ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata rozšírená komora)

z 28. februára 2024 (*)

„Štátna pomoc – Verejné financovanie pevného železničného a cestného spojenia cez Fehmarnskú úžinu – Pomoc, ktorú Dánsko poskytlo v prospech spoločnosti Femern – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Žaloba o neplatnosť – Oddeliteľnosť – Prípustnosť – Pojem ‚podnik‘ – Pojem ‚hospodárska činnosť‘ – Výstavba a prevádzka pevného železničného a cestného spojenia – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi a narušenie hospodárskej súťaže“

Vo veci T‑364/20,

Dánske kráľovstvo, v zastúpení: C. Maertens a M. Søndahl Wolff, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci R. Holdgaard a J. Pinborg, advokáti,

žalobca,

ktorého v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: L. Van den Broeck, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Vanden Eynde, advokát,

a

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,

ako aj

Luxemburské veľkovojvodstvo, v zastúpení: A. Germeaux a T. Schell, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: S. Noë, splnomocnený zástupca,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora),

na poradách v zložení: predseda komory D. Spielmann, sudcovia U. Öberg, R. Mastroianni, M. Brkan (spravodajkyňa) a I. Gâlea,

tajomník: H. Eriksson, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 8. novembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa Dánske kráľovstvo domáha zrušenia rozhodnutia Komisie C(2020) 1683 final z 20. marca 2020 o štátnej pomoci SA.39078 – 2019/C (ex 2014/N), ktorú Dánsko zaviedlo v prospech spoločnosti Femern A/S (Ú. v. EÚ L 339, 2020, s. 1), v rozsahu, v akom Komisia v prvej vete článku 2 tohto rozhodnutia kvalifikovala opatrenia pozostávajúce z kapitálových injekcií a kombinácie štátnych úverov a štátnych záruk v prospech spoločnosti Femern A/S ako štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

A.      Projekt pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu

2        Projekt pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu medzi Dánskom a Nemeckom (ďalej len „projekt“) bol schválený zmluvou medzi Dánskym kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko o pevnom spojení cez Fehmarnskú úžinu, ktorá bola podpísaná 3. septembra 2008 a ratifikovaná v roku 2009 (ďalej len „zmluva o Fehmarnskej úžine“).

3        Projekt pozostáva jednak zo železničného a cestného tunela (ďalej len „pevné spojenie“) a jednak z cestných prepojení s dánskym vnútrozemím (ďalej len „cestné prepojenia“) a zo železničných prepojení s dánskym vnútrozemím (ďalej len „železničné prepojenia“) (ďalej spoločne len „cestné a železničné prepojenia s vnútrozemím“).

4        Pevné spojenie pozostáva z podmorského tunela pod Baltským morom medzi mestom Rødby na ostrove Lolland v Dánsku a obcou Puttgarden v Nemecku s dĺžkou približne 19 km, ktorý bude pozostávať z elektrifikovanej železničnej trate a diaľnice. Železničné prepojenia bude zahŕňať rozšírenie a zlepšenie existujúceho železničného spojenia medzi mestami Ringstedom (Dánsko) a Rødby v dĺžke približne 120 km, ktoré vlastní spoločnosť Banedanmark, štátny manažér dánskej železničnej infraštruktúry.

5        Projektu predchádzala plánovacia fáza. Financovanie tejto fázy, pokiaľ ide o pevné spojenie a cestné a železničné prepojenia s vnútrozemím, bolo oznámené Európskej komisii. Rozhodnutím z 13. júla 2009 vo veci N 157/2009 – Financovanie plánovacej fázy pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu uvedené v Úradnom vestníku Európskej únie z 27. augusta 2009 (Ú. v. EÚ C 202, 2009, s. 2) Komisia dospela na jednej strane k záveru, že opatrenia súvisiace s financovaním plánovania projektu nemusia predstavovať štátnu pomoc, keďže Femern konala ako orgán verejnej moci, a na druhej strane, že tieto opatrenia sú v každom prípade zlučiteľné s vnútorným trhom. Rozhodla sa teda nevzniesť námietky v zmysle článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ES] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

6        Po aktualizácii pevných cien v roku 2015, ktorú vykonali dánske orgány, sa celkové náklady na plánovanie a výstavbu pevného spojenia odhadovali na 52,6 miliardy dánskych korún (DKK) (približne 7,1 miliardy eur) a náklady spojené s plánovaním a výstavbou modernizácie cestných a železničných prepojení s vnútrozemím sa odhadujú na 9,5 miliardy DKK (približne 1,3 miliardy eur), čo predstavuje celkové odhadované náklady na projekt vo výške 62,1 miliardy DKK (približne 8,4 miliardy eur).

7        Podľa článku 6 zmluvy o Fehmarnskej úžine a lov n^o 575 om anlæg og drift af en fast forbindelse over Femern Bælt med tilhørende landanlæg i Danmark (zákon č. 575 o výstavbe a prevádzke pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu a spojení s dánskym vnútrozemím) zo 4. mája 2015 (ďalej len „zákon o výstavbe“) boli realizáciou projektu poverené dva verejné podniky.

8        Prvým podnikom je spoločnosť Femern, založená v roku 2005, ktorá je zodpovedná za financovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia. Druhým podnikom je spoločnosť Femern Landanlæg, založená v roku 2009, ktorá bola poverená riadením výstavby a prevádzky spojení s dánskym vnútrozemím. Femern Landanlæg je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Sund & Bælt Holding A/S, ktorú vlastní dánsky štát. Femern sa po založení spoločnosti Femern Landanlæg stala jej dcérskou spoločnosťou.

9        Práce spojené s výstavbou pevného spojenia vykonáva Femern na základe zmlúv o výstavbe, na ktoré sa vzťahujú postupy verejného obstarávania.

10      Výstavbu potrebnej modernizácie cestných spojení vykonáva v mene dánskeho štátu dánska správa ciest a financuje ju Femern Landanlæg. Cestné prepojenia s vnútrozemím budú súčasťou všeobecnej siete dánskej cestnej infraštruktúry, ktorú financuje, prevádzkuje a udržiava Dánske riaditeľstvo ciest. Výstavbu a prevádzku železničných prepojení zabezpečuje v mene dánskeho štátu Banedanmark a financuje ich Femern Landanlæg.

11      Podľa oznámenia Dánskeho kráľovstva z 22. decembra 2014 zaslaného Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ projekt financujú spoločnosti Femern a Femern Landanlæg prostredníctvom kapitálových injekcií, úverov so štátnou zárukou a prípadne aj úverov poskytnutých dánskymi orgánmi. Femern bude od uvedenia pevného spojenia do prevádzky vyberať poplatky od užívateľov, aby splatila svoj dlh, a vyplatí spoločnosti Femern Landanlæg dividendy, ktoré táto spoločnosť použije na splatenie svojho vlastného dlhu. Femern Landanlæg bude tiež dostávať 80 % poplatkov za používanie, ktoré platia železniční prevádzkovatelia za používanie železničných prepojení, vyberaných spoločnosťou Banedanmark z dôvodu rozdelenia vlastníctva týchto železničných prepojení medzi touto spoločnosťou a štátnym správcom dánskej železničnej infraštruktúry Banedanmark.

B.      Udalosti predchádzajúce sporu

12      V rokoch 2014 a 2015 bolo Komisii doručených päť sťažností, z ktorých prvá bola podaná 5. júna 2014, v ktorých sa Dánskemu kráľovstvu vytýka, že spoločnostiam Femern a Femern Landanlæg poskytlo protiprávnu štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

13      V tom istom období útvary Komisie zaslali dánskym orgánom niekoľko žiadostí o informácie, ktoré viackrát odpovedali a poskytli dodatočné informácie.

14      Listom z 22. decembra 2014 dánske orgány v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ oznámili Komisii model financovania projektu.

15      Dňa 23. júla 2015 Komisia prijala rozhodnutie C(2015) 5023 final o štátnej pomoci SA.39078 (2014/N) (Dánsko) týkajúce sa financovania projektu pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu, ktoré je uvedené v úradnom vestníku z 2. októbra 2015 (Ú. v. EÚ C 325, 2015, s. 5, ďalej len „rozhodnutie o výstavbe“). Výroková časť tohto rozhodnutia je rozdelená na dve časti.

16      V prvej časti Komisia dospela k záveru, že opatrenia poskytnuté spoločnosti Femern Landanlæg na plánovanie, výstavbu a prevádzku cestných a železničných prepojení s dánskym vnútrozemím nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

17      V druhej časti Komisia konštatovala, že opatrenia poskytnuté spoločnosti Femern na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia, aj v prípade, že by predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, sú zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

18      Na záver fázy predbežného preskúmania sa tak Komisia rozhodla nevzniesť námietky voči opatreniam oznámeným dánskymi orgánmi.

19      Rozsudkami z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), a z 13. decembra 2018, Stena Line Scandinavia/Komisia (T‑631/15, neuverejnený, EU:T:2018:944), Všeobecný súd zrušil rozhodnutie o výstavbe v rozsahu, v akom sa Komisia rozhodla nevzniesť námietky voči opatreniam, ktoré Dánske kráľovstvo priznalo spoločnosti Femern na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia, a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

20      V prvom rade, pokiaľ ide o verejné financovanie poskytnuté spoločnosti Femern Landanlæg na financovanie plánovania, výstavby a prevádzky železničných prepojení, Všeobecný súd zamietol ako nedôvodné žalobné dôvody, podľa ktorých sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že toto financovanie nepredstavovalo štátnu pomoc, keďže nemohlo narušiť hospodársku súťaž alebo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

21      Ďalej pokiaľ ide o verejné financovanie poskytnuté spoločnosti Femern na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia, Všeobecný súd vyhovel žalobám z dôvodu, že Komisia si nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 108 ods. 3 ZFEÚ, začať konanie vo veci formálneho zisťovania z dôvodu existencie závažných ťažkostí.

C.      Správne konanie

22      Po vyhlásení rozsudkov z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), a z 13. decembra 2018, Stena Line Scandinavia/Komisia (T‑631/15, neuverejnený, EU:T:2018:944), ktoré Súdny dvor potvrdil rozsudkom zo 6. októbra 2021, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (C‑174/19 P a C‑175/19 P, EU:C:2021:801), Komisia listom zo 14. júna 2019 informovala dánske orgány o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa opatrení schválených v prospech spoločnosti Femern na financovanie pevného spojenia (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

23      Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené 5. júla 2019 v úradnom vestníku (Ú. v. EÚ C 226, 2019, s. 5). V uvedenom rozhodnutí Komisia na základe informácií dostupných v čase začatia konania vo veci formálneho zisťovania predovšetkým vyjadrila pochybnosti o tom, či sa Femern môže považovať za subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť.

D.      Napadnuté rozhodnutie

24      Komisia 20. marca 2020 prijala napadnuté rozhodnutie.

25      Napadnuté rozhodnutie sa týka opatrení poskytnutých spoločnosti Femern na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia. Na rozdiel od rozhodnutia o výstavbe sa však napadnuté rozhodnutie netýka opatrení prijatých v prospech spoločnosti Femern Landanlæg v súvislosti s financovaním cestných a železničných prepojení s vnútrozemím.

26      Podľa článku 1 napadnutého rozhodnutia opatrenia pozostávajúce z odpisovania aktív, prenosu daňových strát, spoločného daňového režimu, železničných poplatkov, bezplatného využívania štátneho majetku a štátnych záruk za deriváty nepredstavujú štátnu pomoc v prospech spoločnosti Femern v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

27      Naopak podľa článku 2 napadnutého rozhodnutia opatrenia pozostávajúce z kapitálových injekcií a kombinácie štátnych úverov a štátnych záruk v prospech spoločnosti Femern, ktoré Dánsko aspoň čiastočne zaviedlo protiprávne, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Po zmene týchto opatrení, ako bola uvedená v revidovanom oznámení, ktoré nasledovalo po rozhodnutí o začatí konania, sa tieto opatrenia považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

E.      Návrhy účastníkov konania

28      Dánske kráľovstvo podporované Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko a Luxemburským veľkovojvodstvom navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom opatrenia pozostávajúce z kapitálových injekcií a kombinácie štátnych úverov a štátnych záruk v prospech spoločnosti Femern, ktoré Dánsko aspoň čiastočne zaviedlo protiprávne, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

29      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhlásil žalobu za neprípustnú alebo subsidiárne za nedôvodnú,

–        uložil Dánskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

II.    Právny stav

A.      O prípustnosti

30      Komisia bez toho, aby vzniesla námietku neprípustnosti samostatným podaním na základe článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, tvrdí, že žaloba je neprípustná. Podľa Komisie je žalobný návrh na čiastočné zrušenie prvej vety článku 2 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého opatrenia pozostávajúce z kapitálových injekcií a z kombinácie štátnych úverov a štátnych záruk v prospech spoločnosti Femern predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, neprípustný z dôvodu, že druhú vetu článku 2 napadnutého rozhodnutia, teda konštatovanie, že uvedené opatrenia sú zlučiteľné s vnútorným trhom, nemožno oddeliť od prvej vety uvedeného článku.

31      Dánske kráľovstvo, podporované Luxemburským veľkovojvodstvom, túto neprípustnosť spochybňuje.

32      Treba pripomenúť, že článok 263 ZFEÚ jasne rozlišuje medzi právom podať žalobu o neplatnosť, ktoré majú inštitúcie Únie a členské štáty na jednej strane, a právom podať žalobu o neplatnosť, ktoré majú fyzické a právnické osoby na druhej strane, pričom druhý odsek tohto článku priznáva každému členskému štátu právo spochybniť prostredníctvom žaloby o neplatnosť zákonnosť rozhodnutí Komisie bez toho, aby bol výkon tohto práva podmienený preukázaním záujmu na konaní. Na to, aby bola žaloba členského štátu prípustná, tento štát na rozdiel od fyzických a právnických osôb teda nemusí preukazovať, že akt Komisie, ktorý napáda, má vo vzťahu k nemu právne účinky (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. novembra 2001, Portugalsko/Komisia, C‑208/99, EU:C:2001:638, body 22 a 23; rozsudok z 20. septembra 2019, Nemecko/ECHA, T‑755/17, EU:T:2019:647, bod 334).

33      Aby však akt Komisie mohol byť predmetom žaloby o neplatnosť, musí byť určený na vyvolanie právnych účinkov, aj keď v prípade, že takúto žalobu zamýšľa podať členský štát, nemusí tieto účinky vykonávať uvedený štát sám (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. novembra 2001, Portugalsko/Komisia, C‑208/99, EU:C:2001:638, bod 24).

34      V prejednávanej veci treba konštatovať, že Dánske kráľovstvo sa domáha zrušenia článku 2 napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom opatrenia pozostávajúce z kapitálových injekcií a kombinácie štátnych úverov a štátnych záruk v prospech spoločnosti Femern, ktoré boli čiastočne vykonané protiprávne, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Z toho vyplýva, ako zdôrazňuje Komisia, že prejednávaná žaloba sa netýka druhej vety článku 2 napadnutého rozhodnutia, teda konštatovania, že uvedené opatrenia sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

35      Treba sa však domnievať, že v rámci žaloby o neplatnosť smerujúcej proti rozhodnutiu, ktorým sa opatrenia pomoci vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom, nech je kvalifikácia opatrenia ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ akokoľvek dôležitá, nič to nemení na tom, že vyhlásenie o zlučiteľnosti možno predbežne oddeliť, takže čiastočné zrušenie je možné a odôvodnené tým, že uvedené vyhlásenie je pre členský štát priaznivé (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 23. októbra 1974, Transocean Marine Paint Association/Komisia, 17/74, EU:C:1974:106, bod 21).

