Žaloba podaná 6. septembra 2013 – Systran/Komisia

(vec T-481/13)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Systran SA (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: J. Hoss, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutia z 5. júla 2013 a 21. augusta 2013, ktoré prijala Európska komisia, alebo Európska únia,

zaviazal Európsku komisiu a Európsku úniu na náhradu všetkých trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobca žiada zrušiť rozhodnutia Komisie, ktorými Komisia v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 18. apríla 2013, Komisia/Systran a Systran Luxembourg (C-103/11 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), prikročila k vymáhaniu kompenzačných úrokov zvýšených o úroky z omeškania od 19. augusta 2013 zo sumy, ktorú Komisia zaplatila žalobcovi ako náhradu škody v nadväznosti na rozsudok Všeobecného súdu zo 16. decembra 2010, Systran a Systran Luxembourg/Komisia (T-19/07, Zb. s. II-6083), zrušený rozsudkom Súdneho dvora.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.    Prvý žalobný dôvod je založený na nepríslušnosti Komisie prijať napadnuté rozhodnutia, keďže Komisia nemala právomoc na to, aby si sama priznala kompenzačné úroky, keďže takéto úroky môže priznať iba súd s cieľom nahradiť škodu vyplývajúcu z nesplnenia si povinností jedným z účastníkov. Žalobca uvádza, že priznanie kompenzačných úrokov nezapadá do vykonania účinkov rozsudku vyhláseného Súdnym dvorom.2.    Druhý žalobný dôvod je založený na porušení všeobecných zásad európskeho práva tak vo vzťahu k priznaniu úrokov, ako aj k všeobecnej zásade zákazu bezdôvodného obohatenia. Žalobca uvádza, že:Komisia porušila všeobecnú zásadu európskeho práva, resp. zásadu spoločnú pre členské štáty týkajúcu sa priznania kompenzačných úrokov tým, že si sama priznala kompenzačné úroky pri neexistencii akejkoľvek škodovej udalosti, ktorú by bolo možné pripísať žalobcovi,Komisia porušila všeobecnú zásadu zákazu bezdôvodného obohatenia, keď zaťažila právnickú osobu súkromného práva povinnosťou, ktorú neuvádzajú zmluvy, a v každom prípade vo vzťahu k vyčísleniu výšky úrokov, keď si priznala výšku úrokov zvýšenú o 2 % z dôvodu inflácie.3.    Tretí žalobný dôvod je založený na zneužití právo

moci, ktorého sa dopustila Komisia, keďže nemohla vychádzať z článku 299 ZFEÚ, keď požadovala zaplatenie kompenzačných úrokov pri neexistencii právneho základu, ktorý by jej priznával túto právom

oc, a súdneho rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu na ich zaplatenie.