Vec T‑42/06
Bruno Gollnisch
proti
Európskemu parlamentu
„Výsady a imunity – Člen Európskeho parlamentu – Rozhodnutie nechrániť výsady a imunity – Žaloba o neplatnosť – Zánik záujmu na konaní – Zastavenie konania – Žaloba o náhradu škody – Konanie vytýkané Parlamentu – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Príčinná súvislosť“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Skutočnosť, ktorá nastala po podaní žaloby a môže spôsobiť zánik tohto záujmu
(Článok 230 ES)
2. Výsady a imunity Európskych spoločenstiev – Členovia Európskeho parlamentu – Imunita vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone ich úloh – Imunita počas trvania zasadaní
(Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, články 9 a 10)
3. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Žiadosť o ochranu imunity člena Parlamentu s cieľom zastaviť stíhania, ktoré sa voči nemu začali
[Článok 288 druhý odsek ES; Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, článok 10 prvý odsek písm. a)]
1. Konanie o žalobe na neplatnosť sa zastaví, ak žalobca stratil záujem na zrušení napadnutého aktu z dôvodu skutočnosti, ktorá nastala v priebehu konania a ktorá má za následok, že zrušenie tohto aktu už nemôže mať samo osebe právne dôsledky.
Žalobca však môže mať naďalej záujem na žalobe o neplatnosť aktu inštitúcie, ak sa uvedená nezákonnosť môže v budúcnosti opakovať, a to nezávisle od okolností prípadu, ktorý dal podnet na podanie žaloby týmto žalobcom.
(pozri body 61, 68)
2. Hoci výsady a imunity, ktoré protokol pripojený k Zmluve priznáva Európskym spoločenstvám, majú funkčný charakter, keďže ich účelom je vyhnúť sa tomu, aby vznikla prekážka činnosti a nezávislosti Spoločenstiev, nič to nemení na skutočnosti, že boli výslovne priznané členom Parlamentu, úradníkom a iným zamestnancom inštitúcií Spoločenstva. Skutočnosť, že výsady a imunity sú stanovené vo verejnom záujme Spoločenstva, odôvodňuje právomoc inštitúcií odňať v prípade potreby imunitu, ale neznamená, že tieto výsady a imunity sú priznané Spoločenstvu, a nie priamo jeho úradníkom, iným zamestnancom a členom Parlamentu. Protokol teda vytvára subjektívne právo dotknutých osôb, ktorého dodržiavanie je zabezpečené systémom opravných prostriedkov upravených Zmluvou.
V tejto súvislosti je opodstatnené priznať Parlamentu širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o smerovanie, ktoré zamýšľa priznať rozhodnutiu o žiadosti, ktorá smeruje k tomu, aby požiadal o zastavenie stíhania podľa článku 10 prvého odseku písm. a) protokolu. Do voľnej úvahy Parlamentu však nepatrí otázka, či rozhodnutie má byť prijaté na základe článku 9, alebo na základe článku 10 prvého odseku písm. a) protokolu.
(pozri body 94, 96, 101, 102)
3. Vzhľadom na to, že článok 10 prvý odsek písm. a) Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, ktorého predmetom je – v spojení s ustanoveniami vnútroštátneho práva, na ktoré odkazuje – upraviť režim imunít, ktoré požívajú členovia Parlamentu na vnútroštátnom území počas zasadnutí Parlamentu, zakladá subjektívne právo v prospech dotknutých osôb a že v dôsledku toho predstavuje právnu normu, ktorej cieľom je priznať práva členom Parlamentu, ktorí ich požívajú, Parlament tým, že sa na základe uvedeného ustanovenia nevyslovil v súvislosti so žiadosťou, ktorej výslovným cieľom je zastaviť stíhania podľa toho ustanovenia, dostatočne závažne porušil právnu normu, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.
Rozhodnutie domáhať sa zastavenia stíhania však nepredstavuje nevyhnutný dôsledok podania žiadosti v tomto zmysle zaslanej Parlamentu vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorá sa mu musí v predmetnej oblasti priznať. Parlament totiž môže prijať tak rozhodnutie žiadať o zastavenie stíhania, ako aj rozhodnutie oň nepožiadať. V dôsledku toho skutočnosť, že Parlament nevyhovel podanej žiadosti, aby požiadal o zastavenie stíhania, na základe nesprávneho právneho základu, nemôže byť priamou a určujúcou príčinou údajnej škody, za predpokladu jej preukázania.
(pozri body 108, 115 – 117)