Veci T‑639/15 až T‑666/15 a T‑94/16,

Maria Psara a i

proti

Európskemu parlamentu

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Európsky parlament – Výdavky poslancov Parlamentu a ich príspevky – Zamietnutie prístupu – Neexistujúce dokumenty – Osobné údaje – Nariadenie (ES) č. 45/2001 – Nevyhnutnosť prenosu údajov – Konkrétne a individuálne preskúmanie – Čiastočný prístup – Nadmerné administratívne zaťaženie – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (piata rozšírená komora) z 25. septembra 2018

1.      Inštitúcie EÚ – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Odmietnutie prístupu k dokumentu z dôvodu, že neexistuje alebo nie je v držbe dotknutej inštitúcie – Žiadosť o prístup týkajúca sa dokumentov vzťahujúcich sa na vynaloženie príspevkov na všeobecné výdavky poslancami Parlamentu – Dokumenty, ktoré Parlament nemá

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001; rozhodnutie predsedníctva Európskeho parlamentu z 19. mája a 9. júla 2008, články 25 a 26)

2.      Inštitúcie EÚ – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Obmedzenia zásady prístupu k dokumentom – Existencia dokumentov, ktoré sú predmetom žiadosti o prístup – Domnienka neexistencie vyplývajúca z tvrdenia urobeného dotknutou inštitúciou v tomto zmysle – Jednoduchá domnienka vyvrátiteľná na základe relevantných a súhlasných dôkazov

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

3.      Inštitúcie Európskej únie – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie č. 45/2001 – Pojem osobné údaje – Doklady týkajúce sa príspevkov a výdavkov uhradených poslancom Európskeho parlamentu – Zahrnutie – Prepojenie osobných údajov s inými verejne dostupnými údajmi – Neexistencia vplyvu

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 45/2001, článok 2 písm. a)]

4.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana súkromia a bezúhonnosti jednotlivca – Rozsah – Povinnosť posúdenia v súlade s právnou úpravou Únie týkajúcou sa ochrany osobných údajov – Plná uplatniteľnosť ustanovení nariadenia č. 45/2001 na všetky žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré obsahujú osobné údaje

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 45/2001 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b)]

5.      Inštitúcie Európskej únie – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie č. 45/2001 – Žiadosť o prístup k osobným údajom – Povinnosť preukázať nevyhnutnosť prenosu uvedených údajov – Rozsah – Overenie dotknutou inštitúciou – Kritériá posúdenia – Odvolanie sa žiadateľa na všeobecne formulované ciele týkajúce sa transparentnosti – Zamietnutie

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 45/2001, článok 8 písm. b), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b)]

6.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Zamietnutie prístupu – Povinnosť inštitúcie vykonať konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov – Možnosť opierať sa o všeobecné domnienky, ktoré sa uplatňujú na určité kategórie dokumentov – Hranice

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4)

7.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Povinnosť poskytnúť čiastočný prístup k údajom, ktoré nepokrývajú výnimky – Výnimka z povinnosti v prípade nadmerného administratívneho zaťaženia – Utajenie osobných údajov vo viac než štyroch miliónoch dokumentoch – Čiastočné zamietnutie prístupu – Prípustnosť

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 6)

8.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Zamietnutie prístupu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Nevyhnutnosť odpovedať na všetky tvrdenia uvedené v opakovanej žiadosti o prístup – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4)

1.      Právo na prístup k dokumentom potvrdené nariadením č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa vzťahuje len na dokumenty, ktorými inštitúcie skutočne disponujú, a to v tom zmysle, že toto právo nemožno rozšíriť na dokumenty, ktoré nie sú v držbe inštitúcií alebo ktoré neexistujú.

Pokiaľ ide o žiadosť o prístup k písomnostiam, ktoré podrobne zachytávajú, akým spôsobom a v akom okamihu poslanci Parlamentu z každého členského štátu vynaložili v rôznych obdobiach svoje príspevky na všeobecné výdavky, z článkov 25 a 26 rozhodnutia kancelárie Európskeho parlamentu, ktorým sa uplatňujú vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu, vyplýva, že títo poslanci poberajú mesačne paušálny príspevok v sume, ktorá je navyše verejne známa, na základe žiadosti podanej na začiatku ich funkčného obdobia. Vzhľadom na paušálnu povahu príspevkov na všeobecné výdavky však Európsky parlament nedisponuje žiadnymi písomnosťami, ktoré by podrobne z vecného alebo časového hľadiska zachytávali používanie uvedených príspevkov jeho poslancami. V dôsledku toho Európsky parlament nedisponuje dotknutými údajmi a preto nie je schopný zverejniť dokumenty požadované v tejto súvislosti.

(pozri body 27, 29 – 31)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 33 – 35)

3.      Dokumenty, ktoré obsahujú informácie o identifikovaných fyzických osobách v zmysle článku 2 písm. a) nariadení č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, predstavujú aj dokumenty, ktorými disponuje Parlament, týkajúce sa príspevkov na cestovné výdavky a na denné diéty, ktoré nevyhnutne identifikujú každého dotknutého poslanca Parlamentu minimálne na účely vyplatenia týchto príspevkov. Platí to aj pre dokumenty, ktorými disponuje Parlament, týkajúce sa výdavkov na parlamentnú výpomoc, ktoré nevyhnutne identifikujú každého dotknutého poslanca Parlamentu minimálne na účely vyplatenia týchto príspevkov.

