ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
z 15. januára 2013 (*)
„EFRR – Zníženie finančnej pomoci – Príspevok v prospech operačného programu patriaceho do cieľa 1 (2000 – 2006), ktorý sa týka regiónu Andalúzia (Španielsko) – Článok 39 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 1260/1999 – Lehota troch mesiacov – Smernica 93/36/EHS – Rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania“
Vo veci T‑54/11,
Španielske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne M. Muñoz Pérez, neskôr S. Martínez‑Lage Sobredo, a napokon A. Rubio González a N. Díaz Abad, abogados del Estado,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A. Steiblytė a J. Baquero Cruz, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 7700 v konečnom znení zo 16. novembra 2010 o zrušení časti príspevku poskytnutého z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) v prospech integrovaného operačného programu patriaceho do cieľa 1 pre Andalúziu (2000 – 2006) v rozsahu, v akom ukladá finančnú opravu vo výške 100 % nákladov financovaných EFRR pre zmluvy č. 2075/2003 a č. 2120/2005.
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a D. Gratsias,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. júna 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31), prijaté v rámci politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti Európskej únie, sa usiluje znížiť rozdiely v rozvoji medzi rôznymi regiónmi Únie a podporiť túto hospodársku a sociálnu súdržnosť. Keďže je toto nariadenie určené na zlepšenie účinnosti štrukturálnych intervencií Spoločenstva, zjednodušuje fungovanie fondov predovšetkým tým, že znižuje počet prioritných cieľov pomoci zo siedmich za obdobie 1994 – 1999 na tri za obdobie 2000 – 2006 a presnejšie upravuje zodpovednosti členských štátov a Únie počas zostavovania programu, realizácie, monitorovania, hodnotenia a kontroly.
2 Rozhodnutím K(2000) 3965 z 29. decembra 2000 Komisia Európskych spoločenstiev schválila integrovaný operačný program patriaci do cieľa 1 pre Andalúziu (Španielsko) (2000 – 2006) a stanovila maximálny príspevok zo štrukturálnych fondov na 6 152 700 000 eur. Toto rozhodnutie bolo predmetom niekoľkých zmien, pričom naposledy bolo zmenené rozhodnutím Komisie K(2007) 1782 zo 16. februára 2007, ktorým sa stanovil maximálny príspevok z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) na 6 427 411 070 eur.
3 Jeden z projektov zahrnutých v tejto pomoci spočíval v zavedení zdravotnej karty v rámci andalúzskeho zdravotníctva (projekt Tarjeta sanitaria del Servicio Andaluz de Salud), ktorého účelom bolo vytvorenie a používanie jedinej elektronickej zdravotníckej dokumentácie pre každého občana autonómnej oblasti Andalúzia, do ktorej môže mať prístup zdravotnícky personál vo verejnom zdravotníctve tejto oblasti.
4 Projekt vychádza z dohody o spolupráci z 24. júla 1995 uzavretej medzi štátnou správou (ministerstvom práce) a regionálnou vládou (Junta de Andalucía) na účely používania individuálnej zdravotnej karty spoločnej pre zdravotnú starostlivosť – spravovanú regionálnou andalúzskou vládou – a pre sociálne zabezpečenie – spravované štátnou správou. Vykonanie tejto dohody zahŕňalo poskytnutie informačného systému Centros de Salud (zdravotným strediskám) (prvej pomoci) v rôznych provinciách Andalúzie (Almería, Córdoba, Jaén, Málaga, Cádiz).
5 Následne andalúzska zdravotnícka služba (ďalej len „AZS“) dokončila informatizáciu iných provincií prostredníctvom realizácie projektu nazvaného Diraya, určeného na vytvorenie elektronickej zdravotníckej dokumentácie „Historia de Salud Digital del Ciudadano“ (digitálna zdravotnícka dokumentácia občana). Na tento účel AZS vyvinula a zaviedla počas ďalších fáz informačný systém, ktorý sa vyvinul z pôvodného projektu zdravotnej karty.
