Language of document : ECLI:EU:C:2011:865

Spojené veci C‑411/10 a C‑493/10

N. S.

proti

Secretary of State for the Home Department

a

M. E. a i.

proti

Refugee Applications Commissioner

a

Minister for Justice, Equality and Law Reform

[návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) (Spojené kráľovstvo) a High Court (Írsko)]

„Právo Únie – Zásady – Základné práva – Uplatnenie práva Únie – Zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania – Spoločný európsky azylový systém – Nariadenie (ES) č. 343/2003 – Pojem ‚bezpečné krajiny‘ – Odovzdanie žiadateľa o azyl zodpovednému členskému štátu – Povinnosť – Vyvrátiteľná domnienka dodržiavania základných práv týmto členským štátom“

Abstrakt rozsudku

1.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl – Voľná úvaha členských štátov

(Článok 6 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 51; nariadenie Rady č. 343/2003, článok 3 ods. 2)

2.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl – Odovzdanie žiadateľa o azyl členskému štátu zodpovednému za posúdenie žiadosti o azyl

(Charta základných práv Európskej únie, články 1, 18 a 47; nariadenie Rady č. 343/2003, článok 3 ods. 1)

3.        Základné práva – Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu – Rozsah

(Charta základných práv Európskej únie, články 1, 4, 18 a 47; nariadenie Rady č. 343/2003, článok 3 ods. 1 a 2)

4.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl – Ochrana priznaná žiadateľom o azyl – Rozsah

(Protokol č. 30 pripojený k Zmluve o FEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 1; nariadenie Rady č. 343/2003)

1.        Článok 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov priznáva členským štátom voľnú úvahu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou spoločného európskeho azylového systému stanoveného v Zmluve o FEÚ, vytvoreného normotvorcom Únie. Pri uplatňovaní tejto voľnej úvahy musia členské štáty dodržiavať ostatné ustanovenia uvedeného nariadenia. Členský štát, ktorý uplatňuje túto úvahu, sa teda musí považovať za štát uplatňujúci právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

Preto rozhodnutie prijaté členským štátom na základe uvedeného článku 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003 o posúdení žiadosti o azyl, ktorá podľa kritérií stanovených v kapitole III tohto nariadenia nie je v jeho právomoci, uplatňuje právo Únie na účely článku 6 ZEÚ a/alebo článku 51 Charty základných práv Európskej únie.

(pozri body 65, 66, 68, 69, bod 1 výroku)

2.        Právo Únie bráni uplatneniu nevyvrátiteľnej domnienky, podľa ktorej členský štát, ktorý je článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov označený za zodpovedný, rešpektuje základné práva Európskej únie.

Články 1, 18 a 47 Charty základných práv Európskej únie nevedú k inej než vyššie uvedenej odpovedi.

(pozri body 105, 115, body 2, 3 výroku)

3.        Článok 4 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom vrátane vnútroštátnych súdov prislúcha, aby neodovzdali žiadateľa o azyl do „zodpovedného členského štátu“ v zmysle nariadenia č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, pokiaľ nemôžu ignorovať, že systémové zlyhania azylového konania a podmienok prijatia žiadateľov o azyl v tomto členskom štáte predstavujú vážne a preukázané dôvody domnievať sa, že žiadateľ bude vystavený skutočnému nebezpečenstvu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania v zmysle tohto ustanovenia.

Nemožnosť odovzdania žiadateľa do iného členského štátu Únie v prípade, že je tento štát označený za zodpovedný členský štát na základe kritérií kapitoly III tohto nariadenia, ukladá členskému štátu, ktorý by mal uskutočniť toto odovzdanie, aby s výhradou možnosti vlastného preskúmania žiadosti upravenej v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003 pokračoval v preskúmavaní kritérií uvedenej kapitoly s cieľom overiť, či niektoré z nasledujúcich kritérií umožňuje označiť iný členský štát za zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl.

Je však potrebné, aby členský štát, v ktorom sa nachádza žiadateľ o azyl, dbal o to, aby nezhoršil situáciu porušenia základných práv tohto žiadateľa neprimerane dlhým konaním o určenie zodpovedného členského štátu. V prípade potreby mu prináleží, aby sám posúdil túto žiadosť v súlade s možnosťami stanovenými v uvedenom článku 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003.

Články 1, 18 a 47 Charty základných práv Európskej únie nevedú k inej než vyššie uvedenej odpovedi.

(pozri body 106 – 108, 115, body 2, 3 výroku)

4.        Z článku 1 protokolu (č. 30) o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v Poľsku a v Spojenom kráľovstve vyplýva, že uvedený protokol nespochybňuje uplatniteľnosť Charty v Spojenom kráľovstve alebo v Poľsku, čo potvrdzujú aj odôvodnenia uvedeného protokolu. Na základe tretieho odôvodnenia protokolu (č. 30) sa vyžaduje, aby súdy Poľska a Spojeného kráľovstva Chartu uplatňovali a vykladali striktne v súlade s vysvetlivkami uvedenými v danom článku 1. Ďalej podľa šiesteho odôvodnenia tohto protokolu Charta potvrdzuje práva, slobody a zásady priznané v Únii a robí ich čitateľnejšími bez toho, aby zakladala nové práva a zásady.

Za týchto podmienok článok 1 ods. 1 uvedeného protokolu objasňuje článok 51 Charty týkajúci sa jej rozsahu pôsobnosti, a nie je jeho cieľom oslobodiť Poľskú republiku a Spojené kráľovstvo od povinnosti dodržiavať ustanovenia Charty ani zabrániť súdnym orgánom jedného z týchto členských štátov dohliadať na dodržiavanie týchto ustanovení.

Zohľadnenie uvedeného protokolu preto nemá vplyv na rozsah povinností Spojeného kráľovstva v oblasti ochrany priznanej osobe, na ktorú sa uplatňuje nariadenie č. 343/2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov.

(pozri body 119, 120, 122, bod 4 výroku)