ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 22. februára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 – Článok 7 bod 2 – Osobitná právomoc vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti – Miesto, kde vznikla škoda – Použitie rušiaceho zariadenia, ktoré znižuje účinnosť systémov regulácie emisií, vo vozidle – Kúpna zmluva na toto vozidlo uzatvorená v inom členskom štáte, než je štát bydliska kupujúceho a sídla výrobcu – Odovzdanie uvedeného vozidla a jeho používanie v súlade s jeho určením v členskom štáte bydliska kupujúceho“
Vo veci C‑81/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) z 15. decembra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 15. februára 2023, ktorý súvisí s konaním:
MA
proti
FCA Italy SpA,
FPT Industrial SpA,
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predsedníčka deviatej komory O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa), sudcovia J.‑C. Bonichot a L. S. Rossi,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– MA, v zastúpení: M. Poduschka, Rechtsanwalt,
– FPT Industrial SpA, v zastúpení: A. Wittwer, Rechtsanwalt,
– Európska komisia, v zastúpení: S. Noë a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi MA, rakúskym rezidentom, a FCA Italy SpA a FPT Industrial SpA, dvoma talianskymi spoločnosťami, vo veci zodpovednosti týchto spoločností za škodu vyplývajúcu zo zabudovania rušiaceho zariadenia, ktoré znižuje účinnosť systémov regulácie emisií, do vozidla kúpeného MA.
Právny rámec
Nariadenie č. 1215/2012
3 Odôvodnenia 15 a 16 nariadenia č. 1215/2012 znejú:
„(15) Normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. …
(16) Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva. Existencia takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím [čo – neoficiálny preklad] nemohla rozumne predvídať. Je to dôležité predovšetkým v prípade sporov týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodzovania dobrého mena.“
4 Kapitola II nariadenia č. 1215/2012, nazvaná „Právomoc“, obsahuje najmä oddiel 1, nazvaný „Všeobecné ustanovenia“, a oddiel 2, nazvaný „Osobitná právomoc“. Článok 4 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v tomto oddiele 1, stanovuje:
„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“
5 Článok 7 nariadenia č. 1215/2012, ktorý sa nachádza v oddiele 2 jeho kapitoly II, znie:
„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte:
…
2. vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;
…“
Nariadenie (ES) č. 715/2007
6 Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1):
„Používanie rušiacich zariadení, ktoré znižujú účinnosť systémov regulácie emisií, sa zakazuje. …“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
7 Na základe kúpnej zmluvy zo 14. marca 2019 MA, ktorý má bydlisko v Krems an der Donau (Rakúsko), kúpil spolu so svojou manželkou karavan od predajcu automobilov so sídlom v Nemecku. Odovzdanie vozidla nadobúdateľom sa uskutočnilo prostredníctvom expedičného skladu predávajúceho, ktorý sa nachádza v Salzburgu (Rakúsko).
8 FCA Italy a FPT Industrial, dve spoločnosti so sídlom v Taliansku, sú konštruktérom tohto vozidla a výrobcom jeho motora.
9 MA, ktorý sa domnieval, že motor uvedeného vozidla je protiprávne vybavený rušiacim zariadením, ktoré znižuje účinnosť systémov regulácie emisií, v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, podal na Landesgericht Salzburg (Krajinský súd Salzburg, Rakúsko) žalobu o náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu proti spoločnostiam FCA Italy a FPT Industrial. Podľa MA mal tento súd medzinárodnú právomoc na základe článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 rozhodnúť o tejto žalobe, keďže ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo v Salzburgu, v mieste, kde sa predaj dokončil odovzdaním veci.
10 FPT Industrial vzniesla námietku nedostatku právomoci tohto súdu z dôvodu, že z rozsudku z 9. júla 2020, Verein für Konsumenteninformation (C‑343/19, ďalej len „rozsudok VKI“, EU:C:2020:534), vyplýva, že v takejto situácii sa miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody v zmysle článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, nachádza v členskom štáte, v ktorom bolo vozidlo nadobudnuté od predávajúceho. Podľa spoločnosti FPT Industrial kúpil MA karavan v Nemecku, kde bola kúpna zmluva podpísaná medzi zmluvnými stranami. Z toho by vyplývalo, že miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, by sa nachádzalo v Nemecku, a tak právomoc rozhodnúť vo veci by mali nemecké súdy.
11 Uznesením z 31. mája 2022 Landesgericht Salzburg (Krajinský súd Salzburg) túto námietku zamietol, pričom konštatoval, ako tvrdí MA, že jeho škoda vznikla až v čase odovzdania vozidla v Rakúsku.
