Vec C‑261/13 P

Peter Schönberger

proti

Európskemu parlamentu

„Odvolanie – Petícia adresovaná Európskemu parlamentu – Rozhodnutie o nezaoberaní sa petíciou – Žaloba o neplatnosť – Pojem ,napadnuteľný akt‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 9. decembra 2014

Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Rozhodnutie Výboru pre petície Parlamentu týkajúce sa ďalšieho naloženia s petíciou vyhlásenou za prípustnú – Voľná úvaha Parlamentu, ktorá má politickú povahu – Vylúčenie pojmu

[Článok 20 ods. 2 písm. d) ZFEÚ, články 24 ZFEÚ, 227 ZFEÚ a 263 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 44; Rokovací poriadok Európskeho parlamentu, články 215 až 217]

Z článku 263 prvého odseku ZFEÚ vyplýva, že Súdny dvor preskúmava zákonnosť aktov Parlamentu, ktoré majú mať právne účinky voči tretím osobám. Aktmi, ktoré možno napadnúť žalobou o neplatnosť, sú opatrenia spôsobujúce záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú záujmy žalobcu, meniac tak podstatne jeho právnu situáciu.

Rozhodnutie, ktorým Parlament, ktorému bola predložená petícia, dospeje k záveru, že táto petícia nespĺňa podmienky stanovené v článku 227 ZFEÚ, musí mať možnosť byť preskúmané súdom, keďže má takú povahu, že môže ovplyvniť petičné právo dotknutej osoby. To isté platí v prípade rozhodnutia, ktorým Parlament poruší samotnú podstatu petičného práva a odmietne sa oboznámiť s petíciou, ktorá mu je predložená, alebo sa s ňou jednoducho neoboznámi, a v dôsledku toho odmietne preveriť, či spĺňala podmienky stanovené v článku 227 ZFEÚ.

Záporné rozhodnutie Parlamentu, pokiaľ ide o otázku, či podmienky stanovené v článku 227 ZFEÚ boli splnené, musí byť odôvodnené takým spôsobom, aby sa umožnilo predkladateľovi petície zistiť, ktorá spomedzi uvedených podmienok nebola v jeho prípade splnená. V tejto súvislosti zhrňujúce odôvodnenie zodpovedá tejto požiadavke.

Na druhej strane z ustanovení Zmluvy o FEÚ, ako aj z pravidiel prijatých Parlamentom na úpravu petičného práva v článkoch 215 až 217 rokovacieho poriadku Parlamentu vyplýva, že pokiaľ ide o petíciu, v prípade ktorej Parlament dospel k záveru, že spĺňa podmienky stanovené v článku 227 ZFEÚ, má Parlament širokú mieru voľnej úvahy, ktorá má politickú povahu, pokiaľ ide o to, ako ďalej naložiť s touto petíciou. Z toho vyplýva, že rozhodnutie prijaté v tejto súvislosti nepodlieha preskúmaniu súdom bez ohľadu na to, či takýmto rozhodnutím Parlament sám prijíma uvádzané opatrenia alebo sa domnieva, že nie je schopný ich prijať a postúpi petíciu inštitúcii alebo príslušnému útvaru, aby prijali tieto opatrenia.

(pozri body 13, 22 – 24)