Language of document : ECLI:EU:C:2004:717

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 16. novembra 2004 (*)

„Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie – Článok 2 ods. 1, článok 16 ods. 1 a článok 70 dohody TRIPS – Ochranné známky – Rozsah výlučného práva majiteľa ochrannej známky – Údajné používanie označenia ako obchodného mena“

Vo veci C‑245/02,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Korkein oikeus (Fínsko) z 3. júla 2002 a doručený Súdnemu dvoru 5. júla 2002, ktorý súvisí s konaním:

Anheuser-Busch Inc.

proti

Budějovický Budvar, národní podnik,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans (spravodajca), A. Rosas a R. Silva de Lapuerta, sudcovia C. Gulmann, R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr, J. N. Cunha Rodrigues a K. Schiemann,

generálny advokát: A. Tizzano,

tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. apríla 2004,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       Anheuser-Busch Inc., v zastúpení: R. Hilli, asianajaja, a D. Ohlgart a B. Goebel, Rechtsanwälte,

–       Budějovický Budvar, národní podnik, v zastúpení: P. Backström a P. Eskola, asianajajat,

–       fínska vláda, v zastúpení: T. Pynnä, splnomocnená zástupkyňa,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: E. Paasivirta a R. Raith, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. júna 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1, článku 16 ods. 1 a článku 70 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“), ktorá je uvedená v prílohe 1C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „dohoda WTO“), schválenej v mene Spoločenstva, čo sa týka vecí spadajúcich do jeho pôsobnosti rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 (Ú. v. ES L 336, s. 1, 214).

2       Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pivovarom Anheuser-Busch Inc. (ďalej len „Anheuser-Busch“), so sídlom v Saint Louis, Missouri (Spojené štáty) a pivovarom Budĕjovický Budvar, národní podnik (ďalej len „Budvar“), so sídlom v meste České Budějovice (Česká republika), týkajúcom sa označovania etiketami, pod ktorými Budvar uvádza svoje pivo na trh vo Fínsku a ktoré podľa Anheuser-Busch predstavujú porušenie ochranných známok Budweiser, Bud, Bud Light a Budweiser King of Beers, ktorých majiteľom je v predmetnom členskom štáte Anheuser-Busch.

 Právny rámec

 Medzinárodné právo

3       Článok 8 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaného naposledy v Štokholme 14. júla 1967 (Zbierka zmlúv Spojených národov, čiastka 828, č. 11847, s. 108, ďalej len „Parížsky dohovor“), stanovuje:

„Obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky“.

4       Dohoda WTO a dohoda TRIPS, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou, nadobudli platnosť 1. januára 1995. Podľa článku 65 ods. 1 dohody TRIPS však členovia neboli povinní uplatňovať ustanovenia tejto dohody pred skončením všeobecného obdobia jedného roku nasledujúceho po nadobudnutí platnosti dohody WTO, teda pred 1. januárom 1996 (ďalej len „dátum uplatňovania“).

5       Prvý článok ods. 2 dohody TRIPS s nadpisom „Povaha a rozsah záväzkov“ stanovuje:

„Na účely tejto dohody sa výraz ‚duševné vlastníctvo‘ vzťahuje na všetky kategórie duševného vlastníctva, ktoré podliehajú ustanoveniam sekcií 1 až 7 časti II.“

6       Článok 2 predmetnej dohody s nadpisom „Dohovory o duševnom vlastníctve“, stanovuje:

„1.      Pokiaľ ide o časti II, III a IV tejto dohody, členovia budú dodržiavať ustanovenia článkov 1 až 12 a článok 19 Parížskeho dohovoru (1967).

2.      Žiadne ustanovenia častí I až IV tejto dohody sa nedotknú existujúcich povinností, ktoré môžu mať členovia navzájom v zmysle Parížskeho dohovoru, Bernského dohovoru, Rímskeho dohovoru a Zmluvy o duševnom vlastníctve vo vzťahu k integrovaným obvodom.“

7       Článok 15 dohody TRIPS s nadpisom „Predmet ochrany“ uvedený v sekcii 2 časti II tejto dohody, ktorý upravuje normy týkajúce sa existencie, rozsahu a využívania práv z ochrannej známky, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Akékoľvek označenie alebo akákoľvek kombinácia označení, ktorá je spôsobilá rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov, bude schopná tvoriť ochrannú známku. Takéto označenia, predovšetkým slová zahŕňajúce osobné mená, písmená, číslovky, obrazové prvky a kombinácie farieb, ako aj akákoľvek kombinácia takýchto označení, budú spôsobilé na registráciu ako ochranné známky. ...“

8       Článok 16 predmetnej dohody s nadpisom „Udelené práva“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Majiteľ zaregistrovanej ochrannej známky bude mať výlučné právo zabrániť všetkým tretím stranám [tretím osobám – neoficiálny preklad], ktoré nemajú súhlas majiteľa, používať pri obchodnej činnosti rovnaké alebo podobné označenie pre tovary alebo služby, ktoré sú rovnaké alebo podobné tým, pre ktoré je ochranná známka registrovaná, a kde by takéto používanie malo za následok pravdepodobnosť zámeny. V prípade používania rovnakého označenia pre rovnaké tovary alebo služby sa bude pravdepodobnosť zámeny predpokladať. Už uvedené práva nebudú obmedzovať žiadne predchádzajúce práva, ani nebudú mať vplyv na možnosť členov, aby poskytovali práva na základe používania.“

9       Podľa znenia článku 17 dohody TRIPS s nadpisom „Výnimky“:

„Členovia môžu poskytovať obmedzené výnimky z práv udelených ochrannou známkou, ako je správne použitie opisných výrazov, za predpokladu, že takéto výnimky budú zohľadňovať oprávnené záujmy majiteľa ochrannej známky a tretích strán [tretích osôb – neoficiálny preklad].“

10     Článok 70 tejto dohody s nadpisom „Ochrana existujúcich predmetov“ stanovuje:

„1.      Z tejto dohody nevyplývajú záväzky vo vzťahu k skutkom, ktoré nastali pred dňom uplatňovania tejto dohody pre daného člena.

2.      Ak v tejto dohode nie je stanovené inak, vznikajú podľa tejto dohody záväzky vzťahujúce sa na všetky predmety ochrany existujúce v deň uplatnenia tejto dohody pre daného člena, ktoré sú týmto členom v uvedený deň chránené alebo ktoré spĺňajú, alebo následne budú spĺňať podmienky na ochranu na základe podmienok tejto dohody. …

4.      Ak ide o akúkoľvek činnosť vzťahujúcu sa na objekty obsahujúce predmety ochrany, ktoré sa podľa právnych predpisov v súlade s touto dohodou stali porušujúcimi práva duševného vlastníctva a ktorá sa začala alebo do ktorej sa investovali významné prostriedky pred dňom prijatia Dohody WTO členom, môže člen stanoviť obmedzenia nápravných opatrení dostupných nositeľovi práva z dôvodu pokračovania tejto činnosti po dni povinného uplatňovania tejto dohody členom. V týchto prípadoch však člen zabezpečí zaplatenie primeranej náhrady.

