ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 23. novembra 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Označovanie a obchodná úprava v sektore vinohradníctva a vinárstva – Označenia pôvodu a zemepisné označenia – Delegované nariadenie (EÚ) 2019/33 – Článok 54 ods. 1 druhý pododsek – Označenie vinárskeho podniku, ktorý uskutočňuje vinifikáciu – Prenájom vinohradov a lisovacieho zariadenia v inom vinárskom podniku – Vinifikácia vykonávaná výlučne vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno“
Vo veci C‑354/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesverwaltungsgericht Spolkového správneho súd, Nemecko) z 10. marca 2022 a doručený Súdnemu dvoru 1. júna 2022, ktorý súvisí s konaním:
Weingut A
proti
Land Rheinland‑Pfalz,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia Z. Csehi, M. Ilešič (spravodajca), I. Jarukaitis a D. Gratsias,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: I. Illéssy, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. mája 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Weingut A, v zastúpení: H. Eichele, Rechtsanwalt,
– Land Rheinland‑Pfalz, v zastúpení: S. Reuter, Fachreferent, a E. Wagner, Regierungsrätin,
– Európska komisia, v zastúpení: B. Hofstötter a B. Rechena, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. júla 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 54 ods. 1 druhého pododseku delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 zo 17. októbra 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, obmedzenie používania, zmeny špecifikácií výrobkov, zrušenie ochrany a označovanie a obchodnú úpravu (Ú. v. EÚ L 9, 2019, s. 2), zmeneného delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1375 z 11. júna 2021 (Ú. v. EÚ L 297, 2021, s. 16) (ďalej len „delegované nariadenie 2019/33“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Weingut A a Land Rheinland‑Pfalz (Spolková krajina Porýnie‑Falcko, Nemecko) (ďalej len „spolková krajina“) vo veci používania pojmov Weingut (vinárstvo) a Gutsabfüllung (fľašovania vo vinárstve) pri obchodnej úprave vín, ktorých lisovanie hrozna, pochádzajúceho z prenajatých vinohradov, sa uskutočňuje v zariadení prenajatom od iného vinárskeho podniku.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie č. 1308/2013
3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2117 z 2. decembra 2021 (Ú. v. EÚ L 435, 2021, s. 262) (ďalej len „nariadenie č. 1308/2013“) obsahuje článok 3, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, ktorého odsek 3 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v… [nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013 s 608)]… ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak.“
4 Článok 122 nariadenia č. 1308/2013, nazvaný „Delegované právomoci“, v odseku 1 stanovuje:
„S cieľom zohľadniť osobitosti sektora vinohradníctva a vinárstva je [Európska] komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty, ktorými sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:
a) obchodnej úpravy a používania iných údajov týkajúcich sa označovania ako tých, ktoré sú ustanovené v tomto oddiele;
…
c) nepovinných údajov, pokiaľ ide o:
…
iii) pojmy odkazujúce na podnik a podmienky ich používania;
…“
Nariadenie č. 1307/2013
5 Článok 4 nariadenia č. 1307/2013, nazvaný „Vymedzenie pojmov a súvisiace ustanovenia“, v odseku 1 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
b) ‚podnik‘ sú všetky jednotky používané na poľnohospodárske činnosti a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu;
…“
Delegované nariadenie 2019/33
6 Odôvodnenia 34 a 48 delegovaného nariadenia 2019/33 stanovujú:
„(34) Článkami 117 až 121 [nariadenia č. 1308/2013] sa stanovujú všeobecné pravidlá týkajúce sa označovania a obchodnej úpravy vinárskych výrobkov. Uvedeným nariadením sa harmonizuje používanie iných pojmov, ako sú pojmy výslovne stanovené v právnych predpisoch Únie za predpokladu, že nie sú zavádzajúce. V záujme zabezpečenia fungovania trhu by sa mali stanoviť pravidlá Únie týkajúce sa povinných údajov pri označovaní vinárskych výrobkov. S cieľom neuvádzať spotrebiteľov do omylu by sa mali stanoviť aj ustanovenia týkajúce sa používania nepovinných údajov označovania.
…
(48) Údaj o poľnohospodárskom podniku využívajúcom vinohrady, z ktorých vinárske výrobky pochádzajú a kde sa vykonávajú všetky enologické postupy, môže pre výrobcov predstavovať pridanú hodnotu a pre spotrebiteľov môže byť znakom kvality. Pre výrobcov by malo byť teda prípustné na etiketách vinárskych výrobkov s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením uvádzať názov poľnohospodárskeho podniku.“
7 Podľa článku 1 tohto delegovaného nariadenia s názvom „Predmet úpravy“:
„Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá, ktorými sa dopĺňa [nariadenie č. 1308/2013], pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu, zemepisné označenia a tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov, ktoré sa týkajú:
…
f) označovania a obchodnej úpravy.“
8 Ustanovenia kapitoly IV uvedeného delegovaného nariadenia upravujú označovanie a obchodnú úpravu vinárskych výrobkov, pričom oddiely 1 a 2 tejto kapitoly vymenúvajú povinné údaje (články 40 až 48) a nepovinné údaje (články 49 až 55).