36      V prípade zrušenia, ktoré sa týka aj zlučiteľnosti predmetných opatrení s vnútorným trhom, totiž nemožno vylúčiť, že Komisia v novom rozhodnutí dospeje k záveru, že ide o nezlučiteľnú štátnu pomoc. V dôsledku toho nemožno od členského štátu vyžadovať, aby sa jeho žalobné návrhy smerujúce k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, odkazovali aj na tú časť výroku rozhodnutia, v ktorej sa opatrenia vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom. Okrem toho pochybenie pri kvalifikácii opatrení ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ nevyhnutne neznamená, že vyhlásenie o zlučiteľnosti obsahuje nesprávne posúdenie a nemá právne účinky. Takáto situácia môže nastať najmä vtedy, ak by bola len časť opatrení nesprávne kvalifikovaná ako štátna pomoc, ale bolo by konštatované, že Komisia správne kvalifikovala ostatné opatrenia ako štátnu pomoc. V takomto prípade by čiastočné zrušenie napadnutého aktu až do prijatia nového rozhodnutia Komisie umožnilo členskému štátu pokračovať vo vyplácaní finančných prostriedkov poskytnutých na základe opatrení, ktorých kvalifikácia ako štátnej pomoci nie je nesprávna a vo vzťahu ku ktorým by vyhlásenie o zlučiteľnosti naďalej vyvolávalo svoje účinky.

37      Kvalifikácia vnútroštátnych opatrení ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a preskúmanie zlučiteľnosti opatrení pomoci s vnútorným trhom teda predstavujú posúdenia rôznej povahy, ktoré sa vzhľadom na prípustnosť tejto žaloby dotknutého členského štátu musia považovať za autonómne právne posúdenia. Z toho vyplýva, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci sa argumentácia Komisie, že dve vety článku 2 napadnutého rozhodnutia nemožno oddeliť z dôvodu, že kvalifikácia ako štátna pomoc je nevyhnutným a logickým predpokladom jej zlučiteľnosti, musí zamietnuť.

38      Okrem toho tvrdenie Komisie, podľa ktorého žaloba o neplatnosť nemá žiadny potrebný účinok, pokiaľ Všeobecný súd nezruší celý článok 2 napadnutého rozhodnutia, čo by však išlo nad rámec žalobných návrhov Dánskeho kráľovstva, treba zamietnuť. Podľa článku 266 ZFEÚ totiž inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, musí prijať opatrenia potrebné na vykonanie zrušujúceho rozsudku. Ak by sa teda tejto žalobe vyhovelo a viedlo by to k čiastočnému zrušeniu napadnutého aktu, Komisii by prináležalo zabezpečiť jeho vykonanie.

39      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že táto žaloba je prípustná.

B.      O veci samej

40      Na podporu svojej žaloby Dánske kráľovstvo uvádza dva žalobné dôvody založené jednak na tom, že Komisia nesprávne konštatovala, že financovanie spoločnosti Femern predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a jednak na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že Femern vykonáva hospodársku činnosť v konkurenčnom vzťahu s tretími osobami pred uvedením pevného spojenia do prevádzky.

41      Prvý žalobný dôvod sa delí na štyri časti, v ktorých sa Dánske kráľovstvo domnieva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne konštatovala po prvé, že činnosti spoločnosti Femern nie sú spojené s výkonom verejných právomocí, po druhé, že Femern ponúka dopravné služby na trhu v konkurenčnom vzťahu s inými hospodárskymi subjektmi, po tretie, že Femern je hospodárskym subjektom, ktorý sa riadi obchodnou logikou, a po štvrté, že financovanie spoločnosti Femern narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Druhý odvolací dôvod sa týka argumentácie, ktorou Dánske kráľovstvo v podstate spochybňuje, že činnosti spoločnosti Femern možno považovať za činnosti hospodárskej povahy pred uvedením pevného spojenia do prevádzky.

42      Vzhľadom na to, že prvé tri časti prvého žalobného dôvodu a druhý žalobný dôvod sa týkajú kvalifikácie činností spoločnosti Femern ako činností hospodárskej povahy, Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať ich predtým, ako sa bude zaoberať štvrtou časťou prvého žalobného dôvodu, ktorá sa týka podmienok súvisiacich s narušením hospodárskej súťaže a ovplyvnením obchodu medzi členskými štátmi, ktoré sú stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

1.      O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa neexistujúcej spojitosti činností spoločnosti Femern s výkonom verejných právomoci

43      V prvej časti prvého žalobného dôvodu Dánske kráľovstvo vznáša tri výhrady. Po prvé Komisii vytýka, že pojem „činnosť spojená s verejnou mocou alebo činnosť spojená s výkonom verejných právomocí“, vykladala reštriktívne. Po druhé podľa nej Komisia nesprávne prikladala význam skutočnosti, že súkromný subjekt poskytuje služby, ktoré možno považovať za alternatívu k činnostiam spoločnosti Femern. Po tretie mala Komisia nezohľadniť dostupné informácie, ktoré preukazujú, že určité činnosti spoločnosti Femern sú spojené s výkonom verejných právomocí.

a)      O prvej výhrade založenej na údajne príliš reštriktívnom výklade pojmu „činnosť spojená s verejnou mocou alebo činnosť spojená s výkonom verejných právomocí“

44      Dánske kráľovstvo, podporované Belgickým kráľovstvom a Luxemburským veľkovojvodstvom, v podstate tvrdí, že Komisia vykonala príliš reštriktívny výklad pojmu „verejné právomoci“ tým, že ich obmedzila na tie, ktoré sú spojené so základnými funkciami štátu. Konkrétne sa Dánske kráľovstvo, podporované Luxemburským veľkovojvodstvom, domnieva, že z judikatúry vyplýva, že výkon verejných právomocí sa neobmedzuje len na základné funkcie štátu, ktoré sú iba jedným z príkladov iných činností, ktoré zvyčajne patria do týchto právomocí.

45      Dánske kráľovstvo sa okrem toho domnieva, že Komisia nezohľadnila bod 13 svojho oznámenia o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1, ďalej len „oznámenie o pojme štátna pomoc“). Podľa Dánskeho kráľovstva z toho vyplýva, že štát môže slobodne vymedziť činnosti spojené s verejnými právomocami a činnosti, ktoré s nimi nie sú spojené. Dánske kráľovstvo tak tvrdí, že na preukázanie existencie takýchto právomocí je rozhodujúca skutočnosť, že sú spojené s verejnými právomocami, tak ako sú konkrétne upravené v dotknutom členskom štáte. V prejednávanej veci sa Dánske kráľovstvo domnieva, že činnosti výstavby a prevádzky cestnej a železničnej infraštruktúry, tak ako sú upravené v Dánsku, znamenajú, že ide o činnosti spojené s výkonom verejných právomocí, a to aj vtedy, keď sa vykonávajú na pevnom spojení, ktoré patrí verejnému subjektu, akým je Femern.

46      Dánske kráľovstvo tiež v podstate tvrdí, že na určenie, či činnosti spoločnosti Femern zahŕňali verejné právomoci, treba zohľadniť okolnosť, že tomuto subjektu boli zverené úlohy vo verejnom záujme, ktoré nemôžu vykonávať súkromné subjekty. V tejto súvislosti je podľa Belgického kráľovstva na určenie, či výkon činnosti zahŕňa uplatnenie verejných právomoci potrebné zohľadniť sledovanie cieľa všeobecného záujmu, ktorý sa netýka len ziskovosti činnosti.

47      Okrem toho Belgické kráľovstvo tvrdí, že pojem „základné funkcie štátu“, ktorý Komisia použila v napadnutom rozhodnutí, nie je v práve Únie jasne definovaný, že zoznam funkcií uvedených v článku 4 ods. 2 ZEÚ nie je taxatívny a že judikatúra nepresadzuje reštriktívny výklad pojmu „verejné právomoci“.

48      Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

49      Na úvod treba spresniť, že v tomto rozsudku sa pojmy „činnosť spojená s výkonom verejnej moci“ a „činnosť spojená s výkonom verejných právomocí“ prekrývajú. Takýto prístup zodpovedá prístupu Komisie v napadnutom rozhodnutí, ako aj v bodoch 17 a 18 oznámenia o pojme štátna pomoc. V tejto súvislosti Komisia vo svojej písomnej odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom potvrdila, že medzi týmito výrazmi, ktoré sú lexikálnymi variantmi toho istého právneho pojmu, nie je rozdiel.

50      V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého sa Komisia nesprávne domnievala, že činnosti spojené s verejnou mocou alebo činnosti spojené s výkonom verejných právomocí, sú činnosťami, ktoré sú spojené so základnými funkciami štátu, treba pripomenúť, že činnosti spojené s verejnou mocou (rozsudok zo 4. mája 1988, Bodson, 30/87, EU:C:1988:225, bod 18) alebo činnosti spojené s výkonom verejných právomocí (rozsudky z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, C‑364/92, EU:C:1994:7, bod 30, a z 24. marca 2022, GVN/Komisia, C‑666/20 P, neuverejnený, EU:C:2022:225, bod 70), nemajú hospodársku povahu, ktorá by odôvodňovala uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených Zmluvou o FEÚ.

51      V prejednávanej veci sa Komisia v súlade s prístupom presadzovaným v bode 17 oznámenia o pojme štátna pomoc v odôvodneniach 190 a 191 napadnutého rozhodnutia domnievala, že subjekt možno považovať za orgán verejnej moci alebo za subjekt vykonávajúci verejné právomoci, ak jeho činnosť súvisí so základnými funkciami štátu alebo je s týmito funkciami spojená svojou povahou, účelom a pravidlami, ktorými sa riadi.

52      Na jednej strane treba pripomenúť, že medzi činnosti, ktoré zahŕňajú výkon verejných právomocí, patrí najmä kontrola a sledovanie vzdušného priestoru (rozsudok z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, C‑364/92, EU:C:1994:7, bod 30), udržiavanie, zlepšovanie a rozvoj letovej bezpečnosti (rozsudok z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, C‑113/07 P, EU:C:2009:191, bod 76), dohľad nad znečisťovaním v ropnom prístave (rozsudok z 18. marca 1997, Diego Calì & Figli, C‑343/95, EU:C:1997:160, bod 22), ako aj kontrola a bezpečnosť námornej dopravy (rozsudok z 20. septembra 2019, Port autonome du Centre et de l’Ouest a i./Komisia, T‑673/17, neuverejnený, EU:T:2019:643, bod 91). Okrem toho bolo rozhodnuté, že činnosť spočívajúca v zhromažďovaní údajov o podnikoch na základe ich zákonnej oznamovacej povinnosti a príslušných donucovacích právomocí patrí do výkonu verejných právomocí (rozsudok z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank, C‑138/11, EU:C:2012:449, bod 40). Navyše sa bezplatné poskytovanie funkcií, ktoré zabezpečujú elektronické zadávanie verejných zákaziek na celom území členského štátu v súlade so smernicami a zákonom o verejnom obstarávaní a ktoré na tento účel zaviedlo ministerstvo, považovalo za spojené s výkonom verejných právomocí (rozsudok z 28. septembra 2017, Aanbestedingskalender a i./Komisia, T‑138/15, neuverejnený, EU:T:2017:675, bod 71). Rovnako tak obecné orgány ako príslušný orgán v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1), konajú ako orgány verejnej moci, keď v rámci stanovenom týmto nariadením stanovujú podmienky finančnej kompenzácie dopravným podnikom na základe zákonnej povinnosti (rozsudok z 24. marca 2022, GVN/Komisia, C‑666/20 P, neuverejnený, EU:C:2022:225, bod 73).

53      Z judikatúry tak vyplýva, že pojem „činnosť spojená s výkonom verejných právomocí“ sa týka najmä činností, ktoré zahŕňajú využitie právomocí, ktoré presahujú rámec všeobecného práva, akými sú regulačné právomoci alebo donucovacie právomoci alebo výsady orgánu verejnej moci, ktoré sú pre občanov a podniky záväzné, alebo činností, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie platnej právnej úpravy.

54      Na druhej strane treba uviesť, že základné funkcie štátu nie sú v Zmluvách definované. V tejto súvislosti z článku 4 ods. 2 ZEÚ vyplýva, že medzi základné funkcie štátu patria najmä tie určené na zabezpečenie územnej celistvosti, udržiavanie verejného poriadku a ochrany národnej bezpečnosti. Keďže zoznam uvedený v tomto ustanovení nie je taxatívny, základné funkcie štátu sa nemôžu obmedzovať na zachovanie územnej celistvosti a verejného poriadku ani na ochranu národnej bezpečnosti.

55      V oblasti štátnej pomoci tak bolo rozhodnuté, že dohľad nad znečisťovaním v ropnom prístave je úlohou všeobecného záujmu, ktorá patrí medzi základné funkcie štátu v oblasti ochrany životného prostredia v námornej oblasti, a že takáto činnosť dohľadu je svojou povahou, účelom a pravidlami, ktorými sa riadi, spojená s výkonom právomocí týkajúcich sa ochrany životného prostredia, ktoré sú typicky verejnými právomocami (rozsudok z 18. marca 1997, Diego Cal & Figli, C‑343/95, EU:C:1997:160, body 22 a 23). Z toho vyplýva, že za určitých okolností možno činnosti určitého subjektu považovať za činnosti spojené s výkonom verejných právomocí, ak patria medzi základné funkcie štátu.

56      Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie Dánskeho kráľovstva, podľa ktorého z bodu 36 rozsudku z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank (C‑138/11, EU:C:2012:449), vyplýva, že pojem „právomoci“ sa všeobecnejšie vzťahuje na úlohy verejnej služby alebo orgánu verejnej moci, treba uviesť, že Súdny dvor len pripomenul ustálenú judikatúru, keď rozhodol, že činnosti spojené s výkonom verejných právomocí, nemajú hospodársku povahu odôvodňujúcu uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených Zmluvou o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 1985, Komisia/Nemecko, 107/84, EU:C:1985:332, body 14 a 15; z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, C‑364/92, EU:C:1994:7, bod 30, a z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07, EU:C:2008:376, bod 24), bez toho, aby zmenil jej rozsah. Z toho vyplýva, že Dánske kráľovstvo sa nemôže opierať o uvedený rozsudok, keď tvrdí, že pojem „právomoci“ by sa mal vykladať tak, že v širšom zmysle zahŕňa úlohy verejnej služby. Navyše treba uviesť, ako vyplýva z bodu 40 rozsudku z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank (C‑138/11, EU:C:2012:449), že Súdny dvor sa domnieval, že činnosť, o ktorú išlo v tejto veci, je spojená s výkonom verejných právomocí z dôvodu, že zhromažďovanie údajov je založené na právnej povinnosti, ktorej plnenie možno zabezpečiť uplatnením donucovacích právomocí.

57      Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že subjekt koná ako orgán verejnej moci alebo pri výkone verejných právomocí, ak je jeho činnosť svojou povahou, účelom a pravidlami, ktorými sa riadi, spojená so základnými funkciami štátu.

58      V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia nezohľadnila bod 13 oznámenia o pojme štátna pomoc, z ktorého vyplýva, že členské štáty môžu slobodne vymedziť činnosti spojené s verejnými právomocami a činnosti, ktoré s nimi nie sú spojené, treba uviesť, ako správne tvrdí Komisia, že bod 13 tohto oznámenia sa netýka kritérií umožňujúcich určiť, či určitá činnosť je spojená s výkonom verejných právomocí, ktoré sú uvedené v bodoch 17 a 18 uvedeného oznámenia.

59      V bode 13 oznámenia o pojme štátna pomoc sa totiž uvádza, že otázka, či existuje trh pre určité služby, môže závisieť od spôsobu, akým sú tieto služby organizované v dotknutom členskom štáte, a teda sa môže v jednotlivých členských štátoch líšiť. V tejto súvislosti sa v poznámke pod čiarou č. 10 k bodu 13 uvedeného oznámenia odkazuje na judikatúru týkajúcu sa činností v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré možno kvalifikovať ako hospodárske činnosti alebo nehospodárske činnosti v závislosti od spôsobu ich organizácie. Na účely ich kvalifikácie ako hospodárskej činnosti vykonávanej na trhu alebo ako nehospodárskej činnosti tak treba určiť, či uvedené činnosti v súvislosti so sociálnym zabezpečením uplatňujú zásadu solidarity tak, ako ju vykladá judikatúra, či sú neziskové a podliehajú kontrole štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C‑159/91 a C‑160/91, EU:C:1993:63, body 7 až 12, 15 a 18, a z 11. júna 2020, Komisia a Slovenská republika/Dôvera zdravotná poisťovňa, C‑262/18 P a C‑271/18 P, EU:C:2020:450, body 29 až 35).

