ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
z 23. septembra 2020 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Obrazová ochranná známka Európskej únie 7Seven – Nepodanie žiadosti o obnovu zápisu ochrannej známky – Výmaz ochrannej známky po uplynutí platnosti zápisu – Článok 53 nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu podaná držiteľom licencie – Článok 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001 – Povinnosť náležitej starostlivosti“
Vo veci T‑557/19,
Seven SpA, so sídlom v Leini (Taliansko), v zastúpení: L. Trevisan, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: H. O’Neill, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO zo 4. júna 2019 (vec R 2076/2018‑5) týkajúcemu sa žiadosti o uvedenie do predchádzajúceho stavu vo veci práva podať žiadosť o obnovu obrazovej ochrannej známky Európskej únie 7Seven,
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory D. Spielmann, sudcovia U. Öberg (spravodajca) a O. Spineanu‑Matei,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 9. augusta 2019,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 27. novembra 2019,
so zreteľom na to, že hlavní účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, spoločnosť Seven SpA, podala 22. júla 1997 prihlášku ochrannej známky Európskej únie na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) na základe nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) v znení zmien, ktoré bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
2 Prihlasovanou ochrannou známkou bolo toto obrazové označenie:
3 Výrobky, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do tried 16, 18 a 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.
4 Ochranná známka bola 2. mája 2001 zapísaná ako ochranná známka Európskej únie pod číslom 591206 a tento zápis bol uverejnený vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 53/2001 z 18. júna 2001.
5 Žalobkyňa 29. septembra 2005 previedla predmetnú ochrannú známku na spoločnosť Seven Licensing Company S.à r.l. pre výrobky patriace do triedy 25, pričom jej bola udelená licencia na uvedenú ochrannú známku. Táto licencia nebola zapísaná do registra ochranných známok Európskej únie.
6 Po niekoľkých prevodoch bola predmetná ochranná známka pre výrobky patriace do triedy 25 pridelená 30. apríla 2013 spoločnosti Seven7 Investment PTE Ltd (ďalej len „majiteľ predmetnej ochrannej známky“). Bolo jej pridelené nové číslo zápisu 8252223, ktoré bolo uverejnené vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 83/2013 z 3. mája 2013.
7 EUIPO 26. decembra 2016 v súlade s článkom 47 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 53 ods. 2 nariadenia 2017/1001) informoval majiteľa predmetnej ochrannej známky, že ochrana uvedenej ochrannej známky uplynie 22. júla 2017 a že žiadosť o obnovu možno podať od 23. januára 2017 do 24. júla 2017. EUIPO okrem toho zdôraznil, že v prípade úhrady dodatočného poplatku za oneskorenú platbu poplatku za obnovu zápisu sa lehota predlžuje do 22. januára 2018.
8 Majiteľ predmetnej ochrannej známky však nepodal žiadosť o obnovenie zápisu tejto ochrannej známky.
9 EUIPO 2. februára 2018 oznámil zástupcovi majiteľa predmetnej ochrannej známky, že platnosť zápisu tejto ochrannej známky uplynula 22. júla 2017.
10 Žalobkyňa podala 21. júla 2018 žiadosť o uvedenie do pôvodného stavu na základe článku 104 nariadenia 2017/1001 a požadovala obnovu jej práva podať žiadosť o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky (ďalej len „žiadosť o obnovu práv“). Žalobkyňa v žiadosti o obnovu práv informovala EUIPO, že jej bola udelená licencia na uvedenú ochrannú známku a že majiteľ tejto ochrannej známky porušil svoju zmluvnú povinnosť informovať ju o svojom úmysle neobnoviť zápis predmetnej ochrannej známky, takže sama nemohla túto ochrannú známku obnoviť včas.
11 Oddelenie „Operácie“ EUIPO rozhodnutím z 30. augusta 2018 zamietlo žiadosť žalobkyne o obnovu práv a potvrdilo výmaz zápisu predmetnej ochrannej známky.
12 Žalobkyňa sa 23. októbra 2018 proti rozhodnutiu oddelenia „Operácie“ EUIPO odvolala na EUIPO na základe článkov 66 až 71 nariadenia 2017/1001.
13 Odvolací senát 4. apríla 2019 zaslal žalobkyni oznámenie, v ktorom ju informoval, že jej nemôže priznať obnovu práva podať žiadosť o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky, keďže opísaná situácia nepreukazuje, že žalobkyňa vynaložila náležitú starostlivosť vyžadovanú okolnosťami.