9 Článok 54 tohto delegovaného nariadenia, nazvaný „Označenie vinárskeho podniku“, v odseku 1 stanovuje:
„Pojmy označujúce vinársky podnik uvedené v prílohe VI iné ako označenie názvu fľašovateľa, výrobcu alebo predajcu sú vyhradené pre vinárske výrobky s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením.
Tieto pojmy sa môžu používať len vtedy, ak je vinársky výrobok vyrobený výlučne z hrozna zo zberu vo vinohradoch, ktoré využíva tento vinársky podnik, a výroba sa vykonáva výlučne v tomto vinárskom podniku.“
10 Príloha VI k delegovanému nariadeniu 2019/33 obsahuje zoznam pojmov uvedených v jeho článku 54 ods. 1 pre každý členský štát. Pokiaľ ide o Spolkovú republiku Nemecko, táto príloha uvádza tieto pojmy: Burg, Domäne, Kloster, Schloss, Stift, Weinbau, Weingärtner, Weingut, Winzer.
Nemecké právo
11 Ustanovenie § 38 Weinverordnung (nariadenie o víne) z 21. apríla 2009 (BGBl. I, s. 827), stanovuje:
„1. Uvedenie podniku v prípade vín ‚[Federweißer, Landwein (vidiecke vína), Qualitätswein (akostné vína), Prädikatswein (vína vysokej kvality), Sekt b.A (šumivé vína), Qualitätsperlwein b.A (akostné šumivé vína) alebo Qualitätslikörwein b.A (akostné likérové vína)]‘ je povolené jedine v súlade s článkom 54 ods. 1 delegovaného nariadenia 2019/33 v spojení s jeho prílohou VI.
…
4. Pojem ‚výrobok a fľašovanie‘ môže používať len:
(1) vinársky podnik, v ktorom sa hrozno použité na výrobu tohto vína zozbieralo a vinifikovalo;
…
(3) podnikom nachádzajúcim sa v uvedenej vinohradníckej oblasti alebo v jej bezprostrednej blízkosti, s ktorým sú vinárske podniky, ktoré zozbierali použité hrozno, spojené ako súčasť skupiny vinárskych podnikov a ktoré toto hrozno vinifikovali.
5. Pojem ‚fľašovanie vo vinohradníckej oblasti‘ sa môže použiť, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 4 prvej vete bode 1, len ak:
(1) vinársky podnik vedie daňové účtovníctvo;
(2) osoba zodpovedná za vinifikáciu môže preukázať úplnú enologickú odbornú prípravu, a
(3) vinohrady, na ktorých bolo zozbierané hrozno použité na výrobu predmetného vína, prevádzkuje príslušný vinársky podnik prinajmenšom od 1. januára roku zberu.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
12 Weingut A, žalobkyňa vo veci samej, je majiteľkou vinárskeho podniku nachádzajúceho sa v Zell (Nemecko) v regióne Mosel. Víno vyrába z hrozna pochádzajúceho nielen z jej vlastných vinohradov, ale aj z iných vinohradov, ktoré si prenajíma.
13 Jeden z týchto prenajatých vinohradov, ktorý má rozlohu 2,15 hektára, sa nachádza približne 70 kilometrov (km) od obce Zell, vo vinárskom podniku, ktorý patrí vinohradníkovi B.
14 Títo dvaja vinohradníci uzavreli zmluvu, na základe ktorej vinohradník B obhospodaruje vinohrady prenajaté žalobkyňou v konaní vo veci samej podľa jej pokynov a navyše jej každoročne výhradne prenajíma lisovacie zariadenie na 24 hodín od zberu. Počas tohto obdobia je lisovacie zariadenie k dispozícii výlučne na spracovanie hrozna pochádzajúceho z prenajatých vinohradov.
15 Podľa tejto nájomnej zmluvy sa lisovanie vykonáva v podniku vinohradníka B podľa enologických postupov žalobkyne vo veci samej. Takto získané víno je stáčané do nádrží, ktorého prepravu do podniku žalobkyne vo veci samej zabezpečujú zamestnanci, ktorí jej poskytujú služby.
16 Spolková krajina sa domnievala, že za týchto podmienok žalobkyňa vo veci samej nemohla používať označenie Weingut a Gutsabfüllung pre víno, ktoré bolo vinifikované v priestoroch podniku vinohradníka B, vzhľadom na neexistenciu samostatnosti stálej prevádzkarne a na skutočnosť, že žalobkyňa vo veci samej nevyužíva svojich vlastných zamestnancov na účely lisovania.