60      Okrem toho treba uviesť, že pokiaľ ide o vzdelávacie činnosti, financovanie takýchto činností z verejných prostriedkov predstavuje v rámci zohľadnenia pravidiel organizácie činnosti v členskom štáte relevantný prvok na odlíšenie činností hospodárskej povahy od nehospodárskych činností (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2007, Schwarz a Gootjes‑Schwarz, C‑76/05, EU:C:2007:492, bod 39, ako aj z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C‑74/16, EU:C:2017:496, bod 50). V takomto prípade nehospodárska povaha vzdelávacích činností poskytovaných niektorými verejnými inštitúciami, ktoré sú súčasťou systému verejného vzdelávania, vyplýva z pravidiel ich organizácie v členskom štáte, a to zo sledovania cieľa všeobecného záujmu financovaného úplne alebo prevažne z verejného rozpočtu bez toho, aby bolo potrebné overiť, či tieto činnosti sú spojené s výkonom verejných právomocí.

61      Treba teda konštatovať, že výklad bodu 13 oznámenia o pojme štátna pomoc vykonaný Dánskym kráľovstvom, treba odmietnuť, pretože zamieňa činnosti, ktoré sa nepovažujú za činnosti hospodárskej povahy z dôvodu, že sú spojené s výkonom verejných právomocí (rozsudky z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, C‑364/92, EU:C:1994:7, bod 30, a z 24. marca 2022, GVN/Komisia, C‑666/20 P, neuverejnený, EU:C:2022:225, bod 70), a činnosti, ktoré nemajú hospodársku povahu z dôvodu, že nespočívajú v dodávaní tovaru alebo poskytovaní služieb na danom trhu, ktoré konkurujú činnostiam iných hospodárskych subjektov, ktoré majú za cieľ dosahovanie zisku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07, EU:C:2008:376, bod 27, a z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C‑74/16, EU:C:2017:496, bod 46).

62      Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie Dánskeho kráľovstva, podľa ktorého členský štát môže v podstate slobodne vymedziť činnosti spojené s verejnými právomocami, treba pripomenúť, že pojmy „podnik“ a „hospodárska činnosť“ sú objektívnymi pojmami, ktoré vyplývajú priamo zo Zmluvy a ktoré závisia od skutkových okolností, a nie od rozhodnutí alebo subjektívnych posúdení vnútroštátnych orgánov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2019, Chambre de commerce et d’industrie métropolitaine Bretagne‑Ouest (Prístav Brest)/Komisia, T‑754/17, neuverejnený, EU:T:2019:270, bod 75].

63      Tvrdenie Dánskeho kráľovstva založené na bode 13 oznámenia o pojme štátna pomoc teda vychádza z nesprávneho výkladu tohto ustanovenia, a musí sa preto zamietnuť.

64      V treťom rade, pokiaľ ide o argumentáciu Dánskeho kráľovstva a Belgického kráľovstva, podľa ktorej je na určenie existencie verejnej právomoci potrebné zohľadniť sledovanie cieľa všeobecného záujmu, treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že skutočnosť, že subjektu boli zverené určité úlohy všeobecného záujmu, nemôže brániť tomu, aby sa predmetné činnosti považovali za hospodárske činnosti (rozsudky z 23. marca 2006, Enirisorse, C‑237/04, EU:C:2006:197, bod 34, a zo 16. decembra 2010, Holandsko a NOS/Komisia, T‑231/06 a T‑237/06, EU:T:2010:525, bod 94).

65      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že výhrada založená na príliš reštriktívnom výklade pojmu „činnosť spojená s verejnou mocou alebo činnosť spojená s výkonom verejných právomocí“, sa musí zamietnuť.

b)      O tretej výhrade založenej na nezohľadnení dostupných informácií umožňujúcich spojiť určité činnosti spoločnosti Femern s výkonom verejných právomocí

66      Dánske kráľovstvo tvrdí, že Komisia nesprávne nezohľadnila niektoré dostupné informácie, ktoré preukazujú, že činnosti spoločnosti Femern, posudzované spoločne alebo samostatne, sú spojené s výkonom verejných právomocí.

67      Dánske kráľovstvo, podporované Belgickým kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko, sa domnieva, že na určenie, či činnosti sú spojené s výkonom verejných právomocí alebo či predstavujú hospodárske činnosti, je potrebné vykonať konkrétne posúdenie celkovej povahy a predmetu činností, ako aj pravidiel, ktorými sa riadia. Podľa Dánskeho kráľovstva je Komisia na účely určenia, či činnosti sú spojené s výkonom verejných právomocí, povinná vykonať osobitnú a podrobnú analýzu každej z nich.

68      Po prvé Dánske kráľovstvo tvrdí, že výstavba a prevádzka verejných ciest a verejnej železničnej siete sú činnosťami, ktoré patria do výkonu verejnej moci, ktoré nemôže vykonávať žiadny súkromný subjekt. V tejto súvislosti Dánske kráľovstvo, podporované Luxemburským veľkovojvodstvom, na jednej strane poukazuje na to, že spoločnosti Femern boli zverené úlohy cestného orgánu a manažéra železničnej infraštruktúry, ktoré zvyčajne vykonávajú orgány verejnej správy. Čo sa týka úlohy cestného orgánu zverenej spoločnosti Femern, pokiaľ ide o pevné spojenie, Dánske kráľovstvo poukazuje na to, že táto úloha zahŕňa okrem iného rozhodovaciu právomoc podľa lov n° 1520 af 27. december 2014 om offentlige veje (zákon č. 1520 o verejných komunikáciách) z 27. decembra 2014 (ďalej len „zákon o verejných komunikáciách“). Na druhej strane Dánske kráľovstvo tvrdí, že v rámci výstavby a prevádzky pevného spojenia bola Femern poverená prípravou bezpečnostných plánov pre pevné spojenie.

69      Po druhé Dánske kráľovstvo, podporované Luxemburským veľkovojvodstvom, sa domnieva, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že činnosti spoločnosti Femern podliehajú prísnej správnej a politickej kontrole tak dánskeho ministra dopravy, ako aj Parlamentu, ani okolnosť, že tento subjekt má povinnosti vyplývajúce z verejného práva vo viacerých oblastiach, najmä v oblasti prístupu k dokumentom alebo verejného auditu účtov, takže tento subjekt sa podobá verejnej správe.

70      Po tretie Dánske kráľovstvo, podporované Spolkovou republikou Nemecko, uvádza, že Femern je subjektom, ktorý je na základe zákona poverený plnením medzinárodných záväzkov.

71      Po štvrté Dánske kráľovstvo vytýka Komisii, že nezohľadnila okolnosť, že na rozdiel od odvetvia letiskových služieb nebola dánska železničná a cestná infraštruktúra liberalizovaná, takže činnosti spoločnosti Femern sa zásadne odlišujú od činností obchodných podnikov.

72      Dánske kráľovstvo sa ďalej domnieva, že Komisia neoprávnene preniesla dôkazné bremeno, keďže požadovala, aby vysvetlilo dôvody, pre ktoré treba dospieť k záveru, že činnosti spoločnosti Femern zahŕňajú výkon verejných právomocí. V tejto súvislosti Belgické kráľovstvo tvrdí, že vzhľadom na to, že Komisii prináleží preukázať existenciu štátnej pomoci tým, že v prejednávanej veci nezohľadnila všetky relevantné skutočnosti spornej transakcie, Komisia vo svojom rozhodnutí nepredložila dostatočné dôkazy, ktoré by umožnili preukázať, že činnosti spoločnosti Femern nie sú spojené s výkonom verejných právomocí.

73      Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

74      Dánske kráľovstvo, ktorému bola na pojednávaní položená otázka týkajúca sa zmyslu a rozsahu výhrady založenej na tom, že Komisia nezohľadnila verejné právomoci zverené spoločnosti Femern, spresnilo, že táto výhrada sa delí na dve čiastkové výhrady. Komisii sa predovšetkým vytýka, že nesprávne konštatovala, že činnosti spoločnosti Femern ako celok nie sú spojené s verejnými právomocami. Subsidiárne pre prípad, že by Všeobecný súd nevyhovel prvej čiastkovej výhrade, Dánske kráľovstvo vytýka Komisii, že sa dopustila nesprávneho posúdenia, keďže funkcie zverené spoločnosti Femern ako cestnému orgánu a manažérovi železničnej infraštruktúry a jej povinnosť vypracovať bezpečnostné plány pre pevné spojenie neboli považované za funkcie spojené s výkonom verejných právomocí.

1)      O prvej čiastkovej výhrade založenej na tom, že Komisia sa nesprávne domnievala, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia ako také nie sú spojené s výkonom verejnej moci

75      Vo svojej prvej čiastkovej výhrade Dánske kráľovstvo predovšetkým tvrdí, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia ako také nie sú spojené s výkonom verejnej moci.

76      V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 191 napadnutého rozhodnutia v rámci celkového posúdenia činností spoločnosti Femern konštatovala, že tvrdenia dánskych orgánov týkajúce sa cieľa, povahy a pravidiel upravujúcich uvedené činnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení 190 napadnutého rozhodnutia, nepostačujú na vyvodenie záveru, že tento subjekt koná v rámci výkonu verejnej moci.

77      Dánske kráľovstvo na spochybnenie tohto záveru po prvé tvrdí, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že Femern sa podobá orgánu verejnej správy z dôvodu prísnej kontroly, ktorú nad ňou vykonávajú orgány verejnej moci, ako aj povinnosti, ktorú má tento subjekt v súvislosti s dodržiavaním pravidiel týkajúcich sa prístupu k dokumentom alebo auditom účtov.

78      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že okolnosť, že subjekt je verejnoprávnym subjektom podriadeným ministrovi, nemôže sama osebe vylúčiť, že ho možno považovať za podnik v zmysle ustanovení Zmluvy o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T‑128/98, EU:T:2000:290, bod 109). Okrem toho, keďže samotný štát alebo štátny subjekt môže konať ako podnik (rozsudky z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank, C‑138/11, EU:C:2012:449, bod 35, a z 20. septembra 2019, Port autonome du Centre et de l’Ouest a i./Komisia, T‑673/17, neuverejnený, EU:T:2019:643, bod 71), okolnosť, že subjekt môže byť v určitých ohľadoch prirovnaný k orgánu verejnej správy z dôvodu prísnej kontroly zo strany orgánov verejnej moci a z dôvodu, že je povinný dodržiavať určité pravidlá verejného práva uplatniteľné na orgány verejnej správy, ako napríklad pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom alebo auditu účtov, nemôže brániť tomu, aby vykonával hospodársku činnosť.

79      Okrem toho skutočnosť, že určitý subjekt je pod prísnou kontrolou orgánov verejnej moci a musí dodržiavať určité verejnoprávne povinnosti, ktoré sa vzťahujú na orgány verejnej správy, sama osebe neznamená, že činnosti tohto subjektu sú spojené s výkonom verejných právomocí.

80      Z toho vyplýva, že skutočnosť, že Femern podlieha prísnej kontrole zo strany orgánov verejnej moci a musí dodržiavať pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom alebo auditu účtov, nemôže stačiť na vyvodenie záveru, že jej činnosti sú spojené s výkonom verejných právomocí. Navyše okolnosť, že Femern podlieha prísnej kontrole zo strany orgánov verejnej moci a musí dodržiavať pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom alebo auditu účtov, sama osebe neumožňuje, aby sa považovala za orgán verejnej správy.

81      Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že Femern je subjektom, ktorý je na základe zákona poverený plnením medzinárodných záväzkov, treba konštatovať, že toto tvrdenie samo osebe nestačí na vyvodenie záveru, že jej činnosti sú spojené s výkonom verejných právomocí.

82      V prejednávanej veci totiž treba uviesť, že Dánske kráľovstvo sa v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania neodvolávalo na žiadne konkrétne ustanovenie Zmluvy týkajúce sa Fehmarnskej úžiny, ktoré by Komisii umožnilo konštatovať, že uvedená zmluva zveruje spoločnosti Femern činnosti spojené s výkonom verejných právomocí. V oddiele 3.1.1.2 svojich pripomienok z 26. augusta 2019, ktoré boli predložené Komisii po začatí konania vo veci formálneho zisťovania, dánske orgány len uviedli, že cieľom založenia spoločnosti Femern a jej činností je zabezpečiť, aby Dánske kráľovstvo vykonávalo medzinárodnú dohodu, ako aj dôležité rozhodnutia v oblasti plánovania, ktoré prijal dánsky štát. V poznámke pod čiarou č. 9 uvedených pripomienok sa odkazuje na článok 6 zmluvy o Fehmarnskej úžine a spresňuje, že v rozsudku z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft (C‑364/92, EU:C:1994:7), bola Eurocontrol považovaná za organizáciu, ktorá vykonáva činnosť orgánu verejnej moci na základe dohody uzatvorenej medzi členskými štátmi.

83      Na jednej strane je však potrebné konštatovať, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia nie sú porovnateľné s činnosťami, ktoré boli zverené organizácii Eurocontrol. Je totiž potrebné pripomenúť, že činnosti organizácie Eurocontrol boli vylúčené z pôsobnosti pravidiel Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže z dôvodu, že činnosti týkajúce sa kontroly a dohľadu nad vzdušným priestorom, ktoré zahŕňajú najmä uplatnenie výsad a donucovacích právomocí, ktoré sa odchyľujú od všeobecného práva vo vzťahu k používateľom vzdušného priestoru, sú typicky verejnými právomocami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, C‑364/92, EU:C:1994:7, body 24 až 30).

84      Na druhej strane, pokiaľ ide o článok 6 zmluvy o Fehmarnskej úžine, treba uviesť, že prvý odsek tohto ustanovenia stanovuje, že Dánske kráľovstvo musí založiť spoločnosť, ktorá bude zodpovedná za prípravné práce, plánovanie, projektovanie, získavanie povolení, uzatváranie zmlúv, financovanie, prevádzku a údržbu pevného spojenia, pričom je spresnené, že uvedená spoločnosť bude vlastníkom pevného spojenia. Druhý odsek tohto ustanovenia spresňuje, že táto spoločnosť bude spoločnosťou založenou podľa dánskeho práva a že jej činnosti sa budú vykonávať v súlade so všeobecnými obchodnými zásadami a medzinárodnými záväzkami, najmä s tými, ktoré vyplývajú z práva Únie. V článku 6 ods. 3 zmluvy o Fehmarnskej úžine sa stanovuje, že Dánske kráľovstvo získa všetky zisky spoločnosti a ponesie straty spôsobené jej činnosťou. Štvrtý odsek spresňuje, že Dánske kráľovstvo má právo zmeniť organizáciu spoločnosti bez toho, aby boli dotknuté záväzky prevzaté v rámci zmluvy o Fehmarnskej úžine, a že v prípade predaja viac ako 50 % akcií subjektom, ktoré nie sú pod kontrolou dánskych orgánov, je potrebný predchádzajúci súhlas zo strany Spolkovej republiky Nemecko. Piaty odsek článku 6 zmluvy o Fehmarnskej úžine stanovuje, že Dánske kráľovstvo zabezpečí, aby spoločnosť plnila úlohy, ktoré jej boli zverené zmluvou.

85      Je nutné konštatovať, že článok 6 zmluvy o Fehmarnskej úžine, na ktorý sa dánske orgány odvolávali počas konania vo veci formálneho zisťovania, neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by Komisii umožňovalo konštatovať, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia ako také sú spojené s výkonom verejných právomocí.

