ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 23. novembra 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Článok 42 ods. 1 – Povinnosť členských štátov stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nedodržanie colných predpisov – Nesprávne vyhlásenie krajiny pôvodu dovezeného tovaru – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca pokutu zodpovedajúcu výške 50 % colného nedoplatku – Zásada proporcionality“
Vo veci C‑653/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) z 10. októbra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 18. októbra 2022, ktorý súvisí s konaním:
J. P. Mali Kerékpárgyártó és Forgalmazó Kft.
proti
Nemzeti Adó ‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia O. Spineanu‑Matei, J. C.‑Bonichot, S. Rodin a L. S. Rossi,
generálny advokát: P. Pikamäe,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka a F. Moro, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013. ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou J. P. Mali Kerékpárgyártó és Forgalmazó Kft. (ďalej len „J. P. Mali“) a Nemzeti Adó ‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (Riaditeľstvo štátnej daňovej a colnej správy pre opravné prostriedky, Maďarsko) (ďalej len „riaditeľstvo pre opravné prostriedky“) vo veci pokuty uloženej spoločnosti J. P. Mali z dôvodu nesprávneho vyhlásenia krajiny pôvodu dovezených tovarov.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 9 a 38 nariadenia č. 952/2013 stanovujú:
„(9) [Európska ú]nia je založená na colnej únii. V záujme hospodárskych subjektov ako aj colných orgánov v Únii je vhodné spojiť súčasné colné predpisy do kódexu. Na základe koncepcie vnútorného trhu by mal uvedený kódex obsahovať všeobecné pravidlá a postupy zabezpečujúce vykonávanie sadzobných a iných opatrení spoločných politík, ktoré sa vzhľadom na požiadavky týchto spoločných politík zaviedli na úrovni Únie v súvislosti s obchodom s tovarom medzi Úniou a krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie…
…
(38) V prípadoch, v ktorých colný dlh vznikol nedodržaním colných predpisov, je vhodné zohľadniť dobrú vieru príslušnej osoby a znížiť tak následky vzniknuté nedbanlivosťou dlžníka.“
4 Článok 15 tohto nariadenia s názvom „Poskytovanie informácií colným orgánom“ stanovuje:
„1. Každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na vykonávaní colných formalít alebo na colných kontrolách, poskytuje colným orgánom na ich žiadosť v stanovenej lehote a vhodnou formou všetky požadované doklady a informácie, ako aj akúkoľvek pomoc potrebnú na vykonanie týchto formalít alebo kontrol.
2. Osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie… zodpovedá za všetky tieto body:
a) presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení…;
b) pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu k vyhláseniu…;
…
V prípade, že colný zástupca dotknutej osoby… podal vyhlásenie… aj na tohto colného zástupcu sa vzťahujú povinnosti, ktoré sú ustanovené v prvom pododseku tohto odseku.“
5 Článok 42 uvedeného nariadenia, nazvaný „Uplatňovanie sankcií“, v odseku 1 stanovuje:
„Každý členský štát ustanoví sankcie za nedodržanie colných predpisov. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“
6 Článok 79 toho istého nariadenia, nazvaný „Colný dlh, ktorý vzniká nesplnením povinnosti alebo nedodržaním podmienky“, stanovuje:
„1. Pri tovare, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká colný dlh pri dovoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:
a) nesplnením jednej z povinností ustanovených v colných predpisoch týkajúcich sa vstupu tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na colné územie Únie…
…
3. V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a b) je dlžníkom ktorákoľvek z týchto osôb:
a) každá osoba, ktorá bola povinná splniť príslušné povinnosti;
…“
7 Článok 124 nariadenia č. 952/2013, nazvaný „Zánik“, stanovuje:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa prípadov, v ktorých sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, nevyberie z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, zaniká colný dlh pri dovoze alebo vývoze jedným z týchto spôsobov:
…
b) zaplatením sumy dovozného alebo vývozného cla;
…
h) ak colný dlh vznikol podľa článkov 79 alebo 82 a ak sú splnené tieto podmienky:
i) porušenia, ktoré viedli k vzniku colného dlhu, nemali zásadný vplyv na riadne uplatňovanie príslušného colného režimu a nepredstavovali pokus o podvodné konanie;
ii) všetky formality nevyhnutné na úpravu postavenia tovaru sa následne vykonajú;
…
k) ak, s výnimkou odseku 6, vznikol colný dlh podľa článku 79 a colným orgánom sa dostatočne preukáže, že tovar nebol použitý alebo spotrebovaný a bol prepravený z colného územia Únie.