17 Žalobkyňa vo veci samej podala na Verwaltungsgericht Trier (Správny súd Trier, Nemecko) žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že bola oprávnená používať tieto dve označenia. Rozsudkom zo 16. mája 2019 tento súd žalobe vyhovel najmä z dôvodu, že za skutočné vedenie, sústavný dohľad a výlučnú zodpovednosť za vinifikáciu bola zodpovedná žalobkyňa vo veci samej.
18 Spolková krajina podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Oberverwaltungsgericht Rheinland‑Pfalz (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Porýnie‑Falcko, Nemecko), ktorý rozsudkom z 12. augusta 2020 zrušil uvedený rozsudok a zamietol žalobu žalobkyne vo veci samej.
19 Odvolací súd okrem iného konštatoval, že podľa článku 54 ods. 1 delegovaného nariadenia 2019/33 v spojení s jeho prílohou VI sa označenia Weingut a Gutsabfüllung môžu používať len vtedy, ak sa vinársky výrobok získava výlučne z hrozna pochádzajúceho z vinohradov podniku, ktorý dal názov označeniu vína (ďalej len „vinársky podnik, ktorého názov nesie víno“), a ak sa vinifikácia vykonáva výlučne v tomto poslednom podniku. Vinifikácia sa totiž má uskutočniť v podniku, ktorý predstavuje prevádzkový celok so stálou prevádzkarňou trvalo pridelenou vlastníkovi vinárskeho podniku, v ktorom pracujú zamestnanci, ktorí podliehajú jeho riadiacej právomoci. Oddelenie etáp vinifikácie, ako je etapa lisovania, je v rozpore s kľúčovou myšlienkou, že „všetko musí zostať v tých istých rukách“.
20 Podľa tohto súdu podmienky predmetnej nájomnej zmluvy nezaručujú, že všetky fázy výroby vína sa uskutočňujú pod vedením a zodpovednosťou tej istej fyzickej alebo právnickej osoby, keďže lisovanie sa môže uskutočniť tak v prítomnosti žalobkyne vo veci samej, ako aj za prítomnosti prevádzkovateľa, ktorý lisovacie zariadenie prenajal, pričom tento posledný uvedený potom preberá zodpovednosť za prevádzku.
21 Žalobkyňa vo veci samej podala opravný prostriedok „Revision“ na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
22 Tento súd má pochybnosti o tom, či sa vinifikácia môže považovať za vykonanú „výlučne“ vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno v zmysle článku 54 ods. 1 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2019/33, ak tento podnik lisuje hrozno v lisovacom zariadení prenajatom na 24 hodín od iného vinárskeho podniku.
23 V prvom rade poznamenáva, že delegované nariadenie 2019/33 neobsahuje definíciu pojmu „podnik“ v zmysle jeho článku 54 ods. 1 druhého pododseku.
24 Pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu, Súdny dvor už vo svojich rozsudkoch zo 14. októbra 2010, Landkreis Bad Dürkheim (C‑61/09, EU:C:2010:606), a z 2. júla 2015, Wree (C‑422/13, EU:C:2015:438), spresnil, že rozhodujúcim kritériom na určenie, či prenajatú výrobnú jednotku možno považovať za priradenú k podniku poľnohospodára a spravovanú týmto poľnohospodárom, je najmä to, či je tento prevádzkovateľ pri výkone svojej činnosti dostatočne nezávislý.
25 Podľa vnútroštátneho súdu, ak neexistuje žiadna indícia o opaku, treba vychádzať z toho, že tieto kritériá sa uplatňujú aj v situácii, o akú ide vo veci samej. V oblasti regulácie vína sa však uvedené kritériá majú vykladať reštriktívne.
26 Požiadavku úzkeho prepojenia medzi stálymi prevádzkarňami a vinárskym podnikom, ktorého názov nesie víno, by v prvom rade potvrdzovalo znenie článku 54 ods. 1 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2019/33. To by predpokladalo nielen to, že vinifikácia sa uskutočňuje v podniku majiteľa, ale aj to, že sa výroba vína uskutočňuje „výlučne“ v tomto podniku. To odráža požiadavku osobitne úzkeho prepojenia medzi stálou prevádzkarňou a vinárskym podnikom, ktorého názov nesie víno.
27 Po druhé genéza predmetnej právnej úpravy by takýto reštriktívny výklad potvrdila. Podľa vnútroštátneho súdu vývoj právnej úpravy Únie v oblasti obchodnej úpravy a používania údajov týkajúcich sa označovania výrobkov v sektore vinohradníctva a vinárstva, ktorá je v platnosti od roku 2009, viedol k obmedzeniu, na základe ktorého sa vinifikácia má uskutočniť „výlučne“ vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno.
