Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd (Bulharsko) 4. júla 2022 – „Em akaunt BG“ ЕООD/Zastrahovatelno akcionerno družestvo „Armeec“ AD

(vec C-438/22)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski rajonen săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: „Em akaunt BG“ ЕООD

Žalovaná: Zastrahovatelno akcionerno družestvo „Armeec“ AD

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ, vykladaný v zmysle rozsudku v spojených veciach C-427/16 a C-428/161 , ČEZ Elektro Bălgarija, chápať v tom zmysle, že vnútroštátne súdy môžu neuplatňovať vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého súd nie je oprávnený uložiť neúspešnému účastníkovi konania povinnosť nahradiť náklady na odmenu advokáta vo výške, ktorá je nižšia ako minimálna suma, ktorú stanovilo nariadenie vydané iba stavovskou organizáciou advokátov ako je Najvyššia advokátska rada (Bulharsko), ak nie je obmedzená na dosiahnutie legitímnych cieľov, a to nielen voči zmluvným stranám, ale aj voči tretím osobám, ktorým by mohla byť rozsudkom uložená povinnosť nahradiť trovy konania?

Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ, vykladaný v zmysle rozsudku v spojených veciach C-427/16 a C-428/16, ČEZ Elektro Bălgarija, chápať v tom zmysle, že legitímne ciele, ktoré odôvodňujú uplatňovanie ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu, podľa ktorého súd nie je oprávnený uložiť neúspešnému účastníkovi konania povinnosť nahradiť náklady na odmenu advokáta vo výške, ktorá je nižšia ako minimálna suma, ktorú stanovilo nariadenie vydané iba stavovskou organizáciou advokátov ako je Najvyššia advokátska rada (Bulharsko), sa majú považovať za stanovené zákonom a súd môže neuplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu, ak nezistí, že tieto ciele boli v konkrétnom prípade prekročené, alebo treba skôr vychádzať z toho, že vnútroštátna právna úprava je neuplatniteľná, pokiaľ sa nezistí dosiahnutie týchto cieľov?

Ktorý z účastníkov konania má podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 2 nariadenia (ES) č. 1/20031 v občianskoprávnom spore, v ktorom bola neúspešnému účastníkovi konania uložená povinnosť nahradiť trovy konania, preukázať existenciu legitímneho cieľa a primeranosť jeho sledovania prostredníctvom nariadenia o najnižšej možnej výške odmeny advokáta vydaného stavovskou organizáciou advokátov, keď sa navrhuje zníženie odmeny advokáta z dôvodu jej nadmernosti: ten účastník konania, ktorý žiada uloženie povinnosti nahradiť trovy konania, alebo neúspešný účastník konania, ktorý žiada o zníženie odmeny?

Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ, vykladaný v zmysle rozsudku v spojených veciach C-427/16 a C-428/16, ČEZ Elektro Bălgarija, chápať v tom zmysle, že keď štátny orgán ako je Narodnoto sabranie (Národné zhromaždenie, Bulharsko) nariadením deleguje stanovovanie minimálnych cien na stavovskú organizáciu advokátov, musí výslovne uviesť špecifické metódy, ktorými sa má určiť primeranosť obmedzenia, alebo stavovskej organizácii musí byť uložená povinnosť objasniť tieto metódy pri vydávaní nariadenia (napríklad v odôvodnení návrhu alebo v iných prípravných dokumentoch), a ak sa takéto metódy nezohľadňujú, je súd prípadne povinný odmietnuť uplatňovať nariadenie bez toho, aby skúmal konkrétne sumy, a je existencia odôvodneného objasnenia takých metód postačujúca na to, aby sa dalo usudzovať, že právna úprava je obmedzená na to, čo je potrebné na dosiahnutie stanovených legitímnych cieľov?

V prípade zápornej odpovede na štvrtú otázku: Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ, vykladaný v zmysle rozsudku v spojených veciach C-427/16 a C-428/16, ČEZ Elektro Bălgarija, chápať v tom zmysle, že legitímne ciele, ktoré odôvodňujú uplatnenie ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu, podľa ktorého súd nie je oprávnený uložiť neúspešnému účastníkovi konania povinnosť nahradiť náklady na odmenu advokáta vo výške, ktorá je nižšia ako minimálna suma, ktorú stanovilo nariadenie vydané iba stavovskou organizáciou advokátov ako je Najvyššia advokátska rada (Bulharsko), a ich primeranosť vo vzťahu k účinkom na sumu konkrétne stanovenú pre danú vec, musí súd posúdiť a odmietnuť uplatniť túto sumu, ak prekračuje to, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, alebo musí súd dôkladne prešetriť druh kritérií stanovených v nariadení na určenie sumy a ich stvárnenie, a keď zistí, že v určitých prípadoch môžu presahovať to, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, musí dotknuté pravidlo ponechať neuplatnené vo všetkých prípadoch?

Ak sa za legitímny cieľ minimálnej odmeny považuje zaručenie kvalitných právnických služieb, dovoľuje potom článok 101 ods. 1 ZFEÚ, aby sa minimálne sumy stanovovali iba na základe druhu právnej veci (predmetu sporu), materiálneho záujmu na právnej veci a čiastočne podľa počtu uskutočnených pojednávaní bez toho, aby sa zohľadňovali ďalšie kritériá ako je existencia skutkovej zložitosti, uplatniteľné vnútroštátne a medzinárodné predpisy atď.?

Ak odpoveď na piatu otázku znie tak, že vnútroštátny súd musí osobitne pre každý prípad skúmať, či legitímne ciele zaručenia účinnej právnej pomoci môžu odôvodňovať uplatňovanie právnej úpravy minimálnej sumy odmeny, na základe akých kritérií má potom súd posudzovať primeranosť minimálnej sumy odmeny v konkrétnom prípade, ak zastáva názor, že minimálna suma je upravená s cieľom zaručiť účinnú právnu pomoc na vnútroštátnej úrovni?

Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 47 ods. 3 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní siedmej otázky sa má zohľadňovať právna úprava schválená výkonnou mocou o odmene, ktorú štát vypláca advokátom ustanoveným ex offo a ktorá – na základe zákonného odkazu – predstavuje maximálnu sumu náhrady úspešného účastníka konania zastúpeného právnym poradcom?

Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd musí pri posudzovaní siedmej otázky uviesť výšku odmeny, ktorá stačí na dosiahnutie cieľa zaručiť kvalitnú právnu pomoc a ktorú musí porovnať s výškou vyplývajúcou z právnej úpravy, a musí vysvetliť dôvody výšky sumy, ktorú stanovil podľa vlastného uváženia?

Má sa článok 101 ods. 2 ZFEÚ v spojení so zásadami účinnosti vnútroštátnych procesnoprávnych prostriedkov a zákazu zneužitia práva vykladať v tom zmysle, že keď vnútroštátny súd zistí, že rozhodnutie združenia podnikov porušuje zákazy obmedzovania hospodárskej súťaže tým, že svojim členom stanovuje minimálne tarify, bez toho, aby existovali oprávnené dôvody na takýto zásah, je povinný uplatňovať minimálne tarifné sadzby stanovené v tomto rozhodnutí, keďže odrážajú skutočné trhové ceny služieb, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, pretože všetky osoby, ktoré poskytujú predmetnú službu, sú povinné byť členmi tohto združenia?

____________

1 ECLI:EU:C:2017:890.

1 Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).