…“

 Právo Spoločenstva

11     Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1) má podľa jej prvého odôvodnenia za cieľ aproximovať vnútroštátne právne predpisy v oblasti ochranných známok s cieľom potlačiť existujúce rozdiely, ktoré môžu brániť voľnému pohybu tovaru a voľnému pohybu služieb a ktoré môžu deformovať hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu.

12     Ako však vyplýva z tretieho odôvodnenia smernice 89/104, táto nesmeruje k aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok v plnom rozsahu.

13     Článok 5 smernice 89/104, ktorý v prvom rade smeruje k určeniu rozsahu ochrany udelenej právom z ochrannej známky, vo svojich odsekoch 1, 2, 3 a 5 stanovuje:

„1.      Zapísaná ochranná známka dáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám [tretím osobám – neoficiálny preklad], ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

a)      akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná;

b)      akékoľvek označenia [označenie – neoficiálny preklad]e, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej natoľko podobné, a zároveň sú si natoľko podobné príslušné tovary alebo služby, že existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie medzi označením a ochrannou známkou.

2.      Každý členský štát môže tiež stanoviť, že majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám [tretím osobám – neoficiálny prekad], ktoré nemajú jeho súhlas, aby používali v obchodnom styku akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno, a ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu znamenalo, že by nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky škodilo.

3.      V rámci odsekov 1 a 2 možno okrem iného zakázať toto:

a) umiestňovať označenie na tovary alebo na ich obal;

...

5.      Odseky 1 až 4 neovplyvnia tie ustanovenia členského štátu, ktoré sa týkajú ochrany proti používaniu označenia, inak, než na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky škodilo.“

14     Článok 6 smernice 89/104 s nadpisom „Obmedzenie účinku ochrannej známky“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„1.      Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím stranám [tretím osobám – neoficiálny preklad] používať v obchodnom styku:

a)      ich vlastné meno alebo adresu;

za predpokladu, že ich tretia strana [tretia osoba – neoficiálny preklad] používa v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.“

 Vnútroštátne právo

 Právo ochranných známok

15     Podľa § 3 ods. 1 tavaramerkkilaki (zákona o ochranných známkach) (7/1964) z 10. januára 1964:

„Každý môže používať v rámci svojich obchodných činností svoje meno, adresu alebo obchodné meno ako obchodné označenie svojich tovarov, s výnimkou, ak by používanie tohto označenia mohlo vyvolať zámenu s ochrannou známkou zapísanou pre tretie osoby alebo s menom, adresou, alebo obchodným menom zákonne používanými tretími osobami v ich obchodných činnostiach“.

16     Paragraf 4 ods. 1 tavaramerkkilaki stanovuje:

„Právo použiť na svoje tovary rozlišujúce označenie, uvedené v §§ 1 až 3 tohto zákona, predpokladá, že nikto iný ako majiteľ označenia nemôže v obchodnom styku používať pre svoje tovary, či už priamo na tovaroch, na ich obale, v reklame alebo obchodných dokumentoch, alebo iným spôsobom vrátane slovného použitia označenia spôsobilé vyvolať zámenu. ...“

17     Paragraf 6 ods. 1 tavaramerkkilaki stanovuje:

„Označenia sa považujú za spôsobilé vyvolať zámenu v zmysle tohto zákona, iba pokiaľ označujú zhodné alebo podobné druhy tovarov.“

18     V zmysle § 7 tavaramerkkilaki, pokiaľ si viacero osôb nárokuje výlučné právo použiť na svoje tovary označenia spôsobilé zámeny, prioritu má ten, kto sa môže dovolať skoršieho právneho dôvodu, pokiaľ uplatňované právo nezaniklo, napríklad z dôvodu nečinnosti majiteľa.

19     Podľa § 14 ods. 1 bodu 6 tavaramerkkilaki, nie je možné zapísať ochrannú známku spôsobilú zámeny so zapísaným obchodným menom, s iným označením alebo ochrannou známkou iného podnikateľského subjektu.

20     Vnútroštátny súd poznamenáva, že vnútroštátny zákonodarca zastával názor, že tavaramerkkilaki je v súlade s dohodou TRIPS, a preto si nevyžadoval z tohto dôvodu úpravy. Vnútroštátny zákonodarca rovnako konštatoval, že ustanovenia tavaramerkkilaki týkajúce sa pravdepodobnosti zámeny medzi ochrannými známkami pre zhodné alebo podobné druhy tovarov sú zlučiteľné so smernicou 89/104, takže môžu zostať nezmenené.

 Právo týkajúce sa obchodných mien

21     V zmysle § 2 ods. 1 toiminimilaki (zákon týkajúci sa obchodných mien) (128/1979) z 2. februára 1979 výlučné právo používať obchodné meno sa nadobúda zápisom tohto mena alebo sa nadobúda zaužívaním.

22     Paragraf 2 ods. 3 toiminimilaki stanovuje:

„Obchodné meno sa považuje za zaužívané, pokiaľ je všeobecne známe v kruhoch dotknutých činnosťou podnikateľského subjektu.“

23     Vnútroštátny súd poznamenáva, že v jeho judikatúre je článok 8 Parížskeho dohovoru interpretovaný v tom zmysle, že toto ustanovenie chráni okrem obchodných mien zapísaných alebo zaužívaných vo Fínsku aj zahraničné obchodné mená, ktoré sú zapísané v inom štáte, ktorý pristúpil k predmetnému dohovoru, rovnako ako dodatočné označenia obsiahnuté v tomto obchodnom mene. Podľa tejto judikatúry ochrana takýchto zahraničných obchodných mien je však podmienená tým, že „nápadný“ prvok obchodného mena je aspoň do určitej miery známy v zainteresovaných profesionálnych kruhoch vo Fínsku.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

24     Anheuser-Busch je vo Fínsku majiteľom ochranných známok týkajúcich sa piva Budweiser, Bud, Bud Light a Budweiser King of Beers, zapísaných medzi 5. júnom 1985 a 5. augustom 1992. Prvá prihláška o zápis týchto ochranných známok a menovite ochrannej známky Budweiser je datovaná 24. októbra 1980.

25     Dňa 1. februára 1967 Budvar zapísal svoje obchodné meno do československého obchodného registra. Tento zápis bol vykonaný v českom jazyku („Budĕjovický Budvar, národní podnik“), angličtine („Budweiser Budvar, National Corporation“) a francúzštine („Budweiser Budvar, Entreprise nationale“). Budvar bol okrem toho vo Fínsku majiteľom ochranných známok Budvar a Budweiser Budvar, týkajúcich sa piva, zapísaných 21. mája 1962 a 13. novembra 1972, ale jeho práva boli fínskymi súdnymi orgánmi vyhlásené za prekludované v dôsledku nepoužívania.