28 Po tretie zmyslom a účelom právnej úpravy je ochrana označenia vinárskych podnikov, ktoré samy obhospodarujú vinohrady a zabezpečujú vinifikáciu od začiatku do konca, s cieľom naplniť očakávania spotrebiteľov, že víno bude mať vysokú kvalitu.
29 Na základe kritérií vyplývajúcich z rozsudkov z 18. októbra 1988, Erzeugergemeinschaft Goldenes Rheinhessen (311/87, EU:C:1988:483), a z 29. júna 1994, Baux (C‑403/92, EU:C:1994:269), však nie je isté, či lisovacie zariadenie prenajaté na 24 hodín možno spájať s činnosťou vinárskeho podniku, ktorého názov nesie víno. Ak prenájom vinohradov, ktoré sú značne vzdialené od hlavného sídla vinárskeho podniku, ktorého názov nesie víno, nemá vplyv na označenie, zdá sa logické, že prenájom lisovacieho zariadenia s cieľom vykonať lisovanie na mieste a vyhnúť sa preprave hrozna, tiež nebude mať vplyv. Spoločné využívanie zariadení podniku je totiž pri výrobe vína bežné a z pohľadu riadenia podniku racionálne.
30 Pokiaľ však lisovacie zariadenie, ktoré je na 24 hodín prenajaté vinárskemu podniku, ktorého názov nesie víno, môže byť spojené s týmto podnikom, je potrebné objasniť požiadavky, ktoré musí lisovanie spĺňať z hľadiska personálu. V tejto súvislosti vzniká najmä otázka, či je prítomnosť žalobkyne vo veci samej alebo jej zamestnancov povinná počas lisovania.
31 Podľa vnútroštátneho súdu požiadavky vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora, ktoré odkazujú na skutočné vedenie a sústavný dohľad, svedčia v prospech povinnej prítomnosti zamestnancov žalobkyne vo veci samej a proti dostatočnosti jednoduchého práva vydávať pokyny. Pokiaľ ide o fľašovanie, Súdny dvor v rozsudku z 18. októbra 1988, Erzeugergemeinschaft Goldenes Rheinhessen (311/87, EU:C:1988:483), konštatoval, že je nevyhnutné, aby fľašovanie vykonal samotný výrobca. Vzhľadom na požiadavku úplnej vinifikácie v samotnom vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno, je preto potrebné vyhnúť sa využívaniu služieb iného vinárskeho podniku.
32 Za predpokladu, že lisovanie môžu vykonávať aj zamestnanci vinárskeho podniku, ktorý si lisovacie zariadenie prenajíma, vzniká tiež otázka, či títo zamestnanci môžu zasahovať do tejto činnosti z vlastnej iniciatívy v prípade neočakávaných problémov. V takýchto naliehavých prípadoch by rozhodnutia, ktoré by zamestnanci prenajímajúceho vinárskeho podniku mali prijímať samostatne, bez toho, aby sa predtým obrátili na vinársky podnik, ktorého názov nesie víno, by mali za následok, že tento podnik by v tomto prípade už nemal skutočné vedenie a sústavný dohľad nad činnosťou.
33 Napokon za predpokladu, že prevzatie zodpovednosti prostredníctvom pokynov je v zásade dostatočné, zostáva otázkou, či to má byť inak v prípade, ak má vinársky podnik, ktorý lisovacie zariadenie prenajal a vykonáva lisovanie, vlastný záujem na spôsobe, akým sa táto činnosť vykonáva. V prejednávanej veci zmluva uzavretá medzi žalobkyňou vo veci samej a vinohradníkom B stanovovala cenový príplatok viazaný na výnos a kvalitu vyrobeného vína, čo by mohlo viesť k vlastnému záujmu prevádzkovateľa na spôsobe lisovania a k jeho vlastnému hospodárskemu riziku.
34 Za týchto podmienok Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Možno konštatovať, že vinifikácia vína sa vykonáva výlučne vo [vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno], v zmysle článku 54 ods. 1 druhého pododseku [delegovaného nariadenia 2019/33], ak lisovanie prebieha v lisovacom zariadení prenajatom na 24 hodín od iného vinárskeho podniku, ktoré má v tom čase k dispozícii výlučne vinársky podnik, ktorého názov nesie víno?
2. Je v prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku nevyhnutné, aby lisovanie uskutočňovali alebo naň priamo dozerali zamestnanci vinárskeho podniku, ktorého názov nesie víno, alebo môžu lisovanie vykonávať aj zamestnanci vinárskeho podniku, ktorý je prenajímateľom lisovacieho zariadenia, podľa pokynov vinárskeho podniku, ktorého názov nesie víno?
3. Ak lisovanie môžu vykonávať aj zamestnanci vinárskeho podniku, ktorý je prenajímateľom lisovacieho zariadenia, môže sa týmto zamestnancom v prípade neočakávaných problémov priznať oprávnenie, aby do lisovania zasiahli na základe vlastného rozhodnutia?