14 Rozhodnutím zo 4. júna 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) piaty odvolací senát EUIPO zamietol odvolanie. Najprv pripomenul, že ustanovenia článku 104 nariadenia 2017/1001 sa musia vykladať striktne. Odvolací senát po tom, čo konštatoval, že neobnovenie zápisu predmetnej ochrannej známky bolo pripísateľné jej majiteľovi, ďalej dospel k záveru, že žalobkyňa nemohla platne podať žiadosť o obnovu zápisu uvedenej ochrannej známky bez toho, aby ju predtým jej majiteľ výslovne splnomocnil. Absencia takéhoto splnomocnenia však nebránila plynutiu lehoty na obnovu zápisu. Žalobkyňa mohla napraviť neobnovenie zápisu zo strany majiteľa predmetnej ochrannej známky iba tým, že by preukázala, že k takej chybe došlo napriek tomu, že tento majiteľ vynaložil náležitú starostlivosť. Odvolací senát dodal, že aj za predpokladu, že by právo držiteľa licencie na obnovu existovalo nezávisle od majiteľa predmetnej ochrannej známky, prináležalo by držiteľovi licencie, aby prijal všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie včasnej obnovy zápisu predmetnej ochrannej známky. Okrem toho sa domnieval, že žalobkyňa nepreukázala existenciu výnimočných okolností, ktoré by mohli odôvodniť obnovu práva podať žiadosť o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky. Napokon odvolací senát zamietol tvrdenie žalobkyne, že priznanie obnovy práva podať žiadosť o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky by neviedlo k porušeniu akéhokoľvek práva alebo očakávania tretej osoby, ako neúčinné.
Návrhy účastníkov konania
15 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– vyhovel žiadosti o uvedenie do predchádzajúceho stavu a žiadosti o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky.
16 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– žalobu zamietol,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
17 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v podstate uvádza päť žalobných dôvodov, pričom prvý z nich je založený na porušení článkov 53 a 104 nariadenia 2017/1001 v spojení so všeobecnou zásadou efektivity, ku ktorému došlo tým, že odvolací senát porušil samostatné právo priznané držiteľovi licencie podať žiadosť o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky a žiadosť o obnovu práv; druhý je založený na porušení článku 104 nariadenia 2017/1001, keďže žalobkyňa podala žiadosť o obnovu práv a žiadosť o obnovu zápisu v stanovených lehotách; tretí je založený na porušení článku 104 nariadenia 2017/1001, keďže žalobkyňa konala s náležitou starostlivosťou vyžadovanou okolnosťami; štvrtý je založený na porušení článku 104 nariadenia 2017/1001, keďže opatrenia odporučené odvolacím senátom by nezabezpečili obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky v stanovených lehotách, a piaty na porušení všeobecnej zásady ochrany poskytovanej ochrannou známkou Európskej únie, ktorá je zakotvená v odôvodnení 11 nariadenia 2017/1001.
18 Všeobecný súd postupne preskúma najprv prvý žalobný dôvod, potom spoločne druhý, tretí a štvrtý žalobný dôvod, a napokon piaty žalobný dôvod.
O práve žalobkyne podať žiadosť o obnovu práv a podať žiadosť o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky
19 Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou, keďže odvolací senát v rozpore s článkami 53 a 104 nariadenia 2017/1001 posúdil žiadosť o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky a žiadosť o obnovu práv, ako keby nešlo o obnovu práv žalobkyne, ale majiteľa predmetnej ochrannej známky.
20 Dodáva, že podľa zásady efektivity právnej úpravy sa musia všetky právne normy, ktoré priznávajú občanovi Únie právo, uplatňovať takým spôsobom, aby sa v konečnom dôsledku dosiahol ich cieľ. Podľa žalobkyne je cieľom žiadosti o obnovu práv zabezpečiť, aby držiteľ práva k ochrannej známke Únie nestratil toto právo v prípade nedodržania lehoty, a to za podmienky dodržania určitých lehôt a vynaloženia náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami. Odvolací senát však žalobkyni znemožnil uplatniť toto právo a porušil zásadu efektivity tým, že jej uložil povinnosť preukázať, že majiteľ predmetnej ochrannej známky konal s touto starostlivosťou a bol oprávnený podať takúto žiadosť.