26     Žalobou podanou 11. októbra 1996 pred Helsingin käräjäoikeus (Helsinský prvostupňový súd) (Fínsko) Anheuser-Busch žiadal zakázať spoločnosti Budvar zachovať alebo obnoviť používanie vo Fínsku ochranných známok Budĕjovický Budvar, Budweiser Budvar, Budweiser, Budweis, Budvar, Bud a Budweiser Budbraü ako označení pre uvádzanie na trh a predaj piva vyrábaného spoločnosťou Budvar. Anheuser-Busch okrem iného požadoval zakázanie všetkých názvov odporujúcich tomuto zákazu a zaviazanie Budvaru na náhradu škody a úhradu úrokov z porušenia jeho práv z ochranných známok.

27     V tomto ohľade Anheuser-Busch zdôrazňoval, že označenia používané spoločnosťou Budvar môžu byť v zmysle tavaramerkkilaki zamenené s jeho vlastnými ochrannými známkami, keďže predmetné označenia a ochranné známky označujú zhodné alebo podobné druhy tovarov.

28     Tou istou žalobou Anheuser-Busch okrem iného žiadal, aby bolo spoločnosti Budvar v zmysle toiminimilaki zakázané vo Fínsku pod hrozbou pokuty používať obchodné mená „Budĕjovický Budvar, národní podnik“, „Budweiser Budvar“, „Budweiser Budvar, national enterprise“, „Budweiser Budvar, Entreprise nationale“ a „Budweiser Budvar, National Corporation“ z dôvodu, že tieto môžu byť zamenené s jeho vlastnými ochrannými známkami.

29     Budvar na svoju obranu uvádzal, že označenia používané vo Fínsku pre uvádzanie jeho piva na trh nemôžu byť zamenené s ochrannými známkami Anhauser-Busch. Budvar okrem iného tvrdí, že čo sa týka označenia „Budweiser Budvar“, zápis jeho obchodného mena tak v českom jazyku, ako aj v angličtine a francúzštine mu podľa článku 8 Parížskeho dohovoru vo Fínsku v porovnaní s ochrannými známkami Anheuser-Busch udelil skoršie právo a že toto právo bolo teda chránené v zmysle tohto ustanovenia.

30     Rozsudkom z 1. októbra 1998 Helsingin käräjäoikeus prijal záver, že etikety na pivových fľaškách používané spoločnosťou Budvar vo Fínsku a najmä na nich dominujúce označenie „Budĕjovický Budvar“ sú najmä z pohľadu ich celkovej prezentácie natoľko odlišné od ochranných známok a etikiet Anheuser-Busch, že predmetné tovary nemôžu byť zamenené.

31     Okrem iného rozhodol, že označenie „BREWED AND BOTTLED BY THE BREWERY BUDWEISER BUDVAR national enterprise“, uvedené na etiketách pod predmetným dominujúcim označením a podstatne menšími písmenami ako písmená predmetného dominujúceho označenia, nebolo použité ako ochranná známka, ale uvádzalo výlučne obchodné meno pivovaru. V tomto ohľade konštatoval, že Budvar má právo používať toto označenie, keďže ide o anglickú verziu jeho obchodného mena, ako takého zapísaného, ktoré bolo podľa prehlásení svedkov známe aspoň do určitej miery v zainteresovaných profesionálnych kruhoch v dobe zápisu ochranných známok Anheuser-Busch, z dôvodu čoho požíva tiež vo Fínsku ochranu podľa článku 8 Parížskeho dohovoru.

32     V odvolacom konaní Helsingin hovioikeus (Helsinský odvolací súd) (Fínsko) rozsudkom z 27. júna 2000 rozhodol, že vyššie uvedené prehlásenia svedkov nepostačujú pre preukázanie toho, že anglická verzia obchodného mena spoločnosti Budvar bola aspoň do určitej miery v zainteresovaných profesionálnych kruhoch vo Fínsku známa pred zápisom ochranných známok Anheuser-Busch. Takisto zrušil rozsudok Helsingin käräjäoikeus v rozsahu, v akom tento konštatoval, že anglická verzia obchodného mena spoločnosti Budvar musela požívať vo Fínsku ochranu podľa článku 8 Parížskeho dohovoru.

33     Tak Anheuser-Busch, ako aj Budvar následne podali dovolanie na Korkein oikeus (Najvyšší súd) proti rozsudku Helsingin hovioikeus, odôvodňujúc ho v podstate tvrdeniami už uvádzanými v prvostupňovom a odvolacom konaní.

34     Vo svojom rozhodnutí, ktorým boli predložené prejudiciálne otázky Korkein oikeus konštatoval, že z bodu 35 rozsudku zo 14. decembra 2000, Dior a i. (C‑300/98 a C‑392/98, Zb. s. I‑11307) vyplýva, že Súdny dvor je príslušný pre výklad ustanovení dohody TRIPS, keďže tieto sa môžu uplatňovať aj na situácie patriace do vnútroštátneho práva, rovnako ako na situácie patriace do práva Spoločenstva, ako je tomu v prípade oblasti ochranných známok.

35     Vnútroštátny súd dodáva, že v bodoch 47 až 49 toho istého rozsudku Súdny dvor vyslovil, že v oblastiach, v ktorých sa uplatňuje dohoda TRIPS, existuje situácia patriaca do právneho poriadku Spoločenstva, keď ide o oblasť, v ktorej Spoločenstvo už vydalo právne predpisy, ale nejde o tento prípad, ak ide o oblasť, v ktorej Spoločenstvo ešte nevydalo právne predpisy a ktorá následne patrí do pôsobnosti členských štátov.

36     Podľa Korkein oikeus ustanovenia dohody TRIPS vo veciach ochranných známok patria do oblasti, v ktorej Spoločenstvo už vydalo právne predpisy a ktorá teda patrí do právneho poriadku Spoločenstva. Naopak Spoločenstvo až doposiaľ nevydalo právne predpisy vo veci obchodných mien.

37     Čo sa týka uplatnenia dohody TRIPS na predmet konania z hľadiska jej časovej pôsobnosti, vnútroštátny súd poznamenáva, že z bodov 49 a 50 rozsudku z 13. septembra 2001, Schieving-Nijstad a i. (C‑89/99, Zb. s. I‑5851) vyplýva, že dohoda TRIPS je v zmysle jej článku 70 ods. 1 uplatniteľná práve preto, že zásah do práv z duševného vlastníctva sa postihuje od dátumu, keď sa stali použiteľnými ustanovenia dohody TRIPS vo vzťahu k Spoločenstvu a členským štátom.