6 Keďže fáza III projektu vykazovala nedostatky a riziká, AZS bola nútená vykonať fázy IV‑1, IV‑2 a V. Fáza IV‑1, pre ktorú bola podpísaná zmluva dodávky č. 2075/2003, spočívala v realizácii pilotného projektu v nemocniciach v Córdobe (Španielsko) a Seville (Španielsko), ktorý sa týkal prenosu miestnych klinických údajov do centralizovanej databázy (jednotná užívateľská databáza) na účely zhromaždenia informácií v stredisku spracovania dát umožňujúcich interoperabilitu medzi strediskami zdravotnej starostlivosti. AZS vypracovala projekt na kľúč poskytujúci vybavenie potrebné na centralizáciu databázy a zabezpečujúci jej spustenie. Účelom zmluvy dodávky č. 2120/2005 bolo doplniť túto zmluvu o poskytnutie miestnych počítačových serverov zdravotným strediskám, aby sa vyriešili kapacitné problémy zistené v projekte. Uvedená zmluva sa ukázala ako potrebná na dosiahnutie cieľov stanovených fázou IV‑1 projektu. Tieto dve zmluvy dodávky boli udelené podniku v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
7 V rámci auditu uskutočneného vo všetkých členských štátoch na účely overenia fungovania riadenia a kontroly systémov EFRR za obdobie 2000 – 2006 Komisia analyzovala kontrolné postupy sprostredkovateľského subjektu Junta de Andalucía v súlade s článkom 4 nariadenia Komisie (ES) č. 438/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia č. 1260/1999, pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 63, s. 21; Mim. vyd. 14/001, s. 132).
8 Po tomto preskúmaní boli 25. apríla 2007 oznámené predbežné závery auditu vo forme správy určenej španielskym orgánom, ktoré poskytli dodatočné informácie 30. októbra 2009.
9 V súlade s článkom 39 ods. 2 nariadenia č. 1260/1999 sa 25. februára 2010 uskutočnili v Bruseli (Belgicko) konzultácie, na ktorých sa španielske orgány zaviazali poskytnúť doplňujúce informácie, čo spravili 17. marca 2010.
10 Listom z 15. apríla 2010 oznámila Komisia španielskym orgánom návrh zápisnice z konzultácií, ku ktorému španielske orgány poskytli svoje pripomienky elektronickou poštou 29. apríla 2010.
11 Komisia listom z 30. júna 2010 poslala španielskym orgánom konečné znenie zápisnice z konzultácií.
12 Rozhodnutím K(2010) 7700 v konečnom znení zo 16. novembra 2010 o zrušení časti príspevku poskytnutého z EFRR v prospech integrovaného operačného programu patriaceho do cieľa 1 pre Andalúziu (2000 – 2006) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia znížila časť príspevku priznaného uvedenému programu o 3 836 360,40 eur. Komisia vykonala túto finančnú opravu, ktorá bola oznámená španielskym orgánom 17. novembra 2010, z dôvodu, že zmluvy č. 2075/2003 a č. 2120/2005 (ďalej spolu len „sporné zmluvy“), o ktorých spolufinancovanie bolo požiadané, boli udelené v rokovacom konaní bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, čo je v rozpore s právom Únie v oblasti verejného obstarávania.
13 Dňa 25. januára 2011 zaslali španielske orgány Komisii žiadosť o konečnú platbu.
Konanie a návrhy účastníkov konania
14 Španielske kráľovstvo podalo predmetnú žalobu návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 27. januára 2011.
15 Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom ukladá finančnú opravu vo výške 100 % nákladov financovaných EFRR pre sporné zmluvy,
– zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.
16 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu v celom jej rozsahu,
– zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.
Právny stav
17 Na podporu svojej žaloby o neplatnosť sa Španielske kráľovstvo dovoláva dvoch žalobných dôvodov založených na nedodržaní lehoty troch mesiacov stanovenej v článku 39 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1260/1999, ako aj na neoprávnenom použití článku 39 ods. 3 písm. b) tohto istého nariadenia a právnej úpravy verejného obstarávania Únie.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nedodržaní lehoty troch mesiacov stanovenej v článku 39 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1260/1999
18 Španielske kráľovstvo tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po lehote stanovenej v článku 39 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1260/1999, v dôsledku čoho je protiprávne.
19 Hlavným bodom sporu medzi účastníkmi konania je otázka, či lehota stanovená článkom 39 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1260/1999 je záväzná, alebo iba orientačná. Od tejto otázky totiž závisí platnosť napadnutého rozhodnutia.