21 EUIPO nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.
22 Treba pripomenúť, že podľa článku 53 ods. 1 nariadenia 2017/1001 platí, že „zápis ochrannej známky EÚ sa obnoví na základe žiadosti majiteľa ochrannej známky Európskej únie alebo akejkoľvek osoby výslovne splnomocnenej majiteľom za predpokladu, že poplatky boli uhradené“.
23 Pokiaľ ide o článok 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001, ten stanovuje, že „práva prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky EÚ, alebo iného účastníka konania pred [EUIPO], ktorý napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami nebol schopný dodržať lehotu voči [EUIPO], sa na základe jeho žiadosti obnovia, ak priamym následkom tohto zmeškania je podľa ustanovení tohto nariadenia strata práva alebo opravného prostriedku“.
24 Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia uvedenie do predchádzajúceho stavu na EUIPO predpokladá po prvé, že žiadateľ je účastníkom predmetného konania, po druhé, že napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami nebol schopný dodržať lehotu voči EUIPO, a po tretie, že priamym následkom tohto zmeškania je strata práva alebo opravného prostriedku [rozsudky z 12. mája 2009, Jurado Hermanos/ÚHVT (JURADO), T‑410/07, EU:T:2009:153, bod 15, a z 5. apríla 2017, Renfe‑Operadora/EUIPO (AVE), T‑367/15, neuverejnený, EU:T:2017:255, bod 24].
25 Pokiaľ ide o prvú podmienku, treba uviesť, že podľa článku 53 ods. 1 nariadenia 2017/1001 možno za účastníkov konania o obnove zápisu považovať len majiteľa ochrannej známky alebo osoby, ktoré majiteľ výslovne splnomocnil (rozsudok z 12. mája 2009, JURADO, T‑410/07, EU:T:2009:153, bod 16).
26 Nijaké ustanovenie nariadenia 2017/1001 pritom nebráni tomu, aby „účastník konania o obnove zápisu“ mohol byť považovaný za „účastníka konania pred [EUIPO]“ v zmysle článku 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001. Použitie spojky „alebo“ v článku 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001 totiž znamená, že zo žiadosti o obnovu práv môže mať prospech akýkoľvek účastník konania pred EUIPO bez ohľadu na to, či je majiteľom dotknutej zapísanej ochrannej známky Európskej únie, alebo nie [pozri analogicky rozsudok z 31. januára 2019, Thun/EUIPO (Poisson), T‑604/17, neuverejnený, EU:T:2019:42, bod 17].
27 Z týchto ustanovení však nijako nevyplýva, že by žalobca ako držiteľ licencie k ochrannej známke bol právne postavený na roveň majiteľovi ochrannej známky v súvislosti s obnovou jej zápisu, ale naopak, že na to, aby mohol podať žiadosť o obnovu zápisu, musí byť tak ako každá iná osoba výslovne splnomocnený majiteľom ochrannej známky a preukázať existenciu takéhoto splnomocnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2009, JURADO, T‑410/07, EU:T:2009:153, bod 21).
28 V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa získala 17. júla 2018 od majiteľa predmetnej ochrannej známky splnomocnenie, ktoré jej umožňovalo podať na základe článku 104 nariadenia 2017/1001 žiadosť s cieľom obnoviť právo podať žiadosť o obnovu zápisu uvedenej ochrannej známky. Treba však uviesť, že k tomuto splnomocneniu došlo po uplynutí lehoty na podanie žiadosti o túto obnovu stanovenej v článku 53 ods. 3 nariadenia 2017/1001, a takmer rok po uplynutí platnosti zápisu ochrannej známky, ku ktorému došlo 22. júla 2017.
29 Článok 53 ods. 3 nariadenia 2017/1001 stanovuje toto:
„Žiadosť o obnovu zápisu sa podáva v lehote šiestich mesiacov pred uplynutím platnosti zápisu. Základný poplatok za obnovu zápisu a prípadne jeden alebo viacero poplatkov za každú ďalšiu triedu tovarov alebo služieb, ktoré nepatria do prvej triedy, sa tiež uhradí v tejto lehote. Ak táto podmienka nie je splnená, žiadosť sa môže podať a poplatky uhradiť v dodatočnej lehote šiestich mesiacov nasledujúcich po uplynutí platnosti zápisu, ak sa v tejto dodatočnej lehote uhradí dodatočný poplatok za oneskorenú platbu poplatku za obnovu zápisu alebo oneskorené podanie žiadosti o obnovu zápisu.“
30 Ako správne uviedol odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia, lehota na podanie žiadosti o obnovu zápisu ochrannej známky plynie nezávisle od prípadného udelenia výslovného splnomocnenia držiteľovi licencie majiteľom ochrannej známky.