86      Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia nezohľadnila skutočnosť, že v Dánsku nie je výstavba a prevádzka železničnej a cestnej infraštruktúry liberalizovaná, treba konštatovať, že neexistencia liberalizácie odvetvia činnosti nepredstavuje nepriamy dôkaz umožňujúci dospieť k záveru, že činnosť je v zásade spojená s výkonom verejných právomocí. V tomto zmysle treba uviesť, že niektoré činnosti sa nepovažovali za činnosti hospodárskej povahy z dôvodu pravidiel ich organizácie v členských štátoch, a nie preto, že boli spojené s verejnými právomocami. Tak je to najmä v prípade činností v oblasti verejného vzdelávania, ktoré sú úplne alebo prevažne financované z verejných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2007, Schwarz a Gootjes‑Schwarz, C‑76/05, EU:C:2007:492, bod 39, a z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C‑74/16, EU:C:2017:496, bod 50), systémov sociálneho zabezpečenia vykonávajúcich zásadu solidarity (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C‑159/91 a C‑160/91, EU:C:1993:63, body 7 až 12, 15 a 18, a z 11. júna 2020, Komisia a Slovenská republika/Dôvera zdravotná poisťovňa, C‑262/18 P a C‑271/18 P, EU:C:2020:450, body 30 až 34), alebo aj subjektov poverených správou vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti, ktorý bezplatne ponúka služby zdravotnej starostlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2006, FENIN/Komisia, C‑205/03 P, EU:C:2006:453, bod 27, a zo 4. marca 2003, FENIN/Komisia, T‑319/99, EU:T:2003:50, body 39 a 49). Z toho vyplýva, že okolnosť, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia nie sú liberalizované, neznamená, že uvedené činnosti sú spojené s výkonom verejných právomocí.

87      Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia nezohľadnila funkcie zverené spoločnosti Femern ako cestnému orgánu a manažérovi železničnej infraštruktúry, ani skutočnosť, že je zodpovedná za prípravu bezpečnostných plánov pre pevné spojenie, treba pripomenúť, že skutočnosť, že subjekt má pri výkone časti svojich činností verejné právomoci, sama osebe nebráni tomu, aby bol kvalifikovaný ako podnik v zmysle ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o iné činnosti, ktoré majú hospodársku povahu (rozsudky z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07, EU:C:2008:376, bod 25; z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia, T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117, body 98 a 99, a z 20. septembra 2019, Havenbedrijf Antwerpen a Maatschappij van de Brugse Zeehaven/Komisia, T‑696/17, EU:T:2019:652, bod 85).

88      Podľa judikatúry platí, že v rozsahu, v akom verejný subjekt vykonáva hospodársku činnosť, ktorú možno oddeliť od výkonu jeho verejných právomocí, koná tento subjekt v prípade tejto činnosti ako podnik, zatiaľ čo v prípade, že je uvedená hospodárska činnosť od výkonu jeho verejných právomocí neoddeliteľná, zostávajú všetky činnosti vykonávané týmto subjektom činnosťami, ktoré sú spojené s výkonom týchto právomocí (rozsudky z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank, C‑138/11, EU:C:2012:449, bod 38, a z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, T‑747/17, EU:T:2019:271, bod 82). Z toho vyplýva, že neexistuje žiadna hranica, pod ktorou by sa všetky činnosti subjektu mali považovať za nehospodárske, a to aj v prípade, že hospodárske činnosti sú v menšine (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, T‑747/17, EU:T:2019:271, bod 83, a z 20. septembra 2019, Le Port de Bruxelles a Région de Bruxelles‑Capitale/Komisia, T‑674/17, neuverejnený, EU:T:2019:651, bod 104).

89      V prejednávanej veci treba konštatovať, že Dánske kráľovstvo nepredložilo nijaký dôkaz, ktorý by preukázal, že funkcie cestného orgánu a manažéra železničnej infraštruktúry, ktoré vykonáva Femern, alebo povinnosť vypracovať bezpečnostné plány sú neoddeliteľné od hospodárskych činností identifikovaných Komisiou, konkrétne od výstavby a prevádzky pevného spojenia. V každom prípade, ako vyplýva z preskúmania druhej čiastkovej výhrady, za okolností prejednávanej veci sa Komisia mohla oprávnene domnievať, že pri výkone uvedených funkcií a pri príprave bezpečnostných plánov pre pevné spojenie nebola spoločnosti Femern zverená žiadna osobitná verejná právomoc (pozri body 101 až 103 nižšie).

90      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že informácie, ktoré dánske orgány predložili Komisii počas konania vo veci formálneho zisťovania, nepredstavujú skutočnosti, ktoré by samostatne alebo ako celok mohli viesť ku konštatovaniu, že všetky predmetné činnosti spoločnosti Femern, teda výstavba a prevádzka pevného spojenia, sú spojené s výkonom verejných právomocí.

91      Komisia sa teda mohla v odôvodnení 191 napadnutého rozhodnutia oprávnene domnievať, že činnosti spoločnosti Femern vzhľadom na ich povahu, účel a pravidlá, ktorými sa riadia, samy osebe nepredstavujú činnosti spojené s výkonom verejných právomocí.

2)      O druhej čiastkovej výhrade založenej na tom, že Komisia nesprávne konštatovala, že Femern nezískala žiadnu osobitnú verejnú právomoc

92      Vo svojej druhej čiastkovej výhrade, ktorá je uvedená subsidiárne, Dánske kráľovstvo Komisii vytýka, že nesprávne konštatovala, že funkcie zverené spoločnosti Femern ako cestnému orgánu a správcovi železničnej infraštruktúry, ako aj príprava bezpečnostných plánov pre pevné spojenie, nepredstavujú činnosti, ktoré sú spojené s výkonom verejných právomocí.

93      V tejto súvislosti Komisia vo svojej písomnej odpovedi na otázky Všeobecného súdu uviedla, že dôkladne nepreskúmala konkrétne činnosti spoločnosti Femern, ktoré uviedlo Dánske kráľovstvo v tomto konaní, z dôvodu, že počas konania vo veci formálneho zisťovania sa dánske orgány odvolávali len na to, že celý projekt pevného spojenia treba považovať za projekt spojený s verejnými právomocami a že výslovne neuviedli ani nepredložili dostatočne presné argumenty týkajúce sa týchto činností.

94      Dánske kráľovstvo na pojednávaní tvrdilo, že počas správneho konania boli poskytnuté informácie o funkciách, ktoré boli zverené spoločnosti Femern ako cestnému orgánu a manažérovi železničnej infraštruktúry, ako aj o príprave bezpečnostných plánov pre pevné spojenie, a že Komisia, ktorá nesie dôkazné bremeno pri preukázaní existencie štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí požiadať o dodatočné informácie.

95      V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci Komisia musí preukázať, že opatrenie spĺňa podmienky požadované na to, aby mohlo byť kvalifikované ako štátna pomoc, členskému štátu, ktorý poskytol alebo zamýšľa poskytnúť túto pomoc, následne prináleží, aby preukázal, že toto opatrenie nespadá pod takúto kvalifikáciu.

96      Z toho vyplýva, že ak sa Komisia domnieva, že určitý subjekt vykonáva hospodárske činnosti, aby mohla overiť, či určité činnosti uvedeného subjektu musia byť vylúčené z pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu, že sú spojené s výkonom verejných právomocí, musí dotknutý členský štát v rámci povinnosti lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a inštitúciami, ako vyplýva z článku 4 ods. 3 ZEÚ, výslovne sa odvolávať na existenciu takýchto činností a poskytnúť podrobné vysvetlenia k právnej úprave uplatniteľnej na tieto činnosti, ako aj všetky skutočnosti, ktoré Komisii umožnia overiť, že skutočne ide o činnosti, ktoré sú spojené s verejnými právomocami (pozri analogicky rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo, C‑106/09 P a C‑107/09 P, EU:C:2011:732, body 146 a 147).

97      Z toho vyplýva, že Komisii nie je možné vytýkať, že nezohľadnila prípadné informácie, ktoré jej mohli byť predložené počas správneho konania, ale ktoré jej predložené neboli, keďže Komisia nie je povinná ex offo a na základe domnienok skúmať, ktoré informácie jej mohli byť predložené [pozri analogicky rozsudky z 9. septembra 2009, Holland Malt/Komisia, T‑369/06, EU:T:2009:319, bod 152, a zo 6. apríla 2022, Mead Johnson Nutrition (Asia Pacific) a i./Komisia, T‑508/19, EU:T:2022:217, bod 106].

98      V prejednávanej veci treba poukázať na to, že v liste zaslanom dánskym orgánom 14. júna 2019, ktorý je uvedený v rozhodnutí o začatí konania, Komisia v odôvodneniach 84 až 89 uviedla dôvody, pre ktoré je na základe analýzy prima facie potrebné dospieť k záveru, že Femern vykonáva hospodársku činnosť. Konkrétne v odôvodnení 85 uvedeného rozhodnutia Komisia uviedla, že okolnosť, že projekt pevného spojenia sleduje ciele všeobecného záujmu, nevyhnutne neznamená, že ide o činnosť, ktorá patrí do výkonu verejnej moci. Okrem toho v odôvodnení 86 uvedeného listu sa Komisia tiež domnievala, že okolnosť, že udelenie povolení na výstavbu cezhraničnej dopravnej infraštruktúry dvoma zvrchovanými štátmi patrí do výkonu verejnej moci, nevyhnutne neznamená, že samotné dopravné služby alebo výstavba infraštruktúry patria tiež do výkonu verejnej moci.

99      Je pravda, ako uviedlo Dánske kráľovstvo na pojednávaní, že Komisia v odôvodneniach 84 až 89 listu zo 14. júna 2019 vyjadrila určité pochybnosti, pokiaľ ide o možnosť kvalifikovať činnosť spoločnosti Femern ako hospodársku činnosť. Komisia preto požiadala dánske orgány, aby jej poskytli všetky relevantné, aktuálne a úplné dokumenty a informácie, aby mohla naďalej posudzovať najmä hospodársku alebo nehospodársku povahu činnosti spoločnosti Femern.

100    V odpovedi na uvedenú výzvu dánske orgány vo svojich pripomienkach k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania z 26. augusta 2019 rozvinuli argumentáciu, v ktorej predovšetkým tvrdili, že všetky činnosti spoločnosti Femern treba považovať za činnosti spojené s verejnými právomocami, a subsidiárne, že len činnosť spočívajúcu v prevádzke pevného spojenia treba považovať za činnosť hospodárskej povahy.

101    Treba však konštatovať, že dánske orgány sa v uvedených pripomienkach výslovne neodvolávali na to, že by sa funkcie zverené spoločnosti Femern ako cestnému orgánu alebo manažérovi železničnej infraštruktúry, ako aj príprava bezpečnostných plánov pre pevné spojenie, mali považovať za funkcie spojené s výkonom verejných právomocí, takže súvisiace náklady by mali byť vyňaté z pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

102    Na jednej strane, pokiaľ ide o funkcie zverené spoločnosti Femern ako manažérovi železničnej infraštruktúry, ako aj pokiaľ ide o prípravu bezpečnostných plánov, treba konštatovať, že dánske orgány ich neuviedli ani vo svojich pripomienkach k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania z 26. augusta 2019, ani vo vyjadreniach k pripomienkam zainteresovaných strán, ktoré boli predložené počas konania vo veci formálneho zisťovania 4. októbra 2019. Za týchto podmienok nemožno Komisii vytýkať, že v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania nepreskúmala, či funkcie manažéra železničnej infraštruktúry a príprava bezpečnostných plánov pre pevné spojenie mali byť vylúčené z pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu, že tieto činnosti treba považovať za činnosti spojené s výkonom verejných právomocí.

103    Na druhej strane, pokiaľ ide o funkcie zverené spoločnosti Femern ako cestnému orgánu, treba poukázať na to, že tieto funkcie boli v pripomienkach dánskych orgánov z 26. augusta 2019 spomenuté len okrajovo. Konkrétne tieto funkcie boli uvedené ako príklad „verejnej zodpovednosti“ spoločnosti Femern, t. j. ako príklad na podporu všeobecnejšej argumentácie, podľa ktorej sa všetky činnosti spoločnosti Femern majú vzhľadom na ich povahu považovať za činnosti spojené s výkonom verejných právomocí. Okrem toho treba konštatovať, že informácie, ktoré dánske orgány predložili Komisii v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania, jej neumožňovali dospieť k záveru, že táto činnosť je spojená s takýmito právomocami. Bod 25 stavebného zákona, na ktorý sa odkazuje v poznámke pod čiarou č. 12 pripomienok k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania z 26. augusta 2019, totiž vo svojom prvom odseku iba uvádza, že cestné spojenie pobrežia s iným pobrežím je verejnou komunikáciou spravovanou v súlade so zákonom o verejných komunikáciách a že Femern je cestným orgánom. Je pravda, že v prípravných prácach týkajúcich sa stavebného zákona, ktoré mala Komisia k dispozícii počas konania vo veci formálneho zisťovania, sa uvádza, že „sa navrhuje, aby Femern bola zodpovedná za správu cestných spojení súvisiacich s projektom spojenia pobrežia s iným pobrežím, ktoré sú uvedené v § 1 v spojení s § 38 zákona o verejných komunikáciách“, a že „Femern teda bude cestným orgánom v zmysle právnych predpisov o verejných komunikáciách a bude mať rozhodovaciu právomoc podľa zákona o verejných komunikáciách a predpisov prijatých na jeho základe“. Treba však konštatovať, že skutočnosti, ktoré mala Komisia k dispozícii počas konania vo veci formálneho zisťovania, neobsahovali žiadne podrobnosti o prípadných právomociach, ktoré by mohli mať cestné orgány voči tretím osobám, najmä pokiaľ ide o povahu a rozsah „rozhodovacej právomoci“ uvedených orgánov. Okrem toho, ako Dánske kráľovstvo pripustilo na pojednávaní, v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania neoznámilo Komisii zákon o verejných komunikáciách. Okrem toho treba uviesť, že počas tohto konania sa dánske orgány výslovne neodvolávali na to, že funkcie zverené spoločnosti Femern ako cestnému orgánu mali súvisieť s výkonom verejných právomocí. Z toho vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať, že uvedené funkcie podrobne nepreskúmala.

104    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že za okolností prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 194 napadnutého rozhodnutia dospela k nesprávnemu záveru, že spoločnosti Femern neboli priznané osobitné verejné právomoci.

105    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť druhú čiastkovú výhradu, ktorú Dánske kráľovstvo uviedlo subsidiárne.

106    Výhradu založenú na tom, že neboli zohľadnené dostupné informácie umožňujúce spojiť určité činnosti spoločnosti Femern s výkonom verejných právomocí, je teda potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

c)      O druhej výhrade založenej na tom, že Komisia nesprávne zohľadnila existenciu nahraditeľných služieb k pevnému spojeniu

107    Dánske kráľovstvo tvrdí, že Komisia sa vo svojom preskúmaní s cieľom zistiť, či činnosti spoločnosti Femern sú spojené s výkonom verejných právomocí, dopustila nesprávneho posúdenia, keď priznala dôležitosť skutočnosti, že súkromný prevádzkovateľ ponúka trajektové služby, ktoré sú považované za alternatívu k službám ponúkaným uvedeným subjektom. Podľa Dánskeho kráľovstva by skutočnosť, že súkromný prevádzkovateľ ponúka nahraditeľné služby, nemala mať vplyv na konštatovanie, že činnosti spoločnosti Femern sú spojené s výkonom verejných právomocí.

108    Dánske kráľovstvo v podstate tvrdí, že výstavba a prevádzka cestnej a železničnej infraštruktúry sú spojené s výkonom verejných právomocí a že nahraditeľnosť medzi týmito infraštruktúrami a alternatívnymi spôsobmi dopravy by nemala toto konštatovanie spochybniť. Keďže poskytovanie dánskych cestných a železničných sietí nepatrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Dánske kráľovstvo sa tiež domnieva, že Komisia neposkytla dostatočné informácie, ktorými by vysvetlila dôvody, pre ktoré sa činnosti spoločnosti Femern odlišujú od poskytovania uvedených sietí.