20 Španielske kráľovstvo sa domnieva, že ak počas bilaterálneho stretnutia stanoveného v článku 39 ods. 2 nariadenia č. 1260/1199 nie je uzavretá žiadna dohoda, Komisia má lehotu troch mesiacov na vydanie rozhodnutia o znížení preddavku alebo o finančných opravách. Po uplynutí tejto lehoty už nemôže prijať takéto rozhodnutie. Španielske kráľovstvo tvrdí, že tento výklad článku 39 ods. 3 nariadenia č. 1260/1999 je jediný, ktorý mu dáva potrebný účinok. Dodáva, že táto lehota je „prekluzívnou lehotou“ na účely zaručenia zásady právnej istoty, ktorá chráni členské štáty. Ide totiž o lehotu, ktorá je primeraná pre členské štáty, v ktorej sa určí, či vzniknuté náklady budú, alebo nebudú financované Úniou v rámci EFRR.
21 Komisia sa naopak domnieva, že táto lehota je čisto orientačná a že nedodržanie uvedenej lehoty nespôsobí preklúziu konania. V tejto súvislosti sa opiera o judikatúru Súdneho dvora prijatú v oblasti Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), z ktorej vyplýva, že také lehoty, akou je lehota stanovená v článku 39 ods. 3 nariadenia č. 1260/1999, sú orientačné, keďže v prípade jej nedodržania Komisiou nie je stanovená žiadna sankcia. Tieto lehoty teda vykazujú znaky orientačnej lehoty. Komisia odôvodňuje orientačný charakter povahou finančných opráv, ktorých základným cieľom je zabezpečiť, aby náklady vynaložené vnútroštátnymi orgánmi boli v súlade s právom Únie.
22 Samotný článok 39 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1260/1999 znie tak, že „pokiaľ sa nedosiahne dohoda a členský štát nevykoná spomenuté opravy do uplynutia Komisiou stanovenej lehoty, Komisia môže, pri zohľadnení každého vyjadrenia členského štátu, rozhodnúť do troch mesiacov o tom, že vykoná požadované úpravy financovania tak, že zruší celý príspevok fondov na dotknutú pomoc alebo jeho časť“.
23 Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 448/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o postup vykonávania úprav financovania pomoci poskytovanej zo štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 64, s. 13; Mim. vyd. 14/001, s. 132), platí, že „vždy, keď členský štát namieta voči zisteniam Komisie a keď sa vypočutie realizuje podľa druhého pododseku článku 39 ods. 2 druhého pododseku nariadenia… č. 1260/1999, začína trojmesačná lehota, v ktorej Komisia môže prijať rozhodnutie podľa článku 39 ods. 3 tohto nariadenia, plynúť od dátumu vypočutia“.
24 Zo znenia týchto článkov nevyplýva, že nedodržanie tejto lehoty troch mesiacov bráni tomu, aby Komisia po uplynutí tejto lehoty prijala rozhodnutie o finančných opravách alebo o ich nevykonaní. Nedodržanie takejto lehoty teda neznamená implicitné vydanie rozhodnutia o financovaní nákladov vynaložených vnútroštátnymi orgánmi z EFRR.
25 Tento záver je po prvé plne podporený teleologickým výkladom článku 39 nariadenia č. 1260/1999. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry je hlavným cieľom postupu schvaľovania účtovnej závierky zabezpečiť, aby náklady vnútroštátnych orgánov boli vynaložené v súlade s pravidlami Únie (rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 1988, Dánsko/Komisia, 349/85, Zb. s. 169, bod 19).
26 Články 38 a 39 nariadenia č. 1260/1999 stanovujú na tento účel postup spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou, ktorý dotknutým členským štátom poskytuje všetky záruky potrebné na prednesenie ich stanovísk (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. januára 1998, Grécko/Komisia, C‑61/95, Zb. s. I‑207, bod 39). Podľa tohto postupu sa Komisia a členské štáty snažia v duchu spolupráce založenej na partnerstve určiť a zanalyzovať všetky relevantné údaje na účely zabránenia financovaniu neoprávnených výdavkov z EFRR a na účely vykonania potrebných finančných opráv.
