ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
z 19. septembra 2012 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Obrazová ochranná známka Spoločenstva VR – Neexistencia žiadosti o obnovu ochrannej známky – Výmaz ochrannej známky po uplynutí ochrannej doby – Žiadosť o restitutio in integrum – Článok 81 nariadenia (ES) č. 207/2009“
Vo veci T‑267/11,
Video Research USA, Inc., so sídlom v New Yorku, New York (Spojené štáty), v zastúpení: B. Brandreth, barrister,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: P. Bullock, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 8. marca 2011 (vec R 1187/2010‑2) týkajúcemu sa žiadosti o restitutio in integrum,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias,
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 24. mája 2011,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 2. augusta 2011,
po pojednávaní zo 6. marca 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Článok 47 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [teraz článok 47 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)] stanovuje:
„Obnova
1. Zápis ochrannej známky Spoločenstva sa obnoví na základe žiadosti majiteľa ochrannej známky alebo akejkoľvek osoby výslovne splnomocnenej majiteľom za predpokladu, že poplatky boli uhradené.
2. [ÚHVT] informuje majiteľa ochrannej známky Spoločenstva… o uplynutí ochrannej lehoty v dostatočnom časovom predstihu pred uvedeným uplynutím…
3. Žiadosť o obnovu sa podáva v lehote šiestich mesiacov, ktorá sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom zaniká ochrana. Poplatky sa uhradia taktiež v tejto lehote. Ak táto podmienka nebude splnená, žiadosť sa môže podať a poplatky uhradiť v rámci lehoty ďalších šiestich mesiacov nasledujúcich po dni uvedenom v prvej vete za predpokladu, že počas tejto ďalšej lehoty bude zaplatený zvýšený poplatok.
…“
2 Pravidlo 30 ods. 5 a 6 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) v znení zmien a doplnení upravuje:
„5. Ak žiadosť o obnovenie zápisu nie je podaná alebo je podaná po uplynutí lehoty uvedenej v tretej vete článku 47 ods. 3 nariadenia alebo ak poplatky nie sú uhradené alebo sú uhradené až po uplynutí uvedenej lehoty,… [ÚHVT] rozhodne o tom, že platnosť zápisu uplynula a v tomto zmysle upovedomí majiteľa ochrannej známky spoločenstva…
6. Tam, kde sa rozhodnutie vykonané [ÚHVT] na základe odseku 5 stane konečným, tak [ÚHVT] známku z registra vymaže. Zánik ochrannej známky nadobúda účinnosť v deň po ukončení platnosti existujúceho zápisu.“
3 Článok 81 nariadenia č. 207/2009 stanovuje:
„Uvedenie do predchádzajúceho stavu
1. Práva prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky Spoločenstva, alebo iného účastníka konania pred úradom, ktorý napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami nebol schopný dodržať lehotu voči úradu, sa na základe jeho žiadosti obnovia, ak priamym následkom tohto zmeškania je podľa ustanovení tohto nariadenia strata práva alebo opravného prostriedku.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
4 Dňa 12. januára 2000, po žiadosti podanej 26. augusta 1998 žalobkyňou, spoločnosťou Video Research USA, Inc., zapísal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) ako ochrannú známku Spoločenstva obrazové označenie:
5 Dňa 28. januára 2008 v súlade s článkom 47 ods. 2 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 47 ods. 2 nariadenia č. 207/2009) a pravidlom 29 nariadenia č. 2868/95 oznámil ÚHVT advokátskej kancelárii B., zástupcovi žalobkyne pred ÚHVT (ďalej len „advokátska kancelária B.“), že ochranná lehota ochrannej známky sa končí 26. augusta 2008 a že žiadosť o obnovu je potrebné podať do 1. septembra 2008. ÚHVT okrem toho zdôraznil, že v prípade platby poplatku za oneskorenú platbu poplatku za obnovenie zápisu bola lehota predĺžená do 2. marca 2009.
6 Žalobkyňa však neobnovila svoj zápis.
7 Následne 1. apríla 2009 ÚHVT oznámil zástupcovi žalobkyne zánik zápisu ochrannej známky Spoločenstva a jej neskorší výmaz. Výmaz nadobudol účinnosť od 26. augusta 2008.