4. Bráni priradeniu výroby vína vinárenskému podniku, ktorého názov nesie víno, skutočnosť, že vinársky podnik, ktorý prenajal lisovacie zariadenie a vykonáva lisovanie, má vlastný záujem na spôsobe vykonávania lisovania, keďže v zmluve o využívaní vinohradov, ktorá bola uzavretá s týmto podnikom, je k odmene za využívanie stanovenej podľa využívanej plochy dohodnutý príplatok za každý hektoliter vína kategórií Kabinett, Spätlese a Auslese, ktorý je závislý od výnosu a kvality?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
35 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 54 ods. 1 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2019/33 vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že lisovanie hrozna pochádzajúceho z prenajatých vinohradov sa uskutočňuje v zariadení, ktoré je krátkodobo k dispozícii výhradne vinárskemu podniku, ktorého názov nesie víno na základe nájomnej zmluvy s iným vinárskym podnikom, bráni tomu, aby sa vinifikácia považovala za vykonanú výlučne vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno v zmysle tohto ustanovenia.
36 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že podľa článku 54 ods. 1 delegovaného nariadenia 2019/33 sú pojmy označujúce vinársky podnik uvedené v prílohe VI, iné ako označenie názvu fľašovateľa, výrobcu alebo predajcu, vyhradené pre vinárske výrobky s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením a používajú sa len vtedy, ak je vinársky výrobok vyrobený výlučne z hrozna zo zberu vo vinohradoch, ktoré využíva tento vinársky podnik, a ak sa výroba vykonáva výlučne v tomto vinárskom podniku.
37 Hoci z článku 54 ods. 1 prvého pododseku delegovaného nariadenia 2019/33 vyplýva, že sporné pojmy sú vyhradené pre vinárske výrobky s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením, v prejednávanej veci táto požiadavka nevyvoláva žiadne pochybnosti zo strany vnútroštátneho súdu. Odpoveď na prvú otázku by preto mala vychádzať z predpokladu, že na prenajaté vinohrady v prejednávanej veci, ktoré sa nachádzajú približne 70 km od hlavného sídla vinárskeho podniku, ktorého názov nesie víno sa vzťahuje rovnaké chránené označenie pôvodu alebo zemepisné označenie ako na tento podnik, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
38 To isté platí, pokiaľ ide o podmienku, podľa ktorej sa predmetné pojmy môžu používať len vtedy, ak je vinársky výrobok vyrobený výlučne z hrozna dopestovaného vo vinohradoch obhospodarovaných týmto podnikom, pričom vnútroštátny súd konštatoval, že v prejednávanej veci sa prenajaté vinohrady obhospodarujú v súlade s pokynmi žalobkyne vo veci samej a v tejto súvislosti nepoložil otázky.
39 Otázky položené vnútroštátnym súdom sa teda týkajú podmienok, za ktorých možno považovať vinifikáciu za vykonávanú výlučne vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno, a najmä, pokiaľ ide o prvú otázku, či skutočnosť, že lisovacie zariadenie hrozna je prenajaté týmto podnikom len na 24 hodín, bráni tomu, aby sa lisovanie, a teda aj samotná vinifikácia považovali za vykonávané výlučne v uvedenom podniku.
40 V tejto súvislosti treba konštatovať, že pojem „podnik“, ktorý sa nachádza v článku 54 ods. 1 delegovaného nariadenia 2019/33, nie je v tomto nariadení ani nepriamo definovaný odkazom na vnútroštátne právne poriadky členských štátov. Tento pojem sa teda musí považovať za autonómny pojem práva Únie, ktorý sa má na jej území vykladať jednotne, pričom treba zohľadniť nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2023, Bezirkshauptmannschaft Lilienfeld, C‑155/22, EU:C:2023:394, bod 63 a citovanú judikatúru).
41 Po prvé, pokiaľ ide o ostatné pojmy uvedené v článku 54 ods. 1 druhom pododseku delegovaného nariadenia 2019/33, toto ustanovenie na účely použitia pojmov v ňom uvedených okrem iného vyžaduje, aby sa vinifikácia vykonávala „výlučne“ vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno.
42 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že uvedené ustanovenie rozlišuje medzi viacerými fázami výroby, vrátane zberu hrozna a jeho vinifikácie, ktorá zahŕňa lisovanie hrozna. Ako však Komisia uviedla vo svojich písomných pripomienkach, pokiaľ stála prevádzkareň spadá pod pojem „podnik“, pojem „výlučne“ len spresňuje, že žiadna fáza spracovania počas enologických postupov sa nesmie vykonávať mimo tohto podniku, bez toho, aby sa tým obmedzila definícia podniku stanovená v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1307/2013.