27 Ďalej treba zdôrazniť, že Komisia je povinná vylúčiť z financovania EFRR výdavky, ktoré neboli vynaložené v súlade s pravidlami Únie. Táto povinnosť nezanikne len z dôvodu, že k rozhodnutiu Komisie dôjde po uplynutí lehoty troch mesiacov od dátumu vypočutia podľa článku 39 ods. 3 nariadenia č. 1260/1999 v spojení s článkom 5 ods. 3 nariadenia č. 448/2001. V prípade neexistencie akejkoľvek sankcie spojenej s nedodržaním tejto lehoty Komisiou možno túto lehotu vzhľadom na povahu postupu upraveného v článkoch 38 a 39 nariadenia č. 1260/1999, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť, aby výdavky vnútroštátnych orgánov boli vynaložené v súlade s pravidlami Únie, považovať len za orientačnú, ak nedôjde ku škode na záujmoch členského štátu (pozri analogicky rozsudok Všeobecného súdu z 22. mája 2012, Portugalsko/Komisia, T‑345/10, neuverejnený v Zbierke, bod 32). Komisia sa musí snažiť túto lehotu dodržať, avšak z dôvodu možnej komplexnosti kontroly uvedených výdavkov je možné, že bude potrebovať viac času na to, aby vykonala podrobnú analýzu situácie na účely zabránenia financovaniu neoprávnených výdavkov.
28 Preto treba dospieť k záveru, že ak z článku 39 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1260/1999 a článku 5 ods. 3 nariadenia č. 448/2001 jasne nevyplýva, že by zákonodarca zamýšľal opak, uvedená lehota má v zásade iba orientačný charakter a jej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia Komisie. Tento výklad nezbavuje článok 39 ods. 3 nariadenia č. 1260/1999 jeho potrebného účinku, ako to tvrdí Španielske kráľovstvo v tejto veci, lebo z odseku 3 posledného pododseku uvedeného článku jasne vyplýva, že „ak nevydá Komisia rozhodnutie o postupe podľa [ustanovení uvedených v písm.] a) alebo b), pozastavenie priebežných platieb je okamžite ukončené“. Okrem toho treba poukázať na to, že Španielske kráľovstvo sa ani nedovolávalo, ani nepreukázalo zásah do svojich záujmov z dôvodu prekročenia spornej lehoty.
29 Hoci v nariadení č. 1260/1999 neexistuje ustanovenie, ktoré by určovalo záväznú lehotu, základná požiadavka právnej istoty bráni tomu, aby Komisia mohla donekonečna odďaľovať výkon svojich právomocí (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C‑74/00 P a C‑75/00 P, Zb. s. I‑7869, bod 140).
30 V tejto súvislosti a vzhľadom na to, že by argument Španielskeho kráľovstva mohol byť takisto vyložený tak, že sa ním vytýka Komisii, že lehota, v ktorej bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bola neprimeraná, treba podotknúť, že prieskum priebehu postupu neodhalil existenciu omeškania, ktoré by zasiahlo do základných požiadaviek právnej istoty a primeranej lehoty. Konkrétne, v súlade s článkom 39 ods. 2 nariadenia č. 1260/1999 sa konalo 25. februára 2010 v Bruseli stretnutie medzi Komisiou a Španielskym kráľovstvom na účely dosiahnutia dohody o pripomienkach vznesených Komisiou a týkajúcich sa neodôvodnenosti účasti EFRR na oboch sporných zmluvách v rámci projektu zdravotnej karty. Účastníci konania uznávajú, že Španielske kráľovstvo sa na tomto stretnutí zaviazalo poskytnúť Komisii dodatočné informácie, čo spravilo 17. marca 2010. Konečné znenie zápisnice z vypočutia zaslala Komisia španielskym orgánom listom z 30. júna 2010. V tomto prípade je nesporné, že zaslané informácie obsahovali nové prvky, o ktoré sa oprela Komisia pri vydaní napadnutého rozhodnutia 16. novembra 2010.
