Language of document : ECLI:EU:T:2012:273

Vec T‑381/11

Europäischer Wirtschaftsverband der Eisen‑ und Stahlindustrie (Eurofer) ASBL

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť – Životné prostredie – Smernica 2003/87/ES – Bezodplatné prideľovanie emisných kvót skleníkových plynov od roku 2013 – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa určujú referenčné úrovne produktov, ktoré sa majú použiť pri výpočte množstva pridelených emisných kvót – Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ – Neexistencia osobnej dotknutosti – Regulačný akt, ktorý obsahuje vykonávacie opatrenia – Neprípustnosť“

Abstrakt uznesenia

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót, platné v celej Únii – Žaloba združenia zastupujúceho záujmy európskeho železiarskeho a oceliarskeho priemyslu – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 10a)

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Osobná dotknutosť – Kritériá – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót, platné v celej Únii – Žaloba združenia zastupujúceho záujmy európskeho železiarskeho a oceliarskeho priemyslu – Neexistencia osobnej dotknutosti zastupovaných podnikov – Neprípustnosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 10a)

3.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Každý všeobecne záväzný právny akt s výnimkou legislatívnych aktov – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót, platné v celej Únii – Zahrnutie – Akt obsahujúci vykonávacie opatrenia v zmysle uvedeného ustanovenia Zmluvy

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ, článok 267 ZFEÚ a článok 289 ods. 1 až 3 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 10a a článok 11 ods. 1)

1.      Združenie zastupujúce záujmy európskeho železiarskeho a oceliarskeho priemyslu je v zásade oprávnené podať žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót, platné v celej Únii v súlade s článkom 10a smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, len vtedy, ak podniky, ktoré zastupuje, alebo niektoré z nich, majú samostatne aktívnu legitimáciu alebo ak toto združenie môže uplatňovať vlastný záujem.

(pozri bod 18)

2.      Fyzická alebo právnická osoba, ktorej nie je akt určený, sa môže považovať za osobne priamo dotknutú v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ len v prípade, ak sa jej predmetný akt dotýka v dôsledku určitých špecifík, ktoré sú jej vlastné, alebo istých skutkových okolností, ktoré ju odlišujú od iných osôb a tým ju individualizujú podobným spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt určený.

V dôsledku toho žaloba o neplatnosť podaná združením, ktoré zastupuje záujmy európskeho železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót, platné v celej Únii v súlade s článkom 10a smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, je neprípustná.

Hoci sú totiž tieto spoločnosti prevádzkovateľmi stacionárnych zariadení uvedených v kapitole III uvedenej smernice, táto skutočnosť ich nie je spôsobilá individualizovať, keďže podľa ustanovení napadnutého rozhodnutia sú týmto rozhodnutím dotknuté iba z dôvodu ich objektívneho postavenia prevádzkovateľov uvedených zariadení rovnako ako každý iný hospodársky subjekt nachádzajúci sa momentálne alebo potenciálne v rovnakej situácii.

To isté platí pre procesné záruky, ktorými tieto podniky disponujú podľa článku 10a ods. 1 piateho pododseku a článku 10a ods. 2 prvého pododseku smernice 2003/87. Skutočnosť, že sa osoba zúčastní na procese prijímania aktu Únie, ju totiž môže individualizovať vo vzťahu k dotknutému aktu len v prípade, že boli v prospech tejto osoby právnou úpravou Únie stanovené určité procesné záruky. Aj keď ustanovenie práva Únie ukladá na prijatie rozhodnutia vykonanie postupu, v ktorého rámci sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať prípadných práv, medzi ktoré patrí právo byť vypočutý, osobitné právne postavenie, ktoré má táto osoba, má za následok, že je individualizovaná v zmysle článku 263 štvrtého pododseku ZFEÚ, treba skonštatovať, že osobe alebo subjektu, ktorý má takéto procesné práva, nemôže byť na základe akejkoľvek procesnej záruky priznaná aktívna legitimácia na podanie žaloby proti aktu Únie, ktorou napáda jeho materiálnu zákonnosť. Presný rozsah práva jednotlivca na podanie žaloby proti aktu Únie totiž závisí od právneho postavenia, ktoré mu priznáva právo Únie, ktoré má chrániť takto priznané oprávnené záujmy.

Hoci z článku 10a ods. 1 piateho pododseku a z článku 10a ods. 2 prvého pododseku smernice 2003/87 síce vyplýva, že podniky zastupované žalobcom mali ako dotknuté strany v zmysle týchto ustanovení právo byť vypočutí Komisiou, a že Komisia teda bola povinná poradiť sa pred prijatím napadnutého rozhodnutia o zásadách uvedených v týchto ustanoveniach, žalobné dôvody, ktoré uvádza žalobca na podporu svojho návrhu na zrušenie uvedeného rozhodnutia, sa však netýkajú údajného porušenia tejto povinnosti poradiť sa. Keďže sa žalobca nesnaží chrániť procesné práva svojich členov, ale napadnúť materiálnu zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nie sú uvedené podniky osobne dotknuté v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

(pozri body 30 – 36, 38, 39)

3.      Pojem regulačný akt sa má v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ chápať ako každý všeobecne záväzný akt s výnimkou legislatívnych aktov.

Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót, platné v celej Únii, je v súlade s článkom 10a smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve všeobecne záväzné, pretože sa vzťahuje na objektívne určené situácie a vyvoláva právne účinky vo vzťahu k skupinám osôb vymedzeným všeobecným a abstraktným spôsobom. Okrem toho nepredstavuje legislatívny akt, pretože nebolo prijaté riadnym ani mimoriadnym legislatívnym postupom v zmysle článku 289 odsekov 1 až 3 ZFEÚ. Toto rozhodnutie je totiž aktom Komisie prijatým na základe článku 10a ods. 1 smernice 2003/87. V dôsledku toho predstavuje regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

Vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutie stanovuje, že členské štáty a Komisia prijmú viaceré vykonávacie opatrenia, ktoré vedú k tomu, že členské štáty stanovia konečné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených každému z dotknutých zariadení, v prípade ktorých nebol zápis do zoznamu stanovený článkom 11 ods. 1 smernice 2003/87 Komisiou zamietnutý, je v každom prípade potrebné skonštatovať, že obsahuje vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

Tento záver nie je spochybnený cieľom, ktorý sleduje toto ustanovenie. Je totiž pravda, že týmto cieľom je umožniť fyzickej a právnickej osobe podať žalobu proti všeobecne záväzným aktom, ktoré nie sú legislatívnymi aktmi, ktoré sa tejto osoby priamo dotýkajú a ktoré neobsahujú vykonávacie opatrenia, aby sa tak zabránilo situácii, že by táto osoba musela porušiť zákon, aby mala prístup k súdu. V každom prípade situácia podnikov, ktoré sú členmi združenia zastupujúceho záujmy európskeho železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v rámci žaloby o neplatnosť podanej týmto združením proti uvedenému rozhodnutiu, nie je situáciou, na ktorú sa vzťahuje uvedený cieľ, keďže uvedené podniky môžu v zásade napadnúť platnosť vnútroštátnych opatrení na vykonanie napadnutého rozhodnutia a nemusia pritom vopred porušiť napadnuté rozhodnutie, aby v tejto súvislosti namietli jeho nezákonnosť na vnútroštátnych súdoch, ktoré môžu pred rozhodnutím vo veci využiť ustanovenia článku 267 ZFEÚ.

(pozri body 42 – 45, 56 – 58, 60)