Vec T‑389/21
Landesbank Baden‑Württemberg
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií
Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 20. decembra 2023
„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 – Povinnosť odôvodnenia – Účinná súdna ochrana – Rovnosť zaobchádzania – Zásada proporcionality – Miera voľnej úvahy SRB – Námietka nezákonnosti – Miera voľnej úvahy Komisie – Obmedzenie časových účinkov rozsudku“
1. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obranu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Rozsah – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorým sa stanovujú príspevky ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Zásada kontradiktórnosti – Námietky – Všeobecná zásada ochrany obchodného tajomstva – Rovnováha – Prípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59; nariadenie Komisie 2015/63, články 4 až 7 a 9 a príloha I)
(pozri body 37 – 42, 45 – 49)
2. Právo Európskej únie – Zásady – Právna istota – Právna úprava Únie – Požiadavky jasnosti a presnosti – Hranice
(pozri body 64 – 67)
3. Právo Európskej únie – Zásady – Právna istota – Právna úprava Únie – Požiadavka jasnosti a predvídateľnosti – Delegované nariadenie 2015/63, ktorým sa dopĺňa smernica 2014/59, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií – Priznanie miery voľnej úvahy Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), pokiaľ ide o metodiku výpočtu príspevkov ex ante – Podmienky – Dostatočne jasné vymedzenie rozsahu a spôsobu výkonu tejto voľnej úvahy
(Nariadenie Komisie 2015/63, článok 6 ods. 5 až 7 a článok 7 ods. 4)
(pozri body 87 – 90, 92)
4. Inštitúcie Európskej únie – Výkon právomoci – Právomoc prijímať delegované akty zverená Komisii – Rozsah – Komplexné posúdenia a hodnotenia – Široká miera voľnej úvahy – Smernica 2014/59, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností – Stanovenie kritérií na úpravu príspevkov ex ante – Súdne preskúmanie – Hranice
(Článok 290 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, odôvodnenie 41; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59)
(pozri body 105, 107, 112, 162)
5. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorým sa stanovujú príspevky ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Neexistencia povinnosti uviesť v rozhodnutí všetky informácie potrebné na overenie správnosti výpočtu príspevkov – Rovnováha medzi povinnosťou odôvodnenia a všeobecnou zásadou ochrany obchodného tajomstva dotknutých inštitúcií – Zákonnosť ustanovení nariadenia 2015/63 týkajúcich sa metodiky výpočtu príspevkov ex ante do SRF – Zásada dodržiavania obchodného tajomstva – Povinnosť SRB zverejniť a poskytnúť dotknutým inštitúciám informácie týkajúce sa inštitúcií na účely výpočtu príspevku ex ante v súhrnnej a anonymizovanej forme
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59; nariadenie Komisie 2015/63, články 4 až 7 a 9 a príloha I)
(pozri body 261 – 272, 292, 294)
6. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Poskytnutie vysvetlenia zo strany autora týkajúceho sa dôvodov aktu v priebehu konania pred súdom Únie – Podmienky – Neexistencia rozporov a povinnosť súladu vysvetlení s uvedenými dôvodmi
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri body 329, 330)
7. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorým sa stanovujú príspevky ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Povinnosť SRB informovať dotknuté inštitúcie o metodike výpočtu týchto príspevkov a metodike stanovenia výšky ročnej cieľovej úrovne
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014; nariadenie Rady 2015/81, článok 4; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59; nariadenie Komisie 2015/63, články 4 až 7 a 9 a príloha I)
(pozri body 332, 333)
8. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorým sa stanovujú príspevky ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Odôvodnenie založené výlučne na iných právnych aktoch, ako sú predbežné rozhodnutia, ktoré spresňujú a dopĺňajú niektoré aspekty určenia uvedených príspevkov – Neuverejnenie alebo neoznámenie týchto iných aktov inštitúciám – Nezákonnosť
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri body 442, 447)
Zhrnutie
Landesbank Baden‑Württemberg (ďalej len „žalobkyňa“) je verejnoprávnou úverovou inštitúciou so sídlom v Nemecku. Je súčasťou schémy inštitucionálneho zabezpečenia (ďalej len „SIZ“) Sparkassen‑Finanzgruppe (finančná skupina sporiteľní, Nemecko).
