ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
zo 7. novembra 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (EÚ) č. 1178/2011 – Príloha I bod FCL.065 – Pôsobnosť ratione temporis – Smernica 2000/78/ES – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Diskriminácia na základe veku – Článok 2 ods. 5 – Článok 4 ods. 1 – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru pri dosiahnutí veku 60 rokov – Piloti lietadiel – Ochrana národnej bezpečnosti“
Vo veci C‑396/18,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) z 24. apríla 2018 a doručený Súdnemu dvoru 15. júna 2018, ktorý súvisí s konaním:
Gennaro Cafaro
proti
DQ,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory J.‑C. Bonichot, podpredsedníčka Súdneho dvora R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), sudcovia M. Safjan, L. Bay Larsen a C. Toader,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: R. Schiano, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. apríla 2019,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– G. Cafaro, v zastúpení: S. Assennato a G. Sacconi, avvocati,
– DQ, v zastúpení: G. Guancioli a P. Busco, avvocati,
– talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. De Socio, avvocato dello Stato,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, D. Martin, W. Mölls a C. Valero, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. júna 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu bodu FCL.065 prílohy I nariadenia Komisie (EÚ) č. 1178/2011 z 3. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 311, 2011, s. 1), zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 290/2012 z 30. marca 2012 (Ú. v. EÚ L 100, 2012, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 1178/2011“), a smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Gennarom Cafarom a jeho bývalým zamestnávateľom, spoločnosťou DQ, vo veci automatického ukončenia jeho pracovného pomeru z dôvodu dosiahnutia veku 60 rokov.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie č. 1178/2011
3 Článok 1 nariadenia č. 1178/2011 stanovuje:
„Týmto nariadením sa ustanovujú podrobné pravidlá:
1. pre rôzne kvalifikačné kategórie pre preukazy spôsobilosti pilotov, podmienky vydania, zachovania, zmeny, obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia preukazov spôsobilosti, oprávnení a povinností držiteľov preukazov spôsobilosti, podmienky prevodu existujúcich národných preukazov spôsobilosti pilotov a národných preukazov spôsobilosti palubných technikov, ako aj podmienky uznávania preukazov spôsobilosti z tretích krajín;
…“
4 Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1. ,preukaz spôsobilosti podľa časti FCL‘ znamená preukaz spôsobilosti letovej posádky, ktorý spĺňa požiadavky prílohy I;
…“
5 Článok 12 uvedeného nariadenia s názvom „Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie“ stanovuje:
„1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 8. apríla 2012.
1b. Odchylne od odseku 1 sa členské štáty môžu rozhodnúť neuplatňovať do 8. apríla 2013 ustanovenia prílohy I až IV.
…
7. Keď členské štáty uplatňujú ustanovenia odsekov 1b až 6, oznámia to [Európskej komisii] a [Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva]. V tomto oznámení opíšu dôvody takejto výnimky, ako aj program implementácie vrátane plánovaných opatrení a harmonogramu.
…“
6 Bod FCL.065 prílohy I nariadenia č. 1178/2011, nazvaný „Obmedzenie oprávnení držiteľov preukazu spôsobilosti, ktorí dosiahli vek 60 rokov, v obchodnej leteckej doprave“, stanovuje:
„a) Vek 60 – 64 rokov. Letúny a vrtuľníky. Držiteľ preukazu spôsobilosti pilota, ktorý dosiahol vek 60 rokov, nesmie pôsobiť ako pilot lietadla v obchodnej leteckej doprave s výnimkou prípadu, keď pôsobí:
1. ako člen viacpilotnej posádky a
2. za predpokladu, že takýto držiteľ je jediným pilotom v letovej posádke, ktorý dosiahol vek 60 rokov.
b) Vek 65 rokov. Držiteľ preukazu spôsobilosti pilota, ktorý dosiahol vek 65 rokov, nesmie pôsobiť ako pilot lietadla v obchodnej leteckej doprave.“
Smernica 2000/78
7 Odôvodnenie 23 smernice 2000/78 stanovuje:
„Za veľmi obmedzených okolností možno odôvodniť rozdielne zaobchádzanie, keď charakteristika súvisiaca s náboženstvom alebo vierou, zdravotným postihnutím, vekom alebo sexuálnou orientáciou je základnou a rozhodujúcou požiadavkou povolania a keď je cieľ oprávnený [tvorí základnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie, pod podmienkou, že cieľ je oprávnený –neoficiálny preklad] a požiadavka primeraná. Takéto okolnosti by mali byť uvedené v informácii, ktorú členské štáty predložia Komisii.“
8 Podľa článku 1 tejto smernice jej účelom je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnosti zaobchádzania.
9 Článok 2 uvedenej smernice s názvom „Pojem diskriminácie“ stanovuje:
„1. Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.