…
6. V prípade uvedenom v odseku 1 písm. k) colný dlh nezaniká vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktoré sa pokúsili o podvodné konanie.
…“
Maďarské právo
8 Ustanovenie § 2 bod 6 az uniós vámjog végrehajtásáról szóló 2017. évi CLII. törvény (Vámtörvény) (zákon č. CLII z roku 2017 o vykonávaní colného práva Únie) v znení účinnom v čase prijatia správneho rozhodnutia, ktoré je predmetom sporu vo veci samej (ďalej len „colný zákon“), definoval pojem „colný nedoplatok“ takto:
„Rozdiel medzi sumou vzniknutého cla a iných poplatkov a nižšou sumou oznámeného cla a iných poplatkov, ako aj sumou vzniknutého, ale neoznámeného cla a iných poplatkov, pokiaľ to nie je spôsobené porušením zákona alebo nesprávnym posúdením údajov, ktoré majú colné orgány k dispozícii, s výnimkou prípadov prijatia bez overenia;…“
9 Táto definícia bola zmenená s účinnosťou od 28. júla 2022 takto:
„Rozdiel medzi sumou vzniknutého cla a iných poplatkov a nižšou sumou oznámeného cla a iných poplatkov, ako aj sumou vzniknutého, ale neoznámeného cla a iných poplatkov, pokiaľ to nie je spôsobené porušením zákona alebo nesprávnym posúdením údajov, ktoré majú colné orgány k dispozícii, s výnimkou prípadov prijatia bez overenia, pričom sa spresňuje, že… ani colný dlh, ktorý zanikol podľa článku 124 ods. 1 písm. h) alebo písm. k) [nariadenia č. 952/2013], ani colný dlh nižší ako 10 eur, ktorý vznikol v dôsledku nedodržania colného dohľadu alebo aktov colnej správy, nepredstavuje colný nedoplatok.“
10 Podľa § 84 colného zákona:
„1. …
a) Príslušný colný orgán uloží správnu pokutu za porušenia týkajúce sa podávania colných vyhlásení na tovar, presnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení na tovar,…
…
2. …
a) a. a.) Za porušenie uvedené v odseku 1 písm. a) sa považuje najmä prípad, keď deklarant pri podaní colného vyhlásenia… nezabezpečí presnosť a úplnosť informácií uvedených v colnom vyhlásení…
…
8. Ak nedodržania uvedené v odseku 1, alebo porušenie s ním spojené vedú ku vzniku colného nedoplatku, s výhradou ustanovení uvedených v odsekoch 12 a 13, v § 85 ods. 1, 3 a 4 a § 86, uloží sa colná pokuta zodpovedajúca výške 50 % tohto colného nedoplatku.
…
10. Ak nedodržania uvedené v odseku 1, alebo porušenie s ním spojené nevedú ku vzniku colného nedoplatku, s výhradou ustanovení uvedených v odsekov 12 a 13, v § 85 ods. 1, 3 a 4 a § 86, uloží sa colná pokuta v zodpovedajúcej výške,
a) v prípade porušenia uvedeného v odseku 1 písm. a) až 100 000 [maďarských forintov (HUF) (približne 270 eur)] v prípade fyzickej osoby a 500 000 HUF [(približne 1 350 eur)] v prípade akejkoľvek inej osoby,
…“
11 Ustanovenie § 85 tohto zákona stanovuje:
„1. Ak colný orgán zistí:
a) že porušenie alebo súvisiace opomenutie nebolo spáchané falšovaním alebo zničením dokumentov, účtovných kníh alebo záznamov;
b) že v dôsledku porušenia alebo opomenutia nevznikol colný nedoplatok alebo že výsledný colný dlh nepresahuje 30 000 HUF [(približne 80 eur)] v prípade fyzickej osoby alebo 150 000 HUF [(približne 400 eur)] v prípade právnickej osoby, a
c) že dotknutá osoba sa dopustila porušenia alebo opomenutia vymedzeného v § 84 ods. 1 po prvýkrát v priebehu roka, ktorý predchádza zisteniu predmetného porušenia alebo opomenutia;
colný orgán upustí od uloženia pokuty a upozorní dotknutú osobu.