Dňa 14. apríla 2021 prijala Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) rozhodnutie, v ktorom stanovila(1) príspevky ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len „SRF“) bankových inštitúcií vrátane žalobkyne (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)(2).
Všeobecný súd, na ktorý bola podaná žaloba o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodol o viacerých bezprecedentných otázkach, pokiaľ ide o výpočet príspevkov ex ante do SRF a o rôznych námietkach nezákonnosti voči delegovanému nariadeniu 2015/63(3), pričom všetky zamietol.
Rozsudok má ako celok novátorskú povahu. Všeobecný súd dospel k názoru, že treba zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu porušenia povinnosti odôvodnenia, ktorú má SRB.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd najprv zamietol všetky námietky nezákonnosti vznesené žalobkyňou.
V prvom rade predovšetkým odmietol tvrdenie založené na porušení zásady právnej istoty piliera rizika „dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí [SRB]“.
Pripomenul, že v súlade s článkami 6 a 7 delegovaného nariadenia 2015/63 prináleží SRB upraviť základný ročný príspevok inštitúcií s prihliadnutím na štyri piliere rizika, pričom každý pilier sa skladá z ukazovateľov rizika, ktoré zase môžu byť zložené z čiastkových ukazovateľov rizika.
Prvý článok priznáva Jednotnej rade mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob, akým má SRB „zohľadniť“ na účely určenia uvedených ukazovateľov rizika „pravdepodobnosť riešenia krízovej situácie dotknutej inštitúcie a následnú pravdepodobnosť, že sa na tento účel použije mechanizmus financovania riešenia krízových situácií“.
Pokiaľ ide o prvý ukazovateľ rizika, ktorý patrí do piliera rizika „dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí [SRB]“ a ktorý sa týka obchodných činností, podsúvahových expozícií, derivátov, zložitosti a riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie, SRB musí pri svojom určení zohľadniť viaceré čiastkové ukazovatele, z ktorých niektoré môžu viesť k zvýšeniu rizikového profilu dotknutej inštitúcie a iné k jeho zníženiu. Tieto čiastkové ukazovatele rizika však neobsahovali spresnenia týkajúce sa vykonania porovnania, ktoré zahŕňajú.
Pokiaľ ide o ukazovateľ rizika SIZ, SRB disponuje mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o dodržanie podmienok spojených jednak s primeranosťou dostupných finančných prostriedkov dotknutej SIZ vo vzťahu k finančným prostriedkom potrebným na financovanie dotknutej inštitúcie a jednak s mierou právnej alebo zmluvnej istoty týkajúcej sa týchto finančných prostriedkov. To isté platí, pokiaľ ide o váhu jednotlivých ukazovateľov rizika v rámci piliera rizika IV(4) na účely určenia váhy rôznych čiastkových ukazovateľov rizika, ktorými sú tvorené tieto ukazovatele rizika, ktoré treba zohľadniť.(5)
Všeobecný súd teda skúmal, či článok 6 ods. 5 až 7 a článok 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63 možno považovať za ustanovenia, ktoré dostatočne jasne vymedzujú rozsah a spôsoby výkonu voľnej úvahy priznanej SRB vzhľadom na dotknutý legitímny cieľ, takže poskytujú primeranú ochranu proti svojvôli, a osoby podliehajúce súdnej právomoci môžu s dostatočnou istotou vyriešiť prípadné pochybnosti o rozsahu alebo význame uvedených ustanovení.
