeniu č. 125/2014.
Posúdenie Súdnym dvorom
46 Na úvod treba konštatovať, že tretí a piaty odvolací dôvod sa v podstate týkajú rozsahu povinnosti odôvodnenia, ktorú má Rada, pokiaľ ide o akty z roku 2014, ktorými ponechala zápis PKK na spornom zozname. Z judikatúry citovanej v bode 37 tohto rozsudku pritom vyplýva, že článok 1 spoločnej pozície 2001/931 rozlišuje medzi na jednej strane pôvodným zápisom osoby alebo subjektu na zoznam týkajúci sa zmrazenia finančných prostriedkov, ktorý je uvedený v článku 1 ods. 4 tejto spoločnej pozície, a na druhej strane zachovaním tejto osoby alebo subjektu už zapísaných na uvedenom zozname, na ktoré sa už vzťahuje uvedený článok 1 ods. 6 tejto spoločnej pozície. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, podmienky, ktorým podlieha takéto zachovanie, sú teda len podmienkami stanovenými v článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, a hoci argumentácia účastníkov konania odkazuje na článok 1 ods. 3 a 4 tejto spoločnej pozície, rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorú má Rada, treba preskúmať len z hľadiska odseku 6 tohto článku.
47 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že z odôvodnenia vyžadovaného článkom 296 ZFEÚ musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa tak dotknutým osobám umožnilo oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia s cieľom posúdiť jeho dôvodnosť a príslušnému súdu vykonať preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 138, a z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 29).
48 Odôvodnenie musí byť okrem toho prispôsobené povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. V tejto súvislosti sa nevyžaduje, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti alebo aby podrobne odpovedalo na úvahy dotknutého subjektu predložené vo fáze oboznamovania sa s týmto aktom pred jeho prijatím, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na jeho znenie, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Preto akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy a umožňuje jej pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, body 139 až 141; z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, body 120 a 122, a z 31. januára 2019, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, C‑225/17 P, EU:C:2019:82, bod 69, a citovanú judikatúru).
49 Pokiaľ ide konkrétne o akty týkajúce sa rozhodnutia o ponechaní na zozname týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov, akými sú akty z roku 2014, treba pripomenúť, že v rámci preskúmania vykonaného na základe článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 môže Rada ponechať dotknutú osobu alebo subjekt na tomto zozname, ak dospeje k záveru o pretrvávaní nebezpečenstva zapojenia tohto subjektu do teroristických činností, ktoré odôvodňovali jej pôvodný zápis na uvedený zoznam, pričom táto skutočnosť tak v podstate predstavuje predĺženie platnosti pôvodného zápisu dotknutej osoby alebo subjektu na tento zoznam. Na tento účel je Rada povinná overiť, či sa od tohto pôvodného zápisu alebo predchádzajúceho preskúmania skutkový stav nezmenil takým spôsobom, že už neumožňuje vyvodiť rovnaký záver o zapojení dotknutej osoby alebo subjektu do teroristických činností (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, body 46 a 51 a citovanú judikatúru, a z 20. júna 2019, K.P., C‑458/15, EU:C:2019:522, bod 43).
50 V rámci overenia pretrvávania nebezpečenstva zapojenia dotknutej osoby alebo subjektu do teroristických činností sa musí neskorší osud vnútroštátneho rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre pôvodný zápis tejto osoby alebo tohto subjektu na zoznam týkajúci sa zmrazenia finančných prostriedkov, riadne zohľadniť, najmä zrušenie alebo odvolanie tohto vnútroštátneho rozhodnutia z dôvodu nových skutočností alebo zmeny posúdenia príslušného vnútroštátneho orgánu (rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 52).
51 Okrem toho samotná skutočnosť, že vnútroštátne rozhodnutie, ktoré slúžilo ako základ pre pôvodný zápis, zostáva v platnosti, vzhľadom na uplynutý čas a v závislosti od vývoja okolností prejednávanej veci, nemusí stačiť na prijatie záveru o pretrvávaní nebezpečenstva zapojenia dotknutej osoby alebo subjektu do teroristických činností. V takejto situácii je Rada povinná založiť ponechanie tejto osoby alebo tohto subjektu na uvedenom zozname na aktualizovanom posúdení situácie, pričom zohľadní najnovšie skutočnosti preukazujúce, že toto nebezpečenstvo pretrváva. Na tento účel sa Rada môže opierať o najnovšie skutočnosti založené nielen na vnútroštátnych rozhodnutiach prijatých príslušnými orgánmi, ale aj na iných zdrojoch, a teda aj na jej vlastných posúdeniach (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, body 52, 62 a 72; Rada/Hamas, C‑79/15 P, EU:C:2017:584, body 40 a 50, a z 20. júna 2019, K.P., C‑458/15, EU:C:2019:522, body 52, 60 a 61).