12 Uznesením z 3. októbra 2022 Oberlandesgericht Linz (Vyšší krajinský súd Linz, Rakúsko) vyhovel odvolaniu podanému spoločnosťou FPT Industrial z dôvodu, že prvostupňový súd nemal medzinárodnú právomoc na prejednanie veci, pretože miesto nadobudnutia vozidla zodpovedalo miestu uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktoré bolo rozhodujúcim úkonom pre vzájomné záväzky zmluvných strán.
13 Na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) ako vnútroštátny súd bol proti tomuto uzneseniu podaný opravný prostriedok „Revision“.
14 Vnútroštátny súd uviedol, že na rozdiel od situácií, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok VKI, v prejednávanej veci sa miesto uzatvorenia kúpnej zmluvy a miesto odovzdania vozidla kupujúcemu nezhodujú.
15 Uvedený súd poznamenal, že v rakúskom práve nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci pozostáva z úkonu, z ktorého vyplývajú povinnosti (titulus), a z dispozičného úkonu (modus), pričom k tomuto poslednému uvedenému úkonu dochádza až v čase a na mieste odovzdania tejto veci. Uplatnenie vnútroštátneho práva na účely výkladu pojmu „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ v zmysle článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 by však viedlo k odlišným riešeniam a bolo by tak v rozpore s autonómnou povahou tohto pojmu v práve Únie.
16 Na jednej strane vnútroštátny súd poznamenal, že ak by sa miesto uzavretia kúpnej zmluvy malo považovať za rozhodujúce na účely uplatnenia noriem medzinárodnej právomoci, bolo by to v rozpore s požiadavkou úzkej väzby medzi súdom, na ktorý bola podaná žaloba, a sporom, na ktorom je založené uplatnenie článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, keďže spor vo veci samej by nemal relevantnú súvislosť s miestom uzatvorenia zmluvy nachádzajúcom sa v Nemecku.
17 Na druhej strane podľa tohto súdu, hoci Súdny dvor v rozsudku VKI použil kritérium „nadobudnutia“ vozidla na určenie miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, z bodov 30 až 35 tohto rozsudku vyplýva ďalšie dôležité kritérium väzby, keďže Súdny dvor dospel k záveru, že škoda spočívajúca v poklese hodnoty vyplývajúcej z nadobudnutia vozidla, ktoré má vadu, predstavuje počiatočnú škodu, ktorá nie je čisto majetková a ktorá vznikla až v okamihu nadobudnutia veci, ktorá má túto vadu, od predávajúceho.
18 Z uvedeného rozsudku tak možno vyvodiť, že miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, je v situácii, o akú ide vo veci samej, miesto, kde sa prejavili účinky vady na veci. Podľa uvedeného súdu, keďže vozidlo, ktoré má vadu, sa používa v členskom štáte bydliska žalobcu v súlade s jeho určením, medzinárodnú právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu majú súdy tohto štátu. Tento záver je tiež v súlade so zásadami, ktoré Súdny dvor svojou judikatúrou vytvoril k článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012.
19 Ak sa totiž na účely uplatnenia tohto ustanovenia na účely určenia miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, má vychádzať z miesta, kde vznikla škoda, z tejto judikatúry vyplýva, že špecifické faktory by mohli odôvodniť, že toto miesto sa nachádza hneď na začiatku v členskom štáte bydliska žalobcu, čo by teda viedlo k forum actoris. Tak je to najmä v prípade žalôb založených na porušení povinnosti vypracovať prospekt, na porušení zákonnej informačnej povinnosti v členskom štáte bydliska žalobcu alebo na škode spojenej s riadením investičných účtov. Vnútroštátny súd sa teda pýta, či by sa z rovnakého dôvodu za miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, mohlo rovnako považovať aj miesto, kde došlo k vade, ktorá zjavne ovplyvňuje riadne fungovanie veci.