31 Konanie o obnove zápisu teda končí uplynutím lehoty stanovenej v článku 53 ods. 3 uvedeného nariadenia. Preto na to, aby sa žalobkyňa mohla považovať za účastníka tohto konania podľa článku 53 ods. 1 nariadenia 2017/1001, mala získať výslovné splnomocnenie majiteľa predmetnej ochrannej známky, aby mohla požiadať o obnovu zápisu tejto ochrannej známky, ku dňu, ktorý predchádza uplynutiu stanovenej lehoty.
32 Keďže žalobkyni bolo udelené výslovné splnomocnenie až po uplynutí tejto lehoty, nemožno ju považovať ani za účastníka konania o obnove zápisu podľa článku 53 ods. 1 nariadenia 2017/1001, ani za „účastníka konania pred [EUIPO]“ v zmysle článku 104 ods. 1 uvedeného nariadenia. Žalobkyňa teda nemohla podať žiadosť o obnovu jej práv ako držiteľky licencie, ktorá právo stratila, a preto sa v prejednávanej veci musí považovať za osobu, ktorá konala pred EUIPO len v mene a na účet majiteľa predmetnej ochrannej známky, takže dodržanie podmienok článku 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001 sa musí preskúmať vo vzťahu k majiteľovi predmetnej ochrannej známky. Preto, ako správne uviedol odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa mohla skutočnosť, že majiteľ predmetnej ochrannej známky ochrannú známku neobnovil, napraviť len tak, že by preukázala, že k takej chybe došlo napriek tomu, že tento majiteľ vynaložil náležitú starostlivosť.
33 Výklad uvedený v bode 32 vyššie najlepšie napĺňa zásadu efektivity a požiadavku právnej istoty. Zaručuje jasné určenie a prísne dodržiavanie začiatku a konca lehôt uvedených v článkoch 53 a 104 nariadenia 2017/1001.
34 Podľa ustálenej judikatúry totiž striktné uplatnenie pravidiel Únie v oblasti procesných lehôt zodpovedá požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. Odkloniť sa od neho možno len za skutočne výnimočných okolností. Či už takéto okolnosti možno kvalifikovať ako náhodu, vyššiu moc, alebo dokonca ospravedlniteľný omyl, obsahujú v každom prípade subjektívny prvok ukladajúci osobe podliehajúcej súdnej právomoci konajúcej v dobrej viere povinnosť preukázať obozretnosť a náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovaného subjektu na účely zachovania priebehu konania a stanovených lehôt [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2014, Melt Water/ÚHVT (NUEVA), T‑61/13, EU:T:2014:265, bod 38 a citovanú judikatúru].
35 Podmienky uplatnenia článku 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001 sa teda musia vykladať striktne. Zachovanie lehôt je otázkou verejného poriadku a uvedenie zápisu do predchádzajúceho stavu po jeho výmaze môže ohroziť právnu istotu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2012, Video Research USA/ÚHVT (VR), T‑267/11, EU:T:2012:446, bod 35].
36 Majiteľ ochrannej známky, ktorý opomenul obnoviť jej zápis v stanovenej lehote, tak nemôže obísť dôsledky svojej vlastnej nedbanlivosti tým, že tretiu osobu splnomocní podať žiadosť o obnovu jeho práva podať žiadosť o obnovu zápisu ochrannej známky Európskej únie po uplynutí uvedenej lehoty.
37 Samotný držiteľ licencie jednak nemôže žiadať o obnovu práv len z toho dôvodu, že majiteľ ochrannej známky bol nečinný a nedodržal lehotu na podanie žiadosti o obnovu zápisu uvedenej ochrannej známky, a jednak nemožno pripustiť, aby konal proti vôli majiteľa ochrannej známky, ktorý sa vedome rozhodol neobnoviť jej zápis.
38 V dôsledku toho odvolací senát správne dospel k záveru, že dodržanie podmienok stanovených v článku 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001 treba overiť vo vzťahu k majiteľovi ochrannej známky, takže prvý žalobný dôvod treba zamietnuť.