38     Vnútroštátny súd okrem iného konštatuje, že článok 70 ods. 2 dohody TRIPS predvída, že ak v tejto dohode nie je stanovené inak, vznikajú podľa tejto dohody záväzky vzťahujúce sa na všetky predmety ochrany existujúce v deň uplatnenia tejto dohody pre daného člena, a ktoré sú týmto členom v uvedený deň chránené alebo ktoré spĺňajú, alebo následne budú spĺňať podmienky na ochranu na základe podmienok tejto dohody.

39     Za týchto okolností Korkein oikeus rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Keď konflikt medzi ochrannou známkou a označením, o ktorom sa tvrdí, že do tejto ochrannej známky zasahuje, vznikol pred nadobudnutím platnosti dohody TRIPS, je potrebné uplatniť jej ustanovenia s cieľom posúdiť, ktoré z týchto dvoch práv má skorší právny základ, pokiaľ je uvedené, že údajný zásah do ochrannej známky pokračuje po dátume, keď sa dohoda TRIPS stala platnou v Spoločenstve a v jeho členských štátoch?

2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

a)      môže byť samotné obchodné meno spoločnosti považované za označenie tovarov alebo služieb v zmysle článku 16 ods. 1 prvej vety dohody TRIPS?

b)      v prípade kladnej odpovede na bod a) druhej otázky:

za akých podmienok môže byť obchodné meno považované za označenie tovarov alebo služieb v zmysle článku 16 ods. 1 prvej vety dohody TRIPS?

3.      V prípade kladnej odpovede na bod a) druhej otázky:

a)      ako je potrebné vykladať odkaz na predchádzajúce práva, uvedený v článku 16 ods. 1 tretej vete dohody TRIPS? Je možné samotné právo týkajúce sa obchodného mena považovať za predchádzajúce existujúce právo v zmysle článku 16 ods. 1 tretej vety?

b)      v prípade kladnej odpovede na bod a), ako sa má vykladať vyššie citovaný odkaz na predchádzajúce existujúce právo, uvedený v článku 16 ods. 1 tretej vete dohody TRIPS, v prípade obchodného mena, ktoré nie je zapísané ani zaužívané v štáte, kde je zapísaná ochranná známka, a v ktorom je požadovaná jej ochrana vo vzťahu k predmetnému obchodnému menu, berúc do úvahy skutočnosť, že podľa článku 8 Parížskeho dohovoru existuje povinnosť ochrany obchodného mena nezávisle na jeho zápise a že podľa Stáleho odvolacieho orgánu WTO odkaz, ktorý článok 2 ods. 1 dohody TRIPS robí na článok 8 Parížskeho dohovoru znamená, že členovia WTO sú pri uplatňovaní predmetnej dohody povinní chrániť obchodné meno v súlade s uvedeným článkom? V takomto prípade, ak ide o posúdenie, či obchodné meno má skorší právny základ, než je právny základ ochrannej známky, je na účely článku 16 ods. 1 tretej vety dohody TRIPS potrebné považovať za rozhodujúce:

i)      že v štáte, v ktorom bola ochranná známka zapísaná a v ktorom je uplatňovaná jej ochrana, bolo obchodné meno aspoň do určitej miery známe v zainteresovaných profesionálnych kruhoch predmetného štátu pred dátumom, kedy bola v danom štáte podaná žiadosť o zápis tejto ochrannej známky;

ii)      alebo, že v obchodných vzťahoch týkajúcich sa štátu, v ktorom bola ochranná známka zapísaná a v ktorom je uplatňovaná jej ochrana, bolo obchodné meno používané pred dátumom, kedy bola v danom štáte podaná žiadosť o zápis tejto známky;

iii)      alebo akýkoľvek iný faktor, ktorý umožňuje posúdiť, či má byť obchodné meno považované za predchádzajúce existujúce právo v zmysle článku 16 ods. 1 tretej vety dohody TRIPS?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

40     Podľa Anheuser-Busch je návrh na začatie prejudiciálneho konania neprípustný v celom rozsahu, pretože vo vzťahu k predmetu konania dohoda TRIPS nemá byť uplatnená ani z hľadiska časovej pôsobnosti, ani z hľadiska vecnej pôsobnosti. Súdny dvor preto v danom prípade nie je príslušný pre výklad dotknutých ustanovení predmetnej dohody.

41     Z judikatúry vyplýva, že Súdny dvor je príslušný pre výklad ustanovení dohody TRIPS s cieľom zodpovedať požiadavky súdnych orgánov členských štátov, keď tieto majú uplatniť svoje vnútroštátne predpisy na nariadenie opatrení na ochranu práv vyplývajúcich z právneho poriadku Spoločenstva patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok Dior a i., už citovaný, body 35 a 40 a tam citovanú judikatúru).

42     Keďže Spoločenstvo je účastníkom dohody TRIPS, je v dôsledku toho povinné vykladať svoj právny poriadok o ochranných známkach v medziach možností vo svetle znenia a účelu tejto dohody (pozri, čo sa týka situácie spadajúcej aj pod dohodu TRIPS, aj pod smernicu 89/104, rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie, C‑49/02, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 20).

43     Súdny dvor je teda príslušný pre výklad článku 16 ods. 1 dohody TRIPS, ktorého ustanovenie je predmetom druhej a tretej prejudiciálnej otázky.

44     Skutočnosť, či dohoda TRIPS a menovite jej článok 16 je uplatniteľný pre rozhodnutie v predmete konania pred vnútroštátnym súdom, závisí od výkladu predmetného ustanovenia, ktorý má byť podaný, čo práve tvorí predmet druhej a tretej prejudiciálnej otázky. Z toho vyplýva, že otázka uplatniteľnosti dohody TRIPS z pohľadu jej vecnej pôsobnosti splýva s týmito dvomi prejudiciálnymi otázkami a bude riešená v rámci odpovedí daných na tieto otázky.

45     Otázka jeho uplatniteľnosti z pohľadu časovej pôsobnosti je predmetom aj prvej prejudiciálnej otázky.

46     Za týchto okolností návrh na začatie prejudiciálneho konania musí byť vyhlásený za prípustný.

 O prvej otázke

47     Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa dohoda TRIPS uplatňuje na prípad konfliktu medzi obchodnou známkou a označením považovaným za zasahujúce do tejto ochrannej známky, keď tento konflikt vznikol pred dátumom uplatňovania dohody TRIPS, ale trvá po tomto dátume.

48     V bodoch 49 a 50 už citovaného rozsudku Schieving-Nijstad a i. Súdny dvor už vyslovil názor, že ak údajné porušenie ochrannej známky začalo pred dátumom uplatňovania dohody TRIPS vo vzťahu k Spoločenstvu a členským štátom – teda pred 1. januárom 1996 – neznamená to nevyhnutne, že takéto skutky „nastali“ v zmysle článku 70 ods. 1 dohody TRIPS pred týmto dátumom. Súdny dvor špecifikoval, že ak skutky vytýkané tretím pokračovali až do dátumu, v ktorý sudca rozhodol – alebo v prípade, v ktorom bol vydaný predmetný rozsudok, po dátume uplatňovania dohody TRIPS – predmetné ustanovenie tejto dohody bolo relevantné pre rozhodnutie v predmete konania z hľadiska jej časovej pôsobnosti.

