Vec T‑39/07

Eni SpA

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaným emulznou polymerizáciou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia

(Články 81 ES a 82 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Miera voľnej úvahy Komisie

(Články 81 ES a 82 ES)

3.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia

(Články 81 ES a 82 ES)

4.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie

(Články 81 ES a 82 ES)

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Odstrašujúci charakter pokuty

(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie podľa povahy porušenia – Veľmi závažné porušenia

(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Opakované porušovanie – Pojem

(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2)

8.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Maximálna výška – Výpočet – Obrat, ktorý sa má zohľadniť

(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

1.      V prípade porušenia pravidiel hospodárskej súťaže možno správanie dcérskej spoločnosti pripísať materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej časti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spoločnosť, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je tomu totiž tak preto, lebo v takej situácii sú materská a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutočnosť, že materská a dcérska spoločnosť tvoria jeden podnik tak Komisii umožňuje adresovať rozhodnutie o uložení pokuty materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení.

V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že uvedená materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti. Za týchto okolností stačí na to, aby sa bolo možné domnievať, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, ak Komisia preukáže, že materská spoločnosť vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spoločnosti. Následne môže Komisia považovať materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle.

(pozri body 61, 62)

2.      Pripísanie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže materskej spoločnosti je možnosťou, ktorá je ponechaná na úvahu Komisie. Samotná skutočnosť, že Komisia sa vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi domnievala, že okolnosti veci neodôvodňujú, aby bolo správanie dcérskej spoločnosti pripísané jej materskej spoločnosti neznamená, že je povinná vykonať rovnaké posúdenie aj v neskoršom rozhodnutí.

(pozri bod 64)

3.      Komisia sa môže domnievať, že v dôsledku priameho alebo nepriameho vlastníctva celého základného imania svojich dcérskych spoločností materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie. Prináleží materskej spoločnosti, aby vyvrátila túto domnienku preukázaním, že uvedené dcérske spoločnosti určujú svoju obchodnú politiku nezávisle, takže s ňou netvoria jednu hospodársku jednotku, a teda jeden podnik v zmysle článku 81 ES.

Materskej spoločnosti konkrétne prináleží, aby predložila každý dôkaz týkajúci sa organizačných, hospodárskych a právnych vzťahov medzi jej dcérskymi spoločnosťami a ňou samotnou, ktorý považuje za spôsobilý preukázať, že spolu netvoria jednu hospodársku jednotku. Všeobecný súd musí totiž pri svojom posúdení zohľadniť všetky predložené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môžu líšiť v závislosti od charakteristík každej veci.

V tejto súvislosti skutočnosťou, ktorá oprávňuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spoločnosti skupiny spoločností, nie je ani podnecovanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, aby sa dopustila porušenia, a už vôbec nie účasť materskej spoločnosti na porušení, ale to, že tvoria jediný podnik vo vyššie uvedenom zmysle. Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti tak nevyžaduje preukázanie toho, že materská spoločnosť ovplyvňuje politiku dcérskej spoločnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porušovaniu. Predovšetkým skutočnosť, že materská spoločnosť plní úlohu obyčajného technického a finančného koordinátora, a že v prospech svojich dcérskych spoločností poskytuje nevyhnutnú finančnú pomoc, nemôže stačiť na to, aby bolo vylúčené, že vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie najmä koordinovaním finančných investícií vo vnútri skupiny. V rámci skupiny spoločností má totiž spoločnosť, ktorá v nej koordinuje najmä finančné investície, poslanie preskupovať majetkové účasti v rôznych spoločnostiach a úlohu zabezpečiť jednotné riadenie, najmä prostredníctvom tejto rozpočtovej kontroly.

Okrem toho tvrdenie, že činnosť dotknutá kartelovou dohodou má v priemyselnej politike skupiny relatívny význam, nemôže preukazovať, že materská spoločnosť ponechala svojim dcérskym spoločnostiam úplnú nezávislosť pri definovaní ich správania na trhu.

Ani skutočnosť, že materská spoločnosť nevlastní priamo – ale iba nepriamo – 100 % základného imania podnikov aktívnych v odvetví dotknutom kartelovou dohodou nemôže sama osobe preukazovať, že táto materská spoločnosť a jej dcérskej spoločnosti netvoria jednu hospodársku jednotku.

(pozri body 93 – 95, 97, 98, 102)

4.      Keď dve entity tvoria tú istú hospodársku jednotku, skutočnosť, že entita, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ešte stále existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcia uložené entite, na ktorú previedla svoje hospodárske činnosti. Takéto uloženie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto entity boli ovládané tou istou osobou a vzhľadom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizačného hľadiska, plnili v podstatnej časti rovnaké obchodné pokyny. Za týchto okolností zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby bola sankcia za porušenie, ktorého sa dopúšťala najprv prvá entita a v ktorom ďalej pokračovala entita, na ktorú boli prevedené dotknuté hospodárske činnosti, uložená súhrnne tejto druhej entite.