2. Na účely odseku 1:
a) o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie[,] ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou;
…
5. Táto smernica nebude mať žiadny vplyv na opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú v demokratickej spoločnosti potrebné pre verejnú bezpečnosť, na udržanie verejného poriadku a predchádzanie trestnej činnosti, na ochranu zdravia a ochranu práv a slobôd iných.“
10 Článok 4 ods. 1 tej istej smernice uvádza:
„Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 a 2 môžu členské štáty stanoviť, že rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1, nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činnosti alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú [základnú – neoficiálny preklad] a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná.“
Talianske právo
11 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že DQ je leteckou spoločnosťou založenou podľa článku 25 Legge n. 124 Sistema di informazione per la sicurezza della Repubblica e nuova disciplina del segreto (zákon č. 124 o informačnom systéme pre bezpečnosť republiky a o novej právnej úprave klasifikácie utajovaných skutočností) z 3. augusta 2007 (GURI č. 187 z 13. augusta 2007, s. 4), ktorá vykonáva určité dôverné činnosti pre potreby tajných služieb Talianska ako štátu na účely ochrany národnej bezpečnosti.
12 Článok 744 štvrtý odsek Codice della Navigazione (zákonník námornej a leteckej dopravy) označuje lietadlá používané verejnými alebo súkromnými subjektmi, ktoré vykonávajú činnosti spojené s ochranou národnej bezpečnosti, za rovnocenné so štátnymi lietadlami.
13 Podľa článku 748 prvého odseku zákonníka námornej a leteckej dopravy sa jeho ustanovenia nevzťahujú na štátne lietadlá.
14 Z článku 748 tretieho odseku zákonníka námornej a leteckej dopravy vyplýva, že letecké operácie vykonávané lietadlami, ktoré sa považujú za štátne lietadlá, musia zaručovať primeranú úroveň bezpečnosti určenú na základe osobitnej právnej úpravy, ktorú prijmú príslušné štátne orgány.
15 Podľa informácií, ktoré uviedol vnútroštátny súd, bol na základe článku 748 tretieho odseku zákonníka námornej a leteckej dopravy prijatý decreto del Presidente del Consiglio dei Ministri sui limiti di impiego del personale navigante di [DQ] (dekrét predsedu Rady ministrov, ktorým sa stanovujú obmedzenia pri zamestnávaní leteckého personálu spoločnosti [DQ]) z 9. septembra 2008 (ďalej len „DPCM“).
16 Podľa DPCM:
„Vzhľadom na ciele uvedené v predchádzajúcich článkoch sa stanovuje, že piloti spoločnosti [DQ] môžu svoju profesijnú činnosť vykonávať len do dovŕšenia veku 60 rokov.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
17 Pán Cafaro bol zamestnaný v spoločnosti DQ ako pilot lietadla od 26. septembra 1988 do 19. septembra 2012.
18 Listom z 19. januára 2012 DQ informovala pána Cafara, že jeho pracovná zmluva zanikne automaticky 19. septembra 2012 z dôvodu, že k tomuto poslednému uvedenému dátumu dosiahne vek 60 rokov.
19 Pán Cafaro podal žalobu na Tribunale di Roma (súd v Ríme, Taliansko), ktorou sa domáhal určenia nezákonnosti svojho prepustenia, pričom tento súd uvedenú žalobu zamietol.
20 Pán Cafaro podal proti rozhodnutiu Tribunale di Roma (súd v Ríme) odvolanie na Corte d’appello di Roma (Odvolací súd Rím, Taliansko), ktorý rozsudkom z 19. februára 2016 toto odvolanie zamietol. Tento posledný uvedený súd v podstate rozhodol, že pán Cafaro nebol prepustený, keďže jeho pracovný pomer v súlade s ustanoveniami DPCM automaticky zanikol, keď pán Cafaro dosiahol vek 60 rokov.