49     Účelom článku 70 ods. 1 dohody TRIPS je iba to, aby táto dohoda neukladala povinnosti vo vzťahu ku „skutkom, ktoré nastali“ pred dátumom jej uplatňovania, ale nevylučovala povinnosti vo vzťahu k situáciám, ktoré pokračujú po tomto dátume. Naopak článok 70 ods. 2 predmetnej dohody upresňuje, že povinnosti vyplývajúce z tejto dohody sa vzťahujú menovite na „všetky predmety ochrany existujúce..., ktoré sú... chránené“ k uvedenému dátumu uplatňovania členom Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“), spôsobom, že tento člen je povinný od tohto dátumu plniť si všetky povinnosti vyplývajúce z dohody TRIPS vo vzťahu k týmto existujúcim predmetom [pozri tiež v tomto zmysle správu Stáleho odvolacieho orgánu WTO z 18. septembra 2000, Kanada – Trvanie ochrany udelenej patentom (AB‑2000‑7), WT/DS170/AB/R, body 69, 70 a 71].

50     Článok 70 ods. 4 dohody TRIPS sa vzťahuje okrem toho aj na činnosti týkajúce sa špecifických predmetov obsahujúcich chránené predmety, ktoré zasahujú do práv vo vzťahu k legislatíve v súlade s uvedenou dohodou a ktoré sa začali, alebo do ktorých boli investované významné prostriedky pred dňom prijatia dohody WTO. V takejto situácii toto ustanovenie umožňuje, aby boli členmi predvídané obmedzenia, čo sa týka nápravných opatrení dostupných nositeľovi práva a čo sa týka pokračovania týchto činností po dni uplatňovania tejto dohody predmetným členom WTO.

51     V danom prípade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že činnosti vytýkané spoločnosti Budvar vo Fínsku určite začali pred uplatňovaním dohody TRIPS, ale že pokračujú po tomto dni. Okrem toho je nesporné, že konanie o porušení sa týka chránených označení ako fínskych ochranných známok od dátumu uplatňovania dohody TRIPS, konkrétne, čo sa týka tohto členského štátu, od 1. januára 1996 a že toto konanie bolo začaté 11. októbra 1996, teda po uvedenom dátume.

52     Z vyššie uvedeného vyplýva, že čo sa týka uplatnenia odsekov 1 a 2 článku 70 dohody TRIPS, táto dohoda sa na túto situáciu uplatňuje.

53     Následne je vhodné odpovedať na prvú otázku tak, že dohoda TRIPS sa uplatňuje v prípade konfliktu medzi ochrannou známkou a označením, o ktorom sa tvrdí, že do tejto ochrannej známky zasahuje, keď tento konflikt vznikol pred dátumom uplatňovania dohody TRIPS, ale pokračuje po tomto dátume.

 O druhej a tretej otázke

 Úvodné poznámky

54     Súdny dvor už konštatoval, že ustanovenia dohody TRIPS, berúc do úvahy ich povahu a štruktúru, nemajú priamy účinok. Tieto ustanovenia v zásade nefigurujú medzi normami vo vzťahu ku ktorým Súdny dvor kontroluje právne akty orgánov Spoločenstva v zmysle článku 230 prvého odseku ES, a ani nevytvárajú pre jednotlivcov práva, ktoré títo môžu priamo uplatňovať pred sudcom Spoločenstva podľa právneho poriadku Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Dior a i., už citovaný, body 42 až 45).

55     Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že vnútroštátne súdne orgány sú v zmysle právneho poriadku Spoločenstva povinné, keď majú uplatniť svoje vnútroštátne predpisy na nariadenie opatrení na ochranu práv patriacich do oblasti, na ktorú sa uplatňuje dohoda TRIPS a v ktorej už Spoločenstvo vydalo predpisy, ako tomu je v prípade ochrannej známky, vykonať toto v medziach možností vo svetle znenia a účelu dotknutých ustanovení dohody TRIPS (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Dior a i., už citovaný, body 42 až 47).

56     Okrem toho je potrebné pripomenúť, že podľa spomenutej judikatúry príslušné orgány povolané na uplatnenie a výklad príslušného vnútroštátneho práva sú tiež povinné toto vykonať v maximálnej možnej miere vo svetle znenia a účelu smernice 89/104 pre dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou, ako aj prispôsobiť sa článku 249 tretiemu odseku ES (pozri najmä rozsudok z 12. februára 2004, Henkel, C‑218/01, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 60 a tam citovanú judikatúru).

57     Následne v danom prípade príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva o ochranných známkach majú byť uplatňované a vykladané v medziach možností vo svetle znenia a účelu tak predmetných ustanovení smernice 89/104, ako aj dohody TRIPS.

 O druhej otázke

58     Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či a ak, tak za akých podmienok, môže obchodné meno predstavovať označenie v zmysle článku 16 ods. 1 prvej vety dohody TRIPS, z dôvodu čoho by v zmysle tohto ustanovenia majiteľ ochrannej známky mal výlučné právo zabrániť jej používaniu tretími osobami bez jeho súhlasu.

59     V prvom rade, čo sa týka smernice 89/104, z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu používania tretími osobami uvedeného v jej článku 5 ods. 1 vyplýva, že výlučné právo, ktoré obsahuje ochranná známka, bolo poskytnuté jej majiteľovi na účely ochrany jeho špecifických záujmov ako majiteľa ochrannej známky, teda zabezpečenia toho, aby táto ochranná známka mohla plniť svoje vlastné funkcie, a preto výkon tohto práva musí byť vyhradený na prípady, v ktorých používanie označenia tretími osobami zasahuje alebo je spôsobilé zasahovať do funkcií ochrannej známky a konkrétne do jej základnej funkcie, ktorou je zaručiť spotrebiteľom pôvod tovaru (pozri rozsudok z 12. novembra 2002, Arsenal Football Club, C‑206/01, Zb. s. I‑10273, body 51 a 54).

60     Takým je zvlášť prípad, ak používanie označenia vytýkané tretím osobám potvrdzuje v obchodnom styku existenciu materiálneho spojenia medzi tovarmi tretích osôb a podnikom pôvodu týchto tovarov. V tomto ohľade je potrebné preveriť, či uvedení spotrebitelia, vrátané tých, ktorým boli tovary prezentované po tom, čo tieto tovary opustili predajné miesta tretích osôb, môžu interpretovať označenie ako používané tretími osobami pre označenie alebo smerujúce k označeniu podniku pôvodu tovarov tretích osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok Arsenal Football Club, už citovaný, body 56 a 57).