52 V tejto súvislosti treba spresniť, že pokiaľ ide o akty týkajúce sa ponechania zápisu osoby alebo subjektu na spornom zozname týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov, súd Únie je povinný overiť jednak dodržanie povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 ZFEÚ, a teda dostatočne presnú a konkrétnu povahu uvádzaných dôvodov, ako aj skutočnosť, či sú tieto dôvody podložené, čo znamená, že tento súd sa musí uistiť v rámci preskúmania materiálnej zákonnosti týchto dôvodov, či sa tieto akty opierajú o dostatočne silný skutkový základ a overiť skutočnosti uvádzané v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa tieto akty opierajú (pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, body 118 a 119, a z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 70).
53 Pokiaľ ide o toto preskúmanie, dotknutá osoba alebo subjekt môže v rámci žaloby podanej proti ponechaniu na zozname týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov napádať všetky skutočnosti, o ktoré sa opiera Rada na účely preukázania pretrvávania nebezpečenstva jej zapojenia do teroristických činností, nezávisle od otázky, či sú tieto skutočnosti získané z vnútroštátneho rozhodnutia prijatého príslušným orgánom alebo z iných zdrojov. V prípade spochybnenia Rade prislúcha preukázať dôvodnosť uvádzaných skutočností a súdu Únie prislúcha overiť ich vecnú správnosť (rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 71 a citovaná judikatúra).
54 Okrem toho, hoci len v prípade spochybnenia príslušnému orgánu Únie prináleží preukázať dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe alebo subjektu, táto osoba alebo subjekt nemôže byť na účely tohto spochybnenia povinná predložiť negatívny dôkaz o neexistencii dôvodnosti týchto dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 121).
55 Okrem toho treba zdôrazniť, že otázka odôvodnenia, ktorá sa týka formálnej náležitosti, sa odlišuje od otázky preukázania tvrdeného správania, ktorá sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu a znamená overenie pravdivosti uvedených skutočností v tomto akte, ako aj kvalifikácie týchto skutočností ako odôvodňujúcich uplatnenie obmedzujúcich opatrení voči dotknutej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, C‑548/09 P, EU:C:2011:735, bod 88, a z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 60).
56 Z vyššie uvedeného vyplýva, že na splnenie povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 ZFEÚ mala Rada v prejednávanej veci predložiť dostatočne presné a konkrétne dôvody umožňujúce PKK oboznámiť sa s dôvodmi uvádzanými na účely ponechania zápisu PKK na spornom zozname aktmi z roku 2014 a Všeobecnému súdu vykonať jeho preskúmanie. Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd rozhodol v bodoch 68, 77 a 78 napadnutého rozsudku, však Rada nebola povinná v rámci odôvodnenia týkajúceho sa týchto aktov preukázať vecnú správnosť skutočností, na ktorých sú založené dôvody ponechania zápisu PKK na spornom zozname, ani vykonať v rámci tohto odôvodnenia právnu kvalifikáciu týchto skutočností vzhľadom na článok 1 ods. 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931. Dôkaz, ktorý takto požadoval Všeobecný súd, sa totiž podľa judikatúry pripomenutej v bodoch 52 až 55 tohto rozsudku netýka povinnosti odôvodnenia, ale materiálnej zákonnosti uvedených aktov, čo je otázka, ktorá nesúvisí so siedmym žalobným dôvodom, ktorému sa vyhovelo v napadnutom rozsudku.
57 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 68, 77 a 78 napadnutého rozsudku konštatoval, že Rada porušila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že odôvodnenia aktov z roku 2014 odkazujú na rozhodnutie ministra vnútra z roku 2001 a na zoznam 69 incidentov, ku ktorým došlo od 14. novembra 2003 do 19. októbra 2011.