21 Pán Cafaro podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
22 Tento súd podotýka, že podľa vnútroštátneho práva sa majú lietadlá používané spoločnosťou DQ považovať za štátne lietadlá a že na základe tejto kvalifikácie sa pracovný pomer pilotov zamestnaných spoločnosťou DQ riadi osobitnými ustanoveniami DPCM, ktoré okrem iného stanovujú automatické ukončenie ich pracovného pomeru pri dosiahnutí veku 60 rokov.
23 Vnútroštátny súd však uvádza, že bod FCL.065 prílohy I nariadenia č. 1178/2011 s istými obmedzeniami umožňuje držiteľom preukazu spôsobilosti pilota naďalej pôsobiť ako pilot lietadla v obchodnej leteckej doprave vo vekovom rozmedzí 60 až 64 rokov. Zdôrazňuje, že toto ustanovenie zakazuje držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vykonávať svoju činnosť v rámci obchodnej leteckej dopravy až od veku 65 rokov.
24 V tejto súvislosti má uvedený súd pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či je bod FCL.065 prílohy I nariadenia č. 1178/2011 uplatniteľný na situáciu pilota lietadla, ktorého zamestnáva spoločnosť vykonávajúca činnosti spojené s ochranou národnej bezpečnosti, akou je DQ, a v prípade kladnej odpovede, či sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru pilotov lietadiel zamestnávaných spoločnosťou DQ pri dosiahnutí veku 60 rokov.
25 Subsidiárne sa vnútroštátny súd pýta, či je takéto vnútroštátne ustanovenie v súlade so zásadou zákazu diskriminácie na základe veku, ktorá je zakotvená v smernici 2000/78.
26 Za týchto podmienok Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Je vnútroštátna právna úprava uvedená v [DPCM], ktorým sa vykonáva článok 748 tretí odsek [zákonníka námornej a leteckej dopravy] a ktorý stanovuje obmedzenia pri zamestnávaní leteckého personálu spoločnosti [DQ], stanovujúca okrem iného automatické ukončenie pracovného pomeru pri dosiahnutí veku 60 rokov zamestnanca, v rozpore s nariadením č. 1178/2011 v rozsahu, v akom toto nariadenie stanovuje pre zamestnávanie pilotov v obchodnej leteckej doprave vekovú hranicu 65 rokov, a možno uvedené nariadenie uplatniť vo veci samej po predchádzajúcom vylúčení uplatnenia osobitnej vnútroštátnej právnej úpravy?
2. Subsidiárne, ak sa nariadenie [č. 1178/2011] považuje za neuplatniteľné ratione materiae na okolnosti prejednávanej veci, je táto vnútroštátna právna úprava v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie na základe veku, ktorú stanovuje smernica 2000/78 a [článok 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie] a ktorú [táto smernica] konkrétne vyjadruje?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
27 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má bod FCL.065 prílohy I nariadenia č. 1178/2011 vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru pilotov zamestnávaných spoločnosťou prevádzkujúcou lietadlá v rámci činností spojených s ochranou národnej bezpečnosti členského štátu, keď títo piloti dosiahnu vek 60 rokov.
28 Na úvod je potrebné uviesť, že DQ, talianska vláda a Komisia tvrdia, že bod FCL.065 prílohy I nariadenia č. 1178/2011 nie je z hľadiska ratione temporis uplatniteľný na spor vo veci samej.
29 V tejto súvislosti z článku 12 ods. 1b nariadenia č. 1178/2011 vyplýva, že členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať do 8. apríla 2013 okrem iného ustanovenia prílohy I.
30 V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že Talianska republika túto možnosť využila. Bod FCL.065 prílohy I nariadenia č. 1178/2011 sa tak na území tohto členského štátu začal uplatňovať až od 8. apríla 2013.
31 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu pritom vyplýva, že k ukončeniu pracovnej zmluvy pána Cafara došlo 19. septembra 2012. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej teda nastali pred dátumom začiatku uplatňovania bodu FCL.065 prílohy I nariadenia č. 1178/2011 v Taliansku, takže toto ustanovenie nie je z hľadiska ratione temporis uplatniteľné na uvedený spor.