O porušení povinnosti náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami a lehôt stanovených v článku 104 nariadenia 2017/1001
39 Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že dodržala lehoty stanovené v článku 104 nariadenia 2017/1001. Tvrdí, že tento článok stanovuje dve lehoty. Prvou je objektívna lehota jedného roka, ktorá začína plynúť od uplynutia nedodržanej lehoty, teda od 22. júla 2017. Druhou je subjektívna lehota dvoch mesiacov, ktorá začína plynúť od odpadnutia dôvodu zmeškania lehoty. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že dôvod zmeškania lehoty zanikol k okamihu, keď získala výslovné splnomocnenie majiteľa predmetnej ochrannej známky, aby konala, teda 17. júla 2018. Keďže žiadosť o obnovu práv bola podaná 21. júla 2018, obe lehoty boli dodržané.
40 Žalobkyňa ďalej tvrdí, že odvolací senát nesprávne uplatnil kritérium absolútnej povahy, keď požadoval, aby preukázala, že včas prijala všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie obnovy. Žalobkyňa pritom mala prijať len vhodné opatrenia, ktoré v prejednávanej veci vyžadujú okolnosti. V prejednávanej veci sa na zmluvu, ktorú uzavrela s majiteľom predmetnej ochrannej známky, vzťahovalo talianske právo, ktoré zakotvuje všeobecné zásady spravodlivej a legitímnej dôvery a dobrej viery pri plnení zmluvných povinností. Odvolací senát mal preto dospieť k záveru, že keďže nemohla predvídať, že majiteľ predmetnej ochrannej známky si nesplnil svoje zmluvné povinnosti, konala s náležitou starostlivosťou vyžadovanou okolnosťami.
41 Žalobkyňa napokon tvrdí, že odvolací senát porušil článok 104 nariadenia 2017/1001 tým, že opatrenia, ktoré odporučil na dosiahnutie včasnej obnovy zápisu predmetnej ochrannej známky, neboli účinné a sú irelevantné, pokiaľ ide o kontrolu dodržiavania povinnosti náležitej starostlivosti žalobkyňou.
42 EUIPO nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.
43 Všeobecný súd uvádza, že z preskúmania prvého žalobného dôvodu vyplýva, že v prejednávanej veci je pripustenie žiadosti o obnovu práv podmienené tým, že majiteľ predmetnej ochrannej známky dodrží podmienky stanovené v článku 104 nariadenia 2017/1001.
44 V tejto súvislosti žalobkyňa predovšetkým neposkytla žiadne vysvetlenie nečinnosti majiteľa predmetnej ochrannej známky v súvislosti s obnovou jej zápisu, takže nič nenasvedčuje tomu, že majiteľ ochrannej známky preukázal náležitú starostlivosť vyžadovanú okolnosťami v zmysle článku 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001.
45 Ďalej podľa článku 104 ods. 2 nariadenia 2017/1001 musí byť žiadosť o obnovu práv podaná v písomnej forme do dvoch mesiacov od odpadnutia dôvodu zmeškania lehoty.
46 Podľa článku 104 ods. 5 nariadenia 2017/1001 sa však článok 104 nevzťahuje na lehoty stanovené v odseku 2 tohto článku. Preto ak nebola dodržaná lehota dvoch mesiacov, ktorá je jednou z podmienok prípustnosti žiadosti, nemožno podať novú žiadosť o obnovu práv, a to ani ak je uvedené nedodržanie lehoty odôvodnené [rozsudok z 23. septembra 2009, Evets/ÚHVT (DANELECTRO a QWIK TUNE), T‑20/08 a T‑21/08, EU:T:2009:356, bod 24].
47 Tvrdenie žalobkyne, že dvojmesačná lehota mohla začať plynúť až odo dňa, keď získala splnomocnenie majiteľa predmetnej ochrannej známky, teda 17. júla 2018, takže žiadosť bola podaná včas, nemožno prijať.
48 Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nemohla platne požiadať o obnovu zápisu predmetnej ochrannej známky bez výslovného splnomocnenia jej majiteľa, totiž neznamená uznanie toho, že neexistencia takéhoto splnomocnenia by bola dôvodom zmeškania lehoty v zmysle článku 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001.
49 Okrem toho zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že majiteľ predmetnej ochrannej známky určil zástupcu, ktorý bol informovaný o tom, že ak nedôjde k obnove zápisu, platnosť zápisu uvedenej ochrannej známky uplynie 22. júla 2017. Zo spisu však nevyplýva, že uvedený majiteľ tvrdil, že vo vzťahu k nemu vznikol akýkoľvek dôvod zmeškania lehoty.