8 Dňa 2. júna 2009 podala žalobkyňa žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu v zmysle článku 81 nariadenia č. 207/2009, pričom vysvetlila dôvody, pre ktoré údajne nebola spôsobilá dodržať lehotu na obnovenie jej zápisu. Na podporu svojej žiadosti predložila žalobkyňa slávnostné vyhlásenie pána J. W., spoločníka advokátskej kancelárie B., z 2. júna 2009.
9 Podľa tohto vyhlásenia používa advokátska kancelária B. informačný systém riadenia registrov a obnôv s názvom „Inprotech“, ktorý vytvoril a zaslal pripomienku na obnovu americkému zástupcovi žalobkyne 1. apríla, 1. júna a 1. júla 2008. Následne 18. augusta 2008 dostala advokátska kancelária B. pokyny na obnovu zápisu. Z dôvodu výnimočnej ľudskej chyby však nezaslal mandatár poverený vykonaním pokynov na obnovu tento príkaz osobe určenej realizovať príkaz na obnovu. Navyše z dôvodu zlyhania systému „Inprotech“ nevytvoril tento systém pripomienky na obnovu po troch, štyroch a piatich mesiacoch po uplynutí hraničnej lehoty na obnovu. Vyššie spomínaný zápis nebol obnovený pre dva odlišné dôvody, jeden bol nevysvetliteľný ľudský omyl a druhý bol spôsobený problémom počítačového programu.
10 Rozhodnutím z 26. apríla 2010 zamietlo oddelenie ÚHVT „Ochranné známky a register“ žiadosť o restitutio in integrum a potvrdilo vymazanie zápisu ochrannej známky Spoločenstva.
11 Dňa 25. júna 2010 podala žalobkyňa na ÚHVT odvolanie na základe článkov 58 a 64 nariadenia č. 207/2009 proti oddeleniu ÚHVT „Ochranné známky a register“.
12 Rozhodnutím z 8. marca 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol druhý odvolací senát ÚHVT odvolanie. V prvom rade si v podstate myslí, že ustanovenia článku 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa musia vykladať striktne, pretože zachovanie lehoty je otázkou verejného záujmu. Ďalej sa domnieva, že pokiaľ sa strana rozhodla zamestnať povereného mandatára, povinnosti vyžadovanej náležitej starostlivosti sa rozširujú na tohto riadne povereného pripusteného mandatára. Napokon okolnosti uvedené žalobkyňou nebolo možné považovať za nenormálne a také, že sa im nedalo vyhnúť. Po prvé mandatár poverený vykonaním obnovy, advokátska kancelária B., zabudol dať potrebné pokyny svojmu administratívnemu personálu. Po druhé americký splnomocnenec žalobkyne začal konať až o osem mesiacov, 13. apríla 2009, keď cez internetovú stránku ÚHVT zistil, že zápis nebol obnovený. Po tretie sa advokátska kancelária B. odvoláva iba na jeden systém, v tomto prípade „Inprotech“. Po štvrté advokátska kancelária B. nezohľadnila list ÚHVT z 28. januára 2008, ktorý jej určuje dve hraničné lehoty na podanie žiadosti a zaplatenie poplatku. V štvrtom rade žalobkyňa nepreukázala, že podala dôkaz „všetkej náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami“.
Konanie a návrhy účastníkov konania
13 Vo svojom návrhu žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– vrátil vec na ÚHVT s odporučením, aby rozhodol o restitutio in integrum,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
14 Žalobkyňa na pojednávaní vyhlásila, že berie späť svoj druhý žalobný návrh.
15 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
16 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 81 nariadenia č. 207/2009 a nesprávnom posúdení skutkových okolností.
17 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát uplatnil nesprávne a príliš striktné právne kritériá, pokiaľ ide o posúdenie starostlivosti vyžadovanej majiteľom ochrannej známky alebo jeho zástupcami. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho zistenia skutkového stavu.
18 Z článku 81 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že restitutio in integrum podlieha dvom podmienkam: po prvé, že účastník vynaložil náležitú starostlivosť vyžadovanú okolnosťami, a po druhé, že prekážka na strane účastníka priamo spôsobila stratu práva alebo opravného prostriedku [uznesenie Súdu prvého stupňa zo 6. septembra 2006, Hensotherm/ÚHVT – Hensel (HENSOTHERM), T‑366/04, neuverejnené v Zbierke, bod 48, a rozsudok Všeobecného súdu z 20. apríla 2010, Rodd & Gunn Austrália/ÚHVT (Obrázok psa), T‑187/08, neuverejnený v Zbierke, bod 28].