31 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom žalobnom dôvode založenom na neoprávnenom použití článku 39 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1260/1999 a právnej úpravy v oblasti verejného obstarávania Únie
32 Španielske kráľovstvo vytýka Komisii, že opravila časť financovania projektu EFRR z dôvodu, že sporné zmluvy neboli uzavreté v súlade s právnymi predpismi Únie o verejnom obstarávaní. Španielske kráľovstvo sa naopak domnieva, že zmluvy boli uzavreté v súlade s právom.
33 Tento žalobný dôvod sa delí v podstate na dve časti a každá z nich podľa názoru Španielskeho kráľovstva odôvodňuje použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania. Prvá časť je založená na tvrdení, že účel sporných zmlúv, ktorým je dodanie výrobku vyrobeného na účely výskumu, pokusov, štúdií alebo vývoja, odôvodňuje použitie rokovacieho konania na základe článku 6 ods. 3 písm. b) smernice Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. ES L 199, s. 1, Mim. vyd. 06/002, s. 110). Druhá časť je založená na tvrdení, že sporné zmluvy vykazujú technické špecifiká, ktoré oprávňujú použitie tohto výnimočného konania na základe článku 6 ods. 3 písm. c) tej istej smernice.
34 Predovšetkým treba pripomenúť, že rokovacie konanie má povahu výnimky, keďže článok 6 ods. 2 a 3 smernice 93/36 taxatívne vymenúva prípady, keď možno použiť rokovacie konanie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2008, Komisia/Taliansko, C‑337/05, Zb. s. I‑2173, bod 56 a tam citovanú judikatúru).
35 Takisto treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že tieto ustanovenia ako výnimky z pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť práv uznaných právom Únie v oblasti verejného obstarávania, sa musia vykladať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2009, Komisia/Nemecko, C‑275/08, neuverejnený v Zbierke, bod 55 a tam citovanú judikatúru).
36 Okrem toho treba pripomenúť, že dôkazné bremeno týkajúce sa toho, že výnimočné okolnosti odôvodňujúce uvedené výnimky skutočne existujú, nesie ten, kto zamýšľa tieto výnimky uplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Taliansko, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 58, a Komisia/Nemecko, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 56).
37 V tomto prípade teda treba overiť, či Španielske kráľovstvo poskytlo dôkaz o tom, že sporné zmluvy mohli byť na základe článku 6 ods. 3 písm. b) alebo c) smernice 93/36 predmetom rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
O prvej časti druhého žalobného dôvodu týkajúceho sa článku 6 ods. 3 písm. b) smernice 93/36
38 Španielske kráľovstvo tvrdí, že fáza III projektu vykazovala sériu nedostatkov a rizík súvisiacich s miestnou povahou projektu, ktorá znemožňovala centralizáciu a výmenu dát medzi jednotlivými zdravotníckymi strediskami AZS. V rámci projektu a akčného plánu Komisie podporujúceho elektronický európsky priestor zdravia navrhla AZS celkom nový cieľ, ktorý umožňuje interoperabilitu medzi strediskami zdravotnej starostlivosti, čím by sa zaistila geografická mobilita pacientov. Zdôrazňuje, že tento nový cieľ bol veľmi náročný a že sa zdalo zmysluplné realizovať ho najprv prostredníctvom pilotného projektu v zóne vidieckeho charakteru a vo všeobecnej nemocnici mestského charakteru.
39 Španielske kráľovstvo tvrdí, že tento pilotný projekt pozostáva zo štúdia a vyskúšania spôsobov bezpečného prenosu miestnych dát do užívateľskej databázy a v tomto zmysle ide o vyvinutie nového počítačového produktu určeného na realizáciu tohto bezpečného prenosu, aby po overení spoľahlivosti bolo možné vykonať prenos dát z iných stredísk AZS nezahrnutých do pilotného projektu. Účelom tohto projektu je vykonať skúšky s cieľom nájsť vhodné spôsoby prenosu dát. Táto skutočnosť podľa jeho názoru odôvodňuje kvalifikáciu ako „výrobkov vyrábaných len na účely výskumu, pokusov, štúdií alebo vývoja“.
40 Treba pripomenúť, že na základe článku 6 ods. 3 písm. b) smernice 93/36 môžu obstarávatelia uzatvoriť zmluvy na dodanie tovaru v rokovacom konaní bez zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ak sú príslušné tovary vyrábané len na účely výskumu, pokusov, štúdií alebo vývoja. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na množstvo výroby potrebné na preukázanie obchodnej rentability, alebo na úhrade nákladov na výskum a vývoj.