20 Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 7 bod 2 [nariadenia č. 1215/2012] vykladať v tom zmysle, že v prípade žaloby o náhradu škody na základe mimozmluvnej zodpovednosti voči vývojárovi dieselového motora s nedovoleným rušiacim zariadením v zmysle článku 5 ods. 2 [nariadenia č. 715/2007], ktorý je usadený v členskom štáte A (v prejednávanej veci: Talianska republika), sa miesto, kde škoda vznikla, v prípade, v ktorom žalobca s bydliskom v členskom štáte B (v prejednávanej veci: Rakúska republika) kúpil vozidlo od tretej osoby usadenej v členskom štáte C (v prejednávanej veci: Spolková republika Nemecko), nachádza
a) na mieste uzatvorenia zmluvy,
b) na mieste odovzdania vozidla
alebo
c) na mieste, kde sa prejavila vada na veci, ktorá zakladá nárok na škodu, a teda na mieste používania vozidla v súlade s jeho určením?“
O prejudiciálnej otázke
21 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že ak vozidlo, ktoré jeho výrobca v prvom členskom štáte údajne vybavil zakázaným rušiacim zariadením, ktoré znižuje účinnosť systémov regulácie emisií, bolo predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej v druhom členskom štáte a bolo odovzdané nadobúdateľovi v treťom členskom štáte, kde bolo používané v súlade so svojím určením, miesto, kde vznikla škoda v zmysle tohto ustanovenia, sa nachádza na mieste, kde bola táto zmluva uzatvorená, na mieste, kde bolo toto vozidlo odovzdané, alebo na mieste jeho používania.
22 Na úvod treba pripomenúť, že v rozsahu, v akom nariadenie č. 1215/2012 zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42), ktoré nahradilo Dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32), zmenený neskoršími dohovormi týkajúcimi sa pristúpenia nových členských štátov k tomuto dohovoru, platí výklad poskytnutý Súdnym dvorom vo vzťahu k ustanoveniam týchto posledných uvedených právnych nástrojov rovnako aj vo vzťahu k nariadeniu č. 1215/2012, pretože tieto ustanovenia možno kvalifikovať ako „rovnocenné“. Je to prípad na jednej strane článku 5 bodu 3 uvedeného dohovoru a nariadenia č. 44/2001, ako aj na druhej strane článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 (rozsudok VKI, bod 22 a citovaná judikatúra).
23 S cieľom odpovedať na otázku položenú vnútroštátnym súdom treba na jednej strane pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pravidlo osobitnej právomoci stanovené v článku 7 bode 2 nariadenia č. 1215/2012, ktoré umožňuje žalobcovi, odchylne od všeobecného pravidla právomoci súdov podľa bydliska žalovaného zakotveného v článku 4 tohto nariadenia, podať svoju žalobu vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súde podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, sa má vykladať autonómne a reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2022, BMA Nederland, C‑498/20, EU:C:2022:173, bod 28 a citovanú judikatúru).
24 Toto pravidlo osobitnej právomoci je založené na existencii osobitne úzkej väzby medzi sporom a súdom miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, čo odôvodňuje priznanie právomoci tomuto súdu z dôvodov riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnej organizácii konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2022, BMA Nederland, C‑498/20, EU:C:2022:173, bod 29 a citovanú judikatúru).
25 Vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti je totiž súd v mieste, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok z mimozmluvnej zodpovednosti, zvyčajne najspôsobilejší rozhodnúť najmä z dôvodov blízkosti sporu a jednoduchšieho vykonávania dôkazov (rozsudok z 10. marca 2022, BMA Nederland, C‑498/20, EU:C:2022:173, bod 30 a citovaná judikatúra).
26 Na druhej strane treba pripomenúť, že pojem „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“, sa týka tak miesta, kde vznikla škoda, ako aj miesta, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode, a teda žalovaného možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest (rozsudok VKI, bod 23 a citovaná judikatúra).
27 V prejednávanej veci sa účastníci konania vo veci samej nezhodujú, pokiaľ ide o určenie miesta, kde došlo ku škode.
28 Po prvé Súdny dvor v tejto súvislosti už rozhodol, že treba rozlišovať na jednej strane medzi počiatočnou škodou vyplývajúcou priamo z príčinnej udalosti, v prípade ktorej by jej miesto výskytu mohlo odôvodniť právomoc podľa článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, a na druhej strane medzi neskoršími nepriaznivými následkami, ktoré nemôžu odôvodniť priznanie právomoci na základe tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Tibor‑Trans, C‑451/18, EU:C:2019:635, bod 27 a citovanú judikatúru).
29 Súdny dvor tiež rozhodol, že škoda, ktorá je len nepriamym dôsledkom ujmy utrpenej pôvodne inými priamo poškodenými osobami, pri ktorých sa škoda prejavila na mieste odlišnom od toho, kde nepriamy poškodený následne utrpel vlastnú škodu, nemôže založiť súdnu právomoc na základe uvedeného ustanovenia (rozsudok z 29. júla 2019, Tibor‑Trans, C‑451/18, EU:C:2019:635, bod 29 a citovaná judikatúra).