61     Vnútroštátnemu súdu prislúcha vykonať toto preverenie s ohľadom na konkrétne okolnosti používania označenia vytýkaného v konaní pred ním tretími osobami, konkrétne v tomto prípade prax spoločnosti Budvar v označovaní etiketami vo Fínsku.

62     Vnútroštátny súd je tiež príslušný preveriť, či v danom prípade ide o používanie „v obchodnom styku“ a „pre tovary“ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 89/104 (pozri najmä rozsudok Arsenal Football Club, už citovaný, body 40 a 41).

63     Ak sú tieto podmienky splnené, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v prípade zhody označenia a ochrannej známky, ako aj tovarov alebo služieb, ochrana poskytovaná článkom 5 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 je absolútna, zatiaľ čo za predpokladu uvedeného v predmetnom článku 5 ods. 1 písm. b) ochrana majiteľa si okrem iného vyžaduje dôkaz o existencii nebezpečenstva zámeny u verejnosti z dôvodu zhody alebo podobnosti medzi označeniami a ochrannými známkami a označovanými tovarmi alebo službami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. januára 2003, Davidoff, C‑292/00, Zb. s. I‑389, bod 28, a z 20. marca 2003, LTJ Diffusion, C‑291/00, Zb. s. I‑2799, body 48 a 49).

64     V každom prípade, pokiaľ z preverení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, spomenutých v bode 60 tohto rozsudku vyplynie, že používanie predmetného označenia v danom prípade slúži iným účelom ako odlíšeniu predmetných tovarov – najmä ako obchodné meno alebo označenie spoločnosti – bude podľa článku 5 ods. 5 smernice 89/104 potrebné odvolať sa na právny poriadok predmetného členského štátu na určenie rozsahu a prípadne obsahu ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky, ktorý tvrdí, že utrpel ujmu vyplývajúcu z používania označenia ako obchodného mena alebo označenia spoločnosti (pozri rozsudok z 21. novembra 2002, Robelco, C‑23/01, Zb. s. I‑10913, body 31 a 34).

65     V druhom rade, čo sa týka dohody TRIPS, je potrebné pripomenúť, že prvotný cieľ tejto dohody je posilniť a harmonizovať ochranu duševného vlastníctva v celosvetovom meradle (pozri rozsudok Schieving-Nijstad a i., už citovaný, bod 36 a tam citovanú judikatúru).

66     Podľa úvodných ustanovení dohoda TRIPS má za cieľ „zníženie deformácií a prekážok v medzinárodnom obchode“ a, „zohľadňujúc nevyhnutnosť podporovať efektívnu a primeranú ochranu práv duševného vlastníctva“, vykonať všetko toto spôsobom, aby „sa opatrenia a postupy dodržiavania práv duševného vlastníctva samy osebe nestali prekážkami oprávneného obchodu“.

67     Článok 16 dohody TRIPS poskytuje majiteľovi zapísanej ochrannej známky minimálnu úroveň ochrany výlučných práv dohodnutú v medzinárodnom meradle, ktoré všetci členovia WTO musia zaručovať v ich vnútroštátnej legislatíve. Tieto výlučné práva bránia majiteľa proti zásahom k tomu neoprávnených tretích osôb do zapísanej ochrannej známky [pozri správu Stáleho odvolacieho orgánu WTO z 2. januára 2002, Spojené štáty americké – článok 211 všeobecného zákona z roku 1998 o poskytovaní úverov (AB‑2001‑7), WT/DS/176/AB/R, bod 186].

68     Článok 15 dohody TRIPS konkrétne stanovuje, že každé označenie alebo kombinácia označení spôsobilé odlíšiť tovary alebo služby podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov bude spôsobilé predstavovať ochrannú známku.

69     Toto ustanovenie dohody TRIPS zakotvuje podobne ako článok 2 smernice 89/104 záruku pôvodu, ktorá predstavuje základnú funkciu ochrannej známky (pozri, pokiaľ ide o smernicu 89/104, najmä rozsudok Arsenal Football Club, už citovaný, bod 49).

70     Z týchto skutočností vyplýva, že v medziach možností výklad príslušných ustanovení vnútroštátneho práva ochranných známok vo svetle znenia a účelu predmetných ustanovení právneho poriadku Spoločenstva, v danom prípade smernice 89/104, nie je spochybňovaný výkladom v zmysle znenia a účelu predmetných ustanovení dohody TRIPS (pozri bod 57 tohto rozsudku).

71     Príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ochranných známok majú byť teda uplatňované a vykladané v tom zmysle, že výkon výlučného práva poskytovaného majiteľovi ochrannej známky zabrániť používaniu označenia, ktoré predstavuje táto ochranná známka alebo jej podobné označenie, musí byť vyhradený na prípady, v ktorých používanie označenia tretími osobami zasahuje alebo môže zasahovať do funkcií ochrannej známky menovite do jej základnej funkcie, ktorou je zaručovať spotrebiteľom pôvod tovaru.

72     Takáto interpretácia je okrem iného v súlade s cieľom dohody TRIPS pripomenutom v bode 66 tohto rozsudku, ktorý vyžaduje, aby bola zabezpečená rovnováha medzi cieľom zníženia deformácií a prekážok v medzinárodnom obchode a cieľom zabezpečenia efektívnej a primeranej ochrany práv duševného vlastníctva spôsobom, aby sa opatrenia a postupy dodržiavania práv duševného vlastníctva samé osebe nestali prekážkami oprávneného obchodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Schieving-Nijstad a i., už citovaný, bod 38). Tento rozdiel sa zdá rovnako namieste s ohľadom na konkrétny cieľ článku 16 dohody TRIPS, pripomenutý v bode 67 tohto rozsudku, zabezpečiť minimálnu úroveň ochrany výlučných práv dohodnutých v medzinárodnom meradle.

73     Navyše podmienky predpokladané článkom 16 dohody TRIPS, podľa ktorých v jej francúzskom, anglickom a španielskom znení používanie musí byť vykonané v rámci „obchodnej činnosti“ („au cours d’opérations commerciales“, „in the course of trade“, „en el curso de operaciones comerciales“) a „pre tovary“ („pour des produits“, „for goods“, „para bienes“), sa zdajú ako zodpovedajúce podmienkam uloženým článkom 5 ods. 1 smernice 89/104, ktorá upresňuje, že používanie musí byť vykonané „v obchodnom styku“ (vo francúzskom, anglickom a španielskom znení „dans la vie des affaires“, „in the course of trade“ a „en el tráfico económico“) a „pre tovary“ (v predmetných zneniach „pour des produits“, „in relation to goods“ a „para productos“).

74     Je vhodné dodať, že ak z preverení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd vyplynie, že v danom prípade majiteľ ochrannej známky môže uplatňovať svoje výlučné práva uvedené v článku 16 ods. 1 dohody TRIPS pre zabránenie používania vytýkaného tretím osobám, táto dohoda obsahuje ďalšie ustanovenie, ktoré by mohlo byť relevantné pre rozhodnutie v predmete konania pred vnútroštátnym súdom.

