ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
zo 6. októbra 2015
Vec F‑132/14
CH
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Akreditovaní asistenti poslancov – Článok 266 ZFEÚ – Opatrenia na vykonanie zrušujúceho rozsudku Súdu pre verejnú službu – Zrušenie rozhodnutia o prepustení – Zrušenie rozhodnutia zamietajúceho žiadosť o pomoc podanú podľa článku 24 služobného poriadku – Rozsah povinnosti poskytnúť pomoc v prípade neúplného dôkazu o obťažovaní – Povinnosť OOUPZ viesť administratívne vyšetrovanie – Možnosť úradníka alebo zamestnanca začať vnútroštátne súdne konanie – Poradný výbor pre otázky obťažovania a jeho prevencie na pracovisku zaoberajúci sa sťažnosťami akreditovaných asistentov poslancov na poslancov Parlamentu – Úloha a právomoci – Majetková a nemajetková ujma“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou CH navrhuje: zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu z 3. marca 2014 v rozsahu, v akom táto inštitúcia odmietla v rámci opatrení, ktoré vyžadoval výkon rozsudku z 12. decembra 2013, CH/Parlament (F‑129/12, EU:F:2013:203, ďalej len „rozsudok CH“), v zmysle článku 266 ZFEÚ, začať administratívne vyšetrovanie na preukázanie existencie skutočností, z ktorých bol obvinený poslanec Parlamentu a ktoré boli oznámené v jej žiadosti o pomoc podanej 22. decembra 2011; zrušenie rozhodnutia Parlamentu z 2. apríla 2014 v rozsahu, v akom jej týmto rozhodnutím Parlament odmietol zaplatiť sumu 5 686 eur zodpovedajúcu rozdielu v odmene, na ktorú mala žalobkyňa podľa svojho názoru nárok v rámci opatrení, ktoré vyžadoval výkon rozsudku CH v zmysle článku 266 ZFEÚ; zrušenie rozhodnutia Parlamentu zo 4. augusta 2014, ktorým Parlament zamietol sťažnosť podanú žalobkyňou proti dvom vyššie uvedeným rozhodnutiam z 3. marca a z 2. apríla 2014; zaviazanie Parlamentu, aby zaplatil žalobkyni sumu 144 000 eur ako náhradu jej majetkovej škody a sumu 60 000 eur ako náhradu jej nemajetkovej ujmy
Rozhodnutie: Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2014, potvrdené rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti zo 4. augusta 2014, sa zrušuje v rozsahu, v akom Európsky parlament v rozpore s článkom 266 ZFEÚ odmietol zaplatiť CH dodatočnú sumu vo výške 5 686 eur v rámci výkonu rozsudku z 12. decembra 2013, CH/Parlament (F‑129/12, EU:F:2013:203). Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 3. marca 2014, potvrdené rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti zo 4. augusta 2014, sa zrušuje v rozsahu, v akom Európsky parlament po zrušení rozhodnutia Európskeho parlamentu z 15. marca 2012 zamietajúceho žiadosť CH o pomoc z 22. decembra 2011 rozsudkom z 12. decembra 2013, CH/Parlament (F‑129/12, EU:F:2013:203), nerozhodol o začatí administratívneho vyšetrovania údajných skutočností zakladajúcich psychické obťažovanie a nerešpektoval tak článok 266 ZFEÚ. Návrhy na zrušenie sa v zostávajúcej časti zamietajú. Európsky parlament je povinný zaplatiť CH sumu vo výške 5 686 eur spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania, zvýšenej o dva body, od 1. júla 2014, teda odo dňa skončenia zamestnania CH. Európsky parlament je povinný zaplatiť CH sumu vo výške 25 000 eur ako náhradu vzniknutej nemajetkovej ujmy spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania, zvýšenej o dva body, od 4. augusta 2014. Návrhy na náhradu škody sa v zostávajúcej časti zamietajú. Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli CH.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Povinnosť prijať opatrenia na vykonanie – Zrušenie rozhodnutia o prepustení akreditovaného asistenta poslanca – Výpočet dlžnej odmeny – Príspevok na dovolenku poberaný od súkromného zamestnávateľa – Neprípustnosť
(Článok 266 ZFEÚ)
2. Žaloby úradníkov – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Povinnosť prijať opatrenia na vykonanie – Zrušenie rozhodnutia o prepustení akreditovaného asistenta poslanca – Oslobodenie od výkonu pracovných úloh v záujme služby – Povinnosť vrátiť dotknutej osobe pracovné prostriedky spojené s jej pracovným miestom – Neexistencia
(Článok 266 ZFEÚ)
3. Žaloby úradníkov – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Povinnosť prijať opatrenia na vykonanie – Voľná úvaha administratívy – Zamietnutie žiadosti o pomoc orgánom oprávneným uzatvárať pracovné zmluvy bez administratívneho vyšetrovania – Nezohľadnenie skutočností oznámených žiadateľom a skutočností známych administratíve – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 12a a 24)
4. Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúceho primerané zadosťučinenie za majetkovú škodu – Náhrada za stratu príležitosti byť prijatý – Kritériá
(Článok 340 ZFEÚ)
1. V dôsledku zrušenia rozhodnutia o prepustení súdom Únie žalovaná inštitúcia je na základe článku 266 ZFEÚ povinná prijať opatrenia, ktoré vyžadoval výkon rozsudku tak, aby sa dostala do situácie existujúcej ku dňu, keď bolo prijaté rozhodnutie o prepustení zrušené uvedeným rozsudkom. V tejto súvislosti pokiaľ ide o dotknutú osobu viazanú pracovnou zmluvou ako akreditovaný asistent poslanca (APA), obnovenie právnej situácie, v ktorej sa nachádzala pred prijatím rozhodnutia o prepustení, ktoré bolo zrušené rozsudkom, znamenalo vyplatiť jej, rozdiel medzi na jednej strane sumou odmeny, ktorú by žalobkyňa bola mohla požadovať, ak by zostala vo svojej funkcii a skutočne vykonávala činnosti AAP a na druhej strane odmenou alebo dávkami v nezamestnanosti, ktoré v skutočnosti poberala inak. Zohľadniť sumu príspevku na dovolenku od svojho súkromného zamestnávateľa z dôvodu odmeny alebo náhradnú dávku poberanú počas obdobia dvojitého príjmu, teda odo dňa protiprávneho prepustenia do dňa, keď prestala poberať odmenu od svojho súkromného zamestnávateľa, by teda znamenalo zohľadniť príjem, ktorý síce už bol vyplatený vopred, ale ktorý bude v skutočnosti v zásade musieť byť neskôr odpočítaný z poberanej mzdy a je tak súčasťou odmeny za obdobia dovolenky, ktoré budú čerpané po období dvojitého príjmu a ktoré má tento príspevok pokryť ako odmena.
(pozri body 61, 62 a 65)
2. Podľa opatrení, ktoré vyžadoval výkon rozsudku v súvislosti so zrušením rozhodnutia o prepustení akreditovaného asistenta poslanca (APA), keďže AAP vzhľadom na ich osobitné postavenie, ktoré je charakterizované a odôvodnené vzťahom dôvery s poslancom Parlamentu, ktorému sú poverení pomáhať, nie sú spôsobilí na obsadenie trvalého pracovného miesta, mohol sa orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy domnievať, že nesmel prideliť žalobkyňu dočasne alebo trvale na pracovné miesto v jednej zo svojich služieb, ktoré môže byť obsadené dočasným zamestnancom v zmysle článku 2 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov alebo zmluvným zamestnancom v zmysle článku 3a týchto podmienok.
V tejto súvislosti aj keď úradníci a ostatní zamestnanci dotknutej inštitúcie v aktívnej službe majú za obvyklých okolností na účely výkonu svojich povinností právo na trvalý prístup do priestorov inštitúcie a je im vydané osobitné povolenie na vstup vo forme preukazu, a prípadne aj vinety na prístup na parkoviská inštitúcie, ktoré im umožňuje využiť toto právo, z dôvodu oslobodenia dotknutej osoby od plnenia jej úloh AAP na zostávajúcu dobu jej pracovnej zmluvy, však inštitúcia nebola povinná vrátiť preukaz a vinetu, ktoré požadovala v rámci vykonávacieho opatrenia vyplývajúceho priamo zo zrušujúceho rozsudku.
Navyše hoci inštitúcia môže, ak je to vhodné, umožniť svojim úradníkom a zamestnancom, aby mimo času venovaného práci používali jej infraštruktúru, vrátane informačnej, na účely, ktoré nesúvisia s výkonom služby, táto možnosť inštitúcie nemôže byť povýšená na právo úradníkov a zamestnancov vyplývajúce zo služobného poriadku, najmä v takej situácii, v ktorej bola dotknutá osoba oslobodená od plnenia svojich pracovných úloh v záujme služby.
(pozri body 68, 70, 71 a 74)
3. Povinnosť poskytnúť pomoc najmä v prípade existencie tvrdení o obťažovaní zahŕňa povinnosť administratívy preskúmať starostlivo, bezodkladne a absolútne dôverne sťažnosť na obťažovanie a informovať sťažovateľa o ďalšom postupe v konaní o jeho sťažnosti. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré treba prijať, administratíva má pri výbere opatrení a spôsobov uplatnenia článku 24 služobného poriadku širokú mieru voľnej úvahy, ktorá podlieha preskúmaniu súdu Únie. Preskúmanie súdom Únie tak spočíva iba v posúdení, či dotknutá inštitúcia zostala v primeraných medziach a nepoužila svoju voľnú úvahu zjavne nesprávne.
Z uvedeného vyplýva, že v oblasti obťažovania v prípadoch, keď osoba, ktorá je obvinená, zastáva volenú funkciu upravenú Zmluvami, inštitúcia môže uložiť disciplinárnu alebo inú sankciu osobe uvedenej v sťažnosti na obťažovanie, či už ide o nadriadeného údajnej obete alebo nie, iba vtedy, ak nariadené dokazovanie s istotou preukazuje, že sa osoba obvinená úradníkom alebo zamestnancom dopustila správania, ktoré poškodzuje riadne fungovanie služby alebo dôstojnosť a dobrú povesť údajnej obete.