58 Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu zdá byť dôvodná z iných právnych dôvodov, nemá takéto porušenie za následok zrušenie tohto rozhodnutia (rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 75). Preto treba okrem toho overiť, či toto nesprávne právne posúdenie, ktoré obsahuje napadnutý rozsudok, môže vyvrátiť záver Všeobecného súdu uvedený v bode 80 tohto rozsudku, alebo naopak, či z dokumentov v spise vyplýva, že akty z roku 2014 boli v každom prípade nedostatočne odôvodnené.
59 V tejto súvislosti z odôvodnení aktov z roku 2014, tak ako sú zhrnuté v bodoch 11 až 15 tohto rozsudku, vyplýva, že na účely zachovania zápisu PKK na spornom zozname Rada vzhľadom na históriu teroristických činností PKK, ku ktorým došlo od roku 1984 a jednostranných prímerí, ktoré vyhlásila najmä od roku 2009, vychádzala zo skutočnosti, že rozhodnutie ministra vnútra z roku 2001, ktoré slúžilo ako základ tohto pôvodného zapísania PKK na tento zoznam, bolo stále platné, a najmä zo zoznamu 69 incidentov, ku ktorým došlo od 14. novembra 2003 do 19. októbra 2011, ktoré Rada považovala za „teroristické činy“ v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931 pripísateľné PKK.
60 Pokiaľ ide o rozhodnutie ministra vnútra z roku 2001, ktoré pôvodne slúžilo ako základ pre tento zápis, z týchto odôvodnení vyplýva, že Rada konštatovala, že toto rozhodnutie prijal príslušný orgán v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, že je predmetom pravidelných kontrol zo strany vládneho výboru Spojeného kráľovstva a že je naďalej účinné. Rada preto spresnila, že vykonala požadované preskúmanie na základe judikatúry pripomenutej v bodoch 49 a 50 tohto rozsudku a dospela k záveru, že neskorší osud tohto rozhodnutia neuvádza takú zmenu, o akú ide v uvedených bodoch tohto rozsudku. Tieto dôvody sú pritom dostatočne presné a konkrétne na to, aby umožnili PKK oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Rada založila svoje ponechanie na spornom zozname na tomto rozhodnutí, a Všeobecnému súdu v tejto súvislosti vykonať jeho preskúmanie.
61 Pokiaľ ide o zoznam 69 incidentov, ku ktorým došlo od 14. novembra 2003 do 19. októbra 2011, Rada uviedla v odôvodneniach týkajúcich sa aktov z roku 2014 najmä 17 incidentov, ku ktorým došlo od 17. januára 2010 do 19. októbra 2011, ktoré podľa tejto inštitúcie pochádzali nielen z obdobia po prímerí, ktoré jednostranne vyhlásila PKK od roku 2009, ale boli tiež dostatočne nedávne, aby odôvodňovali zachovanie zápisu tejto organizácie okrem iného na spornom zozname z februára a júla 2014. Pokiaľ ide o týchto 17 najnovších incidentov, Rada spresnila presný dátum, mesto alebo provinciu, v ktorej k nim došlo, povahu, ako aj počet a postavenie obetí.
62 Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd rozhodol v bodoch 68, 77 a 78 napadnutého rozsudku, odôvodnenie týkajúce sa aktov z roku 2014 umožňovalo PKK oboznámiť sa s osobitnými a konkrétnymi dôvodmi, pre ktoré sa Rada domnievala, že napriek prímeriam, ktoré boli jednostranne vyhlásené od roku 2009, pretrvávalo riziko zapojenia tejto organizácie do teroristických činností. Skutočnosti uvedené v týchto odôvodneniach tak boli dostatočné na to, aby umožnili PKK pochopiť, čo sa jej vytýka (pozri analogicky rozsudky z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, body 4 a 142, a z 20. júna 2019, K.P., C‑458/15, EU:C:2019:522, body 53 a 54).
63 Treba dodať, že Všeobecný súd v bodoch 68, 77 a 78 napadnutého rozsudku síce uviedol, že PKK predložila tvrdenia smerujúce k spochybneniu rozhodnutia ministra vnútra z roku 2001 a 69 incidentov uvedených v odôvodneniach aktov z roku 2014, ale z týchto bodov 77 a 78, ako aj z argumentácie PKK zhrnutej v bode 45 tohto rozsudku vyplýva, že cieľom tejto argumentácie bolo spochybniť existenciu uvádzaných skutočností, ako aj ich právnu kvalifikáciu, čo ale nemá naznačovať, že Rada porušila svoju povinnosť odôvodnenia, ale spochybniť materiálnu zákonnosť týchto aktov, a tým vyvolať povinnosť Rady, aby preukázala dôvodnosť uvádzaných dôvodov.