V prejednávanej veci Všeobecný súd po prvé uviedol, že uplatniteľná právna úprava stanovuje výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, podľa ktorého musia dostupné finančné prostriedky SRF dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň na konci úvodného obdobia ôsmich rokov začínajúceho 1. januára 2016 (ďalej len „úvodné obdobie“), ako aj metodiku na dosiahnutie tohto výsledku, čo znižuje vplyv voľnej úvahy, ktorú SRB vykonáva pri určovaní príspevkov ex ante. Na jednej strane výška príspevku ex ante každej inštitúcie závisí od výšky ročnej cieľovej úrovne, ktorú určí SRB na základe svojho odhadu sumy, ktorá k 31. decembru 2023 predstavuje minimálne 1 % sumy krytých vkladov vo všetkých členských štátoch zúčastnených na jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM).(6) Na druhej strane príspevok ex ante každej inštitúcie sa určuje najmä podľa základného ročného príspevku, ktorý sa vypočíta na základe čistých záväzkov dotknutých inštitúcií. SRB pritom pri určovaní týchto súm nevykonáva nijakú voľnú úvahu. Okrem toho dotknutá inštitúcia pozná výšku svojich čistých záväzkov a môže mať prístup k celkovej sume čistých záväzkov ostatných inštitúcií.
Po druhé ukazovatele rizika, ktorých jasnosť žalobkyňa spochybňuje a v súvislosti s ktorými SRB vykonáva určitú mieru voľnej úvahy, ovplyvňujú rizikový profil inštitúcie len vo výške nepresahujúcej 20 %. Okrem toho vplyv týchto ukazovateľov na konečnú výšku príspevku ex ante je ešte obmedzenejší skutočnosťou, že SRB nevykonáva nijakú voľnú úvahu, pokiaľ ide o určenie výšky základného ročného príspevku, a že úprava tohto príspevku podľa rizikového profilu inštitúcie je jasne vymedzená vopred stanoveným rozpätím od 0,8 do 1,5.(7)
Všeobecný súd z toho vyvodil, že rozsah a spôsoby výkonu voľnej úvahy priznanej SRB(8) nemožno považovať za nedostatočne vymedzené alebo nedostatočne jasne stanovené vzhľadom na sledovaný legitímny cieľ, a teda nemožno sa domnievať, že neposkytujú primeranú ochranu proti svojvôli. Platí to o to viac, že žalobkyňa je obozretným hospodárskym subjektom, ktorý môže, s prípadnou pomocou právneho a ekonomického poradcu, dostatočne presne predvídať metodiku výpočtu a rádovú výšku príspevku ex ante.
V druhom rade Všeobecný súd zamietol námietku nezákonnosti založenú na tom, že rozlišovanie medzi inštitúciami patriacimi do rovnakej SIZ na základe ukazovateľa rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ bolo v rozpore s jednotným a konzistentným zaobchádzaním so všetkými členmi takej SIZ, ktoré stanovuje smernica 2014/59(9) a nariadenie č. 575/2013(10). Po tom, čo konštatoval, že ak sú viaceré inštitúcie členmi tej istej SIZ, inštitúciám, ktorým je vo vzťahu k ukazovateľu rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ priradená priaznivejšia váha ako ostatným členom tejto SIZ, môže byť v prípade ukazovateľa rizika SIZ priradená priaznivejšia váha ako týmto ostatným členom, a uviedol, že pokiaľ ide o smernicu 2014/59, nie je stanovené, že Komisia mala pri prijímaní delegovaného nariadenia 2015/63 priradiť rovnakú váhu všetkým inštitúciám, ktoré sú súčasťou tej istej SIZ. Okrem toho Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metodiku úpravy základných ročných príspevkov. V prvom rade však Komisia a SRB vysvetlili bez toho, aby žalobkyňa predložila dôkazy na spochybnenie svojich tvrdení, že členovia SIZ nemajú bezpodmienečné právo na bezpodmienečnú podporu takejto SIZ, ďalej, že zlyhanie inštitúcie s rozsiahlou a zložitou súvahou by mohlo úplne vyčerpať finančné prostriedky takejto SIZ a napokon ukazovateľ rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ umožňuje posúdiť, či má inštitúcia rozsiahlu a zložitú súvahu. Pokiaľ ide o nariadenie č. 575/2013, článok 113 ods. 7 tohto nariadenia stanovuje podmienky udeľovania povolení SIZ, a nie výpočet príspevkov ex ante, a nebráni tomu, aby sa na účely výpočtu príspevkov ex ante rozlišovalo medzi inštitúciami, ktoré sú členmi tej istej SIZ. Okrem toho toto ustanovenie nezachádza až tak ďaleko, aby sa vyžadovalo, aby SIZ disponovala dostatočnými zdrojmi na to, aby zabránila riešeniu krízových situácií všetkých svojich členov, vrátane všetkých veľkých inštitúcií.
