Žaloba podaná 29. decembra 2023 – Alessio a i./ECB
(vec T-1192/23)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobcovia: Roberto Alessio (Turín, Taliansko) ) a 77 ďalších žalobcov (v zastúpení: F. Ferraro a A. Califano, avvocati)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
určil mimozmluvnú zodpovednosť ECB a uložil jej povinnosť nahradiť majetkovú a nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z rozhodnutia o zavedení dočasnej správy nad Banca Carige (rozhodnutie ECB ECB-SSM-2019-ITCAR-11 z 1. januára 2019), z rozhodnutí o predĺžení (rozhodnutie ECB ECB-SSM-2019-ITCAR-13 z 29. marca 2019, ktorým sa predlžuje dočasnej správy do 30. septembra 2019; rozhodnutie ECB z 29. septembra 2019, ktorým sa predlžuje trvanie dočasnej správy do 31. decembra 2019; rozhodnutie ECB z 19. decembra 2019, ktorým sa predlžuje trvanie dočasnej správy do 31. januára 2020), zo zamietnutia prístupu k rozhodnutiam z 1. januára 2019 a z 29. marca 2019 (rozhodnutie ECB LS/LDG/19/182 z 29. mája 2019) a z výkonu funkcií dohľadu nad spoločnosťou Banca Carige v období od 1. januára 2019 do 6. decembra 2023.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú jedenásť žalobných dôvodov.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že ECB sa dopustila závažného a zjavného porušenia zásady nemo auditur propriam turpitudinem allegans, ako aj povinnosti náležitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných tým, že prispela k oslabeniu majetkovej situácie spoločnosti Banca Carige v období predchádzajúcom zavedeniu dočasnej správy nad touto spoločnosťou.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že ECB sa dopustila závažného a zjavného porušenia článkov 27 až 29 smernice 2014/59/EÚ, článku 69 octiesdecies a článku 70 talianskeho Testo Unico Bancario (konsolidovaný bankový zákon, ďalej len „TUB“), ako aj zásady proporcionality tým, že protiprávne zaviedla režim dočasnej správy nad Banca Carige, ako vyhlásil Všeobecný súd Európskej únie v rozsudku z 11. októbra 2022 vo veci T-502/19, Corneli/ECB. ECB sa tiež dopustila závažného a zjavného porušenia článku 72 TUB tým, že zabránila tomu, aby žalujúci akcionári podali žalobu o náhradu škody, a to tak, že ako mimoriadnych správcov vymenovala osoby, ktoré boli súčasťou správnych orgánov spoločnosti Banca Carige bezprostredne pred zavedením režimu dočasnej správy.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že ECB dostatočne závažne narušila legitímnu dôveru žalobcov tým, že najprv jasne a výslovne uviedla, že neexistuje absolútna naliehavosť zasiahnuť s cieľom ozdraviť Banca Carige, a krátko na to predsa zaviedla nad Banca Carige dočasnú správu. ECB zároveň porušila zásadu lojálnej spolupráce so spravovanými subjektmi pri sledovaní cieľov Únie.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že ECB sa dopustila závažného a zjavného porušenia článku 63 ZFEÚ a zásady rovnosti zaobchádzania, keďže protiprávne zavedenej dočasnej správy nad Banca Carige a následné zvýšenie základného imania bez opcie pre žalujúcich akcionárov ich svojvoľne vylúčilo z možnosti ďalej investovať do banky a zúčastniť sa na jej reštrukturalizácii, na rozdiel od ozdravných operácií vykonaných v iných úverových inštitúciách v minulosti.
Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že ECB sa dopustila závažného a zjavného porušenia článku 1 druhého odseku ZEÚ, článku 15 ods. 1 ZFEÚ a článku 4 rozhodnutia 2004/258/ES1 o prístupe k dokumentom inštitúcií tým, že protiprávne zamietla žiadosti o prístup k svojmu rozhodnutiu z 1. januára 2019 o zavedení dočasnej správy nad Banca Carige, ako sa uvádza v rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 29. júna 2022 vo veci T-501/19, Corneli/ECB.
Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že ECB sa dopustila závažného a zjavného porušenia odôvodnenia 40 a článku 29 ods. 5 a 8 smernice 2014/59/EÚ1 , ako aj článkov 56 a 61 TUB, keďže nezasiahla do nezákonného rozhodnutia dočasných správcov o vylúčení žalujúcich akcionárov zo zvýšenia základného imania navrhnutého v režime dočasnej správy, keďže nevykonala kontrolu nezákonnosti hlasovania v zastúpení pri navýšení základného imania a keďže nevykonala kontrolu účinnosti účasti CCB na navýšení základného imania.
Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že ECB uplatnila protiprávne rozhodnutie o zavedení dočasnej správy nad Banca Carige vzhľadom na to, že umožnila novým správcom, ktorých vymenovala, prijať akty bez právneho základu, a že neprijala opatrenia potrebné na vykonanie zrušujúceho rozsudku.
Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že ECB sa dopustila závažného a zjavného porušenia vlastníckeho práva žalobcov (článok 17 Charty základných práv Európskej únie).
Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že ECB sa dopustila závažného a zjavného porušenia práva na dobrú správu vecí verejných (článok 41 Charty základných práv Európskej únie).
Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že ECB sa dopustila závažného a zjavného porušenia práva na prístup k dokumentom inštitúcií (článok 15 ZFEÚ a článok 42 Charty) a práva na účinný prostriedok nápravy (článok 47 Charty základných práv).
Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že v prípade spochybňovaného predpokladu, že by sa neurčila protiprávnosť konania ECB, sa subsidiárne navrhuje, aby orgán dohľadu Únie uznal zodpovednosť za zákonný akt.
____________
1 Rozhodnutie Európskej centrálnej banky zo 4. marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (ECB/2004/3) (Ú. v. EÚ L 80, 2004, s. 42; Mim. vyd. 01/005, s. 51).
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).