19 Z tohto ustanovenia tiež vyplýva, že povinnosť náležitej starostlivosti sa v prvom rade týka majiteľa ochrannej známky. Pokiaľ teda majiteľ ochrannej známky deleguje administratívne úlohy týkajúce sa obnovy ochrannej známky, musí dbať na to, aby zvolená osoba poskytovala potrebné záruky umožňujúce predpokladať správne vykonanie uvedených úloh. Okrem toho z dôvodu delegácie týchto úloh podlieha aj zvolená osoba, rovnako ako majiteľ ochrannej známky, uvedenej povinnosti náležitej starostlivosti. Keďže táto osoba koná v mene a na účet majiteľa ochrannej známky, jej akty treba považovať za akty majiteľa ochrannej známky [rozsudky Všeobecného súdu z 13. mája 2009, Aurelia Finance/ÚHVT (AURELIA), T‑136/08, Zb. s. II‑1361, body 14 a 15, a Obrázok psa, už citovaný, bod 29].
20 Okrem toho podľa judikatúry formulácia „náležitá starostlivosť vyžadovaná okolnosťami“ uvedená v článku 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vyžaduje zavedenie systému kontroly a vnútorného dozoru v súvislosti s lehotami, ktorý vo všeobecnosti vylučuje ich neúmyselné nedodržanie, ako to stanovujú smernice ÚHVT. Z toho vyplýva, že restitutio in integrum možno priznať len na základe udalostí, ktoré majú výnimočnú povahu, a teda nie sú predvídateľné na základe skúseností (rozsudok AURELIA, už citovaný, bod 26).
21 V prejednávanej veci si žalobkyňa, majiteľka ochrannej známky, zvolila amerického splnomocnenca na zastupovanie, ktorý delegoval administratívne úlohy týkajúce sa obnovy ochrannej známky na advokátsku kanceláriu B. Za týchto okolností boli tak žalobkyňa, ako aj jej americký splnomocnenec a advokátska kancelária B. podriadení povinnosti náležitej starostlivosti spresnenej judikatúrou citovanou v bodoch 18 až 20 vyššie.
22 Odvolací senát uviedol viacej okolností, ktoré viedli k neuskutočneniu obnovy. Po prvé je potrebné preskúmať, či odvolací senát určil správne, že si advokátska kancelária B. nesplnila svoju povinnosť náležitej starostlivosti.
23 Najprv je potrebné preskúmať ľudskú chybu, ktorej sa dopustil mandatár poverený vykonaním obnovy, advokátska kancelária B., spočívajúcej v tom, že nedal príkaz osobe určenej realizovať príkaz na obnovu následne po žiadosti o obnovu zaslanej americkým splnomocnencom.
24 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Všeobecný súd už rozhodol o tom, že ľudské chyby, ku ktorým došlo pri technickej správe obnôv, nemožno považovať za výnimočné udalosti alebo udalosti nepredvídateľné na základe skúseností (pozri v tomto zmysle rozsudok AURELIA, už citovaný, bod 28). Okrem toho odvolací senát správne rozhodol, že chyba, ktorej sa dopustil mandatár poverený vykonaním obnovy, advokátska kancelária B., predstavuje nesplnenie si povinnosti náležitej starostlivosti, ktorá jej prináleží.
25 Po druhé je potrebné preskúmať nezasielanie automatických e‑mailov mandatárovi poverenému vykonaním obnovy po troch, štyroch a piatich mesiacoch po hraničnom dátume vzhľadom na zdôraznenie zlyhania systému „Inprotech“.
26 V tejto veci Všeobecný súd už rozhodol, že v prípade, keď je obnova ochranných známok zverená špecializovanej spoločnosti používajúcej informačný systém na pripomínanie lehôt, starostlivosť vyžadovaná okolnosťami si najmä žiada, aby tento systém umožnil odhaliť a napraviť akúkoľvek predvídateľnú chybu vo fungovaní informačného systému (pozri v tomto zmysle rozsudok AURELIA, už citovaný, bod 27). „Poškodenie“ alebo strata údajov, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, pritom predstavuje predvídateľnú chybu, ktorej riziko je súčasťou každého informačného systému. Neexistencia opravy zlyhania informačného systému napríklad súbežným systémom pripomienky alebo pravidelných overovaní predstavuje tiež nesplnenie si povinnosti náležitej starostlivosti, ktorá prináleží advokátskej kancelárii B.