64 Keďže Všeobecný súd sa v bode 78 napadnutého rozsudku domnieval, že stručnosť informácií obsiahnutých v odôvodneniach aktov z roku 2014 mu neumožňovala vykonať súdne preskúmanie incidentov spochybnených PKK, keďže tieto odôvodnenia neobsahujú žiadnu informáciu o skutočnostiach, o ktoré sa Rada opierala, aby dospela k záveru, že predmetné incidenty boli preukázané, sú pripísateľné PKK a spĺňajú kritériá článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931, treba uviesť, že z judikatúry pripomenutej v bodoch 53 až 55 tohto rozsudku vyplýva, že preskúmanie materiálnej zákonnosti, ktoré tak prináleží Všeobecnému súdu, sa musí vykonať nielen na základe skutočností uvedených v odôvodneniach sporných aktov, ale aj na základe materiálu, ktorý poskytne Rada v prípade spochybnenia Všeobecnému súdu na preukázanie dôvodnosti skutočností uvedených v týchto odôvodneniach.
65 V dôsledku toho nesprávne právne posúdenie uvedené v bode 56 tohto rozsudku môže viesť k neplatnosti záveru, ku ktorému dospel Všeobecný súd v bode 80 napadnutého rozsudku.
66 Preto treba vyhovieť piatemu odvolaciemu dôvodu, ako aj tretiemu odvolaciemu dôvodu v rozsahu, v akom sa týkajú úvah Všeobecného súdu týkajúcich sa rozhodnutia ministra vnútra z roku 2001.
67 Z toho vyplýva, že návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku treba vyhovieť v rozsahu, v akom Všeobecný súd zrušil akty z roku 2014 z dôvodu nedostatku odôvodnenia bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o nesprávnych právnych posúdeniach uvádzaných v rámci druhého a štvrtého odvolacieho dôvodu, a o tvrdeniach uvedených v rámci tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sú založené na spochybnení úvah Všeobecného súdu týkajúcich sa rozhodnutí orgánov Spojených štátov.
O šiestom a siedmom odvolacom dôvode
68 Šiesty a siedmy odvolací dôvod, ktoré treba preskúmať spoločne, smerujú proti bodom 95 až 98, 103 až 106 a 110 až 114 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd rozhodol, že akty z obdobia od roku 2015 do roku 2017 boli nedostatočne odôvodnené.
69 V bodoch 95 až 98 a 103 až 106 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v podstate rozhodol, že Rada porušila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že odôvodnenia týkajúce sa aktov z rokov 2015 až 2017 odkazujú na rozhodnutie ministra vnútra z roku 2014 o preskúmaní a na zachovanie rozhodnutia vlády Spojených štátov o označení PKK za „zahraničnú teroristickú organizáciu“ po opätovnom preskúmaní. Pokiaľ ide najmä o rozhodnutie ministra vnútra z roku 2014 o preskúmaní, Všeobecný súd sa domnieval, že Rada nemohla na účely ponechania zápisu PKK na spornom zozname vychádzať z tohto posledného uvedeného vnútroštátneho rozhodnutia bez toho, aby preskúmala a snažila sa preukázať dôvodnosť uvádzaných skutočností, čo však tieto odôvodnenia neuvádzali. Okrem toho Rada neuviedla ani dôvody, pre ktoré sa domnievala, že uvedené vnútroštátne rozhodnutie umožňovalo z právneho hľadiska dostatočne dospieť k záveru, že nebezpečenstvo zapojenia PKK do teroristických činností pretrváva. V tejto súvislosti Všeobecný súd okrem iného uviedol, že PKK spochybnila incidenty uvedené v rozhodnutí ministra vnútra z roku 2014 vo svojom návrhu na úpravu svojej žaloby podanej na Všeobecný súd 26. mája 2015.
