Vec T‑721/14

Belgické kráľovstvo

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť – Služby online hazardných hier – Ochrana spotrebiteľov a hráčov a predchádzanie hraniu týchto hier v prípade maloletých osôb – Odporúčanie Komisie – Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou – Neprípustnosť“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (druhá komora) z 27. októbra 2015

1.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Posúdenie na základe objektívnych kritérií – Odporúčanie Komisie týkajúce sa služieb online hazardných hier – Akt, ktorý nezakladá právne účinky – Vylúčenie

(Článok 263 ZFEÚ, článok 288 piaty odsek ZFEÚ a článok 292 ZFEÚ; odporúčanie Komisie 2014/478)

2.      Právo Európskej únie – Výklad – Texty vo viacerých jazykoch – Jednotný výklad – Zohľadnenie rôznych jazykových verzií – Výklad v závislosti od kontextu a účelu

(Odporúčanie Komisie 2014/478)

3.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Akt, ktorý je uverejnený v sérii L Úradného vestníka Európskej únie – Neexistencia vplyvu na posúdenie aktu

(Článok 263 ZFEÚ)

4.      Akty inštitúcií – Odporúčania – Priamy účinok – Vylúčenie – Zohľadnenie vnútroštátnym súdom – Povinnosť – Rozsah – Okolnosť, na základe ktorej možno akt napadnúť žalobou o neplatnosť – Vylúčenie

(Článok 263 ZFEÚ a článok 288 piaty odsek ZFEÚ)

5.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty bez záväzných právnych účinkov – Vylúčenie – Akt obsahujúci porušenie inštitucionálnej rovnováhy a povinnosti lojálnej spolupráce – Neexistencia vplyvu

(Článok 4 ods. 3 ZEÚ, článok 13 ods. 2 ZEÚ, články 258 ZFEÚ a 263 ZFEÚ)

6.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Výklad contra legem podmienky týkajúcej sa existencie napadnuteľného aktu – Neprípustnosť

(Články 263 ZFEÚ, 267 ZFEÚ a 277 ZFEÚ)

7.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Odôvodnenia odporúčania – Vylúčenie

(Článok 263 ZFEÚ a článok 288 piaty odsek ZFEÚ)

8.      Súdne konanie – Vedľajšie účastníctvo – Neprípustná žaloba vo veci samej – Uznesenie o neprípustnosti vydané pred rozhodnutím o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania – Zastavenie konania o uvedenom návrhu

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 144 ods. 3)

1.      Za napadnuteľné akty v zmysle článku 263 ZFEÚ sa považujú všetky opatrenia prijímané inštitúciami Únie bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky. Naopak, všetky akty, ktoré nemajú záväzné právne účinky, nepodliehajú súdnemu preskúmaniu podľa článku 263 ZFEÚ, a to prípravné akty, potvrdzujúce akty a výlučne vykonávacie akty, jednoduché odporúčania a stanoviská, ako aj v zásade vnútorné inštrukcie. Schopnosť aktu vyvolať právne účinky, a teda byť predmetom žaloby o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ, predpokladá preskúmanie jeho znenia a kontextu, do ktorého patrí, jeho podstaty, ako aj zámeru a právomoci inštitúcie, ktorá ho prijala.

Pokiaľ ide o odporúčanie 2014/478 o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb, skutočnosť, že toto odporúčanie je formálne označené ako odporúčanie a že bolo prijaté na základe splnomocnenia v článku 292 ZFEÚ, nevylučuje automaticky, že ide o napadnuteľný akt. Hoci z článku 288 piateho odseku ZFEÚ totiž nepochybne vyplýva, že odporúčania nie sú právne záväzné, výber formy aktu nemôže mať vplyv na jeho obsah, takže treba overiť, či obsah aktu zodpovedá forme, v ktorej bol prijatý. V tejto súvislosti vzhľadom na znenie, obsah a kontext odporúčania 2014/478 je preto potrebné dospieť k záveru, že toto odporúčanie nemá záväzné právne účinky v tom zmysle, že by ho bolo možné kvalifikovať ako napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ. V tomto kontexte samotná skutočnosť, že Komisia vyzýva členské štáty na oznámenie opatrení prijatých na vykonanie zásad vyplývajúcich z tohto odporúčania a na predloženie informácií o vykonávaní zásad uvedených v tom istom odporúčaní, neznamená, že toto vykonanie je pre členské štáty povinné.