32 Za týchto podmienok nie je potrebné odpovedať na prvú otázku, ktorú položil vnútroštátny súd.
O druhej otázke
33 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 2000/78 vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá pri dosiahnutí veku 60 rokov stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru pilotov zamestnávaných spoločnosťou prevádzkujúcou lietadlá v rámci činností spojených s ochranou národnej bezpečnosti členského štátu.
34 Podľa článku 2 ods. 1 smernice 2000/78 je „zásada rovnakého zaobchádzania“ vymedzená ako neexistencia akejkoľvek priamej alebo nepriamej diskriminácie založenej na niektorom z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice, medzi ktorými sa okrem iného nachádza vek. Článok 2 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice spresňuje, že na účely uplatňovania odseku 1 tohto článku ide o priamu diskrimináciu vtedy, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 rovnakej smernice zaobchádza s niektorou osobou nepriaznivejšie ako s inou osobou, ktorá sa nachádza v porovnateľnej situácii.
35 Tým, že DPCM stanovil pre pilotov zamestnávaných spoločnosťou DQ automatický zánik pracovného pomeru pri dosiahnutí veku 60 rokov, došlo k tomu, že sa s určitými osobami zaobchádza menej priaznivo než s inými osobami, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť pre toho istého zamestnávateľa, a to len z toho dôvodu, že dosiahli vek 60 rokov.
36 Z toho vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, zavádza rozdielne zaobchádzanie na základe veku v zmysle článku 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78.
37 Je teda potrebné zistiť, či sa vzhľadom na ciele sledované vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, má smernica 2000/78 vykladať v tom zmysle, že bráni takému rozdielnemu zaobchádzaniu.
38 V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že cieľom vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, je zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti štátnych letov zabezpečovaných spoločnosťou DQ v záujme národnej bezpečnosti. Uvedená právna úprava tak má zabezpečiť jednak bezpečnosť letovej prevádzky a jednak ochranu národnej bezpečnosti.
39 Preto s cieľom odpovedať na druhú otázku je potrebné poskytnúť výklad článku 2 ods. 5 a článku 4 ods. 1 smernice 2000/78.
O výklade článku 2 ods. 5 smernice 2000/78
40 Podľa článku 2 ods. 5 smernice 2000/78 táto smernica nemá žiadny vplyv na opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú v demokratickej spoločnosti potrebné pre verejnú bezpečnosť, na udržanie verejného poriadku a predchádzanie trestnej činnosti, na ochranu zdravia a ochranu práv a slobôd iných.
41 Normotvorca Európskej únie mal prijatím tohto ustanovenia v oblasti zamestnania a povolania v úmysle jednak predísť rozporu medzi na jednej strane zásadou rovnosti zaobchádzania a na druhej strane potrebou zabezpečiť verejný poriadok, verejnú bezpečnosť a verejné zdravie, predchádzať porušeniam zákona, ako aj ochrániť práva a slobody jednotlivcov, ktoré sú pre fungovanie demokratickej spoločnosti neodmysliteľné, a jednak tento rozpor vyriešiť. Tento normotvorca rozhodol, že v niektorých prípadoch vymenovaných v článku 2 ods. 5 smernice 2000/78 sa zásady stanovené touto smernicou neuplatňujú na opatrenia obsahujúce rozdielne zaobchádzanie založené na niektorom z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice, avšak za predpokladu, že tieto opatrenia sú potrebné na uskutočnenie vyššie uvedených cieľov (rozsudok z 22. januára 2019, Cresco Investigation, C‑193/17, EU:C:2019:43, bod 54, a citovaná judikatúra).
42 Okrem toho sa uvedený článok 2 ods. 5 zavádzajúci výnimku zo zásady zákazu diskriminácie musí vykladať doslovne. K takémuto prístupu vedú tiež pojmy použité v tomto ustanovení (rozsudok z 22. januára 2019, Cresco Investigation, C‑193/17, EU:C:2019:43, bod 55 a citovaná judikatúra).
43 V prejednávanej veci je po prvé potrebné konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, predstavuje opatrenie stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi v zmysle článku 2 ods. 5 smernice 2000/78.