43 Po druhé, pokiaľ ide o kontext článku 54 ods. 1 delegovaného nariadenia 2019/33, Komisia ho prijala na základe právomoci, ktorá jej bola zverená článkami 122 a 227 nariadenia č. 1308/2013. Podľa článku 122 ods. 1 písm. c) bodu iii) nariadenia č. 1308/2013 sa delegované akty môžu týkať najmä pravidiel týkajúcich sa nepovinných údajov pre „pojmy odkazujúce na podnik a podmienky ich používania“.
44 Hoci nariadenie č. 1308/2013 nešpecifikuje ani pojem „podnik“, jeho článok 3 ods. 3 odkazuje na vymedzenia pojmov uvedené okrem iného v nariadení č. 1307/2013. Mala by sa preto zohľadniť definícia uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b) tohto posledného nariadenia, podľa ktorej „podnik“ predstavuje „všetky jednotky používané na poľnohospodárske činnosti a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu“.
45 Pokiaľ ide o zemepisnú oblasť, v ktorej sa musia nachádzať rôzne výrobné jednotky, aby sa mohli považovať za súčasť podniku, Súdny dvor rozhodol, že výrobca si môže slobodne vybrať miesto výroby, pokiaľ sa nachádza na území členského štátu. Musí však spravovať všetky výrobné jednotky bez toho, aby podnik bol vlastníkom zariadení, ktoré používa na svoju výrobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2003, Agrargenossenschaft Alkersleben, C‑268/01, EU:C:2003:263, body 30 a 33, ako aj citovanú judikatúru).
46 Pokiaľ ide o požiadavku, aby výrobnú jednotku spravoval samotný poľnohospodár, Súdny dvor spresnil, že pojem „správa“ neznamená existenciu neobmedzeného práva poľnohospodára nakladať s dotknutou plochou v rámci jej využívania na poľnohospodárske účely. Dotknutý poľnohospodár však v súvislosti s týmto pozemkom má na účely výkonu svojej poľnohospodárskej činnosti disponovať dostatočnou nezávislosťou (rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 56 a citovaná judikatúra).
47 Ako uviedol generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, z úvah uvedených v bodoch 44 až 46 tohto rozsudku analogicky vyplýva, že pojem „podnik“ v zmysle článku 54 ods. 1 delegovaného nariadenia 2019/33 sa neobmedzuje len na pozemky, ktorých vlastníkom je vinohradník alebo ktoré sa nachádzajú v ich blízkosti, ale môže sa vzťahovať aj na prenajaté vinohrady, a prípadne nachádzajúce sa na inom mieste, než je miesto, kde tento vinohradník vlastní svoje vlastné vinohrady bez toho, aby boli dotknuté ostatné podmienky uvedené v tomto ustanovení, a najmä podmienky uvedené v bodoch 37 a 38 tohto rozsudku.
48 Po tretie je takýto výklad podporený aj cieľom sledovaným ustanoveniami delegovaného nariadenia 2019/33, ktoré upravujú používanie nepovinných údajov označovania.
49 V tejto súvislosti sa článok 54 ods. 1 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2019/33 má vykladať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie 48, podľa ktorého uvedenie podniku na etikete vinárskych výrobkov, ktorý spravuje vinohrad, z ktorého pochádzajú vinárske výrobky a v rámci ktorého sa uskutočňuje celý proces vinifikácie, sleduje cieľ, ktorým je poskytnúť spotrebiteľom informácie o zabezpečení vyššej kvality vyplývajúcej z tohto pojmu. Tento cieľ možno dosiahnuť len vtedy, ak je zaručené, že títo spotrebitelia nebudú uvedení do omylu, pokiaľ ide o identitu podniku zodpovedného za enologické postupy. Takýto záver vyplýva okrem iného z odôvodnenia 34 tohto nariadenia, v ktorom sa uvádza, že by sa mali stanoviť ustanovenia týkajúce sa používania nepovinných údajov označovania, aby sa spotrebitelia neuvádzali do omylu.
50 V rovnakom duchu Súdny dvor už rozhodol, že nepovinné údaje, ako je označenie podniku, majú za cieľ zaručiť spotrebiteľom, ktorí kupujú víno s určitými názvami, že hlavné fázy procesu výroby vína, konkrétne fázy od zberu hrozna po vinifikáciu, boli vykonané pod skutočným vedením, dôsledným a sústavným dohľadom, ako aj výlučnou zodpovednosťou vinohradníka, ktorému možno pripísať kvalitu výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 1994, Baux, C‑403/92, EU:C:1994:269, bod 15).