V treťom rade Všeobecný súd zamietol námietku nezákonnosti založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania. Pripomenul, že cieľom osobitnej povahy príspevkov ex ante je zabezpečiť, aby v logike poistenia finančný sektor poskytol SRM dostatočné finančné zdroje na to, aby mohol plniť svoje úlohy a pritom aby boli dotknuté inštitúcie motivované fungovať na základe menej rizikového modelu. V dôsledku toho nie sú všetky inštitúcie, ktoré sú členmi SIZ, nevyhnutne a len z dôvodu tohto členstva v porovnateľnej situácii. V prvom rade totiž členovia takej SIZ, do ktorej patrí žalobkyňa, nemajú bezpodmienečné právo získať podporu zo strany SIZ, ktorá by pokrývala všetky ich záväzky. Ďalej zlyhanie inštitúcie s rozsiahlou a zložitou súvahou by mohlo úplne vyčerpať finančné prostriedky SIZ, na rozdiel od inštitúcií s menšou a jednoduchšou súvahou. Napokon ukazovateľ rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ predstavuje objektívne kritérium na posúdenie, ktoré inštitúcie sú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o takéto riziko.
Vo štvrtom rade Všeobecný súd zamietol námietku nezákonnosti založenú na porušení viacerých noriem vyššej právnej sily. V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na to, že treba zohľadniť ciele SRM, a najmä cieľ motivovať inštitúcie, aby fungovali na základe menej rizikového modelu, metodika binning, spočívajúca v zaradení inštitúcií do rovnakého intervalu („koša“), hoci majú výrazne odlišné hodnoty rovnakého ukazovateľa rizika, neporušuje zásadu proporcionality, pretože tieto inštitúcie majú odlišné vlastnosti z hľadiska miery rizika meranej týmto ukazovateľom. Hoci sa s týmito inštitúciami zaobchádza rovnako, toto zaobchádzanie je riadne odôvodnené, keďže jednak súvisí s právne prípustným sledovaným cieľom, ktorým je stanoviť všeobecné pravidlá, ktoré sa ľahko uplatňujú a príslušné orgány ľahko kontrolujú, a jednak vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má Komisia, predmetná metodika binning umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ, neprekračuje hranice toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie, a nemožno ju považovať za spôsobujúcu neprimeranú nevýhodu.
V piatom rade Všeobecný súd zamietol námietku nezákonnosti založenú na porušení „zásady výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“ v rozsahu, v akom článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 obsahuje zjavne nesprávne posúdenie z dôvodu, že toto ustanovenie bráni SRB primerane upraviť základné ročné príspevky podľa skutočného rizikového profilu inštitúcií. Podľa tohto článku s názvom „Prechodné ustanovenia“ sa ukazovateľ rizika neuplatňuje, pokiaľ informácie požadované pre konkrétny ukazovateľ rizika uvedený v prílohe II k tomuto delegovanému nariadeniu nie sú súčasťou požiadaviek na predkladanie správ orgánom dohľadu podľa článku 14 tohto delegovaného nariadenia. Delegované nariadenie 2015/63 bolo prijaté na základe článku 103 ods. 7 smernice 2014/59, ktorý ukladá Komisii povinnosť zohľadniť všetky skutočnosti vymenované v písmenách a) až h) tohto ustanovenia na účely bližšieho určenia koncepcie „prispôsobovania príspevkov úmerne k rizikovému profilu inštitúcií“.
Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje, pokiaľ ide o vykonanie tohto ustanovenia, však táto môže zahŕňať potrebu stanoviť prechodné obdobia. Článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 však zavádza takéto obdobie, keďže SRB prechodne oprávňuje neuplatňovať niektoré z týchto skutočností, ktoré sa odrážajú v ukazovateľoch rizika stanovených týmto delegovaným nariadením.
Okrem toho odôvodnenie prechodného obdobia stanoveného týmto ustanovením úzko súvisí s postupnou povahou procesu zavedenia prudenciálnych požiadaviek a príslušných požiadaviek na predkladanie správ. V tomto kontexte je cieľom článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 zabrániť prípadnému neprimeranému alebo diskriminačnému zaťaženiu inštitúcií pri výpočte príspevkov ex ante práve z dôvodu tohto postupného vykonávania prudenciálnych požiadaviek a s nimi súvisiacich požiadaviek na predkladanie správ.
Napokon hoci táto výnimka môže viesť k situácii, že niektoré ukazovatele rizika sa počas celého úvodného obdobia neuplatnia, na jednej strane je však takýto dôsledok výsledkom postupnej povahy vykonávania prudenciálnych požiadaviek a na druhej strane uvedené ukazovatele rizika sa majú uplatňovať aj po uplynutí úvodného obdobia.
Všeobecný súd následne preskúmal žalobné dôvody týkajúce sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia a vyhovel žalobnému dôvodu založenému na vadách odôvodnenia tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne.
Pokiaľ ide o tento posledný žalobný dôvod, ktorý sa týka verejného poriadku, Všeobecný súd na úvod pripomenul, že v súlade s uplatniteľnou právnou úpravou musia dostupné finančné prostriedky SRF na konci úvodného obdobia dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň, ktorá predstavuje minimálne 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených vo všetkých členských štátoch zúčastnených na SRM. Ďalej sa počas úvodného obdobia príspevky ex ante časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň. Navyše každoročné príspevky, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých členských štátov zúčastnených na SRM, nepresiahnu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne. Okrem toho, pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevkov ex ante, SRB určí ich výšku na základe ročnej cieľovej úrovne, pričom zohľadní konečnú cieľovú úroveň, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku vypočítavanej každý štvrťrok všetkých inštitúcií povolených na území všetkých členských štátov zúčastnených na SRM. SRB napokon vypočíta príspevok ex ante pre každú inštitúciu na základe ročnej cieľovej úrovne, ktorá sa stanoví podľa konečnej cieľovej úrovne a v súlade s metodikou stanovenou v delegovanom nariadení 2015/63.
V prejednávanej veci, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, SRB určila ročnú cieľovú úroveň príspevku na obdobie 2021 na 11 287 677 212,56 eura. V uvedenom rozhodnutí v podstate vysvetlila, že ročná cieľová úroveň musí byť stanovená na základe analýzy vývoja krytých vkladov v predchádzajúcich rokoch, akéhokoľvek relevantného vývoja ekonomickej situácie a na základe analýzy ukazovateľov týkajúcich sa fázy hospodárskeho cyklu a vplyvov procyklických príspevkov na finančnú situáciu inštitúcií. SRB považovala za vhodné stanoviť koeficient na základe tejto analýzy a finančných prostriedkov dostupných v SRF a tento koeficient uplatnila na jednu osminu priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, aby sa dosiahla ročná cieľová úroveň. Následne opísala postup pri určení koeficientu. Vzhľadom na tieto úvahy SRB stanovila hodnotu koeficientu na 1,35 %. Následne vypočítala ročnú cieľovú úroveň vynásobením priemernej sumy krytých vkladov v roku 2020 týmto koeficientom a výsledok tohto výpočtu vydelila ôsmimi.