…
3. S výnimkou ustanovení odseku 4 sa v súvislosti s predložením colného vyhlásenia na tovar neuloží žiadna colná pokuta, pokiaľ ide o správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení na tovar, ak deklarant požiada o zmenu colného vyhlásenia na tovar…
4. Ak… deklarant požiada o zmenu colného vyhlásenia na tovar po tom, ako colný orgán začal svoju následnú kontrolu, ale pred vydaním správy obsahujúcej závery následnej kontroly, na základe informácií o clách a iných poplatkoch poskytnutých v súvislosti s rozsahom kontroly, 50 % výšky pokuty, ktorú možno určiť v súlade s § 84 ods. 8, 10 a 13, sa uloží vo forme colnej pokuty, s výnimkou ustanovení odseku 1 a § 86.“
12 Ustanovenie § 86 uvedeného zákona stanovuje:
„Ak k porušeniu alebo opomenutiu dôjde falšovaním alebo zničením dokumentov, účtovných kníh a záznamov, a v dôsledku toho vznikne záväzok zaplatiť clo a iné poplatky, výška colnej pokuty je 200 % záväzku platby cla a iných vzniknutých poplatkov. …“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
13 Spoločnosť J. P. Mali založená podľa maďarského práva doviezla v rokoch 2017 a 2018 bicykle a diely na bicykle zakúpené od spoločností so sídlom v Taiwane. Jej colný zástupca, spoločnosť ZeMeX Kereskedelmi és Szállítmányozó Kft., na účely prepustenia tohto tovaru do voľného obehu predložil colné vyhlásenia, v ktorých uviedol, že uvedený tovar pochádzal z Taiwanu.
14 Nemzeti Adó ‑ és Vámhivatal Baranya Megyei Adó ‑ és Vámigazgatósága (Krajské daňové a colné riaditeľstvo Baranya, súčasť Národnej daňovej a colnej správy, Maďarsko) (ďalej len „prvostupňový colný orgán“) konštatovalo, že dovezené bicykle a diely na bicykle v skutočnosti pochádzali z Číny, a tak ich dovoz mal viesť k uloženiu antidumpingového cla. Rozhodnutiami z 10. decembra 2020, ktoré nadobudli platnosť 29. decembra 2020 preto tento orgán požiadal J. P. Mali, z dôvodu jej colného dlhu, o zaplatenie sumy 26 077 000 HUF (približne 70 000 eur), ktorú zaplatil colný zástupca tejto spoločnosti.
15 Na základe informácií získaných počas následnej colnej kontroly, ktorá bola vykonaná v spoločnosti J. P. Mali, prvostupňový colný orgán konštatoval, že táto spoločnosť ako zmluvná strana transakcie mala mať k dispozícii informácie o okolnostiach nadobudnutia dotknutého tovaru. Jeho zápisnica z colnej kontroly vychádzala najmä zo správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), z ktorej vyplývalo, že spoločnosť so sídlom v Taiwane, ktorá bola uvedená ako spoločnosť vyvážajúca tento tovar, sa podieľala na nepravdivých vyhláseniach o pôvode čínskych dielov na bicykle.
16 Keďže sa prvostupňový colný orgán domnieval, že J. P. Mali sa dopustila porušenia uvedeného v § 84 ods. 1 písm. a) a § 84 ods. 2 písm. a) a. a.) colného zákona, uložil jej v súlade s § 84 ods. 8 tohto zákona colnú pokutu vo výške 13 039 000 HUF (približne 35 000 eur).
17 J. P. Mali podala proti rozhodnutiu tohto colného orgánu odvolanie na riaditeľstvo pre opravné prostriedky. Toto riaditeľstvo zamietlo toto odvolanie rozhodnutím z 22. apríla 2021 s odôvodnením, že bolo povinnosťou spoločnosti J. P. Mali správne deklarovať pôvod tovaru a že ako distribútor bicyklov mala poznať ustanovenia uplatňujúce sa na jej činnosť, vrátane ustanovení týkajúcich sa antidumpingového cla, a starostlivo si vyberať svojich zmluvných partnerov, vrátane vývozcov v tretích krajinách. Nepresnosť colných vyhlásení tvorí súčasť obchodného rizika, ktoré zvyčajne znáša osoba povinná platiť clo.
