UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 10. decembra 2014

Vec F‑115/13

Christina Helwig

proti

Európskej environmentálnej agentúre (EEA)

„Verejná služba – Zmluvný zamestnanec – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Žaloba zjavne neprípustná a zjavne bez právneho základu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou C. Helwig napáda rozhodnutie, ktorým Európska environmentálna agentúra (EEA) odmietla obnoviť jej zmluvu zmluvného zamestnanca a požaduje náhradu ujmy, ktorú jej toto rozhodnutie spôsobilo

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná a zjavne bez právneho základu. C. Helwig znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska environmentálna agentúra.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zohľadnenie záujmov dotknutého zamestnanca – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 47 a 119)

2.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie – Obnovenie zmluvy na dobu určitú – Rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami na konci zmluvy – Neexistencia diskriminácie – Podmienky

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 47 a 119)

1.      Možnosť obnoviť zmluvu zmluvného zamestnanca na dobu určitú je iba možnosťou ponechanou na úvahu príslušného orgánu, pričom inštitúcie majú širokú mieru voľnej úvahy pri organizácii svojich služieb podľa úloh, ktoré sú im zverené, a pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii s prihliadnutím na tieto úlohy, pod podmienkou, že toto pridelenie sa uskutoční v záujme služby.

Navyše, keď príslušný orgán rozhoduje o situácii zamestnanca, je povinný zohľadniť všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, teda nielen záujem služby, ale okrem iného aj záujem dotknutého zamestnanca. To totiž vyplýva z povinnosti starostlivosti, ktorú má administratíva a ktorá vyjadruje rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktorú služobný poriadok úradníkov Európskej únie a analogicky podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie vytvorili vo vzťahoch medzi verejným orgánom a jeho zamestnancami.

Povinnosť starostlivosti však nemožno vykladať tak, že znamená povinnosť administratívy overiť pred rozhodnutím neobnoviť zmluvu zmluvného zamestnanca na dobu určitú, či tento zamestnanec nemôže byť preradený na iné pracovné miesto.

V každom prípade, vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanej inštitúciám v tejto súvislosti, sa preskúmanie súdu obmedzuje na overenie, či nedošlo k zjavnému pochybeniu alebo k zneužitiu právomoci.

(pozri body 18 – 20 a 22)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudky Kyrpitsis/CES, T‑13/95, EU:T:1996:50, bod 52; Potamianos/Komisia, T‑160/04, EU:T:2008:438, bod 30, a ETF/Landgren, T‑404/06 P, EU:T:2009:313, bod 162

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Komisia/Macchia, T‑368/12 P, EU:T:2014:266, bod 59

2.      Nerešpektovanie zásady rovnosti zaobchádzania nemôže predstavovať rozhodnutie agentúry Únie neobnoviť zmluvu zmluvného zamestnanca, zatiaľ čo iným zmluvným zamestnancom bolo pri skončení ich zmluvy na dobu určitú uplynutím doby ponúknuté obnovenie ich zmluvy zmluvného zamestnanca a ich nové zaradenie na iné pracovné miesto v uvedenej agentúre, pokiaľ nie je preukázané, že vzhľadom na povahu funkcie, ktorú zmluvný zamestnanec zastával predtým, kvalitu výkonov, ktorú až dovtedy preukázal a profil pracovných miest, ktoré môžu byť ponúknuté, sa dotknutý zamestnanec nachádzal so zreteľom na možné obnovenie jeho zmluvy v situácii porovnateľnej so situáciou iných zmluvných zamestnancov.

(pozri body 28 a 29)