Oznámenie v Úradnom vestníku

 

Žaloba podaná dňa 9. novembra 2004: Bouygues SA a Bouygues Télécom proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-450/04)

(Jazyk konania: francúzština)

Bouygues SA a Bouygues Télécom, so sídlami v Paríži a v Boulogne Billancourt (Francúzsko), v zastúpení: Louis Vogel, Joseph Vogel, François Sureau, Didier Théophile, Bernard Amory a Alexandre Verheyden, advokáti, podali 9. novembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

zrušil článok 1 rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev č. C(2004)3060 z 2. augusta 2004;

zrušil článok 2 uvedeného rozhodnutia;

zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu č. C(2004)3060 z 2. augusta 2004, ktorým Komisia rozhodla, že záloha akcionára poskytnutá Francúzskou republikou v prospech Groupe France Télécom v decembri 2002 vo forme úveru vo výške deväť miliárd eur poskytnutého v zmysle vyhlásení od júla 2002, zakladá štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Komisia ďalej rozhodla, že túto pomoc netreba vrátiť.

Čo sa týka skonštatovania existencie pomoci, žalobcovia ďalej vytýkajú napadnutému rozhodnutiu, že zamietlo kvalifikovať ako štátnu pomoc záväzky vyplývajúce z vyhlásení francúzskej vlády, ktorá v období od júla do októbra 2002 verejne vyhlásila podporu úveru pre France Télécom, hoci táto spoločnosť, ťažko zadĺžená, vyhlásila enormné straty.

Na podporu svojich tvrdení sú žalobcovia toho názoru, že:

-    Komisia tým, že odmietla kvalifikovať ako štátnu pomoc vyhlásenia francúzskej vlády z júla, septembra a októbra 2002 urobených buď jednotlivo alebo spoločne, nesprávne použila článok 87 Zmluvy. Komisia mala v tomto smere skonštatovať, že uvedené vyhlásenia udelili France Télécom výhodu, ktorá narušila jednak hospodársku súťaž, jednak obchod medzi členskými štátmi;

-    napadnuté rozhodnutie je založené na protichodných a nedostatočných dôvodoch. K tomuto bodu sa bližšie uvádza, že Komisia po tom, čo skonštatovala, že vyhlásenia francúzskej vlády združujú všetky charakteristické znaky štátnej pomoci, nevyvodila z toho logický záver kvalifikovať uvedené vyhlásenia ako štátnu pomoc;

-    že pokiaľ ide o odmietnutie nariadenia vrátenia štátnej pomoci, má sa skonštatovať porušenie článku 14 ods. 1. nariadenia č. 659/1999, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na používanie článku 88 Zmluvy, a tiež porušenie formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Žalobcovia sú v tomto ohľade názoru, že Komisia mohla presne vyčísliť výšku pomoci bez toho, aby zasiahla do práv na obranu Francúzskej republiky, a že vrátenie uvedenej pomoci by v tomto prípade neporušilo zásadu ochrany legitímneho očakávania.

____________