44 Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že pojem „opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi“ v zmysle tohto ustanovenia sa neobmedzuje len na opatrenia vyplývajúce z aktu prijatého na základe legislatívneho procesu, ale zahŕňa aj opatrenia zavedené na základe dostatočne presnej splnomocňovacej právnej normy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2011, Prigge a i., C‑447/09, EU:C:2011:573, body 59 a 61).
45 V tejto súvislosti z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že rozdielne zaobchádzanie bolo zavedené prostredníctvom DPCM, ktorého ustanovenia stanovujú odchýlku od zákonníka námornej a leteckej dopravy a od všeobecného režimu pracovného pomeru. Tieto ustanovenia boli prijaté na základe článku 748 tretieho odseku zákonníka námornej a leteckej dopravy, ktorý splnomocňuje príslušné vnútroštátne orgány prijať pravidlá umožňujúce zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti. Za týchto podmienok je potrebné považovať rozdielne zaobchádzanie zavedené DPCM za opatrenie stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi v zmysle článku 2 ods. 5 smernice 2000/78.
46 V druhom rade vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, sleduje ciele, ktoré sa týkajú verejnej bezpečnosti v zmysle článku 2 ods. 5 smernice 2000/78.
47 V tejto súvislosti už jednak Súdny dvor rozhodol, že bezpečnosť letovej prevádzky patrí medzi ciele vymenované v článku 2 ods. 5 smernice 2000/78. Zdá sa totiž, že opatrenia, ktoré majú zabrániť leteckým nehodám sledovaním spôsobilosti a fyzickej zdatnosti pilotov s cieľom zabezpečiť, aby ľudské zlyhania nespôsobovali tieto nehody, nepopierateľne predstavujú opatrenia, ktoré svojou povahou môžu zaistiť verejnú bezpečnosť v zmysle tohto ustanovenia (rozsudok z 13. septembra 2011, Prigge a i., C‑447/09, EU:C:2011:573, bod 58).
48 Okrem toho, pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa ochrany národnej bezpečnosti, opatrenia, ktoré majú zabezpečiť uskutočnenie a riadny priebeh operácií v záujme národnej bezpečnosti, predstavujú zároveň aj opatrenia zabezpečujúce verejnú bezpečnosť v zmysle článku 2 ods. 5 smernice 2000/78.
49 V treťom a poslednom rade je potrebné overiť, či je vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, potrebná pre verejnú bezpečnosť v zmysle článku 2 ods. 5 smernice 2000/78.
50 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v bode 64 rozsudku z 13. septembra 2011, Prigge a i. (C‑447/09, EU:C:2011:573), Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne opatrenie, ktoré stanovuje vekovú hranicu 60 rokov, po ktorej dovŕšení už piloti nemôžu vykonávať svoje povolanie, hoci vnútroštátna a medzinárodná právna úprava tento vek stanovujú na 65 rokov, nie je opatrením potrebným pre verejnú bezpečnosť a na ochranu zdravia v zmysle toho istého článku 2 ods. 5 smernice 2000/78.
51 V súlade s vnútroštátnou a medzinárodnou právnou úpravou, ktorou sa riadi činnosť obchodnej leteckej dopravy cestujúcich, poštových zásielok a/alebo nákladu, uplatniteľnou vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, totiž nie je potrebné stanoviť dopravným pilotom zákaz výkonu činnosti po dosiahnutí veku 60 rokov, ale len obmedzenie tohto výkonu. Zákaz pilotovať lietadlo po dovŕšení tohto veku obsiahnutý v opatrení, o ktoré ide v tejto veci, teda nebol potrebný na dosiahnutie sledovaného cieľa.
52 V oblasti obchodnej leteckej dopravy, o ktorú išlo aj vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, bolo úmyslom normotvorcu Únie, ako vyplýva z bodu FCL.065 prílohy I nariadenia č. 1178/2011, zakázať výkon povolania dopravného pilota pre držiteľov preukazu spôsobilosti starších ako 65 rokov.
53 V prejednávanej veci však zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že lety prevádzkované spoločnosťou DQ sú určené na vykonávanie operácií týkajúcich sa ochrany národnej bezpečnosti, ktoré sa všeobecne spájajú s väčším rizikom, než lety spojené s obchodnou leteckou dopravou. Na rozdiel od dopravných pilotov totiž piloti DQ bežne zasahujú za zložitých, ba až extrémnych podmienok, takže uskutočnenie týchto operácií si môže vyžadovať mimoriadne vysoké fyzické požiadavky.