70 Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 110 až 114 napadnutého rozsudku konštatoval, že Rada z právneho hľadiska nedostatočne odpovedala na tvrdenia, ktoré PKK uviedla v liste zo 6. marca 2015 počas konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 2015/521 a vykonávacieho nariadenia 2015/513. Podľa Všeobecného súdu spresnenie uvedené v odôvodneniach aktov z rokov 2015 až 2017, v ktorých Rada uviedla, že sa márne snažila zistiť, či má k dispozícii dôkazy svedčiace v prospech vymazania názvu PKK zo sporného zoznamu, je v tejto súvislosti nedostatočné. Okrem toho Všeobecný súd konštatoval, že list Rady z 27. marca 2015, ktorým bolo odôvodnenie týkajúce sa tohto rozhodnutia a tohto nariadenia oznámené PKK, nemôže napraviť tento nedostatok odôvodnenia. Na jednej strane tento list bol vydaný po prijatí uvedeného rozhodnutia a uvedeného nariadenia. Na druhej strane Všeobecný súd uviedol, že hoci sa v uvedenom liste uvádzalo, že existencia kurdských skupín bojujúcich proti skupine „Islamský štát“ nemala vplyv na posúdenie Rady, pokiaľ ide o pretrvávanie nebezpečenstva zapojenia PKK do teroristických činností, táto inštitúcia opomenula spresniť skutočnosti, ktoré ju viedli k záveru o pretrvávaní tohto nebezpečenstva.
Argumentácia účastníkov konania
71 Vo svojom šiestom a siedmom odvolacom dôvode Rada podporovaná Francúzskou republikou, Spojeným kráľovstvom a Komisiou tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď na jednej strane v bodoch 95 až 99 a 103 až 109 napadnutého rozsudku konštatoval, že odôvodnenie aktov z rokov 2015 až 2017 bolo nedostatočné, keďže odôvodnenia týkajúce sa týchto aktov boli založené na vnútroštátnych rozhodnutiach prijatých orgánmi Spojeného kráľovstva a orgánmi Spojených štátov, ktorými sa uvedené rozhodnutia preskúmali, a ktoré slúžili ako základ pre pôvodný zápis PKK na sporný zoznam. Podľa Rady toto nesprávne právne posúdenie vychádza z okolnosti, že Všeobecný súd nesprávne založil svoje posúdenie výlučne na článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, hoci mal na tieto vnútroštátne rozhodnutia o preskúmaní uplatniť článok 1 ods. 4 tejto spoločnej pozície. Za týchto podmienok sa Rada domnieva, že nebola povinná overiť skutočnosti, na ktorých sú založené uvedené vnútroštátne rozhodnutia, ani predložiť dôkazy, ktoré mali preukázať dôvodnosť uvedených skutočností, ktoré mali byť napadnuté ešte na vnútroštátnom súde. Na druhej strane Rada spochybňuje body 110 až 114 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom v nich Všeobecný súd usudzoval, že Rada z právneho hľadiska nedostatočne odpovedala na tvrdenia, ktoré PKK predložila v priebehu konania pred ňou. V tejto súvislosti tvrdí, že jej list z 27. marca 2015, ktorý bol pripojený k odôvodneniu rozhodnutia 2015/521 a vykonávacieho nariadenia 2015/513, dostatočne odpovedal na tieto tvrdenia.
72 PKK tvrdí, že všetky skutočnosti, z ktorých Rada vychádzala, aby preukázala pretrvávanie nebezpečenstva jej zapojenia do teroristických činností, možno napadnúť na súde Únie bez ohľadu na to, či tieto skutočnosti vyplývajú z rozhodnutia príslušného orgánu alebo z iných zdrojov. Nie je potrebné rozlišovať medzi skutočnosťami, ktoré možno spochybniť pred súdom Únie a vnútroštátnymi súdmi. V každom prípade v odôvodneniach aktov z rokov 2015 až 2017 Rada neuviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodnutie ministra vnútra z roku 2014 o preskúmaní týkalo „teroristického činu“ v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931, hoci definície pojmu „teroristický čin“ na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie sa líšia. Pokiaľ ide o úvahy uvedené v bodoch 110 až 114 napadnutého rozsudku, PKK tvrdí, že každá informácia týkajúca sa dôvodov zaradenia do zoznamu týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov by nemala byť uvedená v liste o oznámení dotknutého aktu, ale v odôvodnení tohto aktu.