109    Podľa Dánskeho kráľovstva zavedenie režimu platieb za používanie cestnej infraštruktúry užívateľmi nemôže byť rozhodujúcim prvkom na to, aby sa poskytovanie uvedenej infraštruktúry kvalifikovalo ako hospodárska činnosť v konkurencii so súkromnými subjektmi, ktoré ponúkajú alternatívne riešenia k cestnej sieti.

110    Dánske kráľovstvo tvrdí, že Komisia v rozhodnutí o výstavbe konštatovala, že vzhľadom na to, že vnútroštátna železničná sieť je spravovaná a prevádzkovaná na uzavretom trhu, kde neexistuje žiadna hospodárska súťaž, verejné finančné prostriedky poskytnuté spoločnosti Femern Landanlaeg nemôžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, a to napriek tomu, že určité letecké a trajektové spojenia môžu predstavovať alternatívy k určitým železničným spojeniam. Dánske kráľovstvo sa preto domnieva, že kritérium nahraditeľnosti, ktoré Komisia uplatnila pri skúmaní služieb železničnej dopravy spoločnosti Femern, je odlišné a prísnejšie než kritérium, ktoré použila pri celkovom preskúmaní dánskej verejnej železničnej siete.

111    Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

112    Z preskúmania tretej výhrady vykonaného v bodoch 74 až 106 vyššie vyplýva, že Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že zo skutočností uvedených v spise nevyplýva, že činnosti spoločnosti Femern ako také patria do výkonu verejnej moci a že tomuto subjektu boli zverené verejné právomoci. Z toho vyplýva, že argumentácia Dánskeho kráľovstva v rámci tejto výhrady je založená na nesprávnom predpoklade, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia sú spojené s výkonom verejných právomocí.

113    Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Dánske kráľovstvo, Komisii nemožno vytýkať, že preskúmala, či v rámci prevádzky pevného spojenia môžu byť služby, ktoré bude ponúkať Femern, nahraditeľné službami, ktoré na danom trhu ponúkajú subjekty, ktoré majú za cieľ dosahovanie zisku. Komisia tým totiž uplatňuje kritérium, ktoré jej umožňuje určiť, či uvedená prevádzková činnosť predstavuje hospodársku činnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07, EU:C:2008:376, bod 27, a z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C‑74/16, EU:C:2017:496, bod 46).

114    Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia mala v podstate vykonať dôkladné preskúmanie charakteristík dánskych cestných a železničných sietí, aby preukázala, či činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia sú spojené s výkonom verejných právomocí, treba uviesť, že Dánske kráľovstvo nepredložilo do spisu nijaké dôkazy, ktoré by umožňovali konštatovať, že činnosti výstavby alebo prevádzky cestných a železničných sietí ako celok sú skutočne spojené s výkonom verejných právomocí. Okrem toho, ako správne uvádza Komisia, napadnuté rozhodnutie sa týka len financovania pevného spojenia, a nie financovania všetkých dánskych cestných a železničných sietí, takže ich charakteristiky nie sú relevantné na určenie, či majú činnosti spoločnosti Femern, o ktoré ide v prejednávanej veci, hospodársku povahu. Z toho vyplýva, že toto tvrdenie Dánskeho kráľovstva nemôže uspieť.

115    Pokiaľ ide o tvrdenie, ktorým sa Komisii vytýka, že v napadnutom rozhodnutí použila prísnejšie kritérium nahraditeľnosti, než je kritérium uvedené v rozhodnutí o výstavbe, takže posúdenie vykonané v prejednávanej veci je nedostatočné a rozporuplné, stačí uviesť, že existencia nahraditeľných dopravných služieb nepredstavuje relevantný prvok na účely určenia, či ide o činnosti spojené s výkonom verejných právomocí. V každom prípade na rozdiel od toho, čo tvrdí Dánske kráľovstvo, treba konštatovať, že v rozhodnutí o výstavbe a v rozsudkoch z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), a z 13. decembra 2018, Stena Line Scandinavia/Komisia (T‑631/15, neuverejnený, EU:T:2018:944), vôbec nešlo o prípadný konkurenčný vzťah medzi železničnými spojeniami a prevádzkovateľmi trajektov alebo leteckých spojení, takže argumentácia Dánskeho kráľovstva nemôže uspieť.

116    Čo sa týka tvrdenia, podľa ktorého zavedenie režimu platieb za používanie cestnej infraštruktúry užívateľmi nie je rozhodujúcim kritériom na kvalifikáciu poskytovania uvedenej infraštruktúry ako hospodárskej činnosti z dôvodu, že existuje nahraditeľnosť na trhu so subjektmi, ktoré majú za cieľ dosahovanie zisku, ktoré ponúkajú alternatívne riešenia k cestnej sieti, je potrebné ho zamietnuť. Ako bude totiž spresnené v rámci tretej časti tohto žalobného dôvodu, v bodoch 148 až 153 nižšie, zaplatenie poplatkov predstavuje skutočnosť, ktorá ak nie je rozhodujúca, je prinajmenšom relevantná na kvalifikáciu poskytovania infraštruktúry ako hospodárskej činnosti, takže ju Komisia mohla oprávnene zohľadniť.

117    Navyše vzhľadom na to, že Komisia mohla oprávnene konštatovať, že spoločnosti Femern nebola priznaná nijaká osobitná verejná právomoc, argumentácia, ktorá porovnáva nahraditeľnosť medzi dopravnými infraštruktúrami a alternatívnymi spôsobmi dopravy s nahraditeľnosťou, ktorá existuje medzi činnosťami polície a súdnictva na jednej strane a činnosťami súkromných bezpečnostných spoločností a rozhodcovským konaním na druhej strane, nemôže uspieť. V tejto súvislosti treba uviesť, že činnosti polície a súdnictva patria svojou povahou do verejnej moci, keďže zahŕňajú uplatnenie právomocí, ktoré prekračujú rámec všeobecného práva, a verejných právomocí, ktoré sú pre občanov a podniky záväzné. To nie je prípad činností súkromných bezpečnostných spoločností, ani rozhodcovskej činnosti. To isté platí, pokiaľ ide o činnosti výstavby a prevádzky dopravnej infraštruktúry, ako je pevné spojenie.

118    V dôsledku toho treba zamietnuť výhradu založenú na údajne nesprávnom posúdení existencie nahraditeľných služieb k pevnému spojeniu.

119    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že prvú časť prvého žalobného dôvodu založenú na tom, že Komisia nesprávne konštatovala, že činnosti spoločnosti Femern nezahŕňajú výkon verejných právomocí, treba zamietnuť v celom rozsahu.

2.      O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na údajne nesprávnom konštatovaní, že Femern ponúka dopravné služby na trhu, ktorý konkuruje iným subjektom

120    Dánske kráľovstvo podporované Belgickým kráľovstvom, tvrdí, že pevné spojenie nekonkuruje prevádzkovateľom trajektov rovnako ako železničná infraštruktúra priamo nekonkuruje cestnej, autokarovej alebo letiskovej doprave.

121    Podľa Dánskeho kráľovstva sú prípadné účinky na hospodársku súťaž výsledkom rozhodnutia o zriadení pevného spojenia, ktoré patrí do výkonu verejnej moci. Koexistencia obchodných činností s činnosťami zahŕňajúcimi výkon verejných právomocí teda automaticky neznamená, že tieto činnosti predstavujú hospodárske činnosti.

122    Dánske kráľovstvo okrem toho tvrdí, že aj keby sa činnosti spoločnosti Femern nepovažovali za činnosti spojené s výkonom verejných právomocí, tento subjekt by nekonkuroval prevádzkovateľom trajektov. Dánske kráľovstvo v tomto zmysle zdôrazňuje, že úlohou spoločnosti Femern je výstavba a prevádzka pevného spojenia spôsobom, ktorý umožňuje optimalizovať makroekonomické prínosy. Okolnosť, že činnosti tohto subjektu majú vplyv na národné hospodárstvo a okolité trhy, najmä na trh služieb ponúkaných prevádzkovateľmi trajektov, tak neznamená, že možno konštatovať, že výstavba a prevádzka pevného spojenia konkuruje súkromným subjektom na trhu poskytovania dopravných služieb.

123    Dánske kráľovstvo tvrdí, že Femern v každom prípade nemôže konkurovať na trhu dopravných služieb vo fáze plánovania a výstavby pevného spojenia.

124    Belgické kráľovstvo sa domnieva, že neexistuje konkurencia so súkromnými trajektmi, keďže verejný zásah len kompenzuje nedostatky súkromnej iniciatívy.

125    Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

126    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je na účely uplatnenia ustanovení práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže podnikom každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť a hospodárskou činnosťou je každá činnosť, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo služieb na danom trhu (rozsudky z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig‑Halle/Komisia, C‑288/11 P, EU:C:2012:821, bod 50, a z 24. marca 2022, GVN/Komisia, C‑666/20 P, neuverejnený, EU:C:2022:225, bod 69).

127    V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 193 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje trh dopravných služieb pre prechod cez Fehmarnskú úžinu, na ktorom už pôsobí prevádzkovateľ trajektov, ktorý je podnikom pôsobiacim za trhových podmienok. Komisia preto dospela k záveru, že dopravné služby poskytované spoločnosťou Femern konkurujú dopravným službám, ktoré ponúka tento prevádzkovateľ trajektov.

128    Na jednej strane treba konštatovať, že Dánske kráľovstvo nespochybňuje existenciu trhu so službami na prechod cez Fehmarnskú úžinu medzi mestom Rødby a obcou Puttgarden, ktoré poskytuje prevádzkovateľ trajektov, a uznáva, že uvedenie pevného spojenia do prevádzky bude mať vplyv aj na viacero druhov podnikov, akými sú prevádzkovatelia trajektov, prevádzkovatelia autobusovej dopravy alebo podniky cestnej nákladnej dopravy.

129    Na druhej strane, hoci Dánske kráľovstvo spochybňuje existenciu konkurenčného vzťahu medzi službami ponúkanými spoločnosťou Femern a službami poskytovanými prevádzkovateľom trajektov, treba poukázať na to, že ako vyplýva z finančnej analýzy spoločnosti Femern za rok 2016, úroveň cien predstavuje skutočnosť, ktorú spotrebiteľ zohľadňuje pri rozhodovaní, či na prechod cez Fehmarnskú úžinu využije pevné spojenie alebo trajekty.

130    Treba preto konštatovať, že medzi službami, ktoré bude poskytovať Femern, a službami ponúkanými prevádzkovateľom trajektov existuje vzťah nahraditeľnosti. V dôsledku toho, ako správne tvrdí Komisia, aj keď Femern a prevádzkovateľ trajektov ponúkajú služby, ktorých vlastnosti sú v určitých ohľadoch odlišné, je potrebné ich považovať za subjekty, ktoré pôsobia na tom istom trhu, a to na trhu dopravných služieb na prechod cez Fehmarnskú úžinu, na ktorom si spotrebitelia budú môcť v prípade, že prevádzkovateľ trajektov bude pokračovať v ponúkaní služieb aj po začatí prevádzky pevného spojenia, vybrať medzi službami ponúkanými prevádzkovateľom trajektov a službami, ktoré ponúka Femern v rámci prevádzky pevného spojenia.

131    Okrem toho treba uviesť, že Dánske kráľovstvo nespochybňuje iný možný prípad uvedený v odôvodneniach 237 a 360 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého uvedenie pevného spojenia do prevádzky môže spôsobiť zánik trajektovej prepravy na trase medzi mestom Rødby a obcou Puttgarden. Takýto predpoklad však potvrdzuje nahraditeľnosť medzi službami ponúkanými prevádzkovateľom trajektov, ktorý zabezpečuje toto spojenie, a službami, ktoré bude ponúkať Femern.

132    Za okolností prejednávanej veci je teda na rozdiel od toho, čo tvrdí Dánske kráľovstvo, potrebné sa domnievať, že služby ponúkané spoločnosťou Femern v rámci prevádzky pevného spojenia budú v priamom konkurenčnom vzťahu so službami, ktoré ponúka na prechod cez Fehmarnskú úžinu iný poskytovateľ dopravy, a to prevádzkovateľ trajektov zabezpečujúci spojenie medzi mestom Rødby a obcou Puttgarden, ktorý je bez toho, aby to Dánske kráľovstvo spochybnilo, podnikom sledujúcim dosahovanie zisku.

133    Okrem toho treba uviesť, že Komisia tiež identifikovala širší trh dopravných služieb, a to trh dopravných spojení, ktoré predstavujú alternatívu pre prechod cez Fehmarnskú úžinu. V tomto zmysle z odôvodnenia 193 v spojení s odôvodnením 237 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia zohľadnila aj trh dopravných služieb na prechod cez západnú časť Baltského mora, teda spojenia medzi Dánskom, Nemeckom a Švédskom, na ktorých pôsobia aj prevádzkovatelia trajektov, pričom ako vyplýva z finančnej analýzy spoločnosti Femern za rok 2016, časť dopravy by mohla byť absorbovaná pevným spojením.

134    Argumentácia, podľa ktorej Femern v podstate nemôže konkurovať iným poskytovateľom dopravy z dôvodu úvah týkajúcich sa výkonu verejných právomocí, sa musí zamietnuť.

135    Na jednej strane v rozsahu, v akom Dánske kráľovstvo touto argumentáciou tvrdí, že pevné spojenie nekonkuruje prevádzkovateľom trajektov z dôvodu, že účinky uvedenia uvedeného spojenia do prevádzky na hospodársku súťaž vyplývajú z rozhodnutia orgánov verejnej moci, ktoré prijali pri výkone svojich verejných právomocí, táto argumentácia nemôže uspieť. Treba totiž uviesť, že skutočnosť, že členský štát využíva takéto právomoci na účely založenia subjektu povereného výstavbou a prevádzkou infraštruktúry, nevyhnutne neznamená, že činnosti tohto subjektu tiež sú spojené s výkonom verejných právomocí.

136    Na druhej strane v rozsahu, v akom Dánske kráľovstvo tvrdí, že prípadné účinky činností spoločnosti Femern na hospodársku súťaž sú irelevantné z dôvodu, že uvedené činnosti sú spojené s výkonom verejných právomocí, túto argumentáciu treba zamietnuť. Ako bolo totiž konštatované vyššie (pozri body 74 až 106 vyššie), Komisia mohla za okolností prejednávanej veci oprávnene konštatovať, že činnosti spoločnosti Femern ako také nepatria do výkonu verejnej moci a že vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise tomuto subjektu neboli zverené verejné právomoci.

137    Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že účinky činností spoločnosti Femern na národné hospodárstvo a okolité trhy sú irelevantné na účely preukázania konkurenčného vzťahu medzi týmto subjektom a prevádzkovateľmi trajektov z dôvodu, že cieľom uvedených činností je optimalizovať makroekonomické výhody v Dánsku, treba uviesť, že uvedené tvrdenie v podstate znamená, že konštatovanie, že subjekt vykonáva činnosti sledujúce cieľ všeobecného záujmu, bráni tomu, aby sa uvedený subjekt mohol považovať za subjekt, ktorý konkuruje subjektom, ktorých cieľom je dosahovanie zisku. Ako však bolo pripomenuté v bode 64 vyššie, okolnosť, že subjektu boli zverené určité úlohy všeobecného záujmu, nemôže brániť tomu, aby sa predmetné činnosti považovali za hospodárske činnosti. Treba totiž pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlišuje štátne zásahy podľa príčin alebo cieľov, ale definuje ich podľa ich účinkov [rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, EU:C:1974:71, bod 27, a zo 6. apríla 2022, Mead Johnson Nutrition (Asia Pacific) a i./Komisia, T‑508/19, EU:T:2022:217, bod 80].