30 S prihliadnutím na túto judikatúru Súdny dvor v bodoch 29 až 31 rozsudku VKI kvalifikoval škodu spočívajúcu v poklese hodnoty vozidla vyplývajúcej z rozdielu medzi cenou, ktorú nadobúdateľ zaplatil za toto vozidlo, a jeho skutočnou hodnotou z dôvodu zabudovania softvéru na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov, ako „počiatočnú škodu“, keďže táto škoda neexistovala pred kúpou vozidla konečným nadobúdateľom, a nie ako nepriamy dôsledok škody, ktorú pôvodne utrpeli iné osoby.
31 V bodoch 32 až 34 tohto rozsudku Súdny dvor tiež rozhodol, že takáto škoda nemá čisto majetkovú povahu, pretože nejde o škodu, ktorá priamo poškodzuje finančné aktíva poškodenej osoby, ale o majetkovú ujmu zodpovedajúcu poklesu samotnej hodnoty vozidla, ktoré nadobudla a o ktorom zistila, že má vadu.
32 V prejednávanej veci, ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, sa netvrdí, že povaha a kvalifikácia škody požadovanej žalobcom vo veci samej sa odlišujú od povahy a kvalifikácie škody, o ktorú išlo v rozsudku VKI.
33 Pokiaľ ide v druhom rade o miesto, kde vznikla majetková škoda, o akú ide vo veci samej, Súdny dvor v bodoch 30, 31 a 35 rozsudku VKI rozhodol, že táto škoda sa prejavila až v okamihu kúpy vozidla, ktoré má vadu, za cenu vyššiu, než je samotná hodnota tohto vozidla. Súdny dvor teda na otázku položenú vnútroštátnym súdom vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, odpovedal, že článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že ak výrobca v jednom členskom štáte protiprávne vybavil vozidlo softvérom na manipuláciu s emisnými hodnotami výfukových plynov, predtým, ako tretia osoba toto vozidlo nadobudla v inom členskom štáte, miesto, kde sa škoda prejavila, sa nachádza v tomto poslednom uvedenom členskom štáte, keďže ide o ten štát, v ktorom sa tovar nadobudol.
34 V prejednávanej veci sa však vnútroštátny súd pýta, kde sa nachádza miesto, kde vznikla škoda, ktorá vznikla nadobúdateľovi takéhoto vozidla, v prípade, že na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok VKI, môžu byť štátom, v ktorom bolo toto vozidlo nadobudnuté, dva odlišné členské štáty. Vo veci samej totiž k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na jednej strane a k odovzdaniu tohto vozidla, ako aj k jeho používaniu v súlade s jeho určením na druhej strane došlo v rôznych členských štátoch.
35 V tomto kontexte sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či miesto nadobudnutia vozidla, ktoré má vadu, a teda „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ v zmysle článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, ako bolo vyložené v rozsudku VKI, zodpovedá miestu uzatvorenia kúpnej zmluvy na vozidlo, miestu, kde bolo vozidlo odovzdané konečnému nadobúdateľovi, alebo aj miestu, kde bolo vozidlo v súlade so svojím určením používané.
36 Pokiaľ ide po prvé o miesto uzatvorenia kúpnej zmluvy, toto nemôže byť samo osebe rozhodujúce na určenie miesta nadobudnutia v takomto kontexte.
37 Vznik mimozmluvnej zodpovednosti výrobcov vozidla sa totiž v zásade zakladá na existencii protiprávneho konania spočívajúceho v tom, že toto vozidlo vybavil zakázaným zariadením, na existencii škody tvorenej rozdielom medzi cenou zaplatenou nadobúdateľom a skutočnou cenou vozidla a na vytvorení príčinnej súvislosti medzi taký protiprávnym konaním a touto škodou, pričom podmienky nadobudnutia uvedeného vozidla sú v tejto súvislosti irelevantné. Na účely preskúmania vytýkaného konania a rozsahu požadovanej škody sa preto nezdá nevyhnutné analyzovať obsah kúpnej zmluvy, ktorou poškodený nadobudol to isté vozidlo. V dôsledku toho požiadavka riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnej organizácie konania nevyžaduje v kontexte žaloby o náhradu škody z mimozmluvnej zodpovednosti, o akú ide vo veci samej, priznanie medzinárodnej právomoci súdu v mieste uzatvorenia kúpnej zmluvy.