41 Z písomností v spise vyplýva, že španielske orgány mali plnú znalosť potrebného vybavenia na dosiahnutie svojho cieľa. Žiadna skutočnosť v technických špecifikáciách oboch zmlúv nenaznačuje, že by podnik, s ktorým bola zmluva uzavretá, musel navrhnúť nový výrobok určený na účely výskumu, pokusov, štúdií alebo vývoja. Išlo totiž o inštaláciu presne definovaného počítačového a iného ako počítačového vybavenia, ktoré bolo španielskymi orgánmi veľmi podrobne opísané a na trhu už existovalo, čo by bol schopný vykonať priemerný dodávateľ v danom odvetví.
42 V prípade technických špecifikácií zmluvy č. 2075/2003 treba konštatovať, že podľa jej nadpisu a jej predmetu ide o „zmluvu na dodávku elektroinštalácie, komunikačných prostriedkov, serverov a periférneho zariadenia potrebného na prispôsobenie digitálnej zdravotníckej dokumentácie občana odvetviam zdravotníctva, externým konzultáciám a nemocničným pohotovostiam, ako aj fáze IV‑1 projektu Tarjeta Sanitaria (Diraya) du Servicio Andaluz de Salud“. Tento text je prevzatý z popisu predmetu na strane 2 dokumentu. Kapitoly 3 až 6 technických špecifikácií ďalej podrobne opisujú kompletné počítačové vybavenie a iné ako počítačové vybavenie, ktoré bolo predmetom zmluvy. Situácia je rovnaká pri rozpočte, v ktorom sú uvedené výrobky, a dokonca značky výrobkov, ktoré majú byť dodané.
43 Pokiaľ ide o inštaláciu vybavenia, kapitoly 3.7.1 a 4.8.1 technických špecifikácií uviedli širokú škálu jednoduchých inštalačných služieb, ktoré by bol pre obstarávateľa schopný vykonať priemerný dodávateľ v danom odvetví.
44 Kapitoly 5.1 a 5.2 technických špecifikácií nasledujú ten istý vzor, pokiaľ ide o stredisko spracovania informácií.
45 Z vyššie uvedeného vyplýva, že všetky podrobné údaje týkajúce sa vybavenia, dohľadu, kvality služby, bezpečnosti a služieb boli presne opísané v súťažných podkladoch. Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že zmluva č. 2075/2003 nie je zmluvou určenou na dodávku tovarov vyrobených len na účely výskumu, pokusov, štúdií alebo vývoja v zmysle článku 6 ods. 3 písm. b) smernice 93/36.
46 V prípade technických špecifikácií zmluvy č. 2120/2005 treba konštatovať, že podľa jej nadpisu a predmetu ide o „zmluvu na zariadenie a dodatočnú pomoc pre fázu IV‑1 projektu Tarjeta Sanitaria (Diraya) du Servicio Andaluz de Salud“.
47 Bod 1 technických špecifikácií stanovuje, že projekt CC‑2075/03 (a síce zmluva č. 2075/2003) tvoril základ pre pilotný projekt Diraya pre Andalúziu v zdravotníckej oblasti v Severnej Córdobe a v nemocnici v Seville. Budúce opatrenia na vykonanie Diraya vo zvyšku zdravotného systému mali vyplývať z jeho skúseností, overovania a hodnotenia.
48 Kapitoly 3 až 12 technických špecifikácií jasne a presne uvádzajú počítačové a iné ako počítačové vybavenie, ktoré bolo požadované, ako aj značky a modely. Rozpočet je takisto podrobný. Napokon kapitola 13 technických špecifikácií popisuje služby, ktoré museli byť predmetom zmluvy, t. j. inštalácie a vykonania dodávok opísaných v predchádzajúcich kapitolách súťažných podkladov. Aj pri tejto zmluve poznal obstarávateľ dokonale svoje potreby, zariadenie a služby potrebné na ich uspokojenie.