138    Pokiaľ ide o tvrdenie, že Femern a prevádzkovatelia trajektov si nekonkurujú, pretože verejný zásah len kompenzuje nedostatky súkromnej iniciatívy, sa musí zamietnuť. Ako totiž vyplýva z bodu 126 vyššie, na určenie, či subjekt vykonáva hospodársku činnosť, musí Komisia preukázať, že uvedený subjekt ponúka tovary alebo služby na trhu v konkurenčnom vzťahu s hospodárskymi subjektmi, ktoré majú za cieľ dosahovanie zisku. Ako však vyplýva z odôvodnenia 193 napadnutého rozhodnutia, v prejednávanej veci už existuje súkromný subjekt, ktorý ponúka služby zabezpečujúce prechod cez Fehmarnskú úžinu. Rovnako existujú aj súkromné podniky, ktoré poskytujú dopravné služby na iných spojeniach, ktoré predstavujú alternatívu k prejazdu cez uvedenú úžinu.

139    Tvrdenie, že Femern nemôže konkurovať na trhu dopravných služieb vo fáze výstavby pevného spojenia, sa musí tiež zamietnuť. Ako totiž bude spresnené v rámci preskúmania druhého žalobného dôvodu v bodoch 185 až 207 nižšie, Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, mohla za okolností prejednávanej veci dospieť k záveru, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia sú neoddeliteľné.

140    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že druhá časť prvého žalobného dôvodu založená na tom, že sa nesprávne konštatovalo, že Femern ponúka dopravné služby na trhu, ktorý konkuruje iným prevádzkovateľom, sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

3.      O tretej časti prvého žalobného dôvodu založenej na údajne nesprávnom konštatovaní, že Femern je hospodársky subjekt, ktorý sa riadi obchodnou logikou

141    Dánske kráľovstvo tvrdí, že Femern nemôže prevádzkovať pevné spojenie ako subjekt v trhovom hospodárstve, ktorý koná v súlade s logikou trhového hospodárstva, a preto sa nemôže podieľať na komerčnom využívaní pevného spojenia. V tomto zmysle Dánske kráľovstvo uvádza, že Femern koná, pokiaľ ide o podstatné prvky, na základe pokynov dánskeho ministra dopravy, ktorý bude tiež zodpovedný za stanovenie výšky mýta s prihliadnutím na makroekonomické a politické hľadiská, a spresňuje, že jeho zisky budú určené na financovanie infraštruktúry na dánskom území. Luxemburské veľkovojvodstvo v tejto súvislosti tvrdí, že vzhľadom na to, že sa na Femern nevzťahuje pravidlo maximalizácie zisku, jej zisky prispievajú na financovanie verejnej pozemnej infraštruktúry a nemá žiadnu rozhodovaciu autonómiu, nemožno sa domnievať, že vykonáva hospodársku činnosť.

142    Okrem toho podľa Dánskeho kráľovstva, ktoré podporuje Spolková republika Nemecko a Luxemburské veľkovojvodstvo, okolnosť, že činnosti spoločnosti Femern sú financované z poplatkov vyberaných od používateľov, nestačí na vyvodenie záveru, že tento subjekt koná v rámci trhovej logiky. V tejto súvislosti Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdí, že spôsob financovania pevného spojenia z daní alebo od používateľov nepredstavuje relevantný prvok na odlíšenie nehospodárskych činností od hospodárskych činností. Dánske kráľovstvo sa navyše domnieva, že Komisia dostatočne nezohľadnila neexistenciu slobody v oblasti stanovovania cien, ktorá je relevantným faktorom na preukázanie, že Femern nie je podnikom.

143    Okrem toho podľa Dánskeho kráľovstva okolnosť, že Femern bude vyberať poplatky hneď po uvedení pevného spojenia do prevádzky, by nemala mať za následok, že jej činnosti spojené s výkonom verejných právomocí sa stávajú činnosťami hospodárskej povahy.

144    Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

145    V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenia, že pevné spojenie sa nebude komerčne využívať, treba pripomenúť, že podľa judikatúry uplatniteľnej v oblasti štátnej pomoci predstavujú služby, ktoré možno kvalifikovať ako hospodárske činnosti, plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pričom je spresnené, že základná vlastnosť odplaty spočíva v skutočnosti, že odplata predstavuje hospodárske protiplnenie za predmetné plnenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C‑74/16, EU:C:2017:496, bod 47, a z 20. septembra 2019, Havenbedrijf Antwerpen a Maatschappij van de Brugse Zeehaven/Komisia, T‑696/17, EU:T:2019:652, bod 75).

146    Okrem toho v oblasti štátnej pomoci skutočnosť, že určitá činnosť nie je vykonávaná súkromnými subjektmi, alebo skutočnosť, že nie je zisková, nepredstavujú relevantné kritériá na to, či sa má alebo nemá kvalifikovať ako hospodárska činnosť. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že pojem „podnik“ v kontexte práva hospodárskej súťaže zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania a ďalej, že hospodársku činnosť predstavuje každá činnosť, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo služieb na danom trhu (rozsudky z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C‑475/99, EU:C:2001:577, bod 19, a z 20. septembra 2019, Havenbedrijf Antwerpen et Maatschappij van de Brugse Zeehaven/Komisia, T‑696/17, EU:T:2019:652, bod 46). Z toho vyplýva, že hospodárska alebo nehospodárska povaha činnosti nezávisí od súkromnoprávneho alebo verejnoprávneho postavenia subjektu, ktorý ju vykonáva, ani od ziskovosti tejto činnosti (rozsudky z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig‑Halle/Komisia, C‑288/11 P, EU:C:2012:821, bod 50, a z 15. decembra 2016, Španielsko/Komisia, T‑808/14, EU:T:2016:734, bod 55).

147    Tvrdenia, ktoré uviedli Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Luxemburské veľkovojvodstvo, je potrebné preskúmať s prihliadnutím na tieto zásady.

148    Na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Dánske kráľovstvo a Luxemburské veľkovojvodstvo, skutočnosť, že prístup k pevnému spojeniu podlieha zaplateniu poplatkov, je relevantným faktorom pri klasifikácii prevádzky tohto spojenia ako hospodárskej činnosti.

149    V tejto súvislosti treba spresniť, že ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže, a konkrétne pravidlá v oblasti štátnej pomoci, nevyžadujú, aby členské štáty požadovali platbu za prístup k dopravnej infraštruktúre, ale ponechávajú na ich voľnej úvahe, či má byť prístup bezplatný alebo podmienený zaplatením hospodárskeho protiplnenia.

150    Ak sa teda členský štát v rámci vykonávania svojej dopravnej politiky rozhodne, že poskytovanie infraštruktúry je v spoločnom záujme bezplatné, môže to poukazovať na to, že uvedená infraštruktúra nie je hospodársky využívaná. Naopak, ak sa členský štát rozhodne, ako v prejednávanej veci, že podmieni prístup k infraštruktúre zaplatením poplatku, aby získal príjmy, ktoré sú určené, ako vyplýva z odôvodnenia 192 napadnutého rozhodnutia, najmä na splatenie dlhu, ktorý vznikol pri financovaní plánovania a výstavby pevného spojenia, je potrebné konštatovať, že infraštruktúra je hospodársky využívaná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia, T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117, body 93 a 94).

151    V prejednávanej veci treba konštatovať, že Komisia v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia uviedla, že Femern poskytuje občanom a podnikom dopravnú službu, ktorá je podmienená zaplatením poplatku za používanie cestného úseku a železničnej infraštruktúry.

152    Z toho vyplýva, že Komisia sa mohla v odôvodnení 194 napadnutého rozhodnutia domnievať bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, že prevádzka pevného spojenia sa riadi hospodárskou logikou, keďže je financovaná z poplatkov za používanie.

153    Vzhľadom na to, že Komisia jednak v odôvodnení 193 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že Femern bude ponúkať najmä služby na trhu dopravných služieb na prechod cez Fehmarnskú úžinu, na ktorom pôsobí hospodársky subjekt, ktorého cieľom je dosahovanie zisku, a jednak v odôvodneniach 192 a 194 napadnutého rozhodnutia, že prístup k pevnému spojeniu bude podmienený zaplatením poplatkov tomuto subjektu, ktoré predstavuje protiplnenie za poskytnutie služby, mohla Komisia oprávnene dospieť k záveru, že činnosť prevádzkovania pevného spojenia predstavuje hospodársku činnosť.

154    Tvrdenia Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko a Luxemburského veľkovojvodstva založené na tom, že pravidlá, ktorým Femern podlieha, jej neumožňujú komerčne využívať pevné spojenie, nemôžu spochybniť tento záver.

155    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na vylúčenie hospodárskej povahy činnosti spočívajúcej v ponúkaní tovarov alebo služieb na trhu nestačí tvrdiť, že prevádzkovateľ infraštruktúry nekoná na čisto obchodnom základe maximalizácie ziskov, uprednostňuje všeobecný záujem pred návratnosťou investície, že jeho cieľom nie je dosahovanie zisku a že systematicky opätovne investuje svoje zisky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2019, Chambre de commerce et d’industrie métropolitaine Bretagne‑Ouest (Prístav Brest)/Komisia, T‑754/17, neuverejnený, EU:T:2019:270, bod 80].

156    Okrem toho, keďže hospodárska alebo nehospodárska povaha činnosti nezávisí od súkromnoprávneho alebo verejnoprávneho postavenia subjektu, ktorý ju vykonáva, ani od ziskovosti tejto činnosti, vyplýva z toho, že aj keď príjmy z činnosti musia byť opätovne investované do nehospodárskych činností, činnosti za odplatu predstavujú účasť na trhu, ktorá môže spochybniť ciele práva hospodárskej súťaže, takže povinnosť opätovného investovania príjmov nebráni hospodárskej povahe činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia, T‑347/09, neuverejnený, EU:T:2013:418, bod 50).

157    Tvrdenia založené na tom, že Femern nemá za cieľ maximalizáciu ziskov a musí opätovne investovať svoje zisky do financovania infraštruktúry, teda nemôžu uspieť. Okrem toho okolnosť uvádzaná Dánskym kráľovstvom, podľa ktorej výška poplatkov za používanie pevného spojenia nie je stanovená na základe trhovej logiky v tom zmysle, že štruktúra cien je vzdialená štruktúre cien uplatňovanej na trhu súkromnými subjektmi, nemôže brániť konštatovaniu, že prevádzka pevného spojenia predstavuje hospodársku činnosť.

158    Okrem toho treba zamietnuť aj tvrdenie založené na tom, že Femern koná, pokiaľ ide o podstatné prvky, akým je dátum začatia prác, na pokyn dánskeho ministra dopravy. Otázka, či predmetné činnosti vykonávané subjektom majú hospodársku povahu, totiž nezávisí od toho, či by ich súkromný investor nemohol vykonávať za rovnakých podmienok (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2014, Zweckverband Tierkörperbeseitigung/Komisia, T‑309/12, neuverejnený, EU:T:2014:676, bod 76).

159    Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia nedostatočne zohľadnila neexistenciu slobody spoločnosti Femern pri stanovovaní výšky poplatkov za používanie spojenia, treba uviesť, že je pravda, ako vyplýva z § 42 ods. 2 stavebného zákona, že zásady upravujúce výšku poplatkov stanovuje dánsky minister dopravy. Dánske kráľovstvo však vo svojej žalobe uznáva, že na základe § 42 ods. 3 uvedeného zákona Femern môže zmeniť všeobecné systémy zliav a zaviesť nové systémy zliav pod podmienkou, že tým nebude výrazne ovplyvnená celková výška príjmov. Komisia sa preto v odôvodnení 197 napadnutého rozhodnutia nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že Femern má pri rozhodovaní o svojich cenách určitý priestor.

160    Samotná skutočnosť, že dánsky minister dopravy stanoví výšku poplatkov na základe makroekonomických úvah súvisiacich s dopravnou politikou, nemôže stačiť na vyvodenie záveru, že činnosť spočívajúca v prevádzke pevného spojenia nepredstavuje hospodársku činnosť.

161    Okrem toho nemožno zohľadniť okolnosť, že po prijatí napadnutého rozhodnutia Femern už nemôže upraviť výšku poplatkov po tom, čo bol v priebehu súdneho konania prijatý nový zákon, takže na určenie výšky uvedených poplatkov je oprávnený len dánsky minister dopravy. Zákonnosť aktu Únie sa totiž posudzuje na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v čase prijatia daného aktu (rozsudky zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 P a 16/76, EU:C:1979:29, body 7 a 8, a z 12. decembra 1996, Altmann a i./Komisia, T‑177/94 a T‑377/94, EU:T:1996:193, bod 119). Z toho vyplýva, že pri posudzovaní zákonnosti tohto aktu je vylúčené zohľadnenie skutočností, ku ktorým došlo po dni prijatia aktu Únie (rozsudky z 27. septembra 2006, Roquette Frères/Komisia, T‑322/01, EU:T:2006:267, bod 325, a z 11. februára 2015, Španielsko/Komisia, T‑204/11, EU:T:2015:91, bod 123). Pri prijímaní napadnutého rozhodnutia tak Komisia mohla platne zohľadniť okolnosť, že Femern mohla do určitej miery ovplyvniť výšku určitých poplatkov za prístup k infraštruktúre.

162    Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko a Luxemburského veľkovojvodstva, ktorými sa snažia tvrdiť, že pravidlá, ktorým podlieha Femern, jej neumožňujú komerčne využívať pevné spojenie, či už samostatne alebo ako celok, nespochybňujú konštatovanie, že prevádzka pevného spojenia predstavuje hospodársku činnosť.

163    V druhom rade, pokiaľ ide o argumentáciu, podľa ktorej sa činnosti spoločnosti Femern, ktoré sú spojené s výkonom verejných právomocí, v podstate nemôžu stať hospodárskymi činnosťami z dôvodu vyberania poplatkov za používanie pevného spojenia, stačí uviesť, že vychádza z nesprávneho predpokladu, že Komisia mala konštatovať, že určité činnosti spoločnosti Femern sú spojené s výkonom verejných právomocí (pozri body 75 a 106 vyššie). Táto argumentácia teda nemôže uspieť.

164    Tretia časť prvého žalobného dôvodu sa teda musí zamietnuť v celom rozsahu.

4.      O druhom žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia nesprávne konštatovala, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia sú neoddeliteľné

165    Svojím druhým žalobným dôvodom Dánske kráľovstvo spochybňuje nielen dôvodnosť konštatovania, podľa ktorého sú činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia neoddeliteľné, ale aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti.

a)      O odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o neoddeliteľnosť výstavby a prevádzky pevného spojenia

166    Dánske kráľovstvo sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o konštatovanie, že Femern vykonáva hospodársku činnosť už vo fáze výstavby.

167    Dánske kráľovstvo sa okrem toho domnieva, že Komisia v odôvodnení 201 napadnutého rozhodnutia neuviedla dôvody, pre ktoré dospela k záveru, že propagačné, marketingové alebo informačné činnosti spoločnosti Femern predstavujú hospodárske činnosti.

168    Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

169    Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ sa musí prispôsobiť povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená v závislosti od okolností predmetnej veci, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom, na získaní takýchto vysvetlení. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovať s ohľadom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na všetky právne pravidlá upravujúce predmetnú oblasť (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 166 a citovanú judikatúru; rozsudok z 27. januára 2021, KPN/Komisia, T‑691/18, neuverejnený, EU:T:2021:43, bod 161). Komisia predovšetkým nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktorých sa pred ňou dotknuté osoby dovolávajú. Stačí, aby uviedla skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v rámci štruktúry rozhodnutia zásadný význam (rozsudky z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C‑404/04 P, neuverejnený, EU:C:2007:6, bod 30, a z 24. septembra 2019, Fortischem/Komisia, T‑121/15, EU:T:2019:684, bod 41).