54 Na druhej strane podľa súčasného stavu právo Únie a medzinárodné právo nestanovujú žiadnu osobitnú právnu úpravu stanovujúcu vekovú hranicu, od ktorej piloti využívaní v rámci operácií týkajúcich sa ochrany národnej bezpečnosti členského štátu už nemôžu vykonávať svoju profesijnú činnosť.
55 Preto nie je potrebné vo všeobecnosti vychádzať z toho, že veková hranica pre výkon takých letov, aké prevádzkuje DQ, v zásade musí zodpovedať veku 65 rokov stanovenému v oblasti obchodnej leteckej dopravy.
56 Za týchto podmienok prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky okolnosti konania vo veci samej overil, či vzhľadom na osobitnú povahu činností, ktoré vykonáva DQ, a s ohľadom na fyzické požiadavky vyžadované od pilotov zamestnávaných touto spoločnosťou je vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, potrebná pre verejnú bezpečnosť v zmysle článku 2 ods. 5 smernice 2000/78.
57 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa článok 2 ods. 5 smernice 2000/78 má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá pri dosiahnutí veku 60 rokov stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru pilotov zamestnávaných spoločnosťou prevádzkujúcou lietadlá v rámci činností spojených s ochranou národnej bezpečnosti členského štátu, pokiaľ je takáto právna úprava potrebná pre verejnú bezpečnosť v zmysle tohto ustanovenia, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.
O výklade článku 4 ods. 1 smernice 2000/78
58 Podľa článku 4 ods. 1 smernice 2000/78 „členské štáty [môžu] stanoviť, že rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1 [tejto smernice], nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činnosti alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí [základnú] a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná“.
59 Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že na to, aby rozdielne zaobchádzanie nepredstavovalo diskrimináciu, musí byť založené na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1 smernice 2000/78, pričom táto charakteristika musí tvoriť „základnú a rozhodujúcu“ požiadavku na zamestnanie. Súdny dvor rozhodol, že základnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie nepredstavuje dôvod, na ktorom sa zakladá rozdielne zaobchádzanie, ale charakteristika súvisiaca s týmto dôvodom (rozsudok z 13. septembra 2011, Prigge a i., C‑447/09, EU:C:2011:573, bod 66).
60 Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že pokiaľ ide o dopravných pilotov, je dôležité, aby mali najmä osobitnú fyzickú zdatnosť, keďže fyzické nedostatky môžu mať pre toto povolanie významné následky. Je tiež nesporné, že táto zdatnosť sa s vekom znižuje. Z toho vyplýva, že osobitnú fyzickú zdatnosť možno považovať za „základnú a rozhodujúcu požiadavku“ v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78 na výkon povolania dopravného pilota, pričom takáto zdatnosť súvisí s vekom (rozsudok z 13. septembra 2011, Prigge a i., C‑447/09, EU:C:2011:573, bod 67).
61 Ako uviedol generálny advokát v bode 94 svojich návrhov, takýto výklad platí aj pre pilotov lietadiel vykonávajúcich úlohy súvisiace s ochranou národnej bezpečnosti, ako sú piloti, ktorých zamestnáva DQ. Ako sa totiž uvádza v bode 53 tohto rozsudku, piloti DQ bežne zasahujú za zložitých, ba až extrémnych podmienok, takže uskutočnenie týchto operácií si môže vyžadovať mimoriadne vysoké fyzické požiadavky.
62 Z toho vyplýva, že osobitnú fyzickú zdatnosť možno považovať za „základnú a rozhodujúcu požiadavku“ v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78 na výkon povolania pilota lietadla, ktoré vykonáva činnosti spojené s ochranou národnej bezpečnosti.
63 Pokiaľ ide o ciele, ktoré sleduje vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, v bode 38 tohto rozsudku sa konštatovalo, že cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť jednak bezpečnosť letovej prevádzky a jednak ochranu národnej bezpečnosti.
64 Súdny dvor už rozhodol, že cieľ spočívajúci v zaistení bezpečnosti letovej prevádzky je oprávneným cieľom v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78 (rozsudok z 13. septembra 2011, Prigge a i., C‑447/09, EU:C:2011:573, bod 69). Cieľ spočívajúci v zabezpečení ochrany národnej bezpečnosti je tiež potrebné považovať za oprávnený cieľ v zmysle toho istého ustanovenia.