18 Riaditeľstvo pre opravné prostriedky v tomto rozhodnutí tiež konštatovalo, že pokuta uložená spoločnosti J. P. Mali vychádza zo správneho uplatňovania colného zákona a že neporušuje právo Únie.
19 V tejto súvislosti konštatoval, že v dôsledku nesprávneho uvedenia krajiny pôvodu bola colná hodnota dotknutého tovaru stanovená na podstatne nižšiu hodnotu, ako bola skutočná hodnota tohto tovaru, čo viedlo k colnému nedoplatku. Rozhodol, že podľa § 2 bodu 6 a § 84 ods. 8 colného zákona tento nedoplatok vedie k uloženiu pokuty vo výške 50 %, vypočítanej na základe celkovej sumy záväzku stanovenej colnými orgánmi, bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či porušenie colných predpisov bolo možné pripísať spoločnosti J. P. Mali. Nie je potrebné zrušiť túto pokutu, keďže podmienky stanovené na tento účel colným zákonom neboli splnené, ani znížiť jej výšku, keďže v období medzi začatím následnej kontroly a oznámením zápisnice o tejto kontrole nedošlo k žiadnej náprave situácie zo strany spoločnosti J. P. Mali.
20 J. P. Mali napadla rozhodnutie riaditeľstva pre opravné prostriedky na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko). Tvrdí, že pokuta, ktorá zodpovedá paušálnej výške 50 % colného nedoplatku nie je primeraná závažnosti porušenia.
21 J. P. Mali poznamenáva, že dovozcovia majú len obmedzené informácie o výrobe a pôvode tovaru a že sú v tejto súvislosti závislí od údajov poskytnutých vývozcami. Uvádza, že v prejednávanej veci jej nezávislý verejný orgán, Taiwanská obchodná komora, vydala osvedčenia potvrdzujúce údaje vývozcov o pôvode dotknutého tovaru. Domnieva sa, že maďarská právna úprava v rozsahu, v akom neumožňuje zohľadniť takéto okolnosti a v prípade nedodržania colných predpisov ukladá dovozcovi vysokú pokutu, hoci mu toto porušenie nemožno pripísať, je v rozpore s právom Únie, a najmä s ustanoveniami nariadenia č. 952/2013 týkajúcimi sa sankcií.
22 Podľa riaditeľstva pre opravné prostriedky, žalovaného vo veci samej, nie je toto tvrdenie spoločnosti J. P. Mali ničím podložené. Colný zákon relevantne rozlišuje povahu nedodržania colných predpisov a ich dôsledky. Tento zákon totiž stanovuje rôzne sankcie v závislosti od toho, či porušenie viedlo k colnému nedoplatku, alebo nie. Okrem toho podľa § 85 a 86 uvedeného zákona aj v prípade porušenia, ktoré viedlo k colnému nedoplatku, sa sankcia upravuje podľa určitých ukazovateľov závažnosti.
23 Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť) sa domnieva, že existujú pochybnosti o tom, či je sankcia stanovená v § 84 ods. 8 colného zákona v súlade s požiadavkou primeranosti stanovenou v článku 42 ods. 1 nariadenia č. 952/2013.
24 Tento súd sa domnieva, že toto ustanovenie colného zákona neumožňuje overiť existenciu pripísateľného konania dotknutého hospodárskeho subjektu a bráni tak preskúmaniu, či tento hospodársky subjekt prijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho bolo možné očakávať, aby sa vyhol porušeniu, ktoré viedlo ku vzniku colného nedoplatku.
25 Uvedený súd však poukazuje na to, že maďarský zákonodarca zmenil s účinnosťou od 28. júla 2022 pojem „colný nedoplatok“ uvedený v § 2 bode 6 colného zákona, pričom dodal, že „ani colný dlh, ktorý zanikol podľa článku 124 ods. 1 písm. h) alebo písm. k) [nariadenia č. 952/2013], ani colný dlh nižší ako 10 eur, ktorý vznikol v dôsledku nedodržania colného dohľadu alebo colnej správy, nepredstavuje colný nedoplatok“. Touto zmenou, ktorá je okamžite uplatniteľná na prebiehajúce konania spadajúce pod tieto prípady, zákonodarca uznal, že na účely určenia výšky pokuty nemožno správanie, ktoré vedie k porušeniu povinnosti predložiť tovar colnému orgánu alebo jeho obchádzanie colného dohľadu, posudzovať rovnakým spôsobom ako menej závažné porušenie colných povinností.
