ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 3. decembra 2015

Vec T‑127/14 P

Alvaro Sesma Merino

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu
(ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Ciele 2011‑2012 – Akt spôsobujúci ujmu – Prípustnosť“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 11. decembra 2013, Sesma Merino/ÚHVT (F‑125/12, Zb. VS, EU:F:2013:192), a návrh na zrušenie tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. Alvaro Sesma Merino je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Žaloba úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie stanovujúce úradníkovi ciele, ktoré bolo prijaté pred konečným rozhodnutím a nemá záväzné právne účinky – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 1)

2.      Úradníci – Pridelenie – Reorganizácia služieb – Voľná úvaha administratívy – Hranice – Záujem služby – Rešpektovanie rovnocennosti pracovných miest

(Služobný poriadok úradníkov, články 5 a 7)

1.      Pokiaľ ide o akt alebo rozhodnutie, ktoré sa vyhotovujú vo viacerých fázach, predbežné opatrenia, ktorých cieľom je len pripraviť konečné rozhodnutie, nemajú samé osebe záväzné právne účinky. Také účinky vyplývajú len z aktu, ktorý vyjadrujú konečné stanovisko dotknutej inštitúcie, a keďže taký akt nebol ešte prijatý, právne postavenie dotknutých osôb sa priamo a bezprostredne nemení.

Ak teda opatrenie vyvoláva samo osebe záväzné právne účinky, ktoré sa priamo a bezprostredne týka situácie dotknutých osôb, predstavuje akt spôsobujúci ujmu, proti ktorému možno podať sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, resp. obrátiť sa následne žalobou na súd Únie v súlade s článkom 91 ods. 1 služobného poriadku. Okolnosť, že toto opatrenie sa prípadne zohľadní pri neskoršom prijatí iného opatrenia a možno ho z tohto dôvodu považovať za opatrenie, ktoré je súčasťou interného konania vedúceho k prijatiu tohto druhého opatrenia, nie je dostatočná na to, aby zbavilo prvé opatrenie postavenia aktu spôsobujúceho ujmu.

Z tohto dôvodu skutočnosť, že prijatie rozhodnutia, ktorým sa stanovujú úradníkovi ciele na určité obdobie, predstavuje nevyhnutný predpoklad na prijatie konečného rozhodnutia v rámci nasledujúceho hodnotenia, nestačí sama osebe na konštatovanie, že rozhodnutie stanovujúce ciele nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu. Treba ešte preukázať, že toto rozhodnutie nevyvoláva samo osebe záväzné právne účinky, ktoré by sa priamo a bezprostredne týkali situácie dotknutého úradníka.

(pozri body 26, 27 a 29)

2.      Inštitúcie a orgány Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii svojich služieb v závislosti od úloh, ktoré sú im zverené, ako aj pri prideľovaní zamestnancov, ktorých majú k dispozícií, pod podmienkou, že toto prideľovanie sa uskutočňuje v záujme služby a rešpektuje sa pri tom rovnocennosť pracovných miest.

Ak teda pridelenie úloh úradníkovi nesmie byť pod úrovňou úloh zodpovedajúcich jeho pracovnej triede a pracovnému miestu, nesmú ani zjavne prekračovať to, čo možno od úradníka v predmetnej pracovnej triede a na príslušnom pracovnom mieste rozumne požadovať, a to tým skôr, ak by taká požiadavka bola zároveň zjavne v rozpore so záujmom služby.

(pozri body 31, 37 a 38)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 23. marca 1988, Hecq/Komisia, 19/87, Zb., EU:C:1988:165, bod 6 a citovaná judikatúra