27 Tvrdenie žalobkyne týkajúce sa iných prípadov zlyhania programov vyvinutých spoločnosťou C. nemá nijaký význam. Dôležité je, že informačný systém používaný advokátskou kanceláriou B. neumožňuje odhaliť a opraviť všetky predvídateľné chyby v jeho fungovaní, čo má za následok, že táto kancelária nedodržala svoju povinnosť náležitej starostlivosti.
28 Po tretie žalobkyňa uvádza, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia faktov, keď určil v bode 26 napadnutého rozhodnutia, že jej zástupca, advokátska kancelária B. „nezohľadnil list [ÚHVT] zaslaný 28. januára 2008, ktorý mu určuje dve hraničné lehoty na podanie žiadosti a zaplatenie poplatku“, a že „pokiaľ boli tieto dve dôležité hraničné lehoty súčasťou informačného systému zástupcu,… je potrebné konštatovať nečinnosť mandatára povereného vykonaním obnovy dokonca s poškodeným informačným systémom obnôv“.
29 Hoci pri predpoklade, že tento argument žalobkyne má význam z hľadiska posúdenia zodpovednosti mandatára povereného vykonaním obnovy, advokátskej kancelárie B., treba konštatovať, že v odpovedi na písomnú otázku položenú Všeobecným súdom žalobkyňa spresnila, že automatické pripomienky obnovy systému „Inprotech“ boli vytvorené na základe údajov zadaných pri zápise spornej ochrannej známky 29. februára 2000. Navyše dokument „Renewals department procedures“ (postupy oddelenia obnôv) spresňujúci postup advokátskej kancelárie B. neupravuje nijaké zaistenie údajov po prijatí pripomienky ÚHVT zaslanej v zmysle článku 47 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a pravidla 29 nariadenia č. 2868/95.
30 Okrem toho žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by mohol spochybniť tvrdenie nachádzajúce sa v bode 26 napadnutého rozhodnutia, takže toto tvrdenie sa musí zamietnuť.
31 Po štvrté na pojednávaní žalobkyňa tvrdila, že nie je zodpovedne dokázané, že chyba, ktorej sa dopustil skúsený pracovník, a poškodenie informačného systému zasahujú do postupu obnovy tej istej ochrannej známky. Ide teda podľa jej názoru o zloženú udalosť, ktorá nie je predvídateľná.
32 V tejto súvislosti treba povedať, že v prejednávanom prípade dôvod, pre ktorý mohla ľudská chyba mať vplyv na neuskutočnenie obnovy, bol ten, že k zlyhaniu systému „Inprotech“ došlo po vytvorení pripomienok z 1. apríla, 1. júna a 1. júla 2008, na ktoré reagoval americký zástupca žalobkyne, keď podal príkaz na obnovu. Táto ľudská chyba nezasiahla do systému kontroly a overovania informačného systému žalobkyne zavedeného na účely vytvorenia pridanej kapacity na odhalenie informačných zlyhaní alebo strát údajov a ich obnovy. Ako už bolo uvedené v bode 26 vyššie, neexistencia takéhoto mechanizmu môže sama osebe predstavovať nesplnenie povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú má majiteľka ochrannej známky alebo jej zástupca, keďže to má za následok konečný výmaz ochrannej známky.
33 Rovnako je potrebné potvrdiť konštatovanie odvolacieho senátu, podľa ktorého žalobkyňa nedokázala, že advokátska kancelária B. podala dôkaz „všetkej náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami“, ako to vyžaduje článok 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 na účely restitutio in integrum.
34 Ostatné argumenty žalobkyne nemôžu spochybniť tieto predmetné tvrdenia.
35 Po prvé, pokiaľ ide o použitie relevantných pojmov judikatúry Súdneho dvora v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s určením vis maior, postačuje poznamenať, ako vyplýva z obsahu bodov 23 až 26 vyššie, že odvolací súd v dostatočnom právnom rozsahu určil neexistenciu náležitej starostlivosti požadovanej od advokátskej kancelárie B. Okrem toho tvrdenia žalobkyne namierené proti abstraktným výkladovým častiam, ktoré sa nachádzajú v odôvodnení odvolacieho senátu, sú neúčinné. V každom prípade sa odvolací senát správne domnieval, že ustanovenia článku 81 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa musia vykladať striktne. Zachovanie lehôt je otázkou verejného záujmu a restitutio in integrum zápisu po jeho výmaze je spôsobilé ohroziť právnu istotu.