Posúdenie Súdnym dvorom
73 Na úvod, ako vyplýva z preskúmania prvého odvolacieho dôvodu, Rada nesprávne tvrdí, že na akty z rokov 2015 až 2017 sa vzťahuje tak článok 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, ako aj článok 1 ods. 6 tejto spoločnej pozície. V dôsledku toho na základe tej istej argumentácie tiež nesprávne tvrdí, že PKK nemôže napadnúť tieto akty v rozsahu, v akom sú založené na vnútroštátnych rozhodnutiach o preskúmaní uvedených v bode 71 tohto rozsudku. Okrem toho podľa judikatúry uvedenej v bodoch 53 a 54 tohto rozsudku dotknutá osoba alebo subjekt môže v rámci žaloby podanej proti ponechaniu na zozname týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov napádať všetky skutočnosti, o ktoré sa opiera Rada na účely preukázania pretrvávania nebezpečenstva zapojenia do teroristických činností, nezávisle od otázky, či sa tieto skutočnosti získali z vnútroštátneho rozhodnutia prijatého príslušným orgánom alebo z iných zdrojov.
74 Treba však konštatovať, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 99 a 105 napadnutého rozsudku konštatoval, že Rada porušila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že odôvodnenia aktov z rokov 2015 až 2017 sú založené na rozhodnutí ministra vnútra o preskúmaní z roku 2014. Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd rozhodol v týchto bodoch napadnutého rozsudku, Rada nebola povinná preukázať v rámci odôvodnenia týkajúceho sa týchto aktov vecnú správnosť skutkových zistení, na ktorých je založené toto rozhodnutie o preskúmaní, na ktorom sa zakladajú odôvodnenia uvedených aktov na účely zachovania zápisu PKK na sporný zoznam, ani vykonať v rámci tohto odôvodnenia kvalifikáciu týchto skutočností vzhľadom na článok 1 ods. 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931. Dôkaz, ktorý takto požadoval Všeobecný súd, sa totiž podľa judikatúry pripomenutej v bodoch 52 až 55 tohto rozsudku netýka povinnosti odôvodnenia, ale materiálnej zákonnosti tých istých aktov, čo je otázka, ktorá nesúvisí so siedmym žalobným dôvodom v prvostupňovom konaní, ktorému sa vyhovelo v napadnutom rozsudku.
75 Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 58 tohto rozsudku však treba okrem toho overiť, či toto nesprávne právne posúdenie, ku ktorému došlo v napadnutom rozsudku, môže vyvrátiť záver Všeobecného súdu v bode 115 tohto rozsudku, alebo naopak, či zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že akty z rokov 2015 až 2017 boli v každom prípade nedostatočne odôvodnené.
76 V tejto súvislosti z odôvodnenia aktov z rokov 2015 až 2017 zhrnutého v bodoch 16 a 17 tohto rozsudku vyplýva, že na účely ponechania zápisu PKK na spornom zozname Rada samostatne preskúmala informácie uvedené v rozhodnutí ministra vnútra o preskúmaní z roku 2014 a najmä overila, či dôvody, na ktorých sa toto rozhodnutie zakladá, spadajú pod pojem „teroristické činy“ v zmysle spoločnej pozície 2001/931, pričom pripomenula judikatúru Všeobecného súdu, podľa ktorej je minister vnútra „príslušným orgánom“ v zmysle tejto spoločnej pozície. Rada v ňom ďalej spresnila, že uvedené rozhodnutie, podobne ako iné rozhodnutia prijaté troma vnútroštátnymi orgánmi, ktorých sa týkajú uvedené odôvodnenia, samo osebe postačuje na zachovanie tohto zápisu PKK.
77 Okrem toho, ako vyplýva z bodov 18 a 19 tohto rozsudku, odôvodnenia týkajúce sa aktov z rokov 2015 až 2017 neobsahovali jednoduchý odkaz na rozhodnutie ministra vnútra o preskúmaní z roku 2014, ale vo svojej prílohe A obsahovali podrobný opis tohto rozhodnutia spresňujúci najmä rozsah definície pojmu „terorizmus“ na vnútroštátnej úrovni, na ktorej bolo uvedené rozhodnutie založené, a skutočnosť, že bolo prijaté v nadväznosti na rozhodnutie ministra vnútra o preskúmaní z roku 2001. Konkrétne v bode 17 tejto prílohy A Rada spresnila, že na účely záveru, že PKK sa naďalej podieľa na teroristických činnostiach, sa rozhodnutie ministra vnútra z roku 2014 o preskúmaní opieralo najmä o nedávne teroristické činy PKK a ako príklad uviedlo dva útoky, ktoré údajne spáchala PKK v máji a auguste 2014.
