ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

zo 17. septembra 2014

Vec F‑117/13

Kari Wahlström

proti

Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex)

„Verejná služba – Zamestnanci agentúry Frontex – Dočasný zamestnanec – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Postup obnovenia – Článok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie – Právo byť vypočutý – Nedodržanie – Vplyv na zmysel rozhodnutia“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou K. Wahlström navrhuje zrušenie rozhodnutia výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) z 19. februára 2013 neobnoviť jeho zmluvu dočasného zamestnanca

Rozhodnutie:      Rozhodnutie výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie z 19. februára 2013 neobnoviť zmluvu dočasného zamestnanca K. Wahlströma sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil K. Wahlström.

Abstrakt

Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Prijatie rozhodnutia bez toho, aby bola najprv dotknutej osobe daná možnosť predložiť jej pripomienky – Porušenie práva byť vypočutý

(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a); podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47)

Keďže rozhodnutie neobnoviť zmluvu dočasného zamestnanca na dobu určitú nepriaznivo ovplyvňuje postavenie dotknutého zamestnanca, pretože ho zbavuje možnosti pokračovať v jeho pracovnom pomere, prináleží inštitúcii, v ktorej pracuje, aby na základe článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie umožnila tomuto zamestnancovi, aby uviedol svoje pripomienky pred prijatím rozhodnutia. Právo na obhajobu tak, ako je v súčasnosti zakotvené v uvedenom článku 41, teda zahŕňa, pričom je zároveň širšie, procesné právo každého byť vypočutý pred prijatím individuálneho opatrenia voči nemu, ktoré je upravené v odseku 2 písm. a) tohto článku.

Aby však porušenie práva byť vypočutý mohlo viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, je ešte nevyhnutné preskúmať, či by bez tejto vady konanie mohlo viesť k inému výsledku.

V tejto súvislosti platí, že keď je zmluva dočasného zamestnanca obnovovaná iba na základe posúdenia schopností a kvalifikácie dotknutej osoby, nemožno vylúčiť, že záver neobnoviť zmluvu by mohol byť iný, ak by dotknutej osobe bolo umožnené, aby skutočne vyjadrila svoje stanovisko k úrovni jej pracovných výkonov a to v súvislosti s perspektívou pokračovania jej pracovného pomeru, a teda že dodržanie práva byť vypočutý by tak mohlo mať vplyv na obsah rozhodnutia o neobnovení zmluvy.

(pozri body 27, 28 a 32)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 65; M., C‑277/11, EU:C:2012:744, body 81 až 83; Komisia/Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, body 98 a 99, a G. a R., C‑383/13 PPU, EU:C:2013:533, bod 38 a tam citovaná judikatúra

Všeobecný súd: rozsudok L/Parlament, T‑317/10 P, EU:T:2013:413, bod 81

Súd pre verejnú službu: rozsudok CH/Parlament, F‑129/12, EU:F:2013:203, bod 38