75     V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že je úlohou Súdneho dvora poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetok výklad týkajúci sa práva Spoločenstva, ktorý môže byť potrebný pri rozhodovaní sporu, ktorý je pred ním vedený, či už na neho urobil alebo neurobil odkaz v znení svojich otázok (pozri rozsudok zo 7. septembra 2004, Trojani, C‑456/02, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 38 a tam citovanú judikatúru).

76     V rámci tohto prípadu je potrebné podrobnejšie skúmať možný vplyv článku 17 dohody TRIPS, ktorý umožňuje členom WTO poskytovať obmedzené výnimky z práv udelených ochrannou známkou, ako je správne použitie opisných výrazov, za predpokladu, že takéto výnimky budú zohľadňovať oprávnené záujmy majiteľa ochrannej známky a tretích osôb. Táto výnimka by sa mohla vzťahovať na používanie označenia tretími osobami v dobrej viere, najmä pokiaľ ide o uvedenie svojho mena alebo adresy.

77     Čo sa týka Spoločenstva, takúto výnimku predpokladá článok 6 ods. 1 písm. a) smernice 89/104, ktorý v podstate tretím osobám umožňuje používať označenie pre uvedenie ich mena alebo adresy, za predpokladu, že ich tretia osoba používa v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

78     V skutočnosti však Rada Európskej únie a Komisia Európskych spoločenstiev podali spoločné prehlásenie zapísané v zápisnici Rady z prijímania smernice 89/104, podľa ktorého sa toto ustanovenie vzťahuje iba na mená fyzických osôb.

79     Výklad daný v takomto prehlásení však nemožno podporiť, keďže sa v ňom nenachádza žiadne vyjadrenie v znení predmetného ustanovenia, a teda nemá právny význam. Rada a Komisia okrem toho výslovne uznali toto obmedzenie v úvodnom ustanovení svojho prehlásenia, podľa ktorého „prehlásenia Rady a Komisie, ktorých znenie je uvedené nižšie, nie sú časťou legislatívneho textu a nevylučujú výklad legislatívneho predpisu Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev“ (pozri rozsudok Heidelberger Bauchemie, už citovaný, bod 17 a tam citovanú judikatúru).

80     Teda podstatné obmedzenie pojmu „meno“, ktoré vyplýva z prehlásenia spomenutého v bode 78 tohto rozsudku, nenachádza žiadne vyjadrenie v znení článku 6 ods. 1 písm. a) smernice 89/104. Preto toto prehlásenie nemá právny význam.

81     Výnimky predvídanej článkom 6 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 sa môžu v zásade dovolať tretie osoby preto, aby sa im umožnilo používať označenie zhodné alebo podobné s ochrannou známkou pre uvedenie svojho obchodného mena, hoci ide o použitie patriace pod článok 5 ods. 1 spomenutej smernice, ktoré majiteľ ochrannej známky v zásade môže zakázať podľa výlučných práv poskytovaných mu týmto ustanovením.

82     Je ešte potrebné, aby toto používanie bolo v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode, jediným kritériom posúdenia spomenutým v článku 6 ods. 1 smernice 89/104. Podmienka „čestného konania“ predstavuje v podstate vyjadrenie povinnosti rešpektovať vo vzťahu k oprávneným záujmom majiteľa ochrannú známku (pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Gerolsteiner Brunnen, C‑100/02, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 24 a tam citovanú judikatúru). Ide teda v podstate o rovnakú podmienku, ako v prípade podmienky uloženej článkom 17 dohody TRIPS.

83     V tomto ohľade je potrebné uviesť, že rešpektovanie tejto podmienky čestného konania má byť posudzované so zohľadnením miery, v akej by na jednej strane používanie obchodného mena tretími osobami bolo vnímané uvedenou skupinou verejnosti alebo aspoň podstatnou časťou tejto verejnosti ako označenie spojitosti medzi tovarmi tretích osôb a majiteľom ochrannej známky alebo osobou oprávnenou používať ochrannú známku a na druhej strane so zohľadnením miery, v akej by si tretie osoby mali byť toho vedomé. Faktor, ktorý treba brať do úvahy pri tomto posúdení predstavuje tiež okolnosť, či ide o ochrannú známku, ktorá má v členskom štáte, kde je ochranná známka zapísaná a kde sa požaduje jej ochrana, určité renomé a ktorou tretie osoby môžu získať prospech uvádzaním svojich tovarov na trh.

84     Vnútroštátny súd je príslušný pre vykonanie celkového posúdenia všetkých relevantných skutočností, medzi ktorými figuruje tiež označovanie fľašiek etiketami na účely podrobnejšieho posúdenia, či výrobca nápoja nesúceho obchodné meno môže byť považovaný za praktikujúceho nekalú súťaž voči majiteľovi ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudok Gerolsteiner Brunnen, už citovaný, body 25 a 26).

85     Za týchto podmienok je potrebné odpovedať na druhú otázku takto:

–       obchodné meno môže predstavovať označenie v zmysle článku 16 ods. 1 prvej vety dohody TRIPS. Toto ustanovenie smeruje k poskytnutiu výlučného práva pre majiteľa ochrannej známky zabrániť jej používaniu tretími osobami, ak predmetné používanie zasahuje alebo môže zasahovať do funkcií ochrannej známky menovite do jej základnej funkcie, ktorou je zaručovať spotrebiteľom pôvod tovaru,

–       výnimky predpokladané článkom 17 dohody TRIPS umožňujú tretím osobám používať označenie zhodné alebo podobné ochrannej známke pre uvedenie ich obchodného mena, za predpokladu, že toto používanie je v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

 O tretej otázke

86     Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či a ak, tak za akých podmienok, obchodné meno, ktoré nie je zapísané ani zaužívané v členskom štáte, kde je ochranná známka zapísaná a v ktorom je požadovaná jej ochrana vo vzťahu k obchodnému menu, môže byť považované za predchádzajúce existujúce právo v zmysle článku 16 ods. 1 tretej vety dohody TRIPS, berúc ohľad menovite na povinnosť ochrany obchodného mena vyplývajúcu pre tento členský štát z článku 8 Parížskeho dohovoru a článku 2 ods. 1 dohody TRIPS.

87     Pokiaľ z preskúmaní, ktoré má vykonať vnútroštátny súd v súlade so zásadami uvedenými v bode 60 tohto rozsudku, v odpovedi na druhú otázku bude vyplývať, že používanie obchodného mena patrí pod článok 16 ods. 1 prvú vetu dohody TRIPS, majiteľ ochrannej známky má výlučné právo zabrániť takémuto používaniu s výnimkou možností článku 17 tejto dohody.

88     Článok 16 ods. 1 tretia veta dohody TRIPS však stanovuje, že toto výlučné právo nebude obmedzovať žiadne „predchádzajúce práva“.