78 V tejto súvislosti treba uviesť, že údaje, podľa ktorých „v auguste 2014 PKK napadla zariadenie na výrobu solárnej energie v Turecku a uniesla troch čínskych inžinierov“, boli nedostatočne presné a konkrétne, keďže neuvádzali ani presný dátum, ani mesto alebo provinciu, kde k tomuto údajnému útoku došlo. Pokiaľ ide o uvedený údajný útok, Všeobecný súd teda mohol v bode 99 napadnutého rozsudku oprávnene dospieť k záveru o nedostatočnom odôvodnení.
79 Toto konštatovanie, pokiaľ ide o údajný útok spáchaný v auguste 2014, však nemôže viesť k zrušeniu aktov z rokov 2015 až 2017 z dôvodu nedodržania povinnosti odôvodnenia, keďže odôvodnenia týkajúce sa týchto aktov sa zakladali aj na iných skutočnostiach, ktoré mohli zabezpečiť dostatočné odôvodnenie uvedených aktov. Príloha A týchto odôvodnení totiž v bode 17 tiež spomína iný útok, ku ktorému došlo „13. mája [2014], počas ktorého [boli] na mieste stavby vojenského stanovišťa v Tunceli [Turecko] zranení dvaja vojaci“ a v bode 18 odkazuje na upozornenie PKK, ktoré bolo formulované v októbri 2014, podľa ktorého by krehký mierový proces, do ktorého bola zapojená, mohol stroskotať, ak Turecká republika nezakročí proti skupine „Islamský štát“.
80 Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd rozhodol v bode 99 napadnutého rozsudku, odôvodnenia týkajúce sa aktov z rokov 2015 až 2017 tak PKK, vychádzajúc z konštatovaní uvedených v rozhodnutí ministra vnútra z roku 2014 o preskúmaní, umožnili oboznámiť sa s osobitnými a konkrétnymi dôvodmi, ktoré viedli Radu k záveru, že nebezpečenstvo jej zapojenia do teroristických činností pretrvávalo bez ohľadu na začatý mierový proces. Riadne odôvodnené skutočnosti uvedené v odôvodneniach tak boli dostatočné na to, aby umožnili PKK pochopiť, čo sa jej vytýka (pozri analogicky rozsudky z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, body 4 a 142, a z 20. júna 2019, K.P., C‑458/15, EU:C:2019:522, body 53 a 54).
81 V rozsahu, v akom Všeobecný súd v bode 103 napadnutého rozsudku uviedol, že PKK predložila tvrdenia spochybňujúce pripísateľnosť incidentov uvedených v rozhodnutí ministra vnútra z roku 2014 o preskúmaní, ako je opísaná v prílohe A aktov z rokov 2015 až 2017, PKK, ako aj ich kvalifikáciu ako teroristických činov v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931, treba konštatovať, že cieľom tejto argumentácie je spochybniť existenciu uvedených činov, ako aj ich právnu kvalifikáciu, čo ale nemá naznačovať, že Rada porušila povinnosť odôvodnenia, ale spochybniť materiálnu zákonnosť týchto aktov, a tým vyvolať povinnosť Rady, aby preukázala dôvodnosť uvádzaných dôvodov.
82 Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 110 až 114 napadnutého rozsudku konštatoval, že odôvodnenie týkajúce sa rozhodnutia 2015/521 a vykonávacieho nariadenia 2015/513 nedostatočne zodpovedá tvrdeniam, ktoré PKK uviedla vo svojom liste zo 6. marca 2015. Podľa neho list Rady z 27. marca 2015 nemohol napraviť tento nedostatok vzhľadom na jeho obsah a vzhľadom na to, že bol oznámený po prijatí tohto rozhodnutia a tohto vykonávacieho nariadenia. PKK tvrdí, že Rada nemala odpovedať na jej tvrdenia v liste, ale v samotnom odôvodnení.
83 Ako sa už pripomenulo v bode 48 tohto rozsudku, keďže požadované odôvodnenie sa musí prispôsobiť povahe predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý, dostatočnosť odôvodnenia sa musí posudzovať nielen vzhľadom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext. Nevyžaduje sa teda najmä, aby sa v odôvodnení podrobne odpovedalo na pripomienky formulované dotknutou osobou počas jej konzultácie pred prijatím predmetného aktu, najmä ak bol tento akt prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej.
84 V prejednávanej veci bolo odôvodnenie týkajúce sa rozhodnutia 2015/521 a vykonávacieho nariadenia 2015/513 oznámené PKK listom Rady z 27. marca 2015, v ktorom táto inštitúcia odpovedala na tvrdenia predložené PKK v liste zo 6. marca 2015.
