Odvolanie podané 21. mája 2011: Carlo De Nicola proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 8. marca 2011 vo veci F-59/09, De Nicola/EIB

(vec T-264/11 P)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Carlo De Nicola (Strassen, Luxembursko) (v zastúpení: L. Isola, avvocato)

Ďalší účastník konania: Európska investičná banka

Návrhy

Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd rozhodujúci o odvolaní, zamietajúci všetky návrhy protistrany, čiastočne zmenil napadnutý rozsudok a:

vyhovel návrhom na nariadenie dokazovania a vyhovel zostávajúcim návrhom predloženým v rámci správneho konania,

uložil EIB povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza 7 odvolacích dôvodov.

Návrhy na zrušenie

1.    Odvolateľ poukazuje na to, že Súd pre verejnú službu úplne prehliadol jeho návrh na zrušenie služobnej správy č. HR/Coord/2008-0038/BK z 22. septembra 2008, hoci obsahovala obhajobu EIB, podľa ktorej oprávnene neposkytla odvolateľovi kópiu zvukového záznamu zo schôdze pred odvolacím senátom, ani úradný protokol zo schôdze, takže v konečnom dôsledku môže EIB skresliť skutočnosti, pretože nemožno podať dôkaz o opaku.

2.    Odvolateľ tiež navrhoval zrušenie rozhodnutia odvolacieho senátu.

Súd pre verejnú službu analogicky s konaním podľa článku 90 Služobného poriadku úradníkov rozhodol, že totožnosť návrhu (podaného najprv v rámci správneho konania a potom uňho) mu umožňuje preskúmať iba druhý z týchto návrhov a považovať prvý návrh za celkom zahrnutý v druhom návrhu. Odvolateľ napáda uplatnenie uvedeného článku 90 a zastáva názor, že má právo na určenie neplatnosti, pretože dotknutý dokument je vložený do jeho osobného spisu a mohol by mať negatívne následky na budúci služobný postup odvolateľa.

3.    Nakoniec Súd pre verejnú službu zamietol návrh na zrušenie povýšenia s odôvodnením, že tento návrh bol podaný po lehote. C. De Nicola sa domnieva, že toto rozhodnutie je protiprávne zo štyroch dôvodov.

Návrh na určenie

4.    Odvolateľ od Súdu pre verejnú službu požadoval, aby určil a vyhlásil, že šikanovanie, ktorého bol 18 rokov obeťou, musí byť posudzované globálne a napĺňa všetky znaky morálneho obťažovania, ako boli vymedzené právnou náukou a judikatúrou v oblasti pracovného práva. Odvolateľ v tejto súvislosti poukazuje na nevhodnosť dokumentu nazvaného "Politika v oblasti ochrany dôstojnosti osoby na pracovisku" (ktorý ani nedefinuje pojem morálne obťažovanie) a napáda rozhodnutie Súdu pre verejnú službu, ktoré považovalo jeho návrh za neprípustný, pretože je určený na získanie nedovolených principiálnych vyhlásení alebo príkazov vo vzťahu k EIB. Odvolateľ sa totiž domnieva, že jeho návrh bol nesprávne vyložený, pretože od Súdu pre verejnú službu požadoval, aby určil, že došlo k zneužitiu v jeho neprospech zo strany niektorých zamestnancov, určil, že šikanovanie ako celok napĺňa znaky morálneho obťažovania, a prisúdil zodpovednosť za toto konanie EIB ako príkazcovi.

5.    Odvolateľ tiež napáda časť rozsudku, v ktorej Súd pre verejnú službu v rozpore s článkom 41 pracovného poriadku zamestnancov mylne tvrdil, že bolo nevyhnutné postupovať analogicky, a sám vytvoril súbor pravidiel uplatniteľných na EIB v rozpore s jej nezávislosťou.

6.    Okrem toho súd a quo nesprávne uplatnil na súkromnoprávnu pracovnú zmluvu predpisy, ktoré boli prijaté iba pre úradníkov, a dokonca tvrdil, že je oprávnený uplatniť na protiprávne skutky spáchané niektorými zamestnancami právnu úpravu stanovenú v oblasti správnych aktov.

Návrhy na uloženie povinnosti

7.    Odvolateľ predložil tri návrhy na uloženie povinnosti: 1. upustiť od morálneho obťažovania; 2. uložiť povinnosť nahradiť nemajetkové a majetkové ujmy vzniknuté odvolateľovi; a 3. uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.

K prvému návrhu sa Súd pre verejnú službu nevyjadril.

Druhý návrh po tom, čo ho nesprávne vyložil, zamietol, pretože odvolateľ žiadal o určité náhrady škôd vzniknutých v dôsledku protiprávneho konania EIB, nezávisle na prípadnej kvalifikácii tohto konania po požadovanom celkovom preskúmaní.

Odvolateľ sa v každom prípade domnieva, že tento návrh nie je neprípustný preto, že neexistuje nijaký "akt nepriaznivo zasahujúci do právneho postavenia", na ktorý by sa vzťahovali návrhy na náhradu škody. Sporný pracovný pomer má totiž súkromnoprávnu povahu a ide tu o protiprávne konanie a nie o akty.

Tretí návrh na uloženie povinnosti Súd pre verejnú službu zamietol s mylným odôvodnením, že odvolateľ nenavrhol, aby sa EIB uložila povinnosť nahradiť trovy konania.

____________