(pozri bod 117)

5.      Právomoc Komisie uložiť pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porušenia ustanovení článku 81 ES, predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cieľom umožniť jej plniť jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spoločenstva a ktorá zahŕňa povinnosť realizovať všeobecnú politiku, ktorej cieľom je uplatňovať zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej súťaže a usmerňovať v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, že na posúdenie závažnosti porušenia na účely určenia výšky pokuty musí Komisia dbať na odstrašujúci charakter svojho postupu, obzvlášť pre tie druhy porušení, ktoré sú osobitne škodlivé pre dosiahnutie cieľov Spoločenstva.

To vyžaduje, aby bola výška pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku nestala zanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality. Veľký podnik, ktorý disponuje značnými finančnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných členov kartelu, môže ľahšie zhromaždiť prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, čo v záujme jej dostatočného odstrašujúceho účinku odôvodňuje, aby mu najmä pomocou použitia násobiteľa bola uložená pokuta, ktorá je proporcionálne vyššia než pokuta uložená za rovnaké porušenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje. Predovšetkým je dôležité zohľadnenie celkového obratu každého podniku, ktorý je súčasťou kartelu, pri stanovení výšky pokuty.

Cieľ odstrašenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výšky pokuty, má zabezpečiť dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutočňovaní ich aktivít v rámci Spoločenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Z toho vyplýva, že faktor odstrašenia, ktorý možno zahrnúť do výpočtu pokuty, sa určuje s ohľadom na mnohé skutočnosti, a nielen s ohľadom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, keď Komisia určila násobiteľ odstrašenia, ktorý ovplyvňuje výšku pokuty uloženej podniku.

Pokiaľ teda ide o použitie násobiteľa na účely odstrašenia, nemožno spochybňovať vzťah medzi na jednej strane veľkosťou a celkovými zdrojmi podnikov a na druhej strane potrebou zabezpečiť odstrašujúci účinok pokuty. Veľký podnik, ktorý disponuje značnými finančnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných členov kartelu, môže totiž ľahšie zhromaždiť prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty.

(pozri body 133 – 136, 146)

6.      Z opisu veľmi závažných porušení v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cieľom je najmä stanovenie cenových cieľov alebo rozdelenie trhových podielov, môžu mať iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porušenia ako „veľmi závažného“ bez toho, aby bola Komisia povinná preukázať konkrétny dopad porušenia na trh. Rovnako horizontálne cenové kartely patria k najzávažnejším porušeniam práva hospodárskej súťaže a možno ich samy osobe kvalifikovať ako veľmi závažné.

(pozri bod 140)

7.      Bod 2 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovuje ako príklad priťažujúcich okolností opakované porušovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi). Pojem opakované porušovanie tak, ako je chápaný v niektorých vnútroštátnych právnych poriadkoch znamená, že osoba sa dopustila nových porušení po tom, čo jej bola uložená sankcia za podobné porušenia. Prípadné opakované porušenie sa nachádza medzi okolnosťami, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti predmetného porušenia.

Keď v tejto súvislosti Komisia zohľadňuje pojem podnik v zmysle článku 81 ES, aby prihliadla k priťažujúcej okolnosti spojenej s opakovaním porušovania, a domnieva sa, že ten istý podnik sa opakovane dopustil protiprávneho správania napriek tomu, že právnické osoby zúčastnené na dotknutých porušeniach nie sú totožné, musí uviesť presné a podrobné informácie, ktoré podporujú jej tvrdenie.

Keď je teda vývoj štruktúry a ovládania dotknutých spoločností zvlášť zložitý, prináleží Komisii, aby poskytla dostatočne podrobnú a presnú informáciu o vývoji spoločností vlastnených daným podnikom pred porušením, a uviedla všetky podrobné informácie nevyhnutné pre záver, že spoločnosti uvedené v jej rozhodnutí a spoločnosti uvedené v skorších rozhodnutiach tvoria ten istý podnik v zmysle článku 81 ES.

(pozri body 161 – 163, 166, 167, 170)

8.      Zo skutočnosti, že viacero spoločností je solidárne zaviazaných na zaplatenie pokuty z dôvodu, že tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES vo vzťahu k uplatneniu hornej hranice pokuty stanovenej článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, nevyplýva, že záväzok každej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spoločnosť dosiahla počas posledného účtovného roku. Horná hranica 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa totiž musí vypočítať na základe celkového obratu všetkých spoločností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle článku 81 ES, pretože výlučne celkový obrat spoločností, z ktorých sa tento podnik skladá, môže predstavovať informáciu o veľkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku.

(pozri bod 177)