38 Po druhé, keďže škoda požadovaná v prejednávanej veci nepredstavuje čisto finančnú škodu, ako vyplýva z bodu 32 tohto rozsudku, ani „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ v zmysle článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, nemusí zodpovedať miestu, kde vznikla povinnosť zaplatiť rozdiel medzi cenou, ktorú poškodený nadobúdateľ zaplatil za vozidlo, ktoré má vadu, a jeho skutočnou hodnotou. Priznanie právomoci súdu v mieste, kde finančná strata definitívne zaťažila majetok žalobcu, sa totiž javí ako relevantné len v prípade čisto finančnej škody (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, Universal Music International Holding, C‑12/15, EU:C:2016:449, body 30 až 32), čo nie je prípad v situácii, o akú ide vo veci samej.
39 Napokon a po tretie, pokiaľ ide o otázku, či miesto nadobudnutia vozidla, ktoré má vadu, a v dôsledku toho miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody v zmysle článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, ako bolo vykladané v rozsudku VKI, zodpovedá miestu, kde sa vozidlo odovzdalo konečnému kupujúcemu, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bode 27 rozsudku zo 16. júla 2009, Zuid‑Chemie (C‑189/08, EU:C:2009:475), rozhodol, že miesto materializácie škody je miestom, kde sa prejavia škodlivé účinky skutočnosti, ktorá viedla ku škode, teda miestom, kde konkrétne vyjde najavo škoda, ktorú spôsobil chybný výrobok.
40 Vzhľadom na túto judikatúru, ako aj na dôvody uvedené v bodoch 36 až 39 tohto rozsudku treba konštatovať, že keď tak, ako je to v prejednávanej veci, k podpisu kúpnej zmluvy na jednej strane a k odovzdaniu vozidla a jeho používaniu na druhej strane dôjde v rôznych členských štátoch, miesto nadobudnutia tohto vozidla, a teda miesto, kde vznikla škoda v zmysle článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, ako bolo vyložené v rozsudku VKI, je miesto, kde sa vada uvedeného vozidla, t. j. zabudovanie zakázaného zariadenia, ktoré predstavuje udalosť spôsobujúcu škodu, prejaví a vyvolá škodlivé účinky voči konečnému kupujúcemu, teda miesto, kde mu bolo vozidlo odovzdané.
41 Takýto výklad zodpovedá cieľu predvídateľnosti pravidiel právomoci uvedenému v odôvodnení 15 tohto nariadenia, keďže v nadväznosti na to, ako už Súdny dvor rozhodol v bode 36 rozsudku VKI, a to, že výrobca automobilov so sídlom v jednom členskom štáte, ktorý sa dopustil nedovolenej manipulácie s vozidlami uvádzanými na trh v iných členských štátoch, môže rozumne očakávať, že bude žalovaný na súdoch týchto štátov, treba dospieť k záveru, že takýto výrobca musí rovnako očakávať, že bude žalovaný na súdoch členských štátov, v ktorých boli vozidlá uvádzané na trh odovzdané konečným nadobúdateľom.
42 Navyše miesto používania vozidla, ktoré má vadu, nemôže byť relevantné na účely určenia miesta, kde vznikla škoda. Na jednej strane na rozdiel od miesta odovzdania takéto kritérium nezodpovedá cieľu predvídateľnosti a na druhej strane, ako vyplýva z vyššie uvedených úvah, je potrebné konštatovať, že škoda sa prejavila od nadobudnutia vozidla, teda v prejednávanej veci od jeho odovzdania.
43 Zo všetkých predchádzajúcich dôvodov vyplýva, že článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že ak vozidlo, ktoré jeho výrobca v prvom členskom štáte údajne vybavil zakázaným rušiacim zariadením, ktoré znižuje účinnosť systémov regulácie emisií, bolo predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej v druhom členskom štáte a bolo odovzdané nadobúdateľovi v treťom členskom štáte, miesto, kde vznikla škoda v zmysle tohto ustanovenia, sa nachádza v tomto poslednom uvedenom členskom štáte.
O trovách
44 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 7 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
sa má vykladať v tom zmysle, že:
že ak vozidlo, ktoré jeho výrobca v prvom členskom štáte údajne vybavil zakázaným rušiacim zariadením, ktoré znižuje účinnosť systémov regulácie emisií, bolo predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej v druhom členskom štáte a bolo odovzdané nadobúdateľovi v treťom členskom štáte, miesto, kde vznikla škoda v zmysle tohto ustanovenia, sa nachádza v tomto poslednom uvedenom členskom štáte.
Podpisy