51 Rovnako, pokiaľ ide konkrétne o použitie pojmu „fľašovanie výrobcom“, ktorý označuje totožnosť medzi výrobcom a osobou alebo podnikom, ktorý fľašuje, Súdny dvor spresnil, že je nevyhnutné, aby túto poslednú činnosť vykonal samotný výrobca buď vo svojom vlastnom vinárskom podniku, alebo v prípade, že výrobca nedisponuje zariadením na fľaškovanie, za podmienok, ktoré poskytujú v podstate rovnaké záruky. Takéto záruky existujú najmä vtedy, keď sa vinifikácia vykonáva pod skutočným riadením, dôsledným a sústavným dohľadom, ako aj výlučnou zodpovednosťou výrobcu. Tieto požiadavky slúžia na dosiahnutie cieľa, ktorým je ochrana a správne informovanie spotrebiteľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 1988, Erzeugergemeinschaft Goldenes Rheinhessen, 311/87, EU:C:1988:483, body 14 až 16).
52 Treba tiež zdôrazniť, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, že ak sa pripustí, že na účely použitia pojmov uvedených v článku 54 ods. 1 delegovaného nariadenia 2019/33 nie je nevyhnutné, aby sa práce spočívajúce v pestovaní a zbere hrozna, ktoré majú podstatný význam pre konečný výsledok, vykonávali na pozemkoch vo vlastníctve vinohradníka alebo na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v ich blízkosti, rovnaká úvaha platí aj na lisovanie hrozna. Naopak, rovnako ako v prípade uvedených prác sa treba ubezpečiť, že vlastník uvedeného podniku prevzal tiež skutočné vedenie, dôsledný a sústavný dohľad, ako aj zodpovednosť za túto činnosť.
53 Z toho vyplýva, že lisovanie hrozna možno považovať za vykonávané vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno, aj keď sa uskutočňuje v lisovni prenajatej od iného podniku len počas 24 hodín, pokiaľ je táto lisovňa poskytnutá výlučne vlastníkovi tohto prvého podniku na dobu nevyhnutnú na riadne vykonanie lisovania, čo v konečnom dôsledku prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
54 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 54 ods. 1 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2019/33 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že lisovanie hrozna pochádzajúceho z prenajatých vinohradov sa uskutočňuje v zariadení, ktoré si vinársky podnik, ktorého názov nesie víno, krátkodobo prenajal od iného vinárskeho podniku, nebráni tomu, aby sa vinifikácia považovala za vykonanú výlučne vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno, v zmysle tohto ustanovenia, za predpokladu, že toto zariadenie bolo dané k dispozícii výlučne vinárskemu podniku, ktorého názov nesie víno na čas potrebný na lisovanie a že tento posledný uvedený podnik preberá skutočné vedenie, dôsledný a sústavný dohľad, ako aj zodpovednosť za túto činnosť.
O druhej až štvrtej otázke
55 Svojou druhou až štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 54 ods. 1 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2019/33 vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa vinifikácia považovala za vykonanú výlučne vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno, v zmysle tohto ustanovenia, lisovanie hrozna musia vykonávať samotní zamestnanci tohto podniku, alebo ho subsidiárne môžu vykonávať zamestnanci vinárskeho podniku, ktorý lisovacie zariadenie prenajal, pričom títo zamestnanci sú oprávnení zasiahnuť v prípade problémov, ktoré sa nečakane vyskytnú pri lisovaní. Tento súd sa ďalej pýta na vplyv skutočnosti, že vinársky podnik, ktorý lisovacie zariadenie prenajal, má vlastný záujem na spôsobe, akým sa vykonáva lisovanie, najmä z dôvodu zmluvnej podmienky týkajúcej sa cenového príplatku viazaného na výnos a kvalitu na hektoliter vína.
56 V prvom rade treba uviesť, že znenie článku 54 ods. 1 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2019/33 nestanovuje žiadne požiadavky, pokiaľ ide o väzbu medzi vinárskym podnikom, ktorého názov nesie víno a zamestnancami, ktorí lisujú hrozno.
57 Treba však konštatovať, že cieľ sledovaný týmto ustanovením, ako je uvedený v bodoch 49 až 51 tohto rozsudku, spočívajúci v poskytnutí informácií spotrebiteľom o záruke najvyššej kvality vyplývajúcej z dotknutého pojmu, možno dosiahnuť len vtedy, ak títo spotrebitelia nebudú uvedení do omylu, pokiaľ ide o totožnosť osôb zodpovedných za enologické postupy.
58 V dôsledku toho, hoci tieto úvahy nevylučujú samotnú skutočnosť, že určité činnosti súvisiace s vinifikáciou sú zverené zamestnancom vinárskeho podniku, ktorý lisovacie zariadenie prenajal, skutočnosťou zostáva, že tieto činnosti musia byť vykonávané pod skutočným vedením, dôsledným a sústavným dohľadom, ako aj výlučnou zodpovednosťou vinárskeho podniku, ktorého názov nesie víno (pozri analogicky rozsudok z 18. októbra 1988, Erzeugergemeinschaft Goldenes Rheinhessen, 311/87, EU:C:1988:483, bod 15).