85 Na jednej strane, keďže toto odôvodnenie a tento list Rady boli súčasne oznámené PKK, Všeobecný súd sa v bode 114 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že spresnenia Rady uvedené v tomto liste sa nemohli zohľadniť na účely posúdenia dostatočnosti odôvodnenia uvedeného v tomto odôvodnení.
86 Na druhej strane z bodu 114 napadnutého rozsudku vyplýva, že Rada vo svojom liste z 27. marca 2015 spresnila, že existencia kurdských skupín bojujúcich proti skupine „Islamský štát“ nemá vplyv na jej posúdenie, pokiaľ ide o pretrvávanie nebezpečenstva zapojenia PKK do teroristických činností, a teda že Rada dostatočne presne a konkrétne odpovedala na tvrdenia uvedené v liste PKK zo 6. marca 2015, aby jej umožnila spoznať odôvodnenie aktov z roku 2015 a Všeobecnému súdu umožnila vykonať jeho súdne preskúmanie.
87 Treba dodať, že vzhľadom na argumentáciu PKK, ako je zhrnutá v bode 72 tohto rozsudku, spresnenia uvedené v liste Rady z 27. marca 2015 treba považovať za súčasť kontextu odôvodnenia uvedeného v odôvodnení týkajúcom sa rozhodnutia 2015/521 a vykonávacieho nariadenia 2015/513, a teda za informácie, ktoré boli PKK známe v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 48 tohto rozsudku. Konkrétne spresnenia uvedené v tomto liste Rady umožňovali PKK pochopiť, že odôvodnenie uvedené v uvedenom odôvodnení bolo prijaté s ohľadom na argumentáciu uvedenú v liste zo 6. marca 2015, a oboznámiť sa s presnými dôvodmi, pre ktoré Rada túto argumentáciu neprijala.
88 Je nesporné, že Všeobecný súd v bode 114 napadnutého rozsudku usudzoval, že okrem tejto odpovede mala Rada spresniť konkrétne skutočnosti, ktoré ju viedli k záveru o pretrvávaní tohto nebezpečenstva. Treba však konštatovať, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezohľadnil rozsah povinnosti prináležiacej Rade v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 52 až 55 a 83 tohto rozsudku, podľa ktorej je táto inštitúcia povinná odpovedať v odôvodnení predmetného rozhodnutia na úvahy vyjadrené dotknutou osobou pri jej konzultáciách pred jeho prijatím bez toho, aby bola povinná v samotnom odôvodnení preukázať vecnú správnosť uvádzaných skutkových zistení, alebo vykonať ich právnu kvalifikáciu.
89 Nesprávne právne posúdenia uvedené v bodoch 74 a 88 tohto rozsudku sú preto spôsobilé vyvrátiť záver prijatý Všeobecným súdom v bode 115 napadnutého rozsudku.
90 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba vyhovieť siedmemu aj šiestemu odvolaciemu dôvodu, pokiaľ ide o odôvodnenie aktov z rokov 2015 až 2017, ktoré sa zakladá na rozhodnutí ministra vnútra z roku 2014 o preskúmaní.
91 Toto odvolanie preto treba vyhlásiť za dôvodné, pokiaľ ide o zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom tento rozsudok vyhovel žalobe o neplatnosť aktov z rokov 2015 až 2017 z dôvodu nedostatku odôvodnenia bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tvrdenia uvádzané v rámci šiesteho odvolacieho dôvodu, ktoré spochybňujú úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa rozhodnutí orgánov Spojených štátov.
92 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba zrušiť body 1 až 11 a body 13 a 14 výroku napadnutého rozsudku, ktorými Všeobecný súd zrušil sporné akty.
O žalobe na Všeobecnom súde
93 Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu, môže sám rozhodnúť o veci samej, ak to stav konania dovoľuje, alebo vráti vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie.
94 Keďže Všeobecný súd nerozhodol o druhom až šiestom a ôsmom žalobnom dôvode v prvostupňovom konaní, Súdny dvor sa domnieva, že stav konania nedovoľuje, aby sám vydal konečný rozsudok. Je preto potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu a rozhodnúť, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1. Body 1 až 11 a 13 a 14 výroku rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 15. novembra 2018, PKK/Rada (T‑316/14, EU:T:2018:788), sa zrušujú.
2. Vec sa vracia na ďalšie konanie Všeobecnému súdu Európskej únie.
3. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Podpisy