36 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie oddelenia ÚHVT „Ochranné známky a register“ vyžaduje nezákonne od odborného mandatára vyšší stupeň náležitej starostlivosti než vo všeobecnosti od účastníka konania.
37 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 65 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 proti rozhodnutiam odvolacích senátov o odvolaní možno podať žalobu na Všeobecnom súde. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by odvolací senát súhlasil s prístupom uvedeným v rozhodnutí oddelenia ÚHVT „Ochranné známky a register“. V bode 15 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že „pokiaľ sa strana… rozhodla zamestnať povereného mandatára, povinnosti vyžadovanej náležitej starostlivosti… sa rozširujú na tohto riadne povereného pripusteného mandatára“, a neuskutočnil rozlíšenie medzi úrovňou požadovanej náležitej starostlivosti majiteľa ochrannej známky a tej, ktorá sa požaduje od jej mandatára. V každom prípade, keďže odvolací senát určil v dostatočnom právnom rozsahu neexistenciu náležitej starostlivosti požadovanej od advokátskej kancelárie B., toto tvrdenie žalobkyne sa musí zamietnuť ako neúčinné (pozri tiež bod 35 vyššie).
38 Po tretie žalobkyňa kritizuje tvrdenie nachádzajúce sa v bode 24 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého jej americký splnomocnenec „mal [na neexistenciu obnovy] reagovať skôr“ než 13. apríla 2009. Tvrdí, že výberom známej a skúsenej advokátskej kancelárie špecializovanej na oblasť ochranných známok a oznámením svojej žiadosti o obnovu mandatárovi tejto advokátskej kancelárie poverenému vykonaním obnovy preukázala požadovanú náležitú starostlivosť.
39 V tejto súvislosti postačuje uviesť, že sa napadnuté rozhodnutie v podstate zakladá na nesplnení povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú má advokátska kancelária B., ako to vyplýva z bodu 29 napadnutého rozhodnutia. Nová žiadosť o obnovu alebo pripomienka žalobkyne či jej amerického splnomocnenca zaslaná v dostatočnom čase advokátskej kancelárii B. by bola mohla určite zmierniť chyby, ktorých sa táto kancelária dopustila, a zabrániť aj konečnému výmazu ochrannej známky.
40 Je však potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 19 vyššie, ak zástupcovia majiteľa ochrannej známky konajú v jej mene a na účet majiteľa ochrannej známky, ich akty treba považovať za akty majiteľa ochrannej známky. Tak isto a analogicky, ako už rozhodol Všeobecný súd vo veci odpustenia dovozného cla, nedbanlivosť zástupcu sa zohľadní ako nedbanlivosť splnomocňujúcej osoby (rozsudok Všeobecného súdu z 30. novembra 2006, Heuschen & Schrouff Oriëntal Foods/Komisia, T‑382/04, neuverejnený v Zbierke, bod 94). Z toho vyplýva, že žalobkyňa, jej americký splnomocnenec a advokátska kancelária B., mandatár pred ÚHVT, predstavujú jeden celok z pohľadu konania pred ÚHVT a nesplnenie povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú majú zástupcovia, sa musí považovať za nesplnenie povinnosti majiteľa z pohľadu tohto konania. Otázka, či žalobkyňa alebo jej americký splnomocnenec preukázali dostatočne stupeň náležitej starostlivosti, má význam iba z pohľadu ich zmluvných vzťahov s advokátskou kanceláriou B. a určenia zodpovednosti za prípadné škody, ktoré utrpela žalobkyňa, ale nemôžu sa týkať právnej situácie vo vzťahu k ÚHVT.
41 Vzhľadom na to, že nedostatočná náležitá starostlivosť advokátskej kancelárie B. bola určená za priamu príčinu neuskutočnenia obnovy, otázka, či žalobkyňa alebo jej americký splnomocnenec preukázali požadovanú náležitú starostlivosť na účely zmiernenia chýb advokátskej kancelárie B., nemá význam z pohľadu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže tvrdenia žalobkyne poskytnuté v tejto súvislosti sa musia zamietnuť ako neúčinné.
42 Keďže odvolací senát správne rozhodol, že nebolo potrebné nariadiť restitutio in integrum, je potrebné jediný žalobný dôvod žalobkyne a v dôsledku toho aj žalobu ako celok zamietnuť.
O trovách
43 V súlade s ustanovením článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania ÚHVT v súlade s jej návrhom.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Video Research USA, Inc., je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. septembra 2012.
Podpisy