65 Je však potrebné preskúmať, či vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, tým, že stanovila automatické ukončenie pracovného pomeru pilotov, ktorých zamestnáva DQ, pri dosiahnutí veku 60 rokov, stanovila primeranú požiadavku.
66 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že odôvodnenie 23 smernice 2000/78 spresňuje, že rozdielne zaobchádzanie možno odôvodniť za „veľmi obmedzených okolností“, keď charakteristika súvisiaca okrem iného s vekom tvorí základnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie (rozsudok z 13. septembra 2011, Prigge a i., C‑447/09, EU:C:2011:573, bod 71).
67 Navyše treba článok 4 ods. 1 smernice 2000/78 vykladať doslovne, keďže umožňuje odchýliť sa od zásady zákazu diskriminácie (rozsudok z 13. septembra 2011, Prigge a i., C‑447/09, EU:C:2011:573, bod 72).
68 V bode 75 rozsudku z 13. septembra 2011, Prigge a i. (C‑447/09, EU:C:2011:573), Súdny dvor rozhodol, že stanovením vekovej hranice 60 rokov, po ktorej dovŕšení sa dopravní piloti považujú za pilotov, ktorí už nedisponujú fyzickou zdatnosťou na vykonávanie svojho povolania, hoci vnútroštátna a medzinárodná právna úprava za určitých podmienok povoľujú vykonávať túto činnosť až do dovŕšenia veku 65 rokov, sociálni partneri pre uvedených pilotov stanovili neprimeranú požiadavku v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78.
69 Z dôvodov uvedených v bodoch 53 až 55 tohto rozsudku však nemožno takého riešenie, ktoré sa uplatňuje na obchodnú leteckú dopravu, uplatniť na prejednávanú vec.
70 Za týchto podmienok prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky okolnosti konania vo veci samej overil, či vzhľadom na osobitnú povahu činností, ktoré vykonáva DQ, a s ohľadom na fyzické požiadavky vyžadované od pilotov zamestnávaných touto spoločnosťou možno vnútroštátnu právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej, považovať za primeranú v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78.
71 Preto sa článok 4 ods. 1 smernice 2000/78 má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá pri dosiahnutí veku 60 rokov stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru pilotov zamestnávaných spoločnosťou prevádzkujúcou lietadlá v rámci činností spojených s ochranou národnej bezpečnosti členského štátu, pokiaľ je takáto právna úprava primeraná v zmysle tohto ustanovenia, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.
72 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na druhú otázku potrebné odpovedať tak, že:
– článok 2 ods. 5 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá pri dosiahnutí veku 60 rokov stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru pilotov zamestnávaných spoločnosťou prevádzkujúcou lietadlá v rámci činností spojených s ochranou národnej bezpečnosti členského štátu, pokiaľ je takáto právna úprava potrebná pre verejnú bezpečnosť v zmysle tohto ustanovenia, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu,
– článok 4 ods. 1 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá pri dosiahnutí veku 60 rokov stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru pilotov zamestnávaných spoločnosťou prevádzkujúcou lietadlá v rámci činností spojených s ochranou národnej bezpečnosti členského štátu, pokiaľ je takáto právna úprava primeraná v zmysle tohto ustanovenia, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.
O trovách
73 Vzhľadom na to, že konanie na Súdnom dvore má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní na vnútroštátnom súde, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 2 ods. 5 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá pri dosiahnutí veku 60 rokov stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru pilotov zamestnávaných spoločnosťou prevádzkujúcou lietadlá v rámci činností spojených s ochranou národnej bezpečnosti členského štátu, pokiaľ je takáto právna úprava potrebná pre verejnú bezpečnosť v zmysle tohto ustanovenia, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.
Článok 4 ods. 1 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá pri dosiahnutí veku 60 rokov stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru pilotov zamestnávaných spoločnosťou prevádzkujúcou lietadlá v rámci činností spojených s ochranou národnej bezpečnosti členského štátu, pokiaľ je takáto právna úprava primeraná v zmysle tohto ustanovenia, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.
Podpisy