(pozri body 16 – 18, 20, 37, 66, 73)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 28)

3.      Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, nemá v zásade na kvalifikovanie dotknutého aktu vplyv, či akt spĺňa, alebo nespĺňa určité formálne požiadavky, a to najmä či ho autor náležite označil alebo či uvádza ustanovenia, ktoré tvoria jeho právny základ, alebo či nebol v rozpore s uplatniteľnými pravidlami oznámený, pretože takáto vada nemôže zmeniť podstatu daného aktu. Z toho vyplýva, že samotné uverejnenie aktu v sérii L Úradného vestníka Európskej únie nemá vplyv na posúdenie toho, či ide o akt, ktorý má záväzné právne účinky.

(pozri bod 40)

4.      Aj keď odporúčania nemajú záväzné účinky a nemôžu zakladať práva, ktorých by sa jednotlivci mohli dovolávať pred vnútroštátnym súdom, nie sú bez akéhokoľvek právneho účinku. Vnútroštátne súdy sú totiž povinné brať odporúčania do úvahy so zreteľom na riešenie sporov, ktoré im boli predložené, najmä pokiaľ objasňujú výklad vnútroštátnych predpisov, ktoré boli prijaté s cieľom zabezpečiť ich prebratie, alebo pokiaľ je ich predmetom doplnenie predpisov Európskej únie, ktoré majú záväzný charakter. Z týchto samotných právnych účinkov však nemožno vyvodiť záver, že odporúčanie má záväzné právne účinky, a je teda napadnuteľným aktom v rámci žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ. To isté platí, pokiaľ ide o okolnosť zohľadnenia odporúčaní súdom Únie na účely výkladu.

(pozri body 43, 46, 47)

5.      Závažnosť údajného nesplnenia povinnosti zo strany dotknutej inštitúcie alebo rozsah z toho plynúcej ujmy, pokiaľ ide o dodržanie základných práv, neumožňuje vylúčiť uplatnenie prekážok konania z dôvodu verejného záujmu stanovených v Zmluve. Údajné porušenie inštitucionálnej rovnováhy tak neumožňuje vylúčiť uplatnenie podmienok prípustnosti žaloby o neplatnosť, ktoré stanovuje Zmluva. Neobstojí ani tvrdenie založené na tom, že akty, ktoré nemajú záväzné právne účinky, prijaté v rozpore s povinnosťou lojálnej spolupráce podliehajú súdnemu preskúmaniu. V tejto súvislosti, keďže tieto dva právne prostriedky nápravy majú odlišné ciele a podliehajú rozdielnym podmienkam prípustnosti, ktoré sú im vlastné, zo samotnej skutočnosti, že Súdny dvor môže preskúmavať akt alebo konanie, ktoré nemá záväzné právne účinky, v rámci žaloby o nesplnení povinnosti, nevyplýva, že tak môže urobiť aj v rámci žaloby o neplatnosť.

(pozri body 51, 53, 55)

6.      Hoci je pravda, že Zmluva na jednej strane článkami 263 ZFEÚ a 277 ZFEÚ a na druhej strane článkom 267 ZFEÚ zaviedla ucelený systém opravných prostriedkov a konaní určených na preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií a zverila ho súdom Únie, naďalej platí, že hoci podmienka týkajúca sa záväzných právnych účinkov aktu v rámci žaloby o neplatnosť sa má vykladať vo vzťahu k zásade účinnej súdnej ochrany, takýto výklad nemôže mať za následok vylúčenie tejto podmienky bez toho, aby súdne orgány Únie neprekročili právomoci, ktoré im zverila Zmluva.

(pozri bod 58)

7.      Bez ohľadu na to, čo obsahujú tieto odôvodnenia odporúčania, o ktoré sa opiera predmetné odporúčanie, tieto odôvodnenia nemajú právne účinky.

(pozri bod 64)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 85, 86)