59 Na splnenie tejto požiadavky je potrebné, aby príslušný vinársky podnik, ktorého názov nesie víno v súvislosti s lisovaním hrozna, dôsledne sledoval a sústavne dohliadal na to, či sa táto činnosť vykonáva v súlade s jeho vlastnými pravidlami, bez toho, aby sa na tento účel mohol jednoducho odvolať na pokyny vinárskeho podniku, ktorý si lisovacie zariadenie prenajíma.
60 Ďalej to znamená, že v prípade nepredvídaných problémov, ktoré sa vyskytnú v priebehu tejto činnosti a ktoré si vyžadujú prijatie okamžitých rozhodnutí, musí tieto rozhodnutia prijať samotný majiteľ vinárskeho podniku alebo jeho zamestnanci. V takýchto naliehavých prípadoch sa totiž potrebné rozhodnutia nemôžu delegovať na tretie osoby, pretože takéto delegovanie by neumožnilo zabezpečiť záruku kvality vyplývajúcu zo skutočnosti, že vinifikácia sa vykonáva výlučne vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno, a teda pod jeho skutočným vedením.
61 Nakoniec treba dodať, že prípadný záujem podniku, ktorý lisovacie zariadenie prenajal vinárskemu podniku, ktorého názov nesie víno, ako napríklad cenový príplatok viazaný na výnos a kvalitu na hektoliter vína, nemá vplyv na to, či sa vinifikácia vykonáva výlučne v rámci tohto posledného podniku, v zmysle článku 54 ods. 1 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2019/33, pokiaľ je pravdepodobné, že takýto záujem neohrozí záruku, že vinifikácia sa uskutočňuje pod skutočným vedením, dôsledným a sústavným dohľadom, ako aj výlučnou zodpovednosťou vinárskeho podniku, ktorého názov nesie víno.
62 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú až štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 54 ods. 1 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2019/33 sa má vykladať v tom zmysle, že vinifikácia je vykonaná výlučne vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno v zmysle tohto ustanovenia, aj vtedy, ak lisovanie vykonali zamestnanci vinárskeho podniku, ktorý lisovacie zariadenie prenajal vinárskemu podniku, ktorého názov nesie víno, za predpokladu, že vlastník tohto posledného podniku preberá skutočné vedenie, dôsledný a sústavný dohľad, ako aj výlučnú zodpovednosť za túto činnosť. Skutočnosť, že vinársky podnik, ktorý lisovacie zariadenie prenajal, má vlastný záujem na spôsobe, akým sa vykonáva lisovanie, najmä z dôvodu zmluvnej podmienky týkajúcej sa cenového príplatku viazaného na výnos a kvalitu na hektoliter vína, nemá vplyv na to, či sa vinifikácia môže považovať za vykonanú vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno.
O trovách
63 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
1. Článok 54 ods. 1 druhý pododsek delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 zo 17. októbra 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, obmedzenie používania, zmeny špecifikácií výrobkov, zrušenie ochrany a označovanie a obchodnú úpravu, zmeneného delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1375 z 11. júna 2021,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
skutočnosť, že lisovanie hrozna pochádzajúceho z prenajatých vinohradov sa uskutočňuje v zariadení, ktoré si vinársky podnik, ktorého názov nesie víno, krátkodobo prenajal od iného vinárskeho podniku, nebráni tomu, aby sa vinifikácia považovala za vykonanú výlučne vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno, v zmysle tohto ustanovenia, za predpokladu, že toto zariadenie bolo dané k dispozícii výlučne vinárskemu podniku, ktorého názov nesie víno na čas potrebný na lisovanie a že tento posledný uvedený podnik preberá skutočné vedenie, dôsledný a sústavný dohľad, ako aj zodpovednosť za túto činnosť.
2. Článok 54 ods. 1 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2019/33, zmeneného delegovaným nariadením 2021/1375,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vinifikácia sa môže považovať za vykonanú výlučne vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno v zmysle tohto ustanovenia, aj vtedy, ak lisovanie vykonali zamestnanci vinárskeho podniku, ktorý lisovacie zariadenie prenajal vinárskemu podniku, ktorého názov nesie víno, za predpokladu, že vlastník tohto posledného podniku preberá skutočné vedenie, dôsledný a sústavný dohľad, ako aj výlučnú zodpovednosť za túto činnosť. Skutočnosť, že vinársky podnik, ktorý lisovacie zariadenie prenajal, má vlastný záujem na spôsobe, akým sa vykonáva lisovanie, najmä z dôvodu zmluvnej podmienky týkajúcej sa cenového príplatku viazaného na výnos a kvalitu na hektoliter vína, nemá vplyv na to, či sa vinifikácia môže považovať za vykonanú vo vinárskom podniku, ktorého názov nesie víno.
Podpisy