Pokiaľ teda informácie poskytnuté v čase podania žiadosti o pomoc zamietnutej bez toho, aby sa začalo administratívne vyšetrovanie a informácie, ktoré vyšli najavo neskôr pri podaní žiadosti o opatrenia na vykonanie zrušujúceho rozsudku predstavovali nepriame dôkazy, ktoré mohli vyvolať vážne pochybnosti o tom, či boli splnené podmienky stanovené článkom 12a služobného poriadku, bola orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy následkom zrušenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o pomoc znovu predložená žiadosť o pomoc, ktorá zostávala nevybavená. V dôsledku toho bol orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy v rámci opatrení na vykonanie rozsudku povinný zaoberať sa riadne a bezodkladne touto žiadosťou o pomoc, najmä začatím administratívneho vyšetrovania, a to tým skôr, že, nič nebránilo Parlamentu, aby s odvolaním sa na článok 9 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku vyzval poslanca k spolupráci na administratívnom vyšetrovaní s cieľom overiť údajné správanie nerešpektujúce článok 12a služobného poriadku, ktorého obeťou bola podľa svojho tvrdenia dotknutá osoba.
(pozri body 86, 88 – 90, 93 a 94)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok z 9. novembra 1989, Katsoufros/Súdny dvor, 55/88, EU:C:1989:409, bod 16
Súd prvého stupňa: rozsudky z 28. februára 1996, Dimitriadis/Dvor audítorov, T‑294/94, EU:T:1996:24, bod 39; z 15. septembra 1998, Haas a i./Komisia, T‑3/96, EU:T:1998:202, bod 54; zo 4. mája 2005, Schmit/Komisia, T‑144/03, EU:T:2005:158, body 98 a 108; z 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑154/05, EU:T:2007:322, bod 137
Súd pre verejnú službu: rozsudky z 27. novembra 2008, Klug/EMEA, F‑35/07, EU:F:2008:150, bod 74; zo 16. septembra 2013, Faita/EHSV, F‑92/11, EU:F:2013:130, bod 98; z 26. marca 2015, CN/Parlament, F‑26/14, EU:F:2015:22, bod 56, a z 26. marca 2015, CW/Parlament, F‑124/13, EU:F:2015:23, body 38, 39 a 143, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑309/15 P
4. V rámci náhrady majetkovej škody, ktorá spočíva v strate príležitosti byť prijatý, platí, že na jednej strane stratená príležitosť musela byť reálna a na druhej strane táto strata musí byť definitívna. Stupeň istoty príčinnej súvislosti je dosiahnutý vtedy, ak protiprávnosť, ktorej sa dopustila inštitúcia Únie, určitým spôsobom zbavila osobu nie nevyhnutne prijatia do zamestnania, o ktorom dotknutá osoba nikdy nemôže preukázať, že by k nemu došlo, ale reálnej príležitosti byť prijatá ako úradník alebo zamestnanec, čím bola dotknutej osobe spôsobená majetková škoda vo forme straty príjmu.
V prípade ako je prípad akreditovaného asistenta poslanca (APA), v ktorom sa ukazuje, že prijatie AAP a prípadné pokračovanie jeho pracovnoprávneho vzťahu alebo obnovenie jeho pracovnej zmluvy pojmovo závisia od existencie vzťahu dôvery s poslancom Parlamentu, ktorému pomáha, AAP v službe jedného poslanca Parlamentu si nemôže byť istý ani tým, že bude prijatý do zamestnania, aby pomáhal inému poslancovi Parlamentu, ani tým, že po jeho prijatí do zamestnania si ho ten istý poslanec Parlamentu v prípade svojho znovuzvolenia naďalej ponechá vo svojich službách. Pokiaľ ide o zhoršenie príležitosti byť prijatý novozvoleným poslancom Parlamentu kvôli oneskorenému poskytnutiu pracovných prostriedkov, treba zdôrazniť, že hoci tieto hľadiská môžu uľahčiť nadviazanie kontaktu, nie sú zárukou, ani nijako neposkytujú záruku zamestnania alebo prístupu k zamestnaniu. Nemožno ich teda špekulatívne povýšiť na základné zložky skutočnej a určitej príležitosti prijatia do zamestnania.
(pozri body 109 – 112)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok z 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, EU:C:2008:107, bod 54
Súd prvého stupňa: rozsudky z 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, EU:T:2004:290, bod 165, a zo 6. júna 2006, Girardot/Komisia, T‑10/02, EU:T:2006:148, bod 96
Súd pre verejnú službu: rozsudky z 5. júla 2011, V/Parlament, F‑46/09, EU:F:2011:101, bod 159; zo 17. októbra 2013, BF/Dvor audítorov, F‑69/11, EU:F:2013:151, bod 73, a z 19. mája 2015, Brune/Komisia, F‑59/14, EU:F:2015:50, bod 76