49 Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani zmluvu č. 2120/2005 nemožno považovať za zmluvu určenú na dodávku tovarov vyrobených len na účely výskumu, pokusov, štúdií alebo vývoja v zmysle článku 6 ods. 3 písm. b) smernice 93/36.
50 Bez potreby skúmať prípustnosť tejto časti druhého žalobného dôvodu, ktorú Komisia spochybňuje, z vyššie uvedeného vyplýva, že uvedená časť musí byť zamietnutá ako nedôvodná, lebo španielske orgány nepreukázali, že by sporné zmluvy mohli byť na základe článku 6 ods. 3 písm. b) smernice 93/36 predmetom rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
O druhej časti druhého žalobného dôvodu týkajúceho sa článku 6 ods. 3 písm. c) smernice 93/36
51 Španielske kráľovstvo tvrdí, že pilotný projekt je špecifický po technickej stránke, čo súvisí s realizáciou systému a s migráciou dát. Tvrdí, že bolo nevyhnutné uplatniť niektoré postupy úplného a bezpečného prenosu, ktoré sa museli nevyhnutne zakladať na dôkladnom pochopení dátových modelov, schém, tabuliek a vzťahov medzi existujúcimi miestnymi databázami vo fáze III projektu. Vybraný podnik bol pritom podľa jeho názoru jediným podnikom, ktorý mal takéto znalosti, keďže spravoval a prevádzkoval tieto miestne zariadenia v čase vyhlásenia obstarávania ako podnik, ktorému bola udelená zákazka v predchádzajúcich fázach projektu zdravotnej karty.
52 Treba pripomenúť, že na základe článku 6 ods. 3 písm. b) smernice 93/36 môžu obstarávatelia uzatvoriť zmluvy na dodanie tovaru v rokovacom konaní bez zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ak z technických alebo umeleckých dôvodov, alebo z dôvodov spojených s ochranou výhradných práv dodávaný tovar môže byť vyrobený alebo dodaný len určitým dodávateľom.
53 Treba konštatovať, že z písomnosti založených do spisu účastníkmi konania nevyplýva, že by Španielske kráľovstvo zisťovalo, či existovali podniky schopné odpovedať na výzvu na podanie ponúk za rovnakých alebo dokonca lepších podmienok ako vybratý podnik. Španielske kráľovstvo neuvádza žiadne kroky v tomto smere, či už na španielskom území, alebo všeobecne v Únii. Španielske kráľovstvo iba uvádza, že vybraný podnik bol v obzvlášť dobrom postavení, aby odpovedal na výzvu na podanie ponúk z dôvodu technickej špecifičnosti sporných zmlúv týkajúcich sa realizácie systému a migrácie dát, keďže mu boli zadané zákazky vo fázach, ktoré predchádzali fáze IV‑1, a mal tak už úplné znalosti o existujúcich miestnych databázach.
54 V tejto súvislosti treba konštatovať, že uvedená skutočnosť nepreukazuje, že tento podnik bol jediným, ktorý mohol mať tieto znalosti, a že iný podnik nebol schopný ich získať. Nemožno totiž vylúčiť, že keby bol v Únii vykonaný seriózny prieskum, mohli sa nájsť podniky schopné poskytnúť vhodnú službu (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný v bode 35 vyššie, body 62 a 63). Okrem toho Španielske kráľovstvo nakoniec nepreukazuje ani to, v čom boli sporné zmluvy po technickej stránke natoľko špecifické, že odôvodňovali uplatnenie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania. V prejednávanom prípade ide o bežné zákazky na dodávku výrobkov (pozri body 45 až 47, 50 a 51 vyššie).
55 Z toho vyplýva, že Španielske kráľovstvo sa nemôže úspešne dovolávať článku 6 ods. 3 písm. c) smernice 93/36 na ten účel, aby v prípade sporných zmlúv odôvodnilo uplatnenie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
56 S ohľadom na vyššie uvedené úvahy musí byť druhá časť tohto žalobného dôvodu zamietnutá ako nedôvodná.
57 Druhý žalobný dôvod musí byť v dôsledku toho zamietnutý v plnom rozsahu, a teda aj žaloba musí byť zamietnutá v celom jej rozsahu.
O trovách
58 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Španielske kráľovstvo nemalo vo veci úspech, je namieste zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. januára 2013.
Podpisy