89     Toto ustanovenie má byť chápané v tom zmysle, že ak majiteľ obchodného mena disponuje právom patriacim do oblasti uplatnenia dohody TRIPS vzniknutým skôr ako právo ochrannej známky, s ktorou je považované za kolidujúce a ktoré mu umožňuje používať označenie zhodné alebo podobné tejto ochrannej známke, takéto používanie nemôže byť zakázané podľa výlučného práva, ktoré udeľuje ochranná známka svojmu majiteľovi v súlade s článkom 16 ods. 1 prvou vetou tejto dohody.

90     Podľa tohto chápania je pre uplatnenie predmetného ustanovenia nevyhnutné najprv, aby sa tretie osoby mohli dovolať práva spadajúceho do vecnej pôsobnosti dohody TRIPS.

91     V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že obchodné meno predstavuje právo, ktoré je obsiahnuté v pojme „duševné vlastníctvo“ v zmysle článku 1 ods. 2 dohody TRIPS. Navyše z článku 2 ods. 1 tejto dohody vyplýva, že ochrana obchodných mien špecificky predpísaná článkom 8 Parížskeho dohovoru je výslovne začlenená do tejto dohody. Ochrana obchodných mien sa teda ukladá členom WTO v zmysle dohody TRIPS (pozri tiež správu Stáleho odvolacieho orgánu WTO, Spojené štáty americké – článok 211 všeobecného zákona o poskytovaní úverov z roku 1998, už citovanú, body 326 až 341).

92     Z toho vyplýva, že predmetné obchodné meno práve preto, že predstavuje predmet existujúci v zmysle článku 70 ods. 2 dohody TRIPS, ako bolo uvedené v bode 49 tohto rozsudku, musí byť chránené podľa dohody TRIPS.

93     Keďže obchodné meno predstavuje právo spadajúce do vecnej pôsobnosti dohody TRIPS, vyplýva z toho, že táto prvá podmienka uložená článkom 16 ods. 1 treťou vetou dohody TRIPS je splnená.

94     Následne musí ísť o právo existujúce. Výraz „existujúce“ znamená, že predmetné právo musí spadať do časovej pôsobnosti dohody TRIPS a byť tiež stále chránené v momente, keď sa na toto právo odvoláva jeho majiteľ na účely odporovania nárokom majiteľa ochrannej známky, s ktorou je považované za kolidujúce.

95     V danom prípade je teda podstatné vedieť, či predmetné obchodné meno, o ktorom sa konštatuje, že nie je ani zapísané, ani zaužívané v členskom štáte, kde je ochranná známka zapísaná a v ktorom je požadovaná jej ochrana vo vzťahu k predmetnému obchodnému menu, spĺňa podmienky spomenuté v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

96     V tomto ohľade z ustanovenia článku 8 Parížskeho dohovoru, rešpektovanie ktorého sa ukladá podľa dohody TRIPS, ako už bolo povedané v bode 91 tohto rozsudku, vyplýva, že ochrana obchodného mena musí byť zabezpečená bez toho, aby mohla byť podriadená akejkoľvek podmienke zápisu.

97     Čo sa týka eventuálnych podmienok týkajúcich sa minimálneho používania alebo minimálnej známosti obchodného mena, ktorými podľa vnútroštátneho súdu je jeho existencia podmienená podľa fínskeho práva, je potrebné poznamenať, že v zásade ani článok 16 ods. 1 dohody TRIPS, ani článok 8 Parížskeho dohovoru nebránia takýmto podmienkam.

98     Nakoniec, pokiaľ ide o pojem prednosti predmetného práva v zmysle článku 16 ods. 1 tretej vety dohody TRIPS, tento znamená, že základ predmetného práva musí časovo predchádzať získaniu ochrannej známky, s ktorou je považované za kolidujúce. Teda ako poznamenal generálny advokát v bode 95 svojich návrhov, ide o vyjadrenie zásady prvenstva skoršieho titulu výlučnosti, ktorá predstavuje jeden zo základov práva ochranných známok a všeobecnejším spôsobom celého práva priemyselného vlastníctva.

99     V tomto ohľade je potrebné dodať, že zásada prvenstva sa nachádza rovnako v smernici 89/104, presnejšie v jej článkoch 4 ods. 2 a článku 6 ods. 2.

100   V zmysle vyššie uvedeného je potrebné odpovedať na tretiu otázku tak, že obchodné meno, ktoré nie je ani zapísané, ani zaužívané v členskom štáte, kde je ochranná známka zapísaná a v ktorom je požadovaná jej ochrana vo vzťahu k obchodnému menu, môže byť považované za predchádzajúce existujúce právo v zmysle článku 16 ods. 1 tretej vety dohody TRIPS, ak majiteľ obchodného mena disponuje právom spadajúcim do vecnej a časovej pôsobnosti dohody TRIPS vzniknutým skôr ako ochranná známka, s ktorou je toto právo považované za kolidujúce a ktoré mu umožňuje používať označenie zhodné alebo podobné tejto ochrannej známke.

 O trovách

101   Trovy konania fínskej vlády, ako aj Komisie, ktoré im vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru nemôžu byť nahradené. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1.      Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS), ktorá je uvedená v prílohe 1C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie, schválenej v mene Spoločenstva, čo sa týka vecí patriacich do jeho právomocí rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994, sa uplatňuje v prípade konfliktu medzi ochrannou známkou a označením, o ktorom sa tvrdí, že do tejto ochrannej známky zasahuje, keď tento konflikt vznikol pred dátumom uplatňovania dohody TRIPS, ale pokračuje po tomto dátume.

2.      Obchodné meno môže predstavovať označenie v zmysle článku 16 ods. 1 prvej vety Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS). Toto ustanovenie smeruje k poskytnutiu výlučného práva pre majiteľa ochrannej známky zabrániť jej používaniu tretími osobami, ak predmetné používanie zasahuje alebo môže zasahovať do funkcií ochrannej známky a menovite do jej základnej funkcie, ktorou je zaručovať spotrebiteľom pôvod tovaru.

Výnimky predpokladané článkom 17 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohody TRIPS) umožňujú tretím osobám používať označenie zhodné alebo podobné ochrannej známke pre uvedenie ich obchodného mena, za predpokladu, že toto používanie je v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

3.      Obchodné meno, ktoré nie je ani zapísané, ani zaužívané v členskom štáte, kde je ochranná známka zapísaná a v ktorom je požadovaná jej ochrana vo vzťahu k obchodnému menu, môže byť považované za predchádzajúce existujúce právo v zmysle článku 16 ods. 1 tretej vety Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohody TRIPS), ak majiteľ obchodného mena disponuje právom spadajúcim do vecnej a časovej pôsobnosti tejto dohody vzniknutým skôr ako ochranná známka, s ktorou je toto právo považované za kolidujúce a ktoré mu umožňuje používať označenie zhodné alebo podobné tejto ochrannej známke.

Podpisy


* Jazyk konania: fínčina.