170    Pokiaľ ide v prejednávanej veci o odôvodnenie, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia sú neoddeliteľné činnosti, treba uviesť, že v odôvodnení 189 napadnutého rozhodnutia Komisia najprv pripomenula judikatúru, podľa ktorej sa prevádzka letiska považuje za hospodársku činnosť a že to isté platí pre výstavbu vzletovej a pristávacej dráhy na komerčnom letisku. Hoci Komisia spresňuje, že táto judikatúra sa týka osobitne letísk, uviedla, že zásady rozvinuté Súdnym dvorom a Všeobecným súdom sú uplatniteľné aj na výstavbu iných infraštruktúr. V tejto súvislosti poznámka pod čiarou č. 89 k odôvodneniu 189 napadnutého rozhodnutia odkazuje na bod 202 oznámenia o pojme štátna pomoc, v ktorom sa uvádza, že tieto zásady stanovené súdmi Únie sa uplatňujú na výstavbu iných infraštruktúr, ktoré sú neoddeliteľne spojené s hospodárskou činnosťou. Navyše v odôvodnení 189 napadnutého rozhodnutia Komisia poukazuje aj na nedávnu judikatúru Všeobecného súdu týkajúcu sa prístavnej infraštruktúry, keď v poznámke pod čiarou č. 90 uvádza rozsudok z 20. septembra 2019, Havenbedrijf Antwerpen a Maatschappij van de Brugse Zeehaven/Komisia (T‑696/17, EU:T:2019:652).

171    Ďalej v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že príjmy spoločnosti Femern pochádzajúce z prevádzkovania cestných a železničných činností sú určené najmä na financovanie celkových nákladov na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia.

172    Napokon v odôvodnení 198 napadnutého rozhodnutia Komisia po tom, čo dospela k záveru, že prevádzka pevného spojenia predstavuje hospodársku činnosť, dospela tiež k záveru, že výstavba infraštruktúry prevádzkovanej spoločnosťou Femern predstavuje tiež hospodársku činnosť na základe rozsudkov z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig‑Halle/Komisia (C‑288/11 P, EU:C:2012:821), a z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia (T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117).

173    Treba konštatovať, že Komisia odkázala na rozsudky Súdneho dvora a Všeobecného súdu týkajúce sa letiskovej infraštruktúry, na nedávne veci Všeobecného súdu týkajúce sa prístavnej infraštruktúry, ako aj na oznámenie o pojme štátna pomoc. Preto sa treba domnievať, že Komisia zamýšľala uplatniť zásadu, podľa ktorej v prípade infraštruktúry, ktorá je hospodársky využívaná, má stavebná činnosť tiež hospodársku povahu, ak sú tieto dve činnosti neoddeliteľne spojené. V prejednávanej veci Komisia konštatovala existenciu hospodárskeho prepojenia medzi oboma činnosťami prostredníctvom použitia prevádzkových príjmov na splatenie najmä dlhu, ktorý vznikol v súvislosti s plánovaním a výstavbou pevného spojenia.

174    Z toho vyplýva, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila, že výstavba a prevádzka pevného spojenia sú neoddeliteľné.

175    Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia v podstate nedostatočne odôvodnila záver, že propagačné, marketingové alebo informačné činnosti spoločnosti Femern predstavujú hospodárske činnosti, treba uviesť, že v odôvodnení 201 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate uviedla, že tieto činnosti prispievajú k plánovaniu, výstavbe a prevádzke pevného spojenia a že aj v prípade, že by sa tieto propagačné, marketingové alebo informačné činnosti mali považovať za informačné činnosti, nič to nemení na tom, že prispievajú k hospodárskej činnosti spoločnosti Femern. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že nie je neobvyklé, že podniky sú povinné informovať verejnosť o svojich činnostiach. Okrem toho sa domnievala, že informačné povinnosti v zásade nezahŕňajú výkon verejných právomocí. Z odôvodnenia 201 napadnutého rozhodnutia tak jasne vyplýva, že Komisia sa domnievala, že propagačné, marketingové alebo informačné činnosti predstavujú hospodárske činnosti, pretože súvisia s hlavnými činnosťami spoločnosti Femern, konkrétne s výstavbou a prevádzkou pevného spojenia. Treba sa preto domnievať, že Komisia dostatočne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o hospodársku povahu propagačných, marketingových alebo informačných činností.

b)      O dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o neoddeliteľnosť výstavby a prevádzky pevného spojenia

176    Dánske kráľovstvo tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že stavebná činnosť nie je oddeliteľná od prevádzky pevného spojenia.

177    V tejto súvislosti po prvé Dánske kráľovstvo, podporované Spolkovou republikou Nemecko a Luxemburským veľkovojvodstvom, tvrdí, že Komisia sa nesprávne domnieva, že z rozsudkov z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig‑Halle/Komisia (C‑288/11 P, EU:C:2012:821), a z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia (T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117), vyplýva, že stavebná činnosť, teda predchádzajúca činnosť, je nevyhnutne hospodárskou činnosťou, keďže prevádzková činnosť, teda nasledujúca činnosť, je hospodárskou činnosťou. Len za určitých okolností by budúce komerčné využitie infraštruktúry mohlo mať za následok, že jej výstavba predstavuje tiež hospodársku činnosť, najmä ak by letisková dráha bola súčasťou existujúcej hospodárskej činnosti uvedeného letiska. Podľa Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko a Luxemburského veľkovojvodstva sa prejednávaná vec odlišuje od predchádzajúcich vecí, keďže ide o prípad počiatočnej výstavby infraštruktúry, ktorá sa bude prevádzkovať v budúcnosti.

178    Po druhé Dánske kráľovstvo tvrdí, že treba zohľadniť skutočnosť, že Femern nebude vykonávať hospodársku činnosť pred uvedením pevného spojenia do prevádzky, takže vo fáze výstavby tento subjekt nepôsobí na žiadnom trhu, ktorý by konkuroval iným prevádzkovateľom. V tejto súvislosti Dánske kráľovstvo tvrdí, že len v prípade, ak by Femern bola schopná rýchlo vstúpiť na predmetný trh, mohla by sa považovať za konkurenta podnikov, ktoré už na uvedenom trhu pôsobia.

179    Po tretie Dánske kráľovstvo v podstate tvrdí, že vzhľadom na to, že Femern nepôsobí na liberalizovanom trhu, nemožno konštatovať, že tento subjekt vykonáva hospodársku činnosť.

180    Po štvrté podľa Dánskeho kráľovstva z bodu 84 rozsudku z 30. apríla 2019, UPF/Komisia (T‑747/17, EU:T:2019:271), vyplýva, že existencia hospodárskeho prepojenia medzi dvoma činnosťami nestačí na konštatovanie, že tieto činnosti sú neoddeliteľné, takže financovanie plánovania a výstavby pevného spojenia prostredníctvom výberu mýta v súvislosti s prevádzkou uvedeného spojenia nevyhnutne neznamená, že činnosti sú neoddeliteľné.

181    Po piate sa Dánske kráľovstvo domnieva, že záver Komisie, že činnosti výstavby a prevádzky sú neoddeliteľné, nezohľadňuje skutočnosť, že okolnosti sa môžu do doby uvedenia pevného spojenia do prevádzky zmeniť a najmä, že dánske orgány môžu rozhodnúť o zmene podmienok prevádzky pevného spojenia.

182    Po šieste Dánske kráľovstvo tvrdí, že kvalifikácia podniku sa má vykladať reštriktívne z dôvodu, že kvalifikácia spoločnosti Femern ako podniku pred uvedením pevného spojenia do prevádzky má škodlivé dôsledky, keďže tento subjekt je povinný platiť úroky splatné za obdobie nezákonnosti. Okrem toho podľa Dánskeho kráľovstva by bol reštriktívny výklad pojmu „podnik“ viac v súlade so súvisiacimi oblasťami, najmä s vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa obchodných praktík.

183    Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

184    Na úvod treba konštatovať, že Dánske kráľovstvo neuviedlo žiadne podložené tvrdenie, ktorým by spochybnilo dôvodnosť kvalifikácie propagačných, marketingových alebo informačných činností ako činností hospodárskej povahy.

185    Pokiaľ ide o tvrdenia, podľa ktorých sa Komisia nesprávne domnievala, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia sú neoddeliteľné, treba pripomenúť, že judikatúra uznala, že komerčné využívanie a výstavba dopravnej infraštruktúry na účely takéhoto komerčného využívania môžu predstavovať hospodárske činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, T‑747/17, EU:T:2019:271, bod 65, a z 20. septembra 2019, Havenbedrijf Antwerpen a Maatschappij van de Brugse Zeehaven/Komisia, T‑696/17, EU:T:2019:652, bod 47). Táto judikatúra vychádza z rozsudku z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia (T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117), na ktorý Komisia odkazuje v odôvodnení 198 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Všeobecný súd rozhodol, že môže oprávnene dospieť k záveru, že činnosť prevádzkovania letiska a činnosť výstavby novej letiskovej dráhy sú neoddeliteľné, keďže letiskové poplatky predstavujú hlavný zdroj príjmov na financovanie tejto novej dráhy a prevádzkovanie tejto novej dráhy sa podieľa na hospodárskej činnosti letiska (rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia, T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117, bod 94). Okrem toho Všeobecný súd v tomto rozsudku tiež rozhodol, že nie je potrebné oddeliť činnosť výstavby novej letiskovej dráhy od jej následného využívania z toho dôvodu, že výstavba uvedenej dráhy nepatrí vzhľadom na svoju povahu a účel ako taká do verejných právomocí (rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia, T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117, bod 99). V tejto veci Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia sa oprávnene domnievala, že výstavba novej letiskovej dráhy predstavuje hospodársku činnosť, takže sporný kapitálový vklad okrem výdavkov spojených s plnením úloh vo verejnom záujme, ktoré sa majú od jeho výšky odpočítať, predstavuje štátnu pomoc (rozsudok z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig‑Halle/Komisia, C‑288/11 P, EU:C:2012:821, bod 43).

186    Ak je teda prevádzka infraštruktúry predmetom hospodárskeho využívania a poplatky za používanie predstavujú hlavný zdroj financovania jej výstavby, treba konštatovať, že činnosti výstavby a prevádzky tejto infraštruktúry predstavujú hospodárske činnosti s výnimkou prípadných úloh, ktoré zahŕňajú uplatnenie verejných právomocí, pokiaľ sa na ne členský štát výslovne odvoláva v priebehu správneho konania.

187    Tvrdenia, ktoré uviedli Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Luxemburské veľkovojvodstvo, treba preskúmať s prihliadnutím na tieto úvahy.

188    Po prvé na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Luxemburské veľkovojvodstvo, zásady a kritériá týkajúce sa neoddeliteľnosti činností výstavby a prevádzky dopravnej infraštruktúry, ktoré sú stanovené v rozsudkoch z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig‑Halle/Komisia (C‑288/11 P, EU:C:2012:821), a z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia (T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117), a pripomenuté v bode 185 vyššie, nemožno obmedziť len na prípad rozšírenia existujúcej infraštruktúry.

189    Je pravda, že vo veci, v ktorej boli vydané rozsudky z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig‑Halle/Komisia (C‑288/11 P, EU:C:2012:821), a z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia (T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117), išlo o rozšírenie už existujúcej letiskovej dráhy.

190    Ak však, ako v prejednávanej veci, existuje trh dopravných služieb, na ktorom už pôsobia hospodárske subjekty, ktoré majú za cieľ dosahovanie zisku, môže výstavba novej dopravnej infraštruktúry určenej na hospodárske využívanie narušiť hospodársku súťaž na tomto trhu rovnako ako rozšírenie už existujúcej infraštruktúry. Je teda potrebné konštatovať, že na účely posúdenia neoddeliteľnosti výstavby a prevádzky infraštruktúry je prípad výstavby novej infraštruktúry, ktorá je určená na budúce hospodárske využívanie, porovnateľný s prípadom výstavby rozšírenia už existujúcej dopravnej infraštruktúry, ktorá predmetom hospodárskeho využívania.

191    Z toho vyplýva, že treba zamietnuť tvrdenie, podľa ktorého zásady a kritériá týkajúce sa neoddeliteľnosti činností výstavby a prevádzky dopravnej infraštruktúry, ktoré boli stanovené v rozsudkoch z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig‑Halle/Komisia (C‑288/11 P, EU:C:2012:821), a z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia (T‑443/08 a T‑455/08, EU:T:2011:117), nemožno uplatniť na prejednávanú vec.

192    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že Femern v podstate nie je prítomná na nijakom trhu počas fázy výstavby, treba uviesť, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že tento subjekt je zároveň poverený výstavbou a prevádzkou pevného spojenia.

193    Ako v tejto súvislosti vyplýva z preskúmania druhej a tretej časti prvého žalobného dôvodu, vzhľadom na to, že prevádzka pevného spojenia spoločnosťou Femern bude spočívať v ponúkaní služieb na trhu, na ktorom pôsobí hospodársky subjekt, ktorého cieľom je dosahovanie zisku za odplatu, Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že prevádzka pevného spojenia predstavuje hospodársku činnosť.

194    Okrem toho treba uviesť, že v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia Komisia preukázala bez toho, aby to Dánske kráľovstvo spochybnilo, že príjmy z prevádzky infraštruktúry sa použijú najmä na splatenie úverov poskytnutých na plánovanie a výstavbu pevného spojenia. Komisia pritom na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Luxemburské veľkovojvodstvo, nepredpokladala, ale vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci preukázala, že výstavbu pevného spojenia nemožno oddeliť od jeho budúceho hospodárskeho využívania. Rovnako, ako uznáva Dánske kráľovstvo, hospodárske využívanie pevného spojenia má tiež za cieľ financovať jeho výstavbu, aby sa dosiahla finančná rovnováha celého projektu. V tejto súvislosti Všeobecný súd na pojednávaní položil Komisii otázku týkajúcu sa vzťahu medzi jednak konštatovaním uvedeným v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sú príjmy spoločnosti Femern z cestných a železničných činností v podstate určené najmä na financovanie celkových nákladov na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia, a jednak tvrdením uvedeným v odôvodnení 323 uvedeného rozhodnutia, podľa ktorého ak by bolo možné stanoviť ceny na úrovni, ktorá by kompenzovala všetky náklady na výstavbu a prevádzku, neexistovala by medzera vo financovaní a nebola by potrebná žiadna štátna pomoc. Komisia odpovedala, že na rozdiel od odôvodnenia 323 napadnutého rozhodnutia sa odôvodnenie 192 týka nákladov na plánovanie a výstavbu odpočítaných od výšky pomoci, takže medzi týmito dvoma odôvodneniami nemôže existovať rozpor.

195    Keďže účelom hospodárskeho využívania pevného spojenia je splatenie dlhu vzniknutého pri jeho výstavbe, a vzhľadom na to, že za činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia zodpovedá ten istý subjekt, v záujme zachovania potrebného účinku pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci nemožno pripustiť, aby boli činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia oddelené z dôvodu, že k uvedeniu pevného spojenia do prevádzky dôjde až po ukončení jeho výstavby.

196    V opačnom prípade, keďže Femern je poverená výstavbou aj prevádzkou pevného spojenia, ak by sa, ako tvrdí Dánske kráľovstvo, stavebná činnosť považovala za oddeliteľnú od prevádzky, a teda za nehospodársku, zvýhodnené financovanie získané na výstavbu pevného spojenia by sa nemohlo kvalifikovať ako štátna pomoc. Z toho vyplýva, že za okolností prejednávanej veci Femern mala vo fáze prevádzky pevného spojenia možnosť prevádzkovať dotovanú infraštruktúru, čo jej poskytlo hospodársku výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískala (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 11. júla 1996, SFEI a i., C‑39/94, EU:C:1996:285, bod 62, a z 15. marca 2018, Naviera Armas/Komisia, T‑108/16, EU:T:2018:145, body 119 a 120). Ako totiž vyplýva z bodu 223 oznámenia o pojme štátna pomoc, prevádzkovateľ infraštruktúry má hospodársku výhodu, ak je suma zaplatená za právo využívať infraštruktúru nižšia ako suma, ktorú by musel zaplatiť za prevádzkovanie porovnateľnej infraštruktúry za bežných trhových podmienok.