V tomto ohľade nemožno rozlišovať dotknuté údaje podľa toho, či patria do súkromnej alebo verejnej sféry, keďže pojem osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) nariadenia č. 45/2001 a pojem údaje týkajúce sa súkromného života sa nezhodujú. Ani otázka, či existuje nebezpečenstvo poškodenia legitímnych záujmov poslancov Parlamentu, nemôže ovplyvniť kvalifikáciu dotknutých údajov ako osobných údajov. Rovnako zo skutočnosti, že údaje týkajúce sa dotknutých osôb sú úzko prepojené s verejne dostupnými údajmi o týchto osobách najmä preto, že sa nachádzajú na internetovej stránke Parlamentu, najmä pokiaľ ide o mená poslancov Parlamentu, nijako nevyplýva, že tieto údaje stratili svoju povahu osobných údajov v zmysle uvedeného ustanovenia. Inými slovami kvalifikáciu dotknutých údajov ako osobných údajov nemožno vylúčiť len z toho dôvodu, že tieto údaje sú spojené s inými údajmi, ktoré sú verejné, a to nezávisle od otázky, či by zverejnenie týchto údajov poškodilo legitímne záujmy dotknutých osôb.

(pozri body 46 – 48, 50 – 53)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 65, 66)

5.      V kontexte rozhodnutí, ktorými inštitúcia zamieta žiadosť o prístup k informáciám, ktoré obsahujú osobné údaje z dôvodu, že sa na ne vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, založená na ochrane súkromného života a integrity jednotlivca, môžu byť tieto údaje prenesené len v prípade, že príjemca preukáže nevyhnutnosť ich prenosu a neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že tento prenos by mohol poškodiť legitímne záujmy dotknutej osoby podľa článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktoré sú inštitúcie povinné rešpektovať, ak sa im predloží žiadosť o prístup k dokumentom obsahujúcim osobné údaje.

Zo samotného znenia článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 teda vyplýva, že toto ustanovenie podmieňuje prenos osobných údajov splnením dvoch kumulatívnych podmienok. V tomto kontexte musí najskôr subjekt, ktorý žiada o takýto prenos, preukázať nevyhnutnosť prenosu. Ak túto nevyhnutnosť preukáže, prináleží dotknutej inštitúcii, aby preverila, či neexistuje dôvod domnievať sa, že sporným prenosom by mohli byť dotknuté legitímne záujmy dotknutej osoby. Uvedené ustanovenie teda vyžaduje od oslovenej inštitúcie, aby v prvom rade uskutočnila posúdenie nevyhnutnosti, a teda primeranosti poskytnutia osobných údajov vzhľadom na cieľ sledovaný žiadateľom, keďže splnenie podmienky nevyhnutnosti upravenej v článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001, ktorá sa vykladá reštriktívne, vyžaduje, aby žiadateľ preukázal, že prenos osobných údajov je najvhodnejším opatrením spomedzi ostatných predstaviteľných opatrení na dosiahnutie cieľa sledovaného žiadateľom a je opatrením primeraným tomuto cieľu, čo zaväzuje žiadateľa, aby predložil výslovné a legitímne odôvodnenie v tomto zmysle.

V tejto súvislosti, ak sa na preukázanie nevyhnutnosti prenosu predmetných údajov poukazuje na rôzne ciele, akými je zaručenie práva verejnosti na informácie a transparentnosť, ktoré sú formulované príliš široko a všeobecne, dotknutej inštitúcii nemožno vytýkať, že z týchto cieľov nevyvodila implicitné preukázanie nevyhnutnosti prenosu týchto osobných údajov. Opačné posúdenie by v zásade nútilo inštitúciu vyvodiť zo všeobecných tvrdení týkajúcich sa verejného záujmu na zverejnení osobných údajov implicitné preukázanie nevyhnutnosti prenosu týchto údajov Ďalej vôľa vyvolať verejnú diskusiu nemôže postačovať na preukázanie nevyhnutnosti prenosu osobných údajov, keďže tento dôvod sa viaže výlučne na cieľ žiadosti o prístup k dokumentom. Cieľu transparentnosti však nemožno priznať automaticky prednosť pred právom na ochranu osobných údajov.

(pozri body 69 – 76, 90, 91)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 102 – 105)

7.      Nemožno vážne spochybniť, že utajenie všetkých osobných údajov vo viac ako štyroch miliónoch dokumentoch by si vyžadovala takú nadmernú administratívnu záťaž, ktorá odôvodňuje odmietnutie poskytnutia čiastočného prístupu k dotknutým dokumentom podľa článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

(pozri body 127, 129)

8.      Pokiaľ ide o rozhodnutie o zamietnutí prístupu k dokumentom, dotknutej inštitúcii nemožno platne vytýkať, že porušila povinnosť odôvodnenia z dôvodu, že v tomto rozhodnutí neodpovedala na všetky tvrdenia, ktoré žiadateľ uviedol v rámci svojej opakovanej žiadosti o prístup. Z povinnosti odôvodnenia totiž nevyplýva pre príslušnú inštitúciu povinnosť odpovedať na každé z tvrdení predložených počas konania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého konečného rozhodnutia

(pozri body 133, 134)