50 Napokon otázka, či žalobkyňa mohla, alebo nemohla dôverovať tomu, že majiteľ predmetnej ochrannej známky dodrží svoju povinnosť plniť si svoje zmluvné povinnosti, je relevantná len z hľadiska ich zmluvných vzťahov a vzniku zodpovednosti za škodu prípadne spôsobenú žalobkyni, ale nemôže ovplyvniť jej právne postavenie voči EUIPO.
51 V dôsledku toho žiadosť, ktorú žalobkyňa podala, nebola prípustná, pretože nespĺňala podmienky článku 104 ods. 1 a 2 nariadenia 2017/1001.
52 Druhý, tretí a štvrtý žalobný dôvod treba preto zamietnuť bez toho, aby ostatné tvrdenia uvedené žalobkyňou v tejto súvislosti mohli spochybniť takýto záver.
O porušení všeobecnej zásady ochrany poskytovanej ochrannou známkou Európskej únie
53 Podľa žalobkyne má napadnuté rozhodnutie za následok vystavenie verejnosti pravdepodobnosti zámeny spôsobenej prípadnými budúcimi zápismi označení podobných ochrannej známke, ktorej platnosť zápisu uplynula, takže je v rozpore so všeobecnou zásadou ochrany poskytovanej ochrannou známkou Európskej únie zakotvenej v odôvodnení 11 nariadenia 2017/1001, podľa ktorého je cieľom zápisu ochrannej známky najmä zaručiť, aby ochranná známka predstavovala označenie pôvodu.
54 EUIPO nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.
55 Treba pripomenúť, že odôvodnenie 11 nariadenia 2017/1001 stanovuje toto:
„Ochrana poskytovaná ochrannou známkou EÚ, ktorej funkciou je najmä zaručiť, aby ochranná známka predstavovala označenie pôvodu, by mala byť absolútna v prípade zhodnosti medzi známkou a označením a tovarmi alebo službami. Ochrana by sa mala uplatňovať aj v prípadoch podobnosti medzi známkou a označením a tovarmi alebo službami. Je potrebné stanoviť interpretáciu pre koncepciu podobnosti vzhľadom na pravdepodobnosť zámeny. Pravdepodobnosť zámeny, ktorej určenie závisí od mnohých prvkov, a najmä od uznania ochrannej známky na trhu, asociácie, ku ktorej môže dôjsť v prípade používania používaného alebo zapísaného označenia, stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi označenými tovarmi alebo službami, by mala predstavovať osobitnú podmienku ochrany.“
56 Hoci cieľom odôvodnenia 11 nariadenia 2017/1001 je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi označenie pôvodu tovaru alebo služby označených ochrannou známkou, umožňujúc mu neomylne rozlíšiť tento tovar alebo službu od tých, ktoré majú iný pôvod (pozri analogicky rozsudok z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys, C‑307/10, EU:C:2012:361, bod 36), na rozdiel od toho, čo zrejme naznačuje žalobkyňa, jeho cieľom nie je neobmedzene zaručiť zápis ochrannej známky Európskej únie, pokiaľ platnosť tohto zápisu uplynula z dôvodu neobnovenia zápisu uvedenej ochrannej známky.
57 Ak totiž dôjde k uplynutiu platnosti zápisu ochrannej známky a jej zápis sa neobnoví, v zásade sa stáva voľnou, čo napomáha hospodárskej súťaži a podporuje pokrok. V dôsledku toho a na základe zásady dostupnosti treba ochranné známky, ktoré sa v konečnom dôsledku nevyužívajú alebo už nevyužívajú, uvoľniť, aby si ich mohli dať zapísať iné hospodárske subjekty a efektívne z nich získať všetky hospodárske úžitky.
58 V prejednávanej veci má uplynutie platnosti zápisu predmetnej ochrannej známky pôvod v neobnovení tohto zápisu včas. Ako správne uvádza EUIPO, skutočnosť, že uvedená ochranná známka už nemôže slúžiť ako základ žaloby proti iným neskorším ochranným známkam, je dôsledkom tohto uplynutia platnosti, a nie porušením všeobecnej zásady ochrany poskytovanej ochrannou známkou Európskej únie.
59 Piaty žalobný dôvod, ako aj žalobu v celom rozsahu treba preto zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prípustnosť druhého žalobného návrhu žalobkyne.
O trovách
60 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
61 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom EUIPO.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Seven SpA je povinná nahradiť trovy konania.
Spielmann | Öberg | Spineanu‑Matei |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 23. septembra 2020.
Podpisy