26 Podľa vnútroštátneho súdu treba určiť, či je sankcia stanovená v § 84 ods. 8 colného zákona primeraná, vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vývozcovia a Taiwanská obchodná komora uviedli, že dotknutý tovar pochádzal z Taiwanu a že skutočný pôvod tovaru bol odhalený až na základe správy OLAF‑u, ktorá bola doručená po colnom vyhlásení.
27 Za týchto okolností Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Má sa nariadenie [č. 952/2013] vykladať v tom zmysle, že požiadavka primeranosti stanovená v článku 42 ods. 1 [tohto nariadenia] nebráni § 84 ods. 8 [colného zákona], ktorý v rámci colných sankcií, ktoré sa povinne uplatňujú v prípade colného nedoplatku, ktorý vznikol v dôsledku nedodržania týkajúceho sa správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení, neumožňuje colným orgánom zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci, najmä otázku konania, ktoré možno pripísať hospodárskemu subjektu, ktorý podal colné vyhlásenie, ale namiesto toho kogentne stanovuje uloženie colnej pokuty vo výške zodpovedajúcej 50 % zisteného colného nedoplatku, bez ohľadu na závažnosť spáchaného nedodržania a preskúmanie a posúdenie jeho pripísateľnosti subjektu, ktorý predložil colné vyhlásenie?“
O prejudiciálnej otázke
28 Na úvod treba uviesť, že článok 15 nariadenia č. 952/2013 ukladá každej osobe, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na vykonávaní colných formalít, povinnosť poskytnúť v colnom vyhlásení správne a úplné informácie.
29 Nesplnenie tejto povinnosti predstavuje „nedodržanie colných predpisov“ v zmysle článku 42 ods. 1 tohto nariadenia. Tento pojem sa neobmedzuje na podvodné konanie, ale zahŕňa akékoľvek nedodržanie colných predpisov Únie, bez ohľadu na to, či k nemu došlo úmyselne, z nedbanlivosti alebo bez akéhokoľvek protiprávneho konania zo strany dotknutého hospodárskeho subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. marca 2020, Schenker, C‑655/18, EU:C:2020:157, body 30 až 32 a 45, ako aj z 8. júna 2023, Zes Zollner Electronic, C‑640/21, EU:C:2023:457, bod 59).
30 Pokiaľ ide o dôsledky takéhoto nedodržania, prináleží každému členskému štátu, aby v súlade s článkom 42 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovil účinné, primerané a odradzujúce sankcie, najmä v prípade uvedenia nesprávnych informácií v colnom vyhlásení, vrátane prípadov – o aké ide podľa vnútroštátneho súdu vo veci samej – charakterizovaných dobrou vierou dovozcu, ktorý sa spoliehal na úradné osvedčenia vydané v krajine alebo na území mimo colného územia Únie.
31 Sankciu, o akú ide vo veci samej, spočívajúcu v správnej pokute zodpovedajúcej 50 % colného nedoplatku spôsobeného poskytnutými nesprávnymi údajmi, možno považovať za účinnú a odrádzajúcu v zmysle článku 42 ods. 1 nariadenia č. 952/2013. Takáto sankcia totiž môže podnieť hospodárske subjekty Únie, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali k dispozícii správne informácie o dovážanom tovare a aby informácie, ktoré poskytujú v colných vyhláseniach, boli správne a úplné. Prispieva tak k dosiahnutiu cieľa uvedeného v odôvodnení 9 tohto nariadenia, ktorým je zabezpečiť uplatňovanie sadzobných a iných opatrení spoločných politík v súvislosti s obchodom s tovarom medzi Úniou a krajinami alebo územiami mimo jej colného územia.
32 Pokiaľ ide o primeranosť predmetnej sankcie, treba pripomenúť, že pri neexistencii zosúladenia právnych predpisov Únie v oblasti sankcií uplatniteľných v prípade nedodržania podmienok stanovených režimom zavedeným týmito právnymi predpismi majú členské štáty právomoc zvoliť si sankcie, ktoré sú podľa nich primerané. Pri výkone svojich právomocí sú však povinné dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady, a teda aj zásadu proporcionality. Podľa tejto zásady, administratívne alebo represívne opatrenia nemôžu ísť nad rámec toho, čo je potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou, ani nemôžu byť neprimerané týmto cieľom (rozsudok z 8. júna 2023, Zes Zollner Electronic, C‑640/21, EU:C:2023:457, body 60 a 61, ako aj citovaná judikatúra).