V tejto súvislosti, hoci je SRB povinná poskytnúť inštitúciám prostredníctvom napadnutého rozhodnutia vysvetlenia týkajúce sa metodiky určenia ročnej cieľovej úrovne, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s vysvetleniami, ktoré SRB poskytla v priebehu konania, a musia sa týkať skutočne použitej metodiky. V prejednávanej veci však nešlo o takýto prípad.
Na pojednávaní totiž SRB uviedla, že ročnú cieľovú úroveň na príspevkové obdobie 2021 určila na základe metodiky zloženej zo štyroch krokov, z ktorých posledné dva spočívali v tom, že od konečnej cieľovej úrovne sa odpočítali finančné prostriedky dostupné v SRF s cieľom vypočítať sumu, ktorá zostala na výber až do konca úvodného obdobia, a táto posledná uvedená suma sa vydelila tromi.
Všeobecný súd však poznamenal, že posledné dva kroky tohto výpočtu neboli zohľadnené v matematickom vzorci uvedenom v napadnutom rozhodnutí ako základ pre určenie výšky ročnej cieľovej úrovne.
Je pravda, že žalobkyňa vedela o informačnom liste, uverejnenom SRB po prijatí napadnutého rozhodnutia, ale pred podaním tejto žaloby, ktorý uvádzal odhadovanú výšku konečnej cieľovej úrovne. Aj za predpokladu, že by poznala aj výšku dostupných finančných prostriedkov SRF, jej však tieto okolnosti samy osebe neumožňovali pochopiť, že SRB skutočne uplatnila tieto posledné dva kroky, pričom navyše treba uviesť, že matematický vzorec stanovený v napadnutom rozhodnutí ich dokonca ani nespomína.
Podobné nezrovnalosti sa týkali aj spôsobu určenia koeficientu vo výške 1,35 %, napriek tomu, že v tomto matematickom vzorci zohrával zásadnú úlohu. Ako totiž SRB uznala na pojednávaní, tento koeficient bol stanovený tak, aby bolo možné odôvodniť výsledok výpočtu výšky ročnej cieľovej úrovne, teda po tom, čo SRB vypočítala túto sumu na základe štyroch krokov skutočne uplatnenej metodiky. Tento postup však z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýval.
Okrem toho sa zdalo, že rozpätie, v ktorom sa podľa informačného listu nachádzala odhadovaná konečná cieľová úroveň, nebolo v súlade s rozpätím miery rastu krytých vkladov od 4 % do 7 % uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Za týchto okolností žalobkyňa nebola schopná určiť spôsob, akým SRB použila rozpätie týkajúce sa miery rastu týchto vkladov na výpočet odhadovanej konečnej cieľovej úrovne.
Všeobecný súd sa domnieval, že pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, metodika skutočne použitá SRB, ako bola vysvetlená na pojednávaní, nebola v súlade s metodikou opísanou v napadnutom rozhodnutí, takže ani inštitúcie, ani Všeobecný súd nemohli na základe napadnutého rozhodnutia zistiť skutočné dôvody stanovenia tejto cieľovej úrovne. Napadnuté rozhodnutie teda obsahuje vady odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne.
Všeobecný súd po zamietnutí ostatných žalobných dôvodov vo veci samej skúmaných v záujme riadneho výkonu spravodlivosti dospel k záveru, že nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia môže sám osebe odôvodniť jeho zrušenie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.
Za okolností prejednávanej veci sa však rozhodol zachovať účinky napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, až do nadobudnutia účinnosti nového rozhodnutia SRB, ktorým sa žalobkyni stanoví príspevok ex ante do SRF na príspevkové obdobie 2021, a to počas primeranej lehoty, ktorá nepresiahne šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.