197    Z toho vyplýva, že Komisia mohla oprávnene dospieť k záveru, že výstavba pevného spojenia je neoddeliteľná od jeho budúcej hospodárskeho využívania. Komisia teda správne konštatovala, že Femern je podnikom, a to tak v súvislosti s činnosťou prevádzky pevného spojenia, ako aj s činnosťou výstavby tohto spojenia.

198    V dôsledku toho treba zamietnuť argumentáciu Dánskeho kráľovstva, podľa ktorej nemožno konštatovať, že Femern konkuruje podnikom, ktoré pôsobia na trhu dopravných služieb na prechod cez Fehmarnskú úžinu vo fáze výstavby pevného spojenia alebo z dôvodu, že nemá snahu rýchlo preniknúť na uvedený trh.

199    Po tretie je pravda, ako tvrdí Dánske kráľovstvo, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia nie sú ako také liberalizované v tom zmysle, že stavebný zákon priznáva výkon týchto činností výlučne spoločnosti Femern.

200    Treba však konštatovať, že činnosť prevádzky pevného spojenia bude spočívať v poskytovaní služieb na zabezpečenie prechodu cez Fehmarnskú úžinu, čo je – bez toho, aby to Dánske kráľovstvo spochybnilo – liberalizovaný trh, na ktorom už pôsobí súkromný subjekt. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 133 vyššie, Komisia tiež identifikovala širší trh, a to trh dopravných služieb na trasách, ktoré sú alternatívou k prechodu cez Fehmarnskú úžinu a na ktorých pôsobia aj prevádzkovatelia trajektov.

201    Na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Dánske kráľovstvo, za takýchto okolností skutočnosť, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia nie sú liberalizované, nemá za následok vylúčenie kvalifikácie uvedených činností ako hospodárskych činností. V opačnom prípade by na obchádzanie uplatňovania pravidiel Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže na liberalizovanom trhu otvorenom hospodárskej súťaži stačilo, aby členský štát udelil výlučné práva subjektu, ktorý má poskytovať služby na uvedenom trhu.

202    Z toho vyplýva, že tvrdenie založené na tom, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že činnosti spoločnosti Femern nie sú liberalizované, sa musí zamietnuť.

203    Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie Dánskeho kráľovstva založené na bode 84 rozsudku z 30. apríla 2019, UPF/Komisia (T‑747/17, EU:T:2019:271), podľa ktorého sú činnosti výstavby a prevádzky oddeliteľné, treba uviesť, že uvedený bod sa týkal odlišnej problematiky, ktorá súvisela s oddeliteľnosťou hospodárskych činností od činností spojených s výkonom verejných právomocí. Konkrétne v tejto veci Všeobecný súd na účely odmietnutia tvrdenia založeného na tom, že Komisia neurčila hlavné a vedľajšie činnosti prístavov, v bode 83 uvedeného rozsudku konštatoval, že je potrebné rozlišovať medzi hospodárskymi činnosťami prístavov a hospodárskymi činnosťami spojenými s výkonom verejných právomocí, pričom spresnil, že neexistuje žiaden limit, pod ktorý by boli všetky hospodárske činnosti nehospodárskymi činnosťami, keďže hospodárske činnosti sú v menšine. Ďalej v bode 84 vyššie uvedeného rozsudku Všeobecný súd pripomenul, že len za predpokladu, že by sa preukázalo, že hospodárske činnosti prístavov sú neoddeliteľné od činností spojených s výkonom verejných právomocí, by sa mohli všetky činnosti považovať za činnosti nehospodárskej povahy, pričom treba spresniť, že okolnosť, že hospodárske činnosti financujú činnosti spojené s výkonom právomocí verejnej moci, nestačí na preukázanie neoddeliteľnej väzby medzi týmito činnosťami.

204    Ako teda vyplýva z preskúmania vykonaného v bodoch 74 až 106 vyššie, Komisia mohla za okolností prejednávanej veci oprávnene konštatovať, že činnosti spoločnosti Femern ako také nepatria do výkonu verejnej moci a že tomuto subjektu neboli zverené osobitné verejné právomoci. V každom prípade, ako bolo konštatované v bode 89 vyššie, Dánske kráľovstvo nepredložilo nijakú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že funkcie cestného orgánu a manažéra železničnej infraštruktúry, ktoré zabezpečuje spoločnosť Femern, alebo príprava bezpečnostných plánov pre pevné spojenie, ktoré podľa jeho tvrdenia patria do výkonu verejných právomocí, sú neoddeliteľné od činností výstavby a prevádzky pevného spojenia. Za okolností prejednávanej veci je teda bod 84 rozsudku z 30. apríla 2019, UPF/Komisia (T‑747/17, EU:T:2019:271), irelevantný na účely preukázania, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia sú oddeliteľné.

205    Po piate, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Dánske kráľovstvo by v podstate mohlo v období od súčasnosti do uvedenia pevného spojenia do prevádzky vykonať zmeny v režime jeho prevádzky, ktoré by viedli k tomu, že uvedená činnosť by už nemala hospodársku povahu, a to napríklad tým, že prístup k infraštruktúre by bol pre všetkých užívateľov bezplatný, stačí pripomenúť, že ako sa uvádza v bode 161 vyššie, z ustálenej judikatúry vyplýva, že zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci sa musí posudzovať v závislosti od informácií, ktoré mohla mať Komisia k dispozícii v čase, keď toto rozhodnutie prijala. Hypotetické scenáre uvedené Dánskym kráľovstvom teda nemôžu byť relevantné na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

206    Po šieste, pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že pojem „podnik“ by sa mal vykladať reštriktívne z dôvodu, že konštatovanie, že činnosti spoločnosti Femern majú hospodársku povahu, by jej spôsobilo škodu, pretože by bola povinná platiť úroky za obdobie nezákonnosti v zmysle bodu 52 rozsudku z 12. februára 2008, CELF a Ministre de la Culture et de la Communication (C‑199/06, EU:C:2008:79), toto tvrdenie nemôže uspieť. Podľa ustálenej judikatúry pojem „štátna pomoc“, tak ako je definovaný v Zmluve o FEÚ je totiž právnym pojmom a má sa vykladať na základe objektívnych skutočností (rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C‑83/98 P, EU:C:2000:248, bod 25, a z 24. septembra 2019, Fortischem/Komisia, T‑121/15, EU:T:2019:684, bod 62). Pojem „hospodárska činnosť“ teda nemožno vykladať reštriktívne z dôvodu, že podnik je povinný zaplatiť úroky za obdobie nezákonnosti z dôvodu, že členský štát nesplnil povinnosť stanovenú v článku 108 ods. 3 ZFEÚ nevykonať opatrenie, ktoré môže predstavovať pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ Komisia neprijme konečné rozhodnutie týkajúce sa tohto opatrenia.

207    Okrem toho treba zamietnuť aj tvrdenie založené na tom, že pojem „podnik“ by sa mal vykladať reštriktívne tak, ako je to stanovené v dánskej právnej úprave o obchodných praktikách. Treba totiž pripomenúť, že vnútroštátne kvalifikácie nemôžu byť rozhodujúce pre posúdenie hospodárskej povahy činnosti z hľadiska ustanovenia práva Únie (pozri analogicky rozsudky z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T‑128/98, EU:T:2000:290, bod 128, a z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia, T‑114/02, EU:T:2003:100, bod 114).

208    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že druhý žalobný dôvod sa musí v celom rozsahu zamietnuť.

5.      O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu založenej na údajne nesprávnom konštatovaní, že financovanie poskytnuté spoločnosti Femern narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ

209    Dánske kráľovstvo sa domnieva, že okolnosť, že pevné spojenie naruší cestovanie tým, že skráti časy a vzdialenosti trás na všetkých dánskych, škandinávskych a severonemeckých cestných a železničných sieťach, nestačí na tvrdenie, že financovanie poskytnuté spoločnosti Femern narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

210    Podľa Dánskeho kráľovstva mala Komisia konkrétne posúdiť a zistiť, či existuje skutočný konkurenčný vzťah medzi verejnou dopravnou infraštruktúrou a alternatívnymi spojeniami. Dánske kráľovstvo konkrétne vytýka Komisii, že nezohľadnila skutočnosť, že Femern nekonkuruje prevádzkovateľom trajektov.

211    Dánske kráľovstvo sa okrem toho domnieva, že pri posudzovaní toho, či financovanie poskytnuté spoločnosti Femern narúša hospodársku súťaž, nie je relevantné zohľadniť skutočnosť, že pevné spojenie zachytí časť dopravy z iného verejného spojenia, konkrétne mosta Great Belt, ktorý je súčasťou tej istej právnej štruktúry ako Femern.

212    Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

213    Treba pripomenúť, že podľa judikatúry sa na účely kvalifikovania vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci nemusí pri podmienkach narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu preukázať skutočný dosah dotknutej pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné narušenie hospodárskej súťaže, ale musí sa len preskúmať, či táto pomoc môže ovplyvniť obchod a narušiť hospodársku súťaž (rozsudky zo 14. januára 2015, Eventech, C‑518/13, EU:C:2015:9, bod 65, a z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, T‑747/17, EU:T:2019:271, bod 91).

214    Pokiaľ ide o podmienku narušenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, treba pripomenúť, že pomoc, ktorej cieľom je odbremeniť podnik od nákladov, ktoré by musel bežne znášať v rámci svojej bežnej prevádzky alebo bežných činností, v zásade narúša podmienky hospodárskej súťaže (rozsudky z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C‑494/06 P, EU:C:2009:272, bod 54, a z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, T‑747/17, EU:T:2019:271, bod 96).

215    V prejednávanej veci treba poukázať na to, že Komisia v odôvodnení 234 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že Femern je podnikom pôsobiacim na trhu dopravných služieb na prechod cez Fehmarnskú úžinu, takže poskytnutie selektívnej výhoda, môže posilniť jej postavenie vo vzťahu k iným podnikom pôsobiacim na tomto trhu, ako sú najmä prevádzkovatelia trajektov a prevádzkovatelia prístavov.

216    Financovanie poskytnuté spoločnosti Femern za zvýhodnených podmienok tak vedie k zníženiu nákladov na financovanie výstavby pevného spojenia a umožňuje bezplatnú prevádzku dotovanej infraštruktúry. Z toho vyplýva, že uvedený subjekt je tak oslobodený od nákladov, ktoré by musel bežne znášať v rámci svojej každodennej prevádzky alebo bežných činností. Komisia sa tak mohla oprávnene domnievať, že predmetné financovanie poskytnuté spoločnosti Femern môže narušiť hospodársku súťaž.

217    Pokiaľ ide o ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi, narušenie uvedeného obchodu nemôže byť čisto hypotetické alebo predpokladané. Je potrebné určiť dôvod, prečo zamýšľané opatrenie môže svojimi predvídateľnými dôsledkami ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (rozsudky z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, C‑150/16, EU:C:2017:388, bod 30, a z 15. mája 2019, Achema a i., C‑706/17, EU:C:2019:407, bod 90). Presnejšie, ak pomoc, ktorú členský štát poskytne, posilní v rámci obchodu medzi členskými štátmi postavenie určitých podnikov voči ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hľadieť ako na podniky ovplyvnené pomocou (rozsudky zo 14. januára 2015, Eventech, C‑518/13, EU:C:2015:9, bod 66, a z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, T‑747/17, EU:T:2019:271, bod 92).

218    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že Komisia konštatovala, že selektívna výhoda poskytnutá spoločnosti Femern posilňuje jej postavenie na trhu dopravných služieb na prechod cez Fehmarnskú úžinu medzi mestom Rødby a obcou Puttgarden vo vzťahu k podnikom, ktoré už pôsobia na tomto trhu na tejto trase medzi Dánskom a Nemeckom, najmä vo vzťahu k prevádzkovateľom trajektov, ktorí ponúkajú dopravné služby na tomto trhu. Preto sa mohla oprávnene domnievať, že financovanie poskytnuté spoločnosti Femern ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, a to tým skôr, že splnenie tejto podmienky nemôže závisieť od miestnej alebo regionálnej povahy poskytovaných dopravných služieb (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. januára 2015, Eventech, C‑518/13, EU:C:2015:9, bod 69, a z 29. júla 2019, Azienda Napoletana Mobilità, C‑659/17, EU:C:2019:633, bod 31).

219    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Dánske kráľovstvo, Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, dospieť k záveru, že financovanie poskytnuté spoločnosti Femern narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

220    Tvrdenie, podľa ktorého Femern v podstate nekonkuruje prevádzkovateľom trajektov, už bolo zamietnuté v rámci preskúmania tretej časti prvého žalobného dôvodu (pozri body 129 až 132 vyššie).

221    Dánske kráľovstvo napokon tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že pevné spojenie konkuruje iným infraštruktúram, ktoré umožňujú prechod cez západné Baltské more z dôvodu, že sú spravované verejnoprávnymi podnikmi. Toto tvrdenie sa musí v rozsahu, v akom predstavuje samostatné tvrdenie, zamietnuť ako neúčinné. Stačilo totiž, aby Komisia konštatovala, že na trhu dopravných služieb na prechod cez Fehmarnskú úžinu, o ktorý ide v prejednávanej veci, mohlo financovanie poskytnuté spoločnosti Femern za preferenčných podmienok narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, čo Komisia urobila v odôvodnení 234 napadnutého rozhodnutia, v ktorom konštatovala, že uvedené financovanie poskytovalo spoločnosti Femern selektívnu výhodu, ktorá posilnila jej postavenie vo vzťahu k podnikom pôsobiacim na predmetnom trhu, konkrétne na trhu dopravných služieb na prechod cez Fehmarnskú úžinu.

222    Štvrtá časť prvého žalobného dôvodu sa teda musí zamietnuť v celom rozsahu.

223    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné túto žalobu zamietnuť.

III. O trovách

224    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Dánske kráľovstvo nemalo vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhmi.

225    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, svoje vlastné trovy konania. Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Luxemburské veľkovojvodstvo teda znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Dánske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.      Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Luxemburské veľkovojvodstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

Spielmann Öberg Mastroianni

Brkan       Gâlea

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. februára 2024.

Podpisy

Obsah

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Projekt pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu

B. Udalosti predchádzajúce sporu

C. Správne konanie

D. Napadnuté rozhodnutie

E. Návrhy účastníkov konania

II. Právny stav

A. O prípustnosti

B. O veci samej

1. O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa neexistujúcej spojitosti činností spoločnosti Femern s výkonom verejných právomoci

a) O prvej výhrade založenej na údajne príliš reštriktívnom výklade pojmu „činnosť spojená s verejnou mocou alebo činnosť spojená s výkonom verejných právomocí“

b) O tretej výhrade založenej na nezohľadnení dostupných informácií umožňujúcich spojiť určité činnosti spoločnosti Femern s výkonom verejných právomocí

1) O prvej čiastkovej výhrade založenej na tom, že Komisia sa nesprávne domnievala, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia ako také nie sú spojené s výkonom verejnej moci

2) O druhej čiastkovej výhrade založenej na tom, že Komisia nesprávne konštatovala, že Femern nezískala žiadnu osobitnú verejnú právomoc

c) O druhej výhrade založenej na tom, že Komisia nesprávne zohľadnila existenciu nahraditeľných služieb k pevnému spojeniu

2. O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na údajne nesprávnom konštatovaní, že Femern ponúka dopravné služby na trhu, ktorý konkuruje iným subjektom

3. O tretej časti prvého žalobného dôvodu založenej na údajne nesprávnom konštatovaní, že Femern je hospodársky subjekt, ktorý sa riadi obchodnou logikou

4. O druhom žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia nesprávne konštatovala, že činnosti výstavby a prevádzky pevného spojenia sú neoddeliteľné

a) O odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o neoddeliteľnosť výstavby a prevádzky pevného spojenia

b) O dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o neoddeliteľnosť výstavby a prevádzky pevného spojenia

5. O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu založenej na údajne nesprávnom konštatovaní, že financovanie poskytnuté spoločnosti Femern narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ

III. O trovách

*      Jazyk konania: dánčina.