33 Uvedená zásada je pre členské štáty záväzná nielen pokiaľ ide o vymedzenie podstatných znakov porušenia a vymedzenie pravidiel týkajúcich sa úrovne výšky pokút, ale tiež pokiaľ ide o posúdenie skutočností, ktoré možno zohľadniť pri stanovení výšky pokuty (rozsudok z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál‑Gép, C‑497/15 a C‑498/15, EU:C:2017:229, bod 43, ako aj citovaná judikatúra).
34 V prejednávanej veci z údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že maďarský zákonodarca zaviedol režim sankcií v prípade nedodržania colných predpisov, ktorý stanovuje správnu pokutu, ktorej výška je priamo úmerná výške colného nedoplatku spôsobeného nedodržaním.
35 Keďže správna pokuta stanovená týmto režimom sa v zásade rovná 50 % tohto nedoplatku, platí, že výška pokuty je tým vyššia, čím je vyšší uvedený nedoplatok vyplývajúci napríklad z nesprávneho označenia krajiny alebo územia pôvodu tovarov. Naopak, výška pokuty sa znižuje tým viac, čím menší je nedoplatok. Navyše, ak je nedoplatok zanedbateľný, môže to viesť k oslobodeniu.
36 Táto sadzba 50 % sa navyše nezdá byť neprimeraná vzhľadom na dôležitosť cieľa colných predpisov Únie, pripomenutého v bode 31 tohto rozsudku.
37 Taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, navyše umožňuje podstatným spôsobom zohľadniť správanie dotknutého hospodárskeho subjektu, najmä zvýšením sadzby pokuty na 200 % záväzku zaplatiť clo a iné náklady v prípade podvodného konania a znížením sadzby pokuty na 25 % colného nedoplatku, ak tento hospodársky subjekt konal v dobrej viere a v období od začiatku následnej kontroly do vydania správy obsahujúcej závery tejto kontroly požiada o zmenu colného vyhlásenia poskytnutím správnych údajov.
38 V oblasti ciel takéto pravidlá umožňujú zabezpečiť dodržiavanie zásady proporcionality. Konkrétne, v súlade s tým, čo je uvedené v odôvodnení 38 nariadenia č. 952/2013, dostatočne rozlišujú prípady, v ktorých dotknutý hospodársky subjekt koná v dobrej viere, od prípadov, v ktorých v dobrej viere nekoná.
39 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 42 ods. 1 nariadenia č. 952/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade colného nedoplatku spôsobeného poskytnutím nesprávnych údajov v colnom vyhlásení týkajúcom sa tovaru dovezeného do Únie stanovuje správnu pokutu, ktorá v zásade zodpovedá 50 % tohto nedoplatku a ktorá sa uplatňuje bez ohľadu na dobrú vieru dotknutého hospodárskeho subjektu a na ním prijaté opatrenia, keďže táto 50 % sadzba je výrazne nižšia ako sadzba, ktorá je stanovená v prípade nekonania tohto subjektu v dobrej viere, a okrem toho je výrazne znížená v určitých situáciách uvedených v tejto právnej úprave, vrátane situácie, keď hospodársky subjekt konajúci v dobrej viere opraví svoje colné vyhlásenie pred ukončením následnej kontroly.
O trovách
40 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Článok 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade colného nedoplatku spôsobeného poskytnutím nesprávnych údajov v colnom vyhlásení týkajúcom sa tovaru dovezeného do Európskej únie stanovuje správnu pokutu, ktorá v zásade zodpovedá 50 % tohto nedoplatku a ktorá sa uplatňuje bez ohľadu na dobrú vieru dotknutého hospodárskeho subjektu a na ním prijaté opatrenia, keďže táto 50 % sadzba je výrazne nižšia ako sadzba, ktorá je stanovená v prípade nekonania tohto subjektu v dobrej viere, a okrem toho je výrazne znížená v určitých situáciách uvedených v tejto právnej úprave, vrátane situácie, keď hospodársky subjekt konajúci v dobrej viere opraví svoje colné vyhlásenie